You are hereTeória verzus realita

Teória verzus realita


By admin - Posted on 08 June 2017

Verzia pre tlačVerzia pre tlač

Rok 2016 bol bohatým na zmeny v slovenskej legislatíve. Azda za najväčšiu možno považovať rekodifikáciu občianskeho práva procesného. Došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku a vytvoreniu troch nových civilných procesných kódexov, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.07.2016. Sú nimi:

  • Zákon 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok
  • Zákon 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok
  • Zákon 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok

Tieto tri kódexy v plnom rozsahu nahradili Občiansky súdny poriadok. Predmetná zmena sa mala udiať s cieľom zrýchlenia rozhodovania sporov, zlepšenia vymožiteľnosti práva a celkového zefektívnenia súdnictva. Je tomu ale v skutočnosti tak?

Civilný mimosporový poriadok

Civilný mimosporový poriadok spomína vo svojich troch ustanoveniach aj mimosúdne riešenie sporov, a to konkrétne pri : rozvode manželstva, starostlivosti súdu o maloletých, a výkone rozhodnutia vo veci maloletých. Práve mimosúdne riešenie sporov je alternatívou, ktorá sleduje zrýchlenie a zefektívnenie súdnictva.

Rozvod manželstva

Civilný mimosporový poriadok dáva sudcovi možnosť vyzvať účastníkov konania, čiže manželov, aby sa pokúsili o zmierenie prostredníctvom mediácie. Podľa ust. § 96 zákona 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok: „Súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.“ Práve pri tejto citácií zákona je možné veľmi zreteľne vidieť silu slova „môže“. Civilný mimosporový poriadok dáva v tomto prípade možnosť sudcovi rozhodnúť sa, či mediáciu odporučí, alebo nie. V okamihu, kedy by v zákone bolo uvedené „musí“ celé ustanovenie by malo úplne inú právnu silu.

Zmierovanie bolo v minulosti upravené, ako povinnosť súdu viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu manželstva a povinnosť usilovať sa o ich zmiernenie. Pričom v Občianskom súdnom poriadku nebolo presne špecifikované, akým spôsobom sa tak má učiniť. Najčastejšie sa tak dialo prostredníctvom poradní a psychológov. V západných krajinách je bežnou praxou, že tak, ako u nás má každý svojho obvodného lekára, tam má každý aj svojho psychológa. Na Slovensku majú mnohí ešte aj dnes predsudky voči týmto subjektom.

Po júlových zmenách v civilnom práve procesnom je možné vnímať § 96 už citovaného zákona, ako snahu o zachovanie manželstva. Súd je povinný v rámci konania o rozvod zisťovať príčiny rozvratu manželstva a pokúsiť sa o ich odstránenie. Realita sa však od teórie líši. V praxi je snaha sudcu o zmierenie manželov najčastejšie realizovaná prostredníctvom len formálne položenej otázky adresovanej manželom, či majú záujem na obnovení manželského spolužitia. V závislosti od reakcie súd koná ďalej. Najčastejším postupom súdu je odročenie pojednávania a ponúknutie možnosti odborného poradenstva. Zákon presne nestanovuje formu, akou by sa mal súd pokúsiť o zmierenie. Na základe súčasnej právnej úpravy, súd nemôže mediáciu nariadiť. V zmysle zákona súd môže účastníkov len vyzvať k mediácií. Z takto formulovanej dikcie zákona je možné dospieť k záveru, že snaha o urýchlenie a zefektívnenie súdneho konania je len formálna.

Bohužiaľ v praxi sme sa stretli aj s názorom sudcu, ktorý tvrdil, že on neodporučí manželov na mediáciu, lebo mediátorom neverí, nakoľko podľa jeho názoru nie sú odborníkmi, a ich záujmom je len zarobiť. Za žiadnych okolností s týmto názorom nesúhlasím. Mediátori majú psychologický výcvik a veľké percento z nich sú právnici. Dá sa povedať, že v osobe mediátora sa stretáva psychológ a právnik. O ich odbornosti nie je možné pochybovať. Hodnotiť povolanie mediátora, len ako podnikateľa, ktorý si chce zarobiť, je veľmi znevažujúce. Mediátor má postavenie podnikateľa, ktorý podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Mediátor má rovnaký právny status ako advokát, či notár. No pri porovnaní cenníka mediátora s cenníkom advokáta, či notára je však možné vidieť priepastné rozdiely.

Na druhej strane sme sa stretli aj s prípadom, kedy sudkyňa hovorila o mediácií iba v superlatívoch. Stalo sa tak v prípade, kedy vďaka Dohode o mediácií, ktorú účastníci konania spísali u mediátora mohla hneď na prvom pojednávaní manželov rozviesť. Dohoda o mediácií bola výsledkom niekoľko hodinových sedení u mediátora a po právnej stránke bola bezchybná. Vďaka tomu nedošlo k odročeniu pojednávania, a samotné pojednávanie trvalo pol hodinu. Tento prípad je živým príkladom toho, ako mimosúdne riešenie sporu urýchlilo a zefektívnilo prácu súdu.

Vyššie spomenuté prípady sú živým príkladom toho, ako sa súdy stavajú k mimosúdnemu riešeniu sporov. Ich názory na mediáciu sú individuálne a hlavne subjektívne. Zákon v takej forme, ako je dnes dáva sudcom priestor na uplatnenie si svojho subjektívneho názoru. V okamihu, kedy by sa slovo „môže“ nahradilo v zákone slovom „musí“ došlo by k zefektívneniu spolupráce súdu a mediátorov.

Starostlivosť súdu o maloletých

V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje najmä o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, výžive maloletého, styku s maloletým, o veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť, ako aj o ďalších veciach. Podľa ust. § 118 zákona 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok: „Súd vedie účastníkov k zmiernemu riešeniu. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.“ V zmysle tohto ustanovenia zákona je preferovaná zmierovacia funkcia súdu. Zmierovacia funkcia súdu by sa mala realizovať ruka v ruke s rešpektovaním práv dieťaťa, vypočutím si názoru dieťaťa a sledovaním jeho najlepšieho záujmu.

Rovnako, ako v prípade rozvodového konania, ani v prípade starostlivosti súdu o maloletých súd nemôže nariadiť mediáciu proti vôli účastníkov konania. V konaniach starostlivosti o maloletých existujú dohody, ktoré podliehajú schváleniu súdom, ale aj také ktoré schváleniu nepodliehajú. Nie je povinnosťou, aby každé jedno zmierne riešenie v konaniach starostlivosti o maloletých bolo zavŕšené meritórnym rozhodnutím súdu. V zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vo veciach starostlivosti o maloletých súd schvaľuje len dohody, týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností a ich účastníkmi sú rodičia. V ostatných prípadoch dohody účastníkov súd nerozhoduje. V prípadoch, kedy súd nemá oprávnenie schvaľovať dohodu, konanie zastaví, alebo návrh zamietne. Dohody, ktoré si vyžadujú schválenie súdom, sú bez ich schválenia nevykonateľné. Treba rozlišovať medzi pojmami nevykonateľná dohoda a neplatná dohoda. Dohoda schválená súdom je aj platná, aj vykonateľná. Dohoda, ktorá síce podlieha schváleniu súdom, no účastníci ju súdu schváliť nedali, má to za následok, že účastníci sú povinný sa ňou riadiť, avšak nemôžu si jej výkon vynútiť prostredníctvom súdu.

Nie je totižto nezvyčajnou situáciou, že jeden z rodičov odmieta rešpektovať rozhodnutie súdu. V takom prípade je právom druhého rodiča podať na vecne a miestne príslušný súd návrh na výkon rozhodnutia.

Opätovne, ako pri rozvodovom konaní, aj v prípade starostlivosti súdu o maloletých, je zákon formulovaný tak, že súd má možnosť účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou. Je samozrejmé, že nie každý jeden prípad je vhodný na mediáciu. Avšak, vychádzajúc z praxe rozhodovania našich súdov môžem potvrdiť, že len mizivé percento prípadov odporučia súdy na mimosúdne riešenie.

Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých

„Ak je to účelné, môže súd pred uskutočnením výkonu rozhodnutia uložiť účastníkom účasť u mediátora zapísaného v registri mediátorov“, tak píše ust. § 381 zákona 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Ustanovenie § 381 civilného mimosporového poriadku je jediné, v ktorom môže súd nariadiť účastníkom zúčastniť sa na mediácií. V tomto prípade sa stretávame s termínom „súd môže uložiť“, čo v reálnom poňatí znamená, že súd by prostredníctvom uznesenia nariadil účastníkom konania takúto povinnosť. Ak by si účastník túto povinnosť dobrovoľne nesplnil, súd by mohol pristúpiť k tomu, že mu uloží poriadkovú pokutu. Zas raz situácia závisí od posúdenia samotného sudcu, či takýto postup nariadi.

Mediáciu pri výkone rozhodnutia treba riadne zvážiť primárne v tých prípadoch, kedy ešte nebol nikdy predtým realizovaný pokus o ňu. Ak by v predchádzajúcom štádiu konania bola súdom odporučená a účastníkmi odmietnutá, je možné predpokladať, že pri výkone rozhodnutia by účastníkmi opäť nebola vítaná. Na rozdiel od toho v prípade, ak by nebola účastníkom ponúknutá, je šanca, že by ju využili. Všetky úkony, ktoré sa vykonávajú v rámci výkonu rozhodnutia môžu ovplyvniť najmä dieťa. Je preto nevyhnutné, aby sa bral zreteľ hlavne naň. Primárnou snahou by mala byť eliminácia negatívnych dopadov výkonu rozhodnutia na psychiku dieťaťa. Povinnosť zúčastniť sa na mediácií by nemala byť len formálnou, ale mala by zabezpečiť aj aktívnu spoluprácu účastníkov. To, ako bude mediácia prebiehať, je už z väčšej časti aj na šikovnosti mediátora. V okamihu, kedy je mediátor privolaný k riešeniu prípadu, mal by vynaložiť všetku snahu k tomu, aby strany prejavili skutočný záujem. Vďaka psychologickým výcvikom a praxi by si mal mediátor vedieť poradiť s každou jednou situáciou tak, aby v jeho osobe našli strany oporu a prejavili snahu o riešenie prípadu.

Na záver...

Z praxe môžem konštatovať, že informovanosť verejnosti o mimosúdnom riešení sporov je minimálna, ba priam žiadna. Mala by existovať väčšia miera spolupráce medzi súdmi a mediátormi. Prípadné argumenty súdov, smerujúce k tomu, že mediátori nemajú dostatočné skúsenosti, prípadne znalosti z jednotlivých oblastí práva, sú podľa môjho názoru neprimerané. Mnohí mediátori sú právnici s praxou. Voľba mediátora je dobrovoľná, aj účastník konania, aj samotný súd si môže vybrať ktoréhokoľvek mediátora zapísaného v zozname evidovanom Ministerstvom spravodlivosti. Väčšia miera spolupráce súdov a mediátorov by umožnila zrýchlenie konaní, odbremenenie súdov, a z toho vyplývajúce aj zefektívnenie slovenského súdnictva. V budúcnosti sa snáď teória skĺbi s realitou.

Autor: JUDr. Lucia Ficzová
Mediačná kancelária, Petȍfiho 1, 940 02 Nové Zámky
www.mediatornz.sk

Vyhľadávanie

Preložiť stránku

Odkazy

Zverte nám svoje materiály na korektúru
Každý z nás je omylný, a preto ak si potrpíte na kvalitu písomného prejavu, zverte nám svoje materiály na jazykovú, štylistickú alebo predtlačovú korektúru. Viac TU


judikáty
zákony.judikaty
Máte záujem o reklamu na tomto mieste? Kontaktujte nás na adrese projustice@projustice.sk alebo na telefónnom čísle +421 904 977 933.

Pripravujeme

Články a práce, ktoré sa aktuálne pripravujú, prípadne sa plánujú začať. K ich príprave môžete prispieť:
- pracovné právo
- trestné právo
V prípade, že sa chcete podieľať na príprave jednotlivých tém, alebo sa chcete stať pravidelným prispievateľom kontaktujte našu redakciu.


Verzia pre tlač