You are hereStarnutie a diskriminácia v pracovnom práve

Starnutie a diskriminácia v pracovnom práve


By admin - Posted on 29 April 2015

Verzia pre tlačVerzia pre tlač

Abstrakt: Každý človek je jedinečný, osobitý a unikátny. Aj napriek tomu majú všetci ľudia niečo spoločné. Mladosť netrvá večne a každý raz zostarne bez ohľadu na pohlavie, etnický pôvod, náboženskú alebo politickú orientáciu, či jazyk.
Človek si často ani neuvedomuje, že v reálnom pracovnom živote sa často stretáva s diskrimináciou na základe veku. Vek patrí medzi najčastejšie dôvody diskriminácie na trhu práce, nasleduje hneď po diskriminácii na základe pohlavia a etnického pôvodu. (1) Podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer (2009) sa 69% opýtaných Slovákov stretlo pri pracovných pohovoroch s diskrimináciou na základe veku (európsky priemer je 48%).

Je možné predpokladať, že toto číslo sa bude pohybovať smerom nahor už len z toho titulu, že „svet prechádza demografickou zmenou. Starnutie sa stáva charakteristickou črtou pre našu dobu, počas ktorej narastá podiel staršieho obyvateľstva“. (2) Diskriminácia sa stáva neoddeliteľnou súčasťou našich životov aj napriek legislatívnym opatreniam či už na národnej alebo medzinárodnej úrovni. Smutnou pravdou je však to, že veková diskriminácia je spoločnosťou často tolerovaná a nie je jej prikladaná taká pozornosť ako by mala.
Kľúčové slová: Diskriminácia. Vek. Trh práce. Pracovnoprávna legislatíva. Antidiskriminačný zákon.

Čo je to diskriminácia?

„Diskriminácia je každé neopodstatnené nerovnaké zaobchádzanie s ľuďmi zo strany štátu alebo iných ľudí, ktorí majú istú moc, právomoci alebo sa pohybujú v prostrediach, kde sú ľudia jeden na druhom istým spôsobom závislí. Štát by mal dohliadať na to, aby niektorí ľudia neboli v spoločnosti znevýhodnení len preto, koľko majú rokov“. (3) Neodôvodnené rozdielne zaobchádzanie, ktoré je pre osobu, ktorej sa to týka nepriaznivé nazývame diskrimináciou. Diskriminačné konanie je často založené na predsudkoch a stereotypoch na základe rôznych sociálnych kategórií, napr. pohlavie, etnicita, sexuálna orientácia, rod, vek a pod. (4) Môžeme dôvodne predpokladať, že najohrozenejšou skupinou ľudí sú ľudia, ktorí sú v istom slova zmysle slabší. Medzi túto skupinu ľudí môžeme podľa nášho názoru zaradiť aj starších ľudí. Domnievame sa, že mnohí, medzi nimi aj zamestnávatelia predpokladajú, že starší ľudia už nemajú vedomosti, peniaze ani silu na to, aby obhajovali svoje práva a dožadovali sa nápravy či už prostredníctvom polície alebo súdu. Tento názor nám potvrdzuje aj Inštitút pre verejné otázky, ktorý dokončil v marci 2012 polročný výskumný projekt Starší vek a ľudské práva: silnejšia participácia, menej diskriminácie. Z výskumu vyplýva, že až 51% opýtaných za najzávažnejšiu oblasť diskriminácie starších ľudí pokladá trh práce. Podľa inštitútu je diskriminačné správanie často tolerované aj napriek dobrej legislatíve. Stále pretrváva stav kedy postihnutá osoba sa nebude sťažovať na to, že sa stala obeťou diskriminácie (na základe veku). Dôvodom je aj stále nízka informovanosť a slabé právne povedomie starších ľudí o svojich právach. V projekte sa okrem iného uvádza, že väčšina ľudí vo veku od 45 do 64 rokov je presvedčená, že starší ľudia nedostatočne obhajujú svoje práva (73%), pričom ich aj nedostatočne poznajú (68%). Z uvedeného vyplýva alarmujúca potreba zvýšiť právne povedomie starších ľudí a ich informovanosť o možnostiach, ktoré sú im ponúkané. (5) Zvyšovanie verejného povedomia je dlhodobým procesom, ktorý si vyžaduje spoločné úsilie všetkých a na rôznych úrovniach.

Diskriminácia v legislatíve

Civilizované a demokratické krajiny sa vo svojich ústavách hlásia k ideálu akým je rovnosť ľudí. (6) Aj Slovenská republika má v Ústave SR zakotvenú rovnosť v dôstojnosti a v právach. Článok 12 ods. 1 Ústavy SR hovorí „ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné“. (7) Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na „pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať“. (8) Formulácia „iné postavenie“ nám otvára ďalšie možnosti na základe, ktorých by diskriminácia mohla byť zakázaná. Pod pojem „iné možnosti“ môžeme bezpochyby zaradiť aj diskrimináciu na základe veku. Ako spomenieme ďalej, iné slovenské zákony vo svojich ustanoveniach už upravujú aj zákaz diskriminácie z dôvodu veku, napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Požiadavku na rovnosť ľudí zakotvujú aj v medzinárodné dokumenty. Na pôde Organizácie Spojených národov bola v roku 1948 prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv. Deklarácia vo svojom článku 1 ustanovuje rovnosť a slobodu ľudí v dôstojnosti a v právach. Následne čl. 2 hovorí o tom, že „každý je oprávnený na všetky slobody a práva, ktoré ustanovuje táto deklarácia, bez akéhokoľvek ohľadu na rasu, farbu, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické a iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie“. (9)

Starším ľuďom a ich právam je venovaný článok 25 Deklarácie „každý má právo na životnú úroveň primeranú zdraviu a blahobytu jeho i jeho rodiny, rátajúc do toho potravu, šatstvo, bývanie, lekársku opateru a nevyhnutné sociálne služby, právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri pracovnej neschopnosti, pri ovdovení, v starobe alebo v ostatných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré vznikli okolnosťami nezávislými od jeho vôle“. Diskrimináciu zakazujú aj v ďalšie medzinárodné dokumenty, napr. v Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach z roku 1966. V tom istom roku bol prijatý aj Medzinárodný dohovor o hospodárskych, sociálnych a politických právach. Na pôde Organizácie Spojených národov bol prijatý aj Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (1965), alebo Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979) a ďalšie iné.

Slovenská republika je od roku 2004 členským štátom Európskej únie. Tá už od svojho vzniku považuje boj proti diskriminácii za jednu zo svojich priorít. Medzi primárne pramene práva Európskej únie patria Zmluva o fungovaní Európskej únie (10) a Zmluva o Európskej únii, menené a doplnené Lisabonskou zmluvou. (11) Vo forme vyhlásenia bola k Lisabonskej zmluve pripojená Charta základých práv Európskej únie, ktorá po prvykrát v dejinách Európskej únie začleňuje do jedného textu všetky občianske, politické, hospodárske a sociálne práva európskych občanov, ako aj všetkých osôb žijúcich na území Únie. (12) Zmluva o fungovaní Európskej únie v čl. 19 umožňuje Európskej únii prijať právne predpisy, ktoré budú bojovať proti diskriminácii na základe veku. Povinnosť Komisie zohľadniť boj proti diskriminácii pri tvorbe a realizácii všetkých svojich politík a činností je obsiahnutá v článku 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V roku 2008 Komisia vyjadrila tento záväzok v oznámení „Nediskriminácia a rovnaké príležitosti: obnovený záväzok“. Záväzok vytvára rámec na uskutočňovanie aktivít zameraných na boj proti diskriminácii, nevynímajúc diskrimináciu na základe veku. (13) Následne článok 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie stanovuje, že únia a členské štáty majú za cieľ „podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeraná sociálna ochrana, sociálny dialóg, dialóg medzi sociálnymi partnermi, rozvoj ľudských zdrojov so zreteľom na permanentne vysokú zamestnanosť a boj proti vylučovaniu z trhu práce“. (14) Tento účel konkretizuje a dopĺňa článok 153 ods. 1 spomínanej Zmluvy. Boju proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti sa venuje písmeno j) článku 153.
Všetky práva, ktoré sú chránené v EÚ spája v jedno Charta základných práv Európskej únie, konkrétne v čl. 21 ods. 1 (Nediskriminácia) je zakotvený zákaz diskriminácie na základe veku, (15) „zakazuje sa akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.“

Na pôde Európskej únie boli prijaté smernice, ktorých povaha bola jasne antidiskriminačná. Z aspektu témy nášho príspevku je dôležitá najmä Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, zaoberajúca sa rovnakým zaobchádzaním v zamestnaní bez ohľadu na vek. Smernica síce na jednej strane zakotvila zákaz diskriminácie na základe veku, ale na strane druhej aj relatívne široko koncipuje výnimky zo zákazu tohto druhu diskriminácie. Výnimky upravuje čl. 2 bod 2 písm. i) s nadväznosťou na čl. 4 Smernice. Výnimky „sa viažu na povahu určitých pracovných činností alebo okolností, za ktorých sa vykonávajú, ak táto charakteristika tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na povolanie pod podmienkou, že cieľ je oprávnený a požiadavka primeraná“. (16) Odôvodnené rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku formuluje čl. 6 Smernice. V článku sa hovorí, že členské štáty môžu stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.
Takéto rozdiely v zaobchádzaní môžu okrem iného zahŕňať:
a) stanovenie osobitných podmienok prístupu k zamestnaniu a odbornej príprave, zamestnaniu a povolaniu vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania pre mladých a starších pracovníkov a osoby s opatrovateľskými povinnosťami, aby sa podporila ich profesionálna integrácia, alebo aby sa zabezpečila ich ochrana;
b) stanovenie podmienok minimálneho veku, odbornej praxe alebo rokov služby pre prístup k zamestnaniu alebo k určitým výhodám, ktoré so zamestnaním súvisia;
c) stanovenie hornej vekovej hranice uchádzačov, ktorá vyplýva z osobitných požiadaviek odbornej prípravy pre obsadzované miesto alebo z nutnosti primeranej doby zamestnania pred odchodom do dôchodku.

Ďalej si členské štáty môžu určiť v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia stanovenie veku pre možnosť alebo nárok na odchod do starobného alebo invalidného dôchodku, vrátane stanovenia odlišných vekových hraníc v uvedených systémoch pre zamestnancov alebo skupiny alebo kategórie zamestnancov a využitie vekového kritéria v kontexte takýchto systémov v poistných matematických výpočtoch nie je diskrimináciou na základe veku za predpokladu, že dôsledkom tohto nebude diskriminácia na základe pohlavia. (17)

Slovenská republika jednotlivé antidiskriminačné smernice previedla do svojho právneho poriadku v roku 2004, kedy prijala zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Obsahuje zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá je konkretizovaná v § 2 ods. 1 ADZ. „Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia“. (18) Antidiskriminačný zákon vo svojich ustanoveniach vymedzuje formy diskriminácie, priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, pokyn na diskrimináciu, nabádanie na diskrimináciu, neoprávnený postih alebo viacnásobnú diskrimináciu. (19) V tomto článku sa budeme venovať len výkladu pojmov priama diskriminácia a nepriama diskriminácia. Pod priamou diskrimináciou sa rozumie konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii (§ 2a ods. 2 ADZ). Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu (§ 2a ods. 3 ADZ). (20)

K diskriminačnému správaniu v reálnom živote často nedochádza len na základe jedného dôvodu, ale dochádza k súbehu viacerých dôvodov, čo umocňuje znevýhodnenie daného jedinca. Tento jedinec má zhoršenú pozíciu v porovnaní s inými, ktorí sú v podobnej situácii. (21)

Diskriminácia a Zákonník práce

Zásada rovnakého zaobchádzania je premietnutá aj do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zásada je upravená už v článku 1 ZP. (22)

Realitou dnešných dní je to, že starší ľudia si ťažšie hľadajú prácu. Je všeobecným „tajomstvom“, že zamestnávatelia preferujú mladých ľudí s už nejakými pracovnými skúsenosťami a perspektívou pre ich spoločnosť. Mladý človek po ukončení školy bez praxe a staršia osoba, ktorej klope dôchodkový vek na dvere sú pre nich už menej zaujímaví. Vzhľadom na antidiskriminačnú legislatívu zamestnávateľ priamo v ponuke na prácu nemôže uviesť „hľadáme zamestnanca vo veku od – do“. Obchádzanie zákazu ohraničenie pracovnej ponuky na určitú vekovú skupinu sa bežne zaobaľuje do „dovolených“ diskriminačných fráz, ako napr. „práca v mladom a dynamickom kolektíve“. Uchádzač o zamestnanie môže svoje šance na akceptovanie svojej žiadosti o zamestnanie zvýšiť aj tým, že vo svojom profesijnom životopise vek neuvedie. Na druhej strane ho môžu prezradiť odpracované roky. Za právne korektný výber v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania však je možné považovať výber na základe dĺžky praxe. Zamestnávateľ môže uverejniť v ponuke práce, že hľadá uchádzača, ktorý má minimálne 3 roky praxe. (23) Podľa štatistík Slovenského centra pre ľudské práva, zamestnávatelia najhoršie vnímajú kombináciu vyšší vek, žena, etnicita plus zdravotný hendikep. (24)

Základná zásada (zásada rovnakého zaobchádzania), ktorú obsahuje čl. 1 Zákonníka práce je premietnutá aj v § 13 Zákonníka práce. Ten v odseku 1 hovorí o tom, že „zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)“. (25) Odsek 2 § 13 ZP vymenúva dôvody, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje v pracovnoprávnych vzťahoch. „V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia“. (26) Táto úprava obsiahnutá v Zákonníku práce je v súlade nielen s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj so Smernicou Rady č. 76/207/ES o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania pre mužov a ženy pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postup v zamestnaní a o pracovné podmienky (27) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006), pred tým smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES. (28)

Zákonník práce v § 13 ods. 6 upravuje skutočnosť kedy sa zamestnanec domnieva, že jeho práva a právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania... . Dotknutá osoba sa môže obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Zákon v § 9 upravuje možnosti právnej ochrany pri porušení zásady rovnakého zaobchádzania. Dotknutá osoba sa môže domáhať upustenia od protiprávneho konania, napravenia protiprávneho stavu, primeraného zadosťučinenia a v prípade ak to nebude dostačujúce aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ochrana podľa Antidiskriminačného zákona je založená na objektívnom princípe. V tomto prípade sa nevyžaduje zavinenie ako predpoklad subjektívnej stránky. Osoba, ktorá porušila zásadu rovnakého zaobchádzania musí preukázať, že k takémuto porušeniu nedošlo, stačí ak dotknutá osoba súdu oznámi skutočnosti, z ktorých sa môže predpokladať, že táto zásada porušená bola. Uplatňuje sa tu inštitút obráteného dôkazného bremena. (29)

Avšak ani antidiskriminačná legislatíva nedokáže dostatočne a spoľahlivo zamedziť diskriminácii, hlboko zakorenené diskriminačné štruktúry v ľuďoch je ťažké „prekonať“ zákonmi a menia sa len veľmi pomaly. V tomto smere je veľmi dôležitá hlavne osveta v danej problematike a systematické venovanie sa jej nie „len“ formálne cez legislatívu, ale aj skutočne a zrozumiteľne pre ľudí v reálnom živote. „Inými slovami: ani napriek tomu, že princíp rovnosti a zákaz diskriminácie je zakotvený v mnohých vnútroštátnych aj medzinárodných dokumentoch, nie sú si v reálnom živote všetci ľudia rovní.“ (30)

Štatistický úrad Slovenskej republiky na svojom webovom sídle dňa 11. júna zverejnil správu „Informácia o demografickom vývoji v roku 2013“. Podľa tejto správy „hlavným demografickým vývojovým trendom zostáva starnutie slovenskej populácie. Príčinou je predovšetkým zásadná zmena reprodukčného správania, ktorá viedla k tomu, že plodnosť populácie Slovenska sa dostala pod úroveň jednoduchej reprodukcie a následne sa začala transformácia vekovej štruktúry vedúca k regresívnej populačnej štruktúre, k populačnému starnutiu. Svoj podiel na starnutí populácie má aj zlepšovanie zdravotnej starostlivosti a predlžovanie života jednotlivcov, čo dlhodobo potvrdzuje nárast strednej dĺžky života pri narodení“. (31) V správe Demografické procesy v SR sa konštatuje, že od roku 2013 sa stredná dĺžka života v Slovenskej republike dlhodobo zvyšuje, i keď relatívne pomaly. Stredná dĺžka života sa zvýšila u mužov oproti roku 2003 o 3,1 roka a u žien o 2 roky. V dlhodobom porovnaní od roku 1960 sa stredná dĺžka života pri narodení zvýšila u žien o 7,1 rokov a u mužov o 5,2 rokov.

Záver

Tieto ukazovatele a fakty indikujú ďalšie otázky týkajúce sa zamestnanosti a zamestnateľnosti obyvateľstva Slovenskej republiky, hlavne toho staršieho. Ak zamestnávatelia budú naďalej „hľadať“ len mladých aktívnych ľudí so skúsenosťami, staršie obyvateľstvo bude odsunuté na druhú koľaj. Takéto správanie nezaťaží len ekonomiku štátu, ale aj samotných mladých ľudí a zamestnávateľov, ktorí nebudú mať dostatočný počet pracovných síl. V dôsledku toho nebudú môcť ponúkať také pracovné podmienky, ktoré by boli pre mladých, ambicióznych ľudí lákavé. Tí budú čoraz častejšie odchádzať pracovať do zahraničia (tento trend môžeme pozorovať už aj teraz) s cieľom mať nielen výhodnejšie pracovné podmienky, prostredie, ale aj motivujúce finančné ohodnotenie, čo u väčšiny zamestnávateľov v našich podmienkach chýba.

Dostaneme sa v budúcnosti do takej situácie, že na trhu práce nezostane dostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov?

Podľa sociológa Guráňa, v spoločnosti badáme paradox. Na jednej strane má Slovensko slušnú antidiskriminačnú legislatívu, na strane druhej je tu jej veľmi zlá implementácia. Prikláňame sa k jeho názoru, že diskriminácia z hľadiska veku začína, v takejto tendencii sa aj pokračuje, považovať za niečo normálne. (32) Ľudia, občania, mladí, starí, vysokoškoláci aj stredoškoláci, všetci si musíme uvedomiť, že sme si rovní vo svojich právach, vo svojej dôstojnosti, v túžbe viesť plnohodnotní súkromný aj pracovný život. Nikto by nemal byť odcudzovaný kvôli svojmu veku, pohlaviu či etnickému pôvodu. Dôstojný život, práca, ktorá dostatočne napĺňa osobu nie len po emočnej ale aj po finančnej stránke sú „receptom“ nie len pre spokojnosť ľudí, ale aj spoločnosť a v konečnom dôsledku aj pre štát a jeho ekonomiku.

Autor: JUDr. Barbora Mrúzová
Autorka je externá doktorandka na Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave

Zoznam bibliografických odkazov

(1) Bližšie pozri: Diskriminácia z dôvodu veku. [online]. [cit. 03.01.2014]. Dostupné a internete: http://www.silociary.sk/ElearningContent.aspx?id=11.

(2) HETTEŠ, M. 2011. Starnutie spoločnosti. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. 2011. s. 22. ISBN 978 – 80 – 8132 – 031 – 6.

(3) Diskriminácia z dôvodu veku alebo ČO TO JE? [online]. [cit. 01.05.2014]. Dostupné a internete: http://diskriminacia.sk/vek/vysvetlenie-pojmov/

(4) SEKULOVÁ, M., GYÁRFÁŠOVÁ, O. 2010. Diskriminácia a viacnásobná diskriminácia. Pohľady verejnosti na diskrimináciu, rovnosť a rovné zaobchádzanie. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky. 2010. s. 9. ISBN 978 – 80 – 89345 – 34 – 3.

(5) Bližšie pozri: Inštitút pre verejné otázky. 2012. Polročný výskumný projekt Starší vek a ľudské práva: silnejšia participácia, menej diskriminácie. [online]. [cit. 03.01.2014]. Dostupné na internete: http://www.ivo.sk/6763/sk/aktuality/starsi-vek-a-ludske-prava-silnejsia-...

(6) Bližšie pozri: Téma: Diskriminácia. [online]. [cit. 01.05.2014]. Dostupné a internete: http://prison-education.oad.sk/sk/text3.html.

(7) Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

(8) Tamtiež

(9) Dohovor bol prijatý dňa 04.11.1950 v nadväznosti na Deklaráciu ľudských práv schválenú VZ OSN v decembri 1948. Slovenská republika je týmto Dohovorom viazaná s účinnosťou od 01.01.1993.

(10) Predtým Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

(11) 2007/C 306/01 Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, podpísaná v Lisabone 13.12.2007. Lisabonská zmluva bola schválená Národnou radou Slovenskej republiky dňa 10.04.2008, následne dňa 12.05.2008 bola podpísaná prezidentom Slovenskej republiky (Ivanom Gašparovičom), ktorý zavŕšil proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy. Lisabonská zmluva nadobudla účinnosť dňa 01.12.2009.
Bližšie pozri: ROHAĽ, P. Čo prináša a čo znamená Lisabonská zmluva. [online]. [cit. 2013.11.15]. Dostupné na internete: http://www.epi.sk/odborny-clanok/Co-prinasa-a-co-znamena-Lisabonska-zmlu...

(12) Bližšie pozri: Charta základných práv EÚ. [online]. [cit. 03.01.2014]. Dostupné a internete: http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/sk/0003fbe4e5/Charta-z%C3%....

(13) Bližšie pozri: Age. [online]. [cit. 03.01.2014]. Dostupné a internete: http://ec.europa.eu/justice/discrimination/age/index_en.htm.

(14) Bližšie pozri: Diskriminácia z dôvodu veku. [online]. [cit. 03.01.2014]. Dostupné a internete: http://www.silociary.sk/ElearningContent.aspx?id=11.

(15) Bližšie pozri: Age. [online]. [cit. 01.05.2014]. Dostupné a internete: http://ec.europa.eu/justice/discrimination/age/index_en.htm

(16) BARANCOVÁ, H. 2011. Výnimky zo zákazu diskriminácie na základe veku. [online]. [cit. 01.05.2014]. Dostupné a internete: https://www.joblife.sk/joblife/advice/tip/id/794/.

(17) Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, Úradný vestník L 303 , 02/12/2000 S. 0016 – 0022.

(18) Zákon č. 365/2004 Z. z. Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

(19) SEKULOVÁ, M., GYÁRFÁŠOVÁ, O. 2010. Diskriminácia a viacnásobná diskriminácia. Pohľady verejnosti na diskrimináciu, rovnosť a rovné zaobchádzanie. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky. 2010. s.10. ISBN 978 – 80 – 89345 – 34 – 3.

(20) Tamtiež, Antidiskriminačný zákon.

(21) SEKULOVÁ, M., GYÁRFÁŠOVÁ, O. 2010. Diskriminácia a viacnásobná diskriminácia. Pohľady verejnosti na diskrimináciu, rovnosť a rovné zaobchádzanie. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky. 2010. s. 10. ISBN 978 – 80 – 89345 – 34 – 3.

(22) Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.

(23) BARANCOVÁ, H. 2011. Výnimky zo zákazu diskriminácie na základe veku. [online]. [cit. 01.05.2014]. Dostupné a internete: https://www.joblife.sk/joblife/advice/tip/id/794/.

(24) HARKOTOVÁ, S. 2012. Máte vyšší vek? Hrozí vám diskriminácia v práci. [online]. [cit. 13.01.2015]. Dostupné a internete:
http://aktualne.atlas.sk/byt-starsi-znamena-aj-celit-tlaku-odist-z-prace....

(25) Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

(26) Tamtiež, Zákon č. 311/2001 Z. z.

(27) Zákonník práce s komentárom a judikatúrou, s. 21 – 22.
Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01).

(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04).

(29) HARAJDIČ, J.: Šikanovanie na pracovisku a možnosti právnej ochrany; Justičná revue, 65, 2013, č. 6-7, s. 837 – 845.

(30) SEKULOVÁ, M., GYÁRFÁŠOVÁ, O. 2010. Diskriminácia a viacnásobná diskriminácia. Pohľady verejnosti na diskrimináciu, rovnosť a rovné zaobchádzanie. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky. 2010. s.7. ISBN 978 – 80 – 89345 – 34 – 3.

(31) Štatistický úrad Slovenskej republiky: Informácia o demografickom vývoji v roku 2013. [online]. [cit. 22.06.2014]. Dostupné na internete: http://slovak.statistics.sk .

(32) HARKOTOVÁ, S. 2012. Máte vyšší vek? Hrozí vám diskriminácia v práci. [online]. [cit. 13.01.2015]. Dostupné na internete:
http://aktualne.atlas.sk/byt-starsi-znamena-aj-celit-tlaku-odist-z-prace....

Vyhľadávanie

Preložiť stránku

Odkazy

Zverte nám svoje materiály na korektúru
Každý z nás je omylný, a preto ak si potrpíte na kvalitu písomného prejavu, zverte nám svoje materiály na jazykovú, štylistickú alebo predtlačovú korektúru. Viac TU


judikáty
zákony.judikaty
Máte záujem o reklamu na tomto mieste? Kontaktujte nás na adrese projustice@projustice.sk alebo na telefónnom čísle +421 904 977 933.

Pripravujeme

Články a práce, ktoré sa aktuálne pripravujú, prípadne sa plánujú začať. K ich príprave môžete prispieť:
- pracovné právo
- trestné právo
V prípade, že sa chcete podieľať na príprave jednotlivých tém, alebo sa chcete stať pravidelným prispievateľom kontaktujte našu redakciu.


Verzia pre tlač