You are hereVek a starnutie v pracovnom práve

Vek a starnutie v pracovnom práve


By admin - Posted on 19 October 2014

Verzia pre tlačVerzia pre tlač

Age and ageing in the Labour law

Abstrakt: Čoraz viac skloňovanou témou, ktorá v posledných rokoch zaznamenáva zvýšenú pozornosť je starnutie ľudskej populácie. S nástupom a rozvojom modernizačnej doby stále pretrváva tendencia klesajúcej pôrodnosti a rastúcej dlhovekosti obyvateľstva. Zlepšenie životných pomerov ľudí, lepší prístup k zdravotnej starostlivosti, kvalitnejšia výživa, dostatočná hygiena a mnoho iných faktorov determinujú skutočnosť, že priemerný vek, ktorého sa človek dožíva je vyšší ako to bolo v minulosti. Obdobím, pre ktoré je príznačné výrazné predĺženie ľudského života je dvadsiate storočie. (1) Aj v populácii Slovenska sme počas uplynulých 50 – tich rokov zaznamenali zmeny súvisiace s početným aj proporcionálnym zastúpením seniorov. (2) Priemerný vek populácie vzrástol a priemerný vek človeka sa predĺžil o dvadsať rokov. Podiel seniorov sa zdvojnásobil, čo má značný vplyv na štruktúru obyvateľstva. (3)

Cieľom nášho príspevku je poukázať na aktuálnu problematiku starnutia obyvateľstva a s tým aj súvisiacu diskrimináciu starších ľudí, t.j. diskrimináciu na základe veku. Pokúsime sa ozrejmiť aktuálnu právnu úpravu, ktorá upravuje postavenie starších v spoločnosti a na trhu práce. Ambíciou je tiež načrtnúť niektoré možnosti aktívneho starnutia, pričom našu pozornosť zameriavame na Program aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020 prijatý vládou Slovenskej republiky v roku 2013.
Kľúčové slová: Vek. Starnutie. Ľudská dôstojnosť. Trh práce. Pracovné právo. Právna úprava. Aktívne starnutie.

Abstract: The ageing of human population is being recently considered as increasingly inflected theme. As a modern age has come and developed, the tendency of decreasing birth rate and increasing longevity persists. The improving of living conditions, better access to health care, nutritional quality, proper hygiene and many other factors causes that the average age is higher than it used to be in the past. The 20th century is the period that is characterized with prolongation of human life. Also in Slovak population, we have experienced the changes related to extensive and proportional representation of seniors, in last fifty years. The average age of population has increased and the average age of man has been prolonged by 20 years.

The doubled quotient of seniors has influenced the structure of inhabitants. The goal of our topic is to point on the actual problem of inhabitant senility and the elder people discrimination that is related to this problem as the discrimination based upon age. We also try to explain the current law adjustment of elder people as a part of society and their position on labour market. We would like to describe some possibilities of active ageing which is mainly focused on the program of active ageing for 2014 – 2020 accepted by government of Slovak republic in 2013.
Key words: Age. Ageing. Human dignity. Labour market. Labour law. Law adjustment. Active ageing

Súčasťou celej spoločnosti je populácia, ktorú tvoria aj starší ľudia. „Svet prechádza demografickou zmenou. Starnutie sa stáva charakteristickou črtou pre našu dobu, počas ktorej narastá podiel staršieho obyvateľstva“. (4) Je potrebné si uvedomiť, že jedného dňa aj my budeme zaradení medzi populáciou seniorov, dnešní mladí budú tiež raz starí. K populácii seniorov zaraďujeme ľudí, ktorí dosiahli vek 65 rokov, v krajinách východnej Európy je to hranica 60 – tich rokov. Táto hranica nie je pevne stanovená vo všetkých krajinách rovnako a často sa mení od štátu k štátu, stotožňujeme ju najmä s vekom odchodu do dôchodku. Aj napriek tejto skutočnosti vek patrí u nás medzi najčastejšie dôvody diskriminácie na trhu práce, nasleduje hneď po diskriminácii na základe pohlavia a etnického pôvodu. (5)
Diskriminácia priamo zasahuje do dôstojnosti človeka ako ľudskej bytosti. Tá nie je určiteľná alebo daná žiadnou autoritou, či právnym predpisom. Je potrebné zdôrazniť, že dôstojnosť nás sprevádza nielen celým naším životom, ale právo na jej dodržiavanie pôsobí už pred narodením ľudskej bytosti a je jeho danosťou aj po skončení života. (6) Právo na dôstojný život je dané počas celého života ľudskej bytosti. Pre udržanie dôstojného života pre všetky generácie ľudí je potrebné aktívne venovať sa problematike starnutia populácie (population ageing).

Téma starnúcej spoločnosti sa objavila po prvý krát v roku 1955. Táto téma sa stala oficiálnym bodom akčného programu na Svetovom sumite o sociálnom rozvoji v Kodani. Došlo k preskúmaniu významu slov „spoločnosť pre všetkých“. Koncept takejto spoločnosti prináša základný cieľ, ktorým „je úplná sociálna integrácia v rámci viacgeneračnej spoločnosti, kde každý jedinec so svojimi právami a povinnosťami zohráva aktívnu úlohu“. (7)

Následne o trinásť rokov neskôr, v roku 1968 sa konala 1. konferencia ministrov Organizácie Spojených národov venovaná postaveniu starších ľudí. Rok 1982 bol zlomovým tým, že vo Viedni sa uskutočnilo prvé celosvetové zhromaždenie Organizácie Spojených národov k starnutiu. Zdôraznila sa tu nutnosť venovať sa otázkam starnutia a právam starších. Napriek snahe výsledky zhromaždenia neboli dostačujúce už len vzhľadom na to, že najmä európske krajiny odmietali priznať právo na prácu starších. Avšak daná téma ostala naďalej v povedomí Hospodárskej a sociálnej rady OSN a jej Komisie pre sociálny rozvoj.

Fyziologická zmena akou je starnutie nemení fakt, že všetci sme sa narodili rovní. Napriek tomu práva starších na medzinárodnej úrovni takmer nejestvujú. Všeobecne sú tieto práva chránené v rámci medzinárodnej ľudsko – právnej legislatívy. Štruktúru medzinárodných nástrojov ľudských práv starších osôb tvorí:

  • Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 v článku 25 „Každý má právo na životnú úroveň primeranú zdraviu a blahobytu jeho i jeho rodiny, rátajúc do toho potravu, šatstvo, bývanie, lekársku opateru a nevyhnutné sociálne služby, právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri pracovnej neschopnosti, pri ovdovení, v starobe alebo v ostatných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré vznikli okolnosťami nezávislými od jeho vôle“,
  • Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, 1979 – čl. 11 ods.1 písm. e) štáty, zmluvné strany, prijmú všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien v zamestnaní s cieľom zabezpečiť, na základe rovnoprávnosti mužov a žien, rovnaké práva na sociálne zabezpečenie, najmä v prípadoch dôchodku, nezamestnanosti, choroby, invalidity a staroby a inej neschopnosti pracovať, ako aj práva na platenú dovolenku,
  • Medzinárodný dohovor o ochrane práv migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, 1990 zakazuje diskrimináciu na základe veku v čl. 1 ods. 1 a 7, (8)
  • Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, 2008, čl. 16 ods. 2 (vek zohľadňujúce opatrenia, ktoré bránia vzniku vykorisťovania, zneužívania a násilia), čl. 16 ods. 4 (vek zohľadňujúca regenerácia a rehabilitácia), čl. 23 ods. 1 písm. b) (podľa veku vhodné informácie o reprodukčnom zdraví) ďalej je to čl. 25 písm. b) (poskytovať služby na minimalizáciu a prevenciu ďalšieho zdravotného postihnutia medzi staršími ľuďmi) a čl. 28 ods. 2 písm. b) (zaistiť starším ľuďom prístup k programom sociálnej ochrany a zníženia chudoby).

Uvádzaná problematika nie je aktuálna len pre svet. Súčasťou globálneho sveta je aj Európska únia nachádzajúca sa taktiež v procese starnutia populácie. Starnutie spoločnosti a diskriminácia z dôvodu veku sú riešené dlhodobo (od roku 2008 keď na daný fakt upozornila Európska komisia vo svojej druhej správe o demografii „Uspokojovanie sociálnych potrieb v starnúcej spoločnosti“). Súčasťou pracovného práva Slovenskej republiky je aj pracovné právo Rady Európy, ktoré sa orientuje na oblasť ľudských práv a kladie si za cieľ podnecovať rozvoj a skvalitňovanie legislatívy členských štátov v sociálnej oblasti najmä prostredníctvom záväzných právnych dokumentov. (9) „Sociálne právo Rady Európy ustanovuje paneurópsku dimenziu základných ľudských práv a slobôd obyvateľov Európy nad rámec pôsobnosti EÚ“. (10) Medzi najvýznamnejšie dohovory (pre pracovné právo a s ním spojenú ľudskú dôstojnosť starších osôb) prijaté Radou Európy môžeme považovať napríklad:

  • Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd– výslovne nedefinuje hodnotu ľudskej dôstojnosti, ale je premietnutá do celého systému chránených ľudských práv a základných slobôd. (11) Je to prvý medzinárodný dokument v oblasti ľudských práv.
  • Európska sociálna charta Rady Európy – základný nástroj ochrany sociálnych práv dôležitých nielen pre právo sociálneho zabezpečenia, ale aj pre pracovné právo. (12) V článku 21 ods. 1 zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe veku, v čl. 25 hovorí o rešpektovaní a uznávaní práva starších ľudí na dôstojný a nezávislý život a na participáciu na spoločenskom a kultúrnom živote. Článok 34 ods. 1 je venovaný rešpektovaniu nároku na sociálne zabezpečenie v starobe.
  • Dodatkový protokol k Európskej sociálnej charte – rozširuje práva v Európskej sociálnej charte Rady Európy o ďalšie štyri práva. Medzi ne patrí aj právo každej staršej osoby na sociálnu ochranu. Dané právo je konkretizované v čl. 4 Právo starších osôb na sociálnu ochranu „Na zabezpečenie účinného výkonu práva starších osôb na sociálnu ochranu sa zmluvné strany zaväzujú prijať alebo podporovať buď priamo, alebo v spolupráci s verejnými alebo súkromnými organizáciami príslušné opatrenia zamerané najmä:
    1. na umožnenie starším osobám zostať podľa možností čo najdlhšie plnohodnotnými členmi spoločnosti prostredníctvom:
    a) príslušných zdrojov, ktoré im umožnia dôstojný život a aktívnu účasť na verejnom, spoločenskom a kultúrnom živote,
    b) poskytovania informácií o službách a zariadeniach pre staršie osoby a o možnostiach ich využitia,
    2. na umožnenie starším osobám slobodne si zvoliť spôsob života a viesť nezávislý život v ich zvyčajnom prostredí tak dlho, ako si želajú a ako je to možné, prostredníctvom sprostredkovania:
    a) vhodných bytov vzhľadom na ich potreby a zdravotný stav alebo primeranej pomoci na úpravu bytu,
    b) zdravotnej starostlivosti a služieb, ktoré vyžaduje ich stav,
    3. na zabezpečenie primeranej pomoci starším osobám žijúcim v príslušných inštitúciách pri rešpektovaní ich súkromia a na zaručenie ich účasti na určovaní životných podmienok v danom zariadení“.
  • Revidovaná Európska sociálna charta – doposiaľ najprogresívnejšia, komplexná právna norma v sociálnej oblasti. Reaguje na základné sociálne zmeny (od roku 1961 kedy bola prijatá Európska sociálna charta). Zakotvuje 31 základných sociálnych práv.

V spojitosti s našou témou zdôrazníme, že článok 4 Dodatkového protokolu k Európskej sociálnej charte je premietnutý aj do Revidovanej Európskej sociálnej charty, konkrétne do jej článku 23. (13)

Pracovné právo Európskej únie je osobitným právnym systémom, ktoré sa od predchádzajúcich právnych systémov (medzinárodné pracovné právo a pracovné právo Rady Európy) odlišuje tým, že ho tvoria supranacionálne právne normy. Tie sú priamo aplikovateľné vo všetkých členských štátoch bez príslušného spôsobu ratifikácie. Medzi primárne pramene práva Európskej únie patria Zmluva o fungovaní Európskej únie (14) a Zmluva o Európskej únii, ktoré boli novelizované Lisabonskou zmluvou. (15) Článok 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie stanovuje, že únia a členské štáty majú za cieľ „podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeraná sociálna ochrana, sociálny dialóg, dialóg medzi sociálnymi partnermi, rozvoj ľudských zdrojov so zreteľom na permanentne vysokú zamestnanosť a boj proti vylučovaniu z trhu práce“. (16) Tento účel sa konkretizuje a dopĺňa v článku 153 ods. 1 spomínanej Zmluvy. Boju proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti sa venuje písmeno j) článku 153. Hlavným zámerom je podpora aktívneho starnutia v oblasti zamestnanosti. Téma aktívneho starnutia sa stala aj prioritnou témou roku 2012, ktorý bol schválený ako rok Európskeho roka aktívneho starnutia.

Na pôde Európskej únie boli prijaté aj viaceré smernice, ktorých povaha bola jasne antidiskriminačná. Z aspektu témy nášho príspevku je dôležitá najmä Smernica Rady č. 2000/78 zaoberajúca sa rovnakým zaobchádzaním v zamestnaní bez ohľadu na vek. Slovenská republika jednotlivé antidiskriminačné smernice previedla do svojho právneho poriadku v roku 2004, kedy prijala zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Obsahuje zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá je konkretizovaná v §2 ods. 1 AZ. „Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia“. (17) Je potrebné zdôrazniť, že táto zásada je premietnutá aj do čl. 1 Zákonníka práce (18) a vyúsťuje z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v čl. 12 ods. 1 spomína, že ľudia sú si rovní v dôstojnosti i právach a následne v odseku 2 sa uvádza, že „základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať“. (19) Nejde si nevšimnúť skutočnosť, že vek ako dôvod nie je výslovne uvedený, ale vek v tejto súvislosti môžeme chápať ako iné postavenie.

Ako sme už vyššie spomenuli rok 2012 bol vyhlásený za rok aktívneho starnutia. Cieľom bolo povzbudenie úsilia členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti vynaloženého pri podpore aktívneho starnutia a aktívnejšej mobilizácie potenciálu generácie narodenej v období zvýšenej pôrodnosti, aby sa angažovali pri dosahovaní konkrétnych cieľov týkajúcich sa aktívneho starnutia. (20) Impulzom na zvýšenie pozornosti, ktorá by sa mala zamerať na danú problematiku boli odhady Eurostatu v roku 2008. Ten odhadol, že v Európskej únii by v roku 2060 mali pripadať na každú osobu staršiu ako 65 rokov len dve osoby v produktívnom veku, t.j. vo veku od 15 do 64 rokov. Aktuálny pomer sú 4 osoby v produktívnom veku na 1 osobu staršiu ako 65 rokov. Je všeobecne známe, že dĺžka života sa postupne predlžuje. Od roku 1960 sa stredná dĺžka života predĺžila o 8 rokov, je veľmi pravdepodobné, že tento interval sa bude len a len zvyšovať. To, že sa život predlžuje je ocenenia hodné, ale tieto demografické zmeny predstavujú jasnú výzvu pre štáty, ktorých rozpočty budú zaťažené dôchodkovými dávkami. Tlak určite zaznamenajú aj opatrovateľské a sociálne zariadenia, ktoré poskytujú pomoc starším. V našom podvedomí je staroba spojená so slabosťou, chorobou a nesamostatnosťou. Starší ľudia sú často krát vylúčení nielen z trhu práce, ale aj zo spoločenského života a pritom si málokto uvedomuje, že títo starší ľudia majú potenciálne skutočný a nesmierny význam pre spoločnosť. Je potrebné zabezpečiť, aby generácia narodená v období zvýšenej pôrodnosti mohla ostať na trhu práce dlhšiu dobu, čomu musí predchádzať skutočnosť, že táto generácia musí byť zdravá, aktívna a samostatná najdlhšie, ako to len pôjde.

Členské krajiny v rámci stratégie zamestnanosti prijímajú opatrenia na zvrátenie tendencie odchodu do predčasného starobného dôchodku. Na to, aby starší ľudia ostávali dlhšie aktívni na trhu práce je potrebné prispôsobiť a zlepšiť pracovné podmienky. Dôležitým problémom, ktorý je nutné eliminovať je aj diskriminácia osôb na základe veku (ageizmus). Starší človek, ktorý by naďalej ostal aktívne na trhu práce sa často krát stretne s prekážkami, ktoré svojpomocne nedokáže prekonať. Zamestnávatelia preferujú mladých a aktívnych ľudí. Vzhľadom na antidiskriminačný zákon a zákonník práce nemôžu priamo v ponuke práce napísať, že chceme človeka od – do, ale túto požiadavku zaobaľujú do „dovolených“ diskriminačných fráz, ako napr. „práca v mladom a dynamickom kolektíve“. Osoba, ktorá by bola vhodná na takúto pracovnú pozíciu následne ani nepošle svoju žiadosť o prijatie do zamestnania, alebo aj keď áno, jej žiadosť ostane bez odozvy. „Na rastúce obavy starších obyvateľov zo strany pracovnej pozície a na ich problémy s hľadaním novej práce ešte pred vznikom nároku na starobný dôchodok zareagoval aj Európsky parlament a Rada výzvou krajinám Európskej únie, aby zlepšili postavenie starších zamestnancov na trhu práce“. (21) Štatistický úrad Slovenskej republiky uvádza, že aj na našom trhu práce sa zvyšujú podiely obyvateľov v strednom a vyššom veku. Je potrebné, aby ekonomické subjekty rešpektovali túto skutočnosť a to na jednej strane z hľadiska zamestnateľnosti týchto osôb a na strane druhej aj pri oživení tzv. striebornej ekonomiky. Tú tvorí populácia v staršom veku. Starší vek je možné rozčleniť do troch skupín a to na stredný vek, ktorý tvorí obyvateľstvo vo veku od 45 do 59 rokov, vyšší vek od 60 do 74 rokov a vysoký vek je tvorený obyvateľstvom vo vekovom rozhraní od 75 do 89 rokov. Podľa Štatistického úradu SR vzdelanosť týchto osôb vzrástla a mnohí dosahujú stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie z čoho vyplýva, že trh práce má k dispozícií vzdelaných a skúsených starších ľudí. (22)

Aby starší ľudia boli čo najviac atraktívni pre trh práce je potrebné, aby ich starnutie bolo aktívne. Aktívne starnutie môže zabezpečiť osobám realizáciu ich vlastného potenciálu, telesnej aj psychickej pohody počas celého ich života. Je dôležité, aby sa propagoval celoživotný aktívny prístup k životu a verejnosť sa informovala o formách zdravého života v starobe. (23) V našej krajine sa nejedná ešte o bežnú súčasť života starších ľudí, aj keď sa jedná o jedno z riešení nielen pre spoločnosť, ale aj pre samotného seniora.

Požiadavka na kvalitný a dôstojný život vo vyššom veku je samozrejmá u mnohých z nás. Myslíme si, že najmä edukácia a reedukácia osôb vo vyššom veku je potrebná na udržanie trhu práce ako takého. Dostatočný počet pracovných síl, ktoré budú schopné zabezpečiť dôstojný život nie len sebe, ale zabezpečia aj udržanie ekonomiky jednotlivých krajín. Domnievame sa, že edukáciou je možné aspoň čiastočne zotrieť medzigeneračné názory a podporiť solidaritu jednotlivých generácií obyvateľstva. V súčasnosti edukácia starších ľudí prebieha na Slovensku najmä v rámci univerzít tretieho veku, kde majú starší ľudia príležitosť rozvíjať sa v dnešnej informačnej dobe a zvyšovať svoje zručnosti nielen v technickej oblasti. (24)

Vláda Slovenskej republiky dňa 04.12.2012 schválila Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020. Dokument zahŕňa opatrenia na podporu aktívneho starnutia ľudí, ktorí dosiahli vek 50 a viac. Hlavným cieľom má byť zvýšenie zamestnateľnosti tejto skupiny osôb a podpora zamestnanosti na Slovensku. Tento dokument je prvý, ktorý politiku aktívneho starnutia uznáva za národnú politiku. Program vo svojej preambule hovorí o populačnom starnutí spoločnosti nie ako o hrozbe, ale ako o šanci jednotlivých spoločností pre dosahovanie vyššej úrovne ich rozvoja, súdržnosti a medzigeneračnej udržateľnosti. Vzhľadom na to je potrebné k tejto problematike pristupovať ako k verejnému záujmu. Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020 je komplementárne spracovaný k Stratégii a Akčnému plánu pre zdravé starnutie v Európe na roky 2012 – 2020, ktorá bola zverejnená v septembri 2012 Regionálnym úradom Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu. Tento programový dokument je zameraný na podporu ľudských práv starších osôb cestou ich aktivizácie prostredníctvom verejných podporných politík. „Nejde pritom len o politiky v oblasti zamestnanosti a zamestnateľnosti starších ľudí (na čo je primárne zameraná Stratégia aktívneho starnutia), ale aj o politiky v oblasti podpory ich celoživotného vzdelávania, občianskych a sociálnych aktivít mimo formálneho trhu práce, podpory ich nezávislosti, dôstojnosti, ekonomickej a sociálnej bezpečnosti, vrátane ochrany pred zlým zaobchádzaním vo všetkých spoločenských sférach a vzťahoch“. (25)

Vzhľadom na rozsah príspevku a náš prioritný záujem zameriame sa hlavne na tú časť Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020, ktorá sa venuje zamestnanosti a zamestnateľnosti starších ľudí.

V dôsledku starnutia populácie bude v rámci Európskej únie chýbať 15% pracovnej sily. Avšak na Slovensku to bude až 21% pracovnej sily, ktorá nám bude chýbať pre udržanie hospodárstva a ekonomiky. V súvislosti s touto alarmujúcou skutočnosťou je potrebné, aby:
1. zamestnávatelia už dnes mysleli na túto skutočnosť a aby zabezpečili:
• vhodné podmienky na prácu starnúcej populácie,
• motiváciu starších zamestnancov, aby zotrvali v aktívnom pracovnom živote čo najdlhšiu dobu,
• analýzu vekovej štruktúry zamestnancov (súčasnej a budúcej),
• internú komunikáciu smerom k zamestnancom (mladším aj starším) a tak zvyšovali povedomie o prínosoch vekovej rôznorodosti na pracovisku a špecificky starších zamestnancov pre firmu.
Na opačnej strane stojí úloha štátu, ktorý musí zabezpečiť zvýšenie povedomia zamestnávateľov o téme aktívneho starnutia, tí si tento pojem obvykle zle interpretujú.

2. prebiehala podpora rozvoja striebornej politiky prostredníctvom zefektívnenia služieb zamestnanosti. Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje pomoc a podporu účastníkom na trhu práce, ktorí majú znevýhodnené postavenie. Medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie patria aj osoby staršie ako 50 rokov. Je potrebné zabezpečovať právo na prístup k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch. Naďalej sa má zakazovať diskriminácia z dôvodu veku občana, čo podľa nášho názoru bude beh na dlhú trať, lebo ako sme už uviedli spolu s diskrimináciou na základe pohlavia a etnického pôvodu sa drží na poprednom mieste.

3. došlo k zvýšeniu zamestnanosti a zamestnateľnosti starších ľudí aj prostredníctvom, napr.
• intenzívnych vzdelávacích kurzov, ktoré budú prioritne zamerané na prácu s informačnými technológiami,
• zvýšenia možnosti zamestnať sa na kratší pracovný čas, vytvorenie „deleného“ pracovného miesta a podpora atypických foriem zamestnania, ktoré zvyšujú flexibilitu trhu práce,
• zavedenia nových technológií do praxe, ktorá by mala znížiť fyzickú náročnosť práce,
• aktualizovania a vytvárania nových nástrojov, aktívnych opatrení na trhu práce na udržanie osôb nad 50 rokov na trhu práce.

4. celoživotné vzdelávanie sa postupne stáva neodmysliteľnou súčasťou života mnohých ľudí. Na Slovensku aktuálne fungujú univerzity tretieho veku na 16 vysokých školách, s podporou obcí a miest pôsobia akadémie tretieho veku, existujú rôzne kluby seniorov a iné vzdelávacie inštitúcie (občianske združenia). Podľa programu aktívneho starnutie je záujem o vzdelávanie oveľa väčší ako sú kapacitné možnosti jednotlivých inštitúcií. Vzhľadom na stále vzrastajúci počet starších ľudí je potrebné zabezpečiť dostatočný a rovný prístup k ďalšiemu vzdelávaniu. Je dôležité vytvárať vhodné prostredie pre ľudí, ktorí budú mať možnosť počas celého svojho života získavať a prehlbovať svoju kvalifikáciu, čo bude prínosné nielen pre trh práce, ale aj pre samotné staršie osoby, najmä pre ich ekonomický a celospoločenský prínos.
Ruka v ruke s existenciou a ďalším rozširovaním vzdelávacích inštitúcií tretieho veku musí ísť osveta ľudí, motivácia k ďalšiemu vzdelávaniu a sebarozvoju. Je preto nesmierne dôležité, aby sa systematicky propagoval celoživotný aktívny prístup k životu a zvyšovala sa informovanosť verejnosti o jednotlivých formách zdravého života v starobe. V podvedomí mnohých z nás je zakorenený obraz staršieho človeka, ako pasívne trávi svoj čas, či už pozeraním televízie alebo čítaním. Pri pohľade na aktívneho seniora len krútime hlavou, že mal by byť radšej doma. Na jednej strane budúcnosť patrí mladým, na strane druhej ľudská populácia starne. Mladí ľudia neutiahnu celú ekonomiku a hospodárstvo jednotlivých štátov. Preto je potrebné naučiť starších ľudí žiť aktívnejšie a cieľavedomejšie a mladých, ako ich rešpektovať a brať si od nich ich skúsenosti. Edukácia môže znamenať možnosť spoločenskej podpory života v starobe, môže meniť názory ľudí na vyšší vek a tak podporiť medzigeneračnú solidaritu a úctu k starším jedincom. (26)

Táto skutočnosť sa odráža aj v Národnom programe aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020. Hovorí sa tam aj o tom, že v Slovenskej republike neexistuje právna úprava, ktorá by riešila vzdelávanie starších ľudí a seniorov. Preto je nevyhnutné, aby vzdelávanie tretieho veku bolo zapracované do slovenského právneho poriadku. Vzdelávanie starších ľudí a seniorov má byť samostatná a kompatibilná súčasť vzdelávacieho systému Slovenskej republiky. Postavenie inštitúcií sa má legislatívne ustanoviť, majú sa určiť druhy a formy vzdelávania, má sa zabezpečiť ich financovanie a predovšetkým to, aby vybrané druhy vzdelávania na trhu práce boli aj uznávané. (27) Je dôležité, aby k týmto skutočnostiam aktívne pristúpilo aj kariérne poradenstvo pre starších ľudí a seniorov, ktorým bude pomáhať v lepšej orientácii na trhu práce, v aktuálnych požiadavkách trhu a to nielen v záujme zvyšovania zamestnateľnosti starších, ale aj v záujme podpory ekonomického a hospodárskeho rastu štátu.

5. pracovné podmienky starších ľudí boli postavené tak, aby nedošlo k ohrozeniu ich života alebo zdravia pri práci. Problematiku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon nie je zameraný len na špecifické skupiny zamestnancov, ale vzťahuje sa na všetkých zamestnancov vrátane tých, ktorí sú starší ako 50 rokov. Bezpečnosť týchto zamestnancov si vyžaduje zvýšenú pozornosť na čo reaguje aj program aktívneho starnutia. V programe sa hovorí o tom, že dôsledná a cielená inšpekcia práce realizovaná raz za dva roky nebude zameraná len na všeobecné dodržiavanie právnych predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale jej obsahom bude aj kontrola stavu bezpečnosti a ochrany zdravia s dôrazom na vyšší vek zamestnancov. Bude zameraná na kontrolu pracovísk a pracovných miest z ergonomického hľadiska, na podmienky práce so zohľadnením zdravotného stavu, psychickej záťaže, faktorov spôsobujúcich stres a vyvolávajúcich zdravotné podmienky.

Osoba, ktorá bola viac krát odmietnutá pri svojom úsilí nájsť si prácu a dôvodom odmietnutia bol jej vek, stráca motiváciu snažiť sa ďalej. Staršia osoba sa častejšie stretáva s prekážkami vo svojej práci ako jej mladší kolegovia. Zamestnávatelia už v nej nevidia potenciál a nechcú ďalej investovať do jej rozvoja. Myslíme si, že na to, aby sa vyššie uvedené možnosti ako predchádzať nedostatku zamestnancov v budúcnosti stali reálnymi je potrebné, aby sa v prvom rade eliminovala diskriminácia na základe veku, a to nielen pri prijímaní zamestnancov, ale aj počas trvania pracovného pomeru a pri jeho skončení.

Podľa Inštitútu pre verejné otázky, ktorý dokončil v marci 2012 polročný výskumný projekt Starší vek a ľudské práva: silnejšia participácia, menej diskriminácie až 51% opýtaných za najzávažnejšiu oblasť diskriminácie starších ľudí pokladá trh práce. Podľa inštitútu je diskriminačné správanie často tolerované aj napriek dobrej legislatíve. Stále pretrváva stav kedy postihnutá osoba sa nebude sťažovať na to, že sa stala obeťou diskriminácie (na základe veku). Dôvodom je aj stále nízka informovanosť a slabé právne povedomie starších ľudí o svojich právach. V projekte sa okrem iného uvádza, že väčšina ľudí vo veku od 45 do 64 rokov je presvedčená, že starší ľudia nedostatočne obhajujú svoje práva (73%), pričom ich aj nedostatočne poznajú (68%). Z uvedeného vyplýva alarmujúca potreba zvýšiť právne povedomie starších ľudí a ich informovanosť o možnostiach, ktoré sú im ponúkané. Nie je dôležité, čo sa plánuje a napíše, je potrebné, aby riešenia, ktoré sa plánujú boli aj uskutočniteľné a uskutočnené. Podpora a integrácia nie separácia starších ľudí je vzhľadom na demografický vývoj obyvateľstva priam nevyhnutná. Skupina, ktorú tvoria starší ľudia v sebe skrýva veľký a nenahraditeľný potenciál pre život spoločnosti. Ten je potrebné aktívne podporovať vo všetkých jeho oblastiach. Na čo je dobrý dlhý život, no neplnohodnotný? (28)

Záver

Kto bližšie sleduje demografický vývoj nemôže nezaregistrovať, že populácia starne a preto je žiaduce prijímanie dôležitých rozhodnutí kompetentnými orgánmi Slovenskej republiky v prospech starších ľudí. Tento trend predstavuje aktuálnu potrebu nielen o tejto problematike rozprávať, ale predovšetkým nachádzať riešenia.

Dôstojnosť človeka sa nestráca vekom, vek nemá byť prekážkou v živote, ale jeho neodňateľnou súčasťou. Skutočnosťou je, že ľudská populácia starne a tak je dôležité, aby sme si čím skôr uvedomili, že separáciou starších osôb nič nezískame, len stratíme a strácame. Je potrebné vytvoriť politiky, ktoré podporujú sociálnu a ekonomickú integráciu starších ľudí do všetkých sfér spoločnosti a tak im zabezpečiť, aby mohli čo najdlhšie ostať aktívni a nezávislí. (29)

V závere príspevku môžeme skonštatovať, že starší ľudia ešte nepovedali svoje posledné slovo na trhu práce. Domnievame sa, že skúsenosti, ktoré ponúka život sa nikde nedajú naučiť a preto starší ľudia by mali na trhu práce ostať čo najdlhšiu dobu, pokiaľ budú chcieť a ich možnosti to budú dovoľovať, len tak môžu svoje skúseností posúvať mladšej generácií.

Demografický vývoj obyvateľstva nám ukazuje jasný smer, ktorým sa bude uberať. Všetky činnosti, ktoré podnikneme na podporu aktívneho starnutia a udržateľnosti si zamestnania v staršom veku robíme pre seba. Diskriminácia na základe veku a vylučovanie osôb z trhu práce z dôvodu veku sa raz bude týkať všetkých nás. Vek je natoľko špecifický, na rozdiel od etnického pôvodu, náboženstva, či pohlavia atď., že dobehne všetkých bez ohľadu na akékoľvek okolnosti.

Uvedené fakty jednoznačne dokumentujú, že sa oplatí investovať do starších ľudí a vidieť v nich potenciál ľudských zdrojov.

Autor: Barbora Mrúzová, Mgr.
Autorka je externá doktorandka na Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave

Zoznam bibliografických odkazov

(1) POTANČOKOVÁ, M. Starnutie populácie Slovenska. [online]. [cit. 03.01.2014]. Dostupné a internete: http://www.infostat.sk/vdc/pdf/StarnutieVDC.pdf .

(2) Tamtiež, POTANČOKOVÁ, M.

(3) Bližšie pozri: Spoločnosť pre všetky vekové skupiny. [online]. [cit. 03.01.2014]. Dostupné a internete: http://www.silociary.sk/ElearningContent.aspx?id=10.

(4) HETTEŠ, M. 2011. Starnutie spoločnosti. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. 2011. s. 22. ISBN 978 – 80 – 8132 – 031 – 6.

(5) Bližšie pozri: Diskriminácia z dôvodu veku. [online]. [cit. 03.01.2014]. Dostupné a internete: http://www.silociary.sk/ElearningContent.aspx?id=11.

(6) TKÁČ, V. 2009. Ľudská dôstojnosť, sociálna práca a právo. In. BARANCOVÁ, H. (ed.). 2009. Pracovné právo 21. storočia. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2009. s. 142. ISBN 978-80-7380-025-3.

(7) Bližšie pozri: Spoločnosť pre všetky vekové skupiny. [online]. [cit. 03.01.2014]. Dostupné a internete: http://www.silociary.sk/ElearningContent.aspx?id=10.

(8) Bližšie pozri: International Convention on the Protection of the Rights of All Migrant Workers and Members of Their Families. [online]. [cit. 03.01.2014]
Dostupné a internete: http://www2.ohchr.org/english/bodies/cmw/cmw.htm.

(9) BARANCOVÁ, H. – SCHRONK, R. 2013. Pracovné právo. Bratislava: Sprint dva, 2013. s. 90. ISBN 978 – 80 – 89393 – 97 – 8.

(10) Tamtiež, TKÁČ, V. 2009. Ľudská dôstojnosť, sociálna práca a právo. s. 146.

(11) TKÁČ, V. 2009. Ľudská dôstojnosť, sociálna práca a právo. In. BARANCOVÁ, H. (ed.). Pracovné právo 21. storočia. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2009. s. 146. ISBN 978 – 80 – 7380 – 025 – 3.
Dohovor bol prijatý dňa 04.11.1950 v nadväznosti na Deklaráciu ľudských práv schválenú VZ OSN v decembri 1948. Slovenská republika je týmto Dohovorom viazaná s účinnosťou od 01.01.1993.

(12) Charta bola prijatá 18.10.1961, pre SR nadobudla platnosť 21.07.1998. V prvej časti Charty sa nachádza 19 sociálnych práv, o ktorých zaručenie sa majú štáty usilovať. Medzi tieto práva je zahrnuté aj právo na spravodlivé podmienky práce (č.2), bezpečné a zdravé pracovné podmienky (čl.3) atď.

(13) BARANCOVÁ, H. – SCHRONK, R. 2013. Pracovné právo. Bratislava: Sprint dva, 2013. s. 96. ISBN 978 – 80 – 89393 – 97 – 8.
Revidovaná Európska sociálna charta je otvorená na podpis členským štátom Rady Európy od 03.05.1996.

(14) Predtým Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

(15) 2007/C 306/01 Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, podpísaná v Lisabone 13.12.2007. Lisabonská zmluva bola schválená Národnou radou Slovenskej republiky dňa 10.04.2008, následne dňa 12.05.2008 bola podpísaná prezidentom Slovenskej republiky (Ivanom Gašparovičom), ktorý zavŕšil proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy. Lisabonská zmluva nadobudla účinnosť dňa 01.12.2009.
Bližšie pozri: ROHAĽ, P. Čo prináša a čo znamená Lisabonská zmluva. [online]. [cit. 2013.11.15]. Dostupné na internete: http://www.epi.sk/odborny-clanok/Co-prinasa-a-co-znamena-Lisabonska-zmlu...

(16) Bližšie pozri: Diskriminácia z dôvodu veku. [online]. [cit. 03.01.2014]. Dostupné a internete: http://www.silociary.sk/ElearningContent.aspx?id=11.

(17) Zákon č. 365/2004 Z. z. Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

(18) Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

(19) Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

(20) Bližšie pozri: Diskriminácia z dôvodu veku. [online]. [cit. 03.01.2014]. Dostupné a internete: http://www.silociary.sk/ElearningContent.aspx?id=11.

(21) Štatistický úrad Slovenskej republiky: STARNUTIE SA NÁS TÝKA, štatistické východiská pre aktívne starnutie na Slovensku. [online]. [cit. 03.01.2014]. Dostupné na internete: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=56994.

(22) Štatistický úrad Slovenskej republiky: STARNUTIE SA NÁS TÝKA, štatistické východiská pre aktívne starnutie na Slovensku. [online]. [cit. 03.01.2
014]. Dostupné na internete: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=56994.

(23) STOJÁKOVÁ, M. – PAVELKOVÁ, J. 2013. Sociálny rozmer starnúcej populácie. In Prohuman. [online]. 2009-2013. [cit. 03.01.2014]. Dostupné na internete: http://prohuman.sk/print/socialna-praca/socialny-rozmer-starnutia-populacie. ISSN 1338-1415.

(24) STOJÁKOVÁ, M. – PAVELKOVÁ, J. 2013. Sociálny rozmer starnúcej populácie. In Prohuman. [online]. 2009-2013. [cit. 03.01.2014]. Dostupné na internete: http://prohuman.sk/print/socialna-praca/socialny-rozmer-starnutia-populacie. ISSN 1338-1415.

(25) Bližšie pozri: Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020, schválený vládou Slovenskej republiky dňa 04.12.2013.

(26) STOJÁKOVÁ, M. – PAVELKOVÁ, J. 2013. Sociálny rozmer starnúcej populácie. In Prohuman. [online]. 2009-2013. [cit. 03.01.2014]. Dostupné na internete: http://prohuman.sk/print/socialna-praca/socialny-rozmer-starnutia-populacie. ISSN 1338-1415.

(27) Bližšie pozri: Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020, schválený vládou Slovenskej republiky dňa 04.12.2013.

(28) Bližšie pozri: Inštitút pre verejné otázky. 2012. Polročný výskumný projekt Starší vek a ľudské práva: silnejšia participácia, menej diskriminácie. [online]. [cit. 03.01.2014]. Dostupné na internete: http://www.ivo.sk/6763/sk/aktuality/starsi-vek-a-ludske-prava-silnejsia-...

(29) Tamtiež, HETTEŠ, M. 2011. Starnutie spoločnosti. s. 33.

Vyhľadávanie

Preložiť stránku

Odkazy

Zverte nám svoje materiály na korektúru
Každý z nás je omylný, a preto ak si potrpíte na kvalitu písomného prejavu, zverte nám svoje materiály na jazykovú, štylistickú alebo predtlačovú korektúru. Viac TU


judikáty
zákony.judikaty
Máte záujem o reklamu na tomto mieste? Kontaktujte nás na adrese projustice@projustice.sk alebo na telefónnom čísle +421 904 977 933.

Pripravujeme

Články a práce, ktoré sa aktuálne pripravujú, prípadne sa plánujú začať. K ich príprave môžete prispieť:
- pracovné právo
- trestné právo
V prípade, že sa chcete podieľať na príprave jednotlivých tém, alebo sa chcete stať pravidelným prispievateľom kontaktujte našu redakciu.


Verzia pre tlač