V eseji Liberalizmus, ktorú by si mohol prečítať každý študent filozofie, politológie či práva, Ronald Dworkin približuje svoje pochopenie skutočných liberálnych princípov a hodnôt. Robí tak prostredníctvom porovnania liberalizmu s konzervativizmom. Základným východiskom je preňho tvrdenie, že oproti konzervativizmu dáva liberalizmus lepší dôraz na hodnotu rovnosti, ktorú možno definovať dvoma spôsobmi: Prvý spôsob predstavuje formálna rovnosť, teda požiadavka rovnakého prístupu voči každému. Je to vlastne rovnosť pred zákonom. Druhý spôsob predstavuje materiálna rovnosť, ktorá sa zakladá na zmierňovaní prirodzenej nerovnosti spôsobenej menšími vlohami, či historickým hendikepom jedných, a naopak, výhodami spočívajúcimi v talente či hojnejšom dedičstve druhých.
Dworkin poukazuje na skutočnosť, že konzervativizmus kladie dôraz na prvú formu rovnosti, liberalizmus na obe formy. Cítime, a treba to podotknúť, že pojem liberalizmus používa Dworkin inak, než sme zvyknutí. V intenciách amerického prostredia sa totiž rozlišuje medzi liberalizmom a libertarianizmom. V spore tzv. komunitarizmu a liberalizmu by dôraz na materiálu rovnosť nebol typický pre liberalizmus ale pre komunitarizmus. Americký liberalizmus možno teda prirovnať ku komunitarizmu v európskom význame a európsky liberalizmus zas k americkému libertarianizmu.
Dworkin sa v spomínanom diele venuje otázke, čo to pre štát vo svojej podstate znamená, že má pristupovať k občanom ako k rovným. Uvádza dve možné teórie: Prvá teória tvrdí, že rovnosť sa dosiahne vtedy, keď bude politika štátu čo najnezávislejšia od akejkoľvek koncepcie dobrého života. Druhá teória tvrdí opak. Tvrdí, že pristupovať k človeku ako k rovnému, znamená pristupovať k nemu tak, ako by si to dobrý a skutočne múdry človek želal. Dworkinovým cieľom je dokázať, že liberalizmus prijíma ako svoj základný princíp prvú teóriu.
Fundamentálnymi mechanizmami liberalizmu sú v Dworkinovom poňatí voľný trh a demokracia. Tvrdí, že trh napomáha rovnosti viac, než regulovaná ekonomika. Liberál akceptuje diferenciu na základe rozdielnosti preferencií, nesúhlasí však so spoločenskou nerovnosťou z dôvodu hendikepu, či skutočnosti, že niečí otec bol šikovnejší a dotyčný preto získal väčšie dedičstvo. Liberál teda bude vyžadovať zavedenie redistribučného dôchodkového systému a dedičskej dane (bude zdôrazňovať hodnotu solidarity). Pokiaľ ide o demokraciu ako druhý inštitút garantujúci rovnosť, Dworkin poukazuje na skutočnosť, že v praxi sa demokracia môže zmeniť, a niekedy sa aj mení, na takú vládu väčšiny, ktorá obmedzuje práva menšiny len kvôli svojim vlastným hodnotovým preferenciám. Tieto nazýva externými preferenciami. Ich vplyv Dworkin ilustruje na oblasti trestného práva. Domnieva sa, že rozhodnutie o vine a treste v praxi niekedy nie je ani tak otázkou obsahu zákona, ako skôr postoja prokurátorov a sudcov, ktorí obvineného súdia na základe vlastných systémov externých preferencií. Riešenie tohto problému Dworkin vidí v systéme procesných práv, ktoré budú obvineného chrániť. Dworkin ďalej tvrdí, že konzervatívec zastáva hodnoty trhu a demokracie z iných dôvodov ako liberál. Trh je preňho cenný preto, lebo odmeňuje viac toho, kto dodáva väčšiu časť toho, čo požaduje spoločnosť založená na cnostiach (ide o termín, ktorý vychádza z presvedčenia o uznaní akýchsi tradičných cností väčšinou členov danej spoločnosti). Demokracia zas slúži ako nástroj legitimizácie, znovupotvrdenia systému cností, ktorý sa v danej spoločnosti uznáva a umožňuje tiež prijímanie zákonov, ktoré budú odmeňovať konanie vnímané väčšinou občanov ako cnostné a trestať to konanie, ktoré je zas väčšinou občanov vnímané ako nerestné.
Pokiaľ ide o vyrovnávanie rozdielov v spoločnosti, verejnú charitu chápe konzervatívec podľa Dworkina ako „nutné zlo“ pre udržanie systému (aby sa chudobná spodina nevzbúrila proti kapitalizmu), liberál ju však vníma ako realizáciu princípu rovnosti. Konzervatívec sa nebude snažiť vylúčiť z demokratického procesu externé preferencie zavedením systému občianskych práv. Naopak, externé preferencie sú preňho verejnou morálkou, ktorá nachádza svoj odraz pri aplikácii práva. Konzervatívec bude pochopiteľne proti pozitívnej diskriminácií, ktorá by vychádzala z iného princípu než z tých, ktoré sú zakotvené v systéme väčšinovo uznávaných cností. Absolútnu prioritu tu má vlastnícke právo, ktoré zabezpečí podržanie slobodného postavenia konzervatívca aj v prípade volebného neúspechu jemu blízkeho politického subjektu. Konzervatívec bude v mene tradičného poňatia za podržanie práva nosiť zbraň a bude proti právu vydávať erotickú tlač, hoci zbrane sú podľa Dworkina oveľa nebezpečnejšie než sex. Akoby tu nešlo o škodu, ktorá môže vzniknúť, ale o vnútornú hodnotu danej skutočnosti (nosenie zbrane samo o sebe nie je nemorálne, holdovanie zmysleným myšlienkam a ďalšie podobné dôsledky prezerania erotickej literatúry áno).
Dworkin sa napokon venuje niekoľkým námietkam súvisiacim s tézou, že liberalizmus je určitou formou utilitarizmu. Poukazuje na skutočnosť, že jediným morálnym východiskom liberalizmu je pristupovanie k človeku ako k jednotlivcovi, pristupovanie k nemu s úctou (niečo podobné poznáme u Kanta). Dworkin pripúšťa, že ľudské preferencie, o ochranu ktorých v liberalizme v podstate ide, nie sú spontánne, ale sú výsledkom systému, v ktorom človek žije, čo však spôsobuje určitú kruhovistosť. Tú sa Dworkin snaží riešiť odkazom na objektívnu spravodlivosť spočívajúcu v oprávnenosti požiadavky jednotlivca na rovnosť, ktorú rozoberal predtým (rovnosť tu súvisí s požiadavkou rešpektovania znevýhodnených, ktorá pramení práve z prístupu k človeku ako k jednotlivcovi).
Na záver sa spýtajme: Dworkin hovorí o nezávislosti liberalizmu od akejkoľvek koncepcie dobrého života, nie je však každá koncepcia života nejakou predstavou o dobrom živote? Do akej miery možno hovoriť o svetonázorovej neutralite liberalizmu? Do úvahy prichádza myšlienka, že v prípade liberalizmu ide vlastne o určitú formu humanizmu. Možno však existuje aj nejaká lepšia odpoveď. Priestor formulovať ju má každý čitateľ.
Autor: JUDr. Martin Turčan, PhD.
Autor je odborným asistentom na Katedre teórie práva a sociálnych vied Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Použitá literatúra:
DWORKIN, Ronald: Liberalizmus. In O slobode a spravodlivosti. Bratislava: Archa, 1993, s. 200-221, ISBN 80-7115-047-9.