Ochrana osobnej slobody v kontexte Európskeho dohovoru

Abstrakt: Článok sa zaoberá ochranou osobnej slobody v kontexte Európskeho dohovoru. Úvodom článku poukazujeme na hlavné aspekty práva na osobnú slobodu. V ďalšej časti článku sa zameriavame na osobitosti práva na osobnú slobodu zakotveného v Európskom dohovore. Súčasťou článku je aj výber judikatúry ESĽP, na ktorej demonštrujeme iné formy obmedzenia osobnej slobody. Záverom článku sú spomenuté dôvody a procesné podmienky pozbavenia osobnej slobody ako i oboznámenie s dôvodmi zatknutia. Primárnym cieľom článku je poskytnúť aktuálny pohľad na ochranu jedného z najzákladnejších ľudských práv, ktorým osobná sloboda bezpochyby, čoho dôkazom sú aj všetky spomenuté aspekty.
Kľúčové slová: obmedzenie osobnej slobody, Európsky dohovor, dôvody pozbavenia osobnej slobody, Procesné podmienky pozbavenia slobody, oboznámenie s dôvodmi zatknutia

Abstract: The publication deals with the protection of personal liberty in the context of the European Convention. Introduction The publication reference to the main aspects of the right to personal liberty. In another part of the publication is aimed at the special right to personal liberty enshrined in the European Convention. The publication is also the choice of ECHR case law, in which I demonstrate other forms of deprivation of liberty. In conclusion publications are also the reasons and process conditions of detention as well informed of the grounds of arrest. The primary objective of this publication is to provide a current view of the protection of one of the most fundamental human rights, personal freedom which no doubt is the evidence and all the aspects mentioned in the publication.
Keywords: deprivation of liberty, the Convention, the reasons for detention, procedural conditions of detention, informed of the grounds of arrest

Právo na slobodu predstavuje najzákladnejšie ľudské právo. Jeho ochrana bola už v minulosti predmetom viacerých medzinárodných dokumentov, ešte predtým ako bolo vôbec zaradené medzi klasické liberálne práva. Osobitným dokumentom v tejto oblasti bola Magna charta libertatum. Je možné predpokladať, že toto zakotvenie práva na slobodu ovplyvnilo ponímanie uvedeného práva, tak ako je zakotvené v Európskom dohovore.

Je všeobecne známe, že v Európskom dohovore nájdeme striktné a taxatívne stanovenie podmienok, na základe ktorých môže prísť k obmedzeniu slobody a tiež stanovenie obsiahlych procesných záruk legálnosti konania štátu obmedzujúceho osobnú slobodu. Je potrebné pripomenúť, že nie každé obmedzenie osobnej slobody je chápané ako také, ktoré porušuje právo na osobnú slobodu. Na mysli máme opatrenia, ktoré z hľadiska dĺžky trvania, povahy obmedzenia a spôsobu výkonu nepredstavujú porušenie osobnej slobody.

Z pohľadu Európskeho dohovoru sa právo na slobodu a bezpečnosť zaručuje každému.¹ Z výkladu tohto dohovoru je teda jasné, že sa vzťahuje nie len na občanov ale aj cudzincov osobitne na maloletých a tiež na väzňov. Pozbavenie osobnej slobody zo strany štátu akoukoľvek formou predstavuje zásah do tohto práva.

Osobitosti Európskeho dohovoru

Záruky, ktoré zabezpečujú realizáciu práva na osobnú slobodu, a ktoré sú tvorené Radou Európy na základe Európskeho dohovoru a rozhodovacej činnosti štrasburských orgánov ochrany práva predstavujú viacero osobitostí.

Osobitosti, ktoré vystupujú do popredia sú predovšetkým taxatívny výpočet dôvodov obmedzenia osobnej slobody a reštriktívny výklad Komisie a Súdu pri aplikácii týchto dôvodov na konkrétne prípady. Ďalšou osobitosťou je obligatórnosť uplatňovania článku 5 Európskeho dohovoru a osobitný vplyv k vnútroštátnemu právu. Priama aplikovateľnosť iných článkov Európskeho dohovoru pri realizácii záruk vylučujúcich protiprávne obmedzenie osobnej slobody a individuálnosť posudzovania prípadov predstavujú ďalšie záruky zabezpečenia realizácie práva na osobnú slobodu. Taktiež platí pozitívna povinnosť štátu pri aplikácii práva na slobodu. ²

Týmito osobitosťami sa budeme zaoberať v ďalšej časti článku.

V Európskom dohovore nachádzame veľmi detailný a taxatívny výpočet všetkých podmienok, na základe ktorých môže byť človek pozbavený osobnej slobody. V porovnaní s inými medzinárodnými dokumentmi a ústavami európskych štátov, tiež Ústavy slovenskej republiky, je tento výpočet značne rozsiahli, čo je možné považovať za pozitívne. Spomínane pozitívne vymedzenie možností, na základe ktorých je možné obmedzenie osobnej slobody je doplnené tiež negatívnym vymedzením týchto podmienok. Takéto negatívne vymedzenie sa nachádza v čl. 1 Dodatkového protokolu č. 4 k Európskemu dohovoru. Ďalšia zvláštnosť Európskeho dohovoru v porovnaní s ostatnými dokumentmi spočíva v širokom rozsahu procesných záruk dodržania podmienok pozbavenia osobnej slobody. ³

Komisia aj Súd vo viacerých prípadoch, napríklad Engel a ostatní proti Holandsku⁴, stanovili, že výklad obsahu dôvodov, za ktorých môže byť človek pozbavený osobnej slobody, musí byť reštriktívny. Teda viac zužujúci ako rozširujúci.

Čo sa týka obligatórnosti článku 5 Európskeho dohovoru, vyznačuje sa tým, že sa nevzťahuje len na štátne orgány ale aj na nositeľov tohto práva. Sám človek sa nemôže vzdať dobrovoľne práva na osobnú slobodu na základe procesných záruk zakotvených v článku 5 ods. 2 až 5 Európskeho dohovoru.

Ako bolo vyššie uvedené, Európsky dohovor má osobitný vplyv k vnútroštátnemu právu. Konkrétna realizácia pozbavenia osobnej slobody sa ponecháva na vnútroštátnu úpravu. Pri uvedení podmienok, na základe ktorých je možné pozbavenie osobnej slobody odkaz na vnútroštátnu zákonnú úpravu vymedzuje princípy vzťahu medzi Európskym dohovorom a právom členského štátu Rady Európy. Medzi tieto princípy sa zaraduje :

• zhodnosť vnútroštátneho práva s Európskym dohovorom. Ide o vyjadrenie princípu, ktorý znamená, že členský štát nemôže prijať takú zákonnú úpravu, ktorá by odporovala Európskemu dohovoru.
• rešpektovanie výhodnosti vnútroštátnej úpravy. Toto rešpektovanie znamená, že ak vnútroštátne právo obsahuje pre človeka výhodnejšie záruky realizácie práva na osobnú slobodu, tak jeho uplatnenie má prednosť pred Európskym dohovorom. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za nerešpektovanie tohto práva s poukazom na to, že boli rešpektované záruky realizácie práva na osobnú slobodu, ktoré sú vymedzené v Európskom Dohovore. ⁵
• Prioritná ochrana tohto práva vnútroštátnymi orgánmi. Vnútroštátne orgány uplatňujú ochranu práva na osobnú slobodu na základe vnútroštátneho práva.
• Podpornosť a prípustnosť kontroly dodržiavania vnútroštátneho práva Komisiou a Súdom. ⁶

Osobitosťou systému ochrany práva na osobnú slobodu je aj to, že okrem záruk stanovených v čl. 5 Európskeho dohovoru sa na jeho realizáciu uplatňujú aj iné práva chránené Európskym dohovorom. Je to predovšetkým právo na súdnu ochranu zakotvené v čl. 6 ods. 2 a 3 Európskeho dohovoru.

Čiastočne medzi osobitosti prístupu k aplikácii článku 5 Európskeho dohovoru je možné čiastočne podriadiť aj individuálnosť posudzovania prípadov. Táto osobitosť sa vzťahuje na posúdenie intenzity zásahu do osobnej slobody, na zohľadnenie špecifík štátu, najmä pri uplatňovaní opatrení na boj proti terorizmu a na postavenie určitej skupiny.

Iné formy obmedzenia osobnej slobody demonštrované na vybranej judikatúre ESĽP

Zásahom do osobnej slobody sa nepovažuje len umiestnenie človeka do väzenia, ale tiež aj iné formy obmedzenia osobnej slobody.

V prípade Guzzardi proti Taliansku bol štyrikrát súdne trestaný pán Guzzardi obvinený z podozrenia zo spolupráce s mafiou a na základe toho bol umiestnený na ostrov, kde bol podriadený osobitnému režimu. Súd nariadil pánovi Guzzarovi pobyt na ostrove v blízkosti Sardínie po dobu troch rokov. Na danom ostrove sa musel zamestnať a byť doma po 22:00 hod. a nemohol domov opustiť pred 07:00 hod. Súd obmedzil jeho styk s ľuďmi, ktorí boli tak isto umiestnení na ostrove ako pán Guzzardi. Pán Guzzardi namietal porušenie práva na osobnú slobodu, na základe toho, že podmienky na život na danom ostrove a pod osobitným režimom boli podľa neho horšie ako vo väzení.

Talianska vláda sa bránila tým, že v prípade pána Guzzardiho postupovala na základe platného zákona zameraného na boj s mafiou. Vláda tiež tvrdila, že nedošlo k porušeniu práva na slobodu, pretože sťažovateľovi boli zachované dva základné atribúty slobody, a to domová sloboda a právo na rodinné súkromie. Po preskúmaní prípadu Súd rozhodol, že právo na osobnú slobodu pána Guzzardiho bolo porušené.⁷

V prípade Storck proti Nemecku, Súd posudzoval , či došlo k pozbaveniu osobnej slobody sťažovateľky.
Sťažovateľku od 15 rokov jej rodinný príslušníci pravidelne umiestňovali na psychiatrickú kliniku. Po dosiahnutí plnoletosti nebola sťažovateľka pozbavená spôsobilosti na právne úkony ani jej nikdy nebol ustanovený opatrovník. Sťažovateľka nikdy nesúhlasila s jej umiestnením na psychiatrickej klinike. Od roku 1977 bola sťažovateľka umiestnená na súkromnú kliniku. Po pár rokoch sa pokúsila o útek z kliniky. V danom prípade Súd pripomenul, že pri rozhodovaní o tom, či došlo k pozbaveniu osobnej slobody, musí byť východiskom špecifická situácia dotknutého jednotlivca. Treba tiež zohľadniť celú škálu faktorov vyplývajúcich z daného prípadu, ako je typ, dĺžka, účinky a spôsob implementácie opatrenia.

Na základe toho Súd konštatoval, že je nepopierateľné, že sťažovateľka bola umiestnená v zamknutej izbe na klinike. Po celú dobu jej pobytu na klinike bola pod dohľadom personálu kliniky a nesmela opustiť priestory kliniky. Preto obmedzenie osobnej slobody na základe čl. 5 Európskeho dohovoru neobsahuje iba objektívne prvky obmedzenia osobnej slobody bez ohľadu na dobu. Je možné považovať osobu za pozbavenú osobnej slobody, ak neposkytla platný súhlas s takýmto obmedzením. V danom prípade Súd konštatoval, že sťažovateľka neposkytla platný súhlas s jej umiestnením na klinike, nakoľko sa viackrát pokúsila o útek z kliniky. Súd preto rozhodol, že sťažovateľka bola pozbavená osobnej slobody v zmysle článku 5 ods. 1 Európskeho dohovoru.

V prípade Dušan Bíro proti Slovenskej republike, súd pripomenul že výraz ,, sloboda a osobná bezpečnosť,, v článku 5 ods. 1 musí byť ponímaný ako jedna jediná idea a z tohto dôvodu je ,, bezpečnosť,, potrebné chápať v kontexte ,,slobody ´´. Ochrana bezpečnosti sa v jej kontexte týka svojvoľného zasahovania do osobnej slobody jednotlivca zo strany verejných orgánov. ⁸

Dôvody pozbavenia osobnej slobody

Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanového zákonom:
a) zákonné pozbavenie slobody osoby po odsúdení príslušným súdom;
b) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody z dôvodu nesplnenia rozhodnutia vydaného súdom v súlade so zákonom alebo s cieľom zabezpečiť splnenie povinnosti stanovenej zákonom;
c) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne považované za potrebné za účelom zabránenia spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní;
d) pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia za účelom výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán;
e) zákonné pozbavenie slobody osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;
f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody, aby sa zabránilo nepovolenému vstupu osoby na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vydaní. ⁹

Dodatkový protokol č. 4 Európskeho dohovoru potom vo svojom článku pridal aj negatívne vymedzenie dôvodov obmedzenia osobnej slobody. Zakázal pozbavenie osobnej slobody z dôvodu neschopnosti dodržať zmluvný záväzok. ¹⁰

Prvým legitímnym dôvodom podľa uvedeného článku Európskeho dohovoru na pozbavenie osobnej slobody je realizácia zákonného uväznenia po odsúdení príslušným súdom. Odsúdením sa potom rozumie napríklad rozsudok o vine a treste. Za základnú podmienku legality tohto dôvodu na pozbavenie osobnej slobody sa považuje príčinná súvislosť medzi právoplatným odsúdením a uväznením. Druhou podmienkou naplnenia legálnosti dôvodu zbavenia osobnej slobody je, že odsudzujúce rozhodnutie musí byť vydané príslušným súdom. Pri vysvetľovaní daného pojmu je potrebné mať na mysli, že sudca nie je chápaný len tak, ako je chápaný slovenským právom, ale aj každý nezávislý orgán, ktorý dáva záruky spravodlivého rozhodovania. Takéto rozhodnutie by mal vydávať teda orgán, ktorý bude konať nezávisle od orgánov výkonnej moci a tiež účastníkov konania.

Ďalším legitímnym dôvodom podľa uvedeného článku Európskeho dohovoru na pozbavenie osobnej slobody je vykonateľnosť práva aj proti vôli povinnej osoby. Ide o zdôvodnenie dvoch možností zákonného zatknutia alebo pozbavenia osobnej slobody. Ide o nepodrobenie sa rozhodnutiu vydanému súdom na základe platného zákona. Druhým prípadom je zaručenie splnenia povinnosti ustanovenej zákonom. Komisia i Súd vo viacerých rozhodnutiach pritom viackrát zdôraznili, že tento prípad nemôže byť vykladaný extenzívne a tiež, že povinnosť stanovená zákonom musí byť určená presne a konkrétne.

Oba tieto prípady vyžadujú, aby bola zachovaná rovnováha medzi dôležitým záujmom demokratickej spoločnosti zabezpečiť okamžité plnenie spornej povinnosti a dôležitým právom na osobnú slobodu.

V článku 5 ods. 1 písm. c) Európskeho dohovoru nachádzame ustanovený ako legitímny dôvod zatknutia zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne považované za potrebné za účelom zabránenia spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní. Tieto dôvody sú špecifické tým, že sa týkajú výlučne trestného konania, sú provizórne z časového hľadiska, sú vykonávané za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán a musí existovať ,, opodstatnené ,, podozrenie zo spáchania trestného činu.

Čo sa týka dôvodov na aplikáciu článku 5 ods. 1 písm. c) Európskeho dohovoru sú to podozrenie zo spáchania trestného činu, potreba zabránenia spáchaniu trestného činu a zabránenie úteku po jeho spáchaní. ¹¹

Dôvody uvedené v článku 5 ods.1 písm. d) Európskeho dohovoru sa týkajú výlučne maloletého. Avšak expressis verbis nie je uvedené, aký vek je potrebné rozumieť pod týmto pojmom. Na výklad tohto pojmu štrasburské orgány ochrany práva ponechali na vnútroštátnu úpravu. Určenie hornej hranice veku spadajúce pod pojem maloletá osoba je teda na vnútroštátnej právnej úprave. V tomto prípade je však potrebné poukázať na prípad X proti Švajčiarsku, kde Komisia uviedla, že osoba, ktorá mala v dobe činu 16 rokov, musí byť považovaná v zmysle tohto ustanovenia za maloletú. Komisia poukázala aj na skutočnosť, že žiadna vnútroštátna právna úprava členského štátu Rady Európy nestanovuje vek dospelosti nižší ako 18 rokov.¹² Maloletý môže byť pozbavený slobody podľa tohto ustanovenia na základe rozhodnutia, ak je jeho účelom výchovný dohľad alebo predvedenie pred príslušný orgán.

Za ďalší legitímny dôvod obmedzenie osobnej slobody sa podľa článku 5 ods. 1 písm. e) Európskeho dohovoru považuje potreba zabezpečiť sociálnu alebo zdravotnícku kontrolu nad osobami, ktoré sú šíriteľmi nákazlivej choroby, duševne choré, alkoholici alebo narkomani a tiež tuláci.

Posledným dôvodom , ktorý v Európskom dohovore nachádzame je, že k pozbaveniu osobnej slobody príde pri kumulatívnom naplnení troch podmienok. Sú to zatknutie na základe zákona, primerane vzhľadom na okolnosti daného prípadu a za účelom zabránenia nepovolenému vstupu na územie krajiny alebo v súvislosti s konaním o vyhostení či vydaní osoby pozbavenej slobody.

Procesné podmienky pozbavenia slobody

Pri pozbavení osobnej slobody, čo predstavuje závažný zásad do jedného z najdôležitejších ľudských práv, sa vyžaduje aby boli splnené určité procesné podmienky. Ide o presné stanovenie dôvodov, na základe ktorých môže byť osoba pozbavená osobnej slobody a osobitné procesnoprávne podmienky, za splnenia ktorých môže byť realizovaný jeden z dôvodov pozbavenia osobnej slobody.

Článok 5 Európskeho dohovoru patrí medzi výnimočné v celom Dohovore. Je to vďaka takto vymedzeným procesným podmienkam. Ide teda o jediný článok v Európskom dohovore, ku ktorému sú k hmotnoprávnym ustanoveniam priradené aj procesnoprávne podmienky obmedzenia osobnej slobody.

Čo sa týka vzťahu k všeobecným procesnoprávnym podmienkam spojených s právom na súdnu ochranu, ktoré sa nachádzajú v článku 6 Európskeho Dohovoru ide potom o podmienky osobitné. Keďže ide o podmienky, ktoré sú pre človeka priaznivejšie môžeme tento vzťah pomenovať aj vyjadrením zásady lex specialis derogat lex generali.

Oboznámenie s dôvodmi zatknutia

Je možné tvrdiť, že ak príde k zatknutiu určitej osoby, poznať dôvod svojho zatknutia sa považuje za ,, test, že sa žije v demokratickej spoločnosti a v skutočnom štáte,,¹³ Význam tejto procesnej záruky je v tom, že sa zabezpečuje ,, rovnosť zbraní,,, právo na obhajobu, prezumpcia neviny a kontradiktórnosť trestného konania. Obsahom procesnej záruky uvedenej v článku 5 ods. 2 Európskeho dohovoru je, že oznámenie o zatknutí musí byť rýchle, teda bez meškania. Oznámenie musí byť dostatočné, teda osoba ktorá je zatknutá musí byť informovaná o dôvodoch zatknutia a zrozumiteľné, čo znamená, že zatknutá osoba má právo byť informovaná v jazyku, ktorému rozumie. Obsah tejto procesnej záruky, tak ako je uvedený v článku Súd vymedzil vo veci Fox, Campbell a Hartley proti Spojenému kráľovstvu.¹⁴

Záver

V podmienkach Slovenskej republiky nachádzame osobnú slobodu zakotvenú v Ústave Slovenskej republiky, ktorá je podriadená pod druhý oddiel a patrí medzi základné ľudské práva a slobody. V článku 17 Ústavy Slovenskej republiky je zakotvené, že osobná sloboda sa zaručuje. Pod takouto osobnou slobodou sa rozumie voľný, ničím neobmedzený pohyb človeka, ktorý sa môže podľa vlastného rozhodnutia zdržiavať na určitom mieste alebo slobodne z tohto miesta odísť. ¹⁵

Článok 17 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje tiež princíp, že nikoho nie je možné stíhať alebo pozbaviť osobnej slobody inak ako z dôvodov a spôsobmi, ktoré ustanovuje zákon. Uvedený článok tiež zakotvuje práva , ktoré ma osoba zadržaná ihneď po zadržaní.

Uväznenie osoby je možné na základe zákona iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a iba na základe rozhodnutia súdu.

Na základe takéhoto zakotvenia práva na osobnú slobodu v najvyššom zákone Slovenskej republiky považuje ochranu tohto práva za adekvátnu. Je veľmi vhodné a pozitívne, že zákonodarcovia zaradili právo na osobnú slobodu medzi základné ľudské práva, ktoré sú v Ústave Slovenskej republiky zakotvené. Spôsoby a dôvody na obmedzenie osobnej slobody sú upravené osobitnými zákonmi.

Autor: JUDr. Borislav Usačev

Použitá literatúra

¹Európsky dohovor o ochrane základných ľudských práv a slobôd
²SVÁK, J.: Ochrana ľudských práv v troch zväzkoch.2011.ISBN: 978-89447-43-5.
³Európsky dohovor o ochrane základných ľudských práv a slobôd
⁴Prípad Engel a ostatní proti Holandsku
⁵REPÍK,B.: Evropská úmluva o lidských právech a trestní právo, Orac, Praha, 2002,s.222.
⁶SVÁK, J.: Ochrana ľudských práv v troch zväzkoch.2011.ISBN: 978-89447-43-5.
⁷Prípad Guzzardi proti Taliansku,
⁸Dušan Bíro proti Slovenskej republike, rozhodnutie z 8. Novembra 2005,
⁹Európsky dohovor o ochrane základných ľudských práv a slobôd
¹⁰Dodatkový protokol č.4 Európskeho dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd
¹¹SVÁK, J.: Ochrana ľudských práv v troch zväzkoch.2011.ISBN: 978-89447-43-5.
¹²X proti Švajčiarsku
¹³GOUTTES, de R. : Article 2, In: PETTITTI, L.E a iní : La Convention eurpéenne dedroitsde l´homme. 2 vydanie, Economica, Paris,1999, s.203.
¹⁴KUPCOVA, Z. : Fox, Campbell a Hartley proti Spojenému kráľovstvu, Justičná revue, 1/1997, s.55 a nasl.
¹⁵III. US 204/02