1. Pojem podiel a obchodný podiel
Obchodný zákonník definuje podiel ako mieru účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.(1) Čisté obchodné imanie je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním,(2) ( teda aktíva – pasíva). Uvedené vymedzenie podielu treba chápať ako ocenenie, vyjadrenie účasti spoločníka na spoločnosti. Podiel ako majetková zložka účasti spoločníka na spoločnosti predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá môže byť pri niektorých obchodných spoločnostiach predmetom prevodu, dedenia, môže byť k nej zriadené záložné právo alebo môže byť predmetom exekúcie.
V súvislosti so zánikom účasti spoločníka v spoločnosti počas jej trvania nadobúda podiel osobité črty a je označovaný ako vyrovnací podiel. Pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti na základe zrušenia spoločnosti s likvidáciou je podielom na likvidačnom zostatku. (3)
V prípade zániku účasti spoločníka v spoločnosti v priebehu jej trvania inak ako prevodom jeho podielu na inú osobu zo zákona vzniká spoločníkovi voči spoločnosti právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Úlohou vyrovnacieho podielu ako jednorazového plnenia by malo byť spravodlivé majetkové usporiadanie medzi spoločníkom a spoločnosťou po zániku účasti spoločníka v spoločnosti. Môže ísť napríklad o spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorého účasť v spoločnosti zrušil súd alebo z nej bol vylúčený. V zákonom ustanovených prípadoch majú právo na výplatu vyrovnacieho podielu aj iné osoby než spoločníci, napríklad bývalý spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo jeho dediči.(4)
Výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti. Vyrovnací podiel sa vyplatí v peniazoch a je splatný uplynutím troch mesiacov od schválenia účtovnej závierky.(5) Úpravu spôsobu vypočítania výšky vyrovnacieho podielu obsahujú osobitné ustanovenia Obchodného zákonníka o jednotlivých formách obchodných spoločností. Právna úprava výšky vyrovnacieho podielu, spôsobu jeho výpočtu a splatnosti má dispozitívny charakter, čo znamená, že sa použije len v prípade, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neustanovujú inak.(6)
Právo spoločníka na podiel na likvidačnom zostatku vzniká v prípade, ak sa spoločnosť zruší likvidáciou (61 ods. 4 ObchZ). Je nutné poukázať na fakt, že k zániku účasti spoločníka ako aj spoločnosti dochádza až jej výmazom z obchodného registra. Po zrušení spoločnosti likvidáciu vykonáva likvidátor (spravidla štatutárny orgán, ak zákon neustanovuje inak), ktorý speňažuje majetok spoločnosti, plní jej záväzky, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia. (7) Ako likvidačný zostatok sa označuje majetkový zostatok, ktorý vyplynie z likvidácie spoločnosti. Spoločník spoločnosti zrušenej likvidáciou má zo zákona nárok na podiel na tomto likvidačnom zostatku. Spôsob, akým sa rozdelí likvidačný zostatok medzi spoločníkov, upravujú osobitné ustanovenia Obchodného zákonníka o jednotlivých formách obchodných spoločností, ktoré sa použijú, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú iný spôsob jeho rozdelenia. Právna úprava rozdelenia likvidačného zostatku medzi spoločníkov obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má teda dispozitívny charakter.
Podiel v zmysle vymedzenia v § 61 ods. 1 vyjadruje len majetkovú stránku právneho vzťahu medzi spoločníkom a spoločnosťou založenou účasťou spoločníka na obchodnej spoločnosti. Obsahom tohto právneho vzťahu sú nielen majetkové práva, ale aj všetky práva a povinnosti spoločníka tak, ako sú ustanovené Obchodným zákonníkom, upravené v spoločenskej zmluve a v stanovách. V súvislosti s úpravou spoločnosti s ručením obmedzeným je vymedzený v Obchodnom zákonníku pojem obchodný podiel, ktorý komplexne pokrýva načrtnuté vzťahy medzi spoločníkom a spoločnosťou. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.(8) Obchodný podiel je teda svojím obsahom širším pojmom ako podiel.
Obchodný podiel ako zákonný pojem, ktorým sa označuje majetková hodnota (v právnom poriadku SR sa nevymedzuje ako vec v právnom zmysle, napriek tomu, že mnohé dispozície s týmto majetkom sú identické ako pri nakladaní s vecami – prevod, prechod, založenie), sa zakladá na vklade spoločníka do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným. Tento vklad prechádza z vlastnej dispozície spoločníka do vlastníctva spoločnosti a spoločník sa ním podieľa na hospodárskych výsledkoch spoločnosti primerane tomu, aký je pomer jeho vkladu k základnému imaniu spoločnosti. Tento pomer určuje výšku obchodného podielu a s ním spojené majetkové a nemajetkové práva spoločníka. Preto spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným môže mať len jeden podiel. (9)
V súvislosti s vkladovou povinnosťou spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným treba vyriešiť otázku vkladu do základného imania spoločnosti zo spoločného majetku manželov. Rozhodujúca je skutočnosť, že spoločník uvedený v spoločenskej zmluve je oprávnený vykonávať práva a povinnosti spojené s účasťou v spoločnosti samostatne (a to z titulu výlučného vlastníctva alebo ako zástupca spolumajiteľov). Z hľadiska právnej istoty by tieto otázky mali byť riešené už pri zakladaní spoločnosti.
2. Obchodný podiel a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
Problematika vzťahu obchodného podielu k predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyvolávala v praxi časté rozpory. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka, ďalej len OZ). Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je teda všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov preto môžu byť hnuteľné i nehnuteľné veci a aj práva alebo iné majetkové hodnoty. Na základe uvedeného vymedzenia možno ustáliť, že spoločným atribútom všetkého, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je majetková hodnota, ktorú možno vyjadriť peniazmi a s ktorou možno disponovať. (10)
V tejto súvislosti sa v minulosti uplatňoval doktrinálny výklad, ktorý striktne vychádzal zo zákonnej dikcie, že podľa § 143 OZ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí všetko to, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva. Z výkladu ustanovenia vyplývalo, že režimu BSM nemôžu podliehať hodnoty, ktoré nie sú hmotné a teda nie sú vecami podľa toho, ako chápe pojem vec občiansko-právna teória. Obchodný podiel vecou nie je, pričom nejde ani výlučne o majetkové právo. Obchodný podiel predstavuje tzv. „inú majetkovú hodnotu" a má jednak majetkový, ale aj nemajetkový charakter. Preto na základe uvedeného obchodný podiel nemôže patriť do predmetu BSM. (11)
V súčasnosti je už tento právny názor prekonaný a zo súdnej praxe vyplynulo, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným ako iná majetková hodnota môže byť predmetom BSM za predpokladu, že bol nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
3. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
V rozhodnutí Najvyššieho súdu z 31. marca 2006 sa uvádza, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadava. Pri oceňovaní obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak z obvyklej ceny v dobe vyporiadania. (12) Ak teda jeden z manželov za trvania manželstva nadobudne podiel ako spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným z prostriedkov, ktoré patria do BSM (napr. spoločné peniaze), hodnota obchodného podielu sa pri vyporiadaní BSM započítava do hodnoty spoločného majetku, a preto druhému manželovi prislúcha nárok na vyplatenie zodpovedajúcej protihodnoty. Rozhodnutie stanovilo zásadu, na základe ktorej má druhý manžel právo požadovať v čase, kedy si manželia delia majetok (napr. v prípade rozvodu) výplatu za hodnotu obchodného podielu. Uvedená zásada sa nedotkne práv manžela, ktorý je spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože zostáva naďalej spoločníkom a druhý manžel si nemôže uplatňovať žiadne z práv spoločníka a ani sa domáhať ich priznania, napr. účasť na valnom zhromaždení a uplatňovanie hlasovacích práv spoločníka.
Súdna prax ďalej zaujala stanovisko, že výnosy, úžitky a prírastky veci, ktorá je vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bez ohľadu na to, či vec sama je vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria výnosy z obchodného podielu. Všetky príjmy plynúce z obchodného podielu budú teda za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov jedným zo zdrojov BSM. Ak aj bude obchodný podiel patriť len jednému z manželov, výnosy z neho ako napríklad podiel na zisku alebo odmena za jeho prevod, budú patriť do BSM, aj v prípade, že obchodný podiel bol nadobudnutý výlučne z prostriedkov oddeleného vlastníctva jedného z manželov. (13)
Ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za jej trvania, do bezpodielového spoluvlastníctva vstupuje vyplatený vyrovnávací podiel alebo pri prevode obchodného podielu vyplatená odplata za obchodný podiel manžela - bývalého spoločníka. Pri zániku spoločnosti vstupuje do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplatený podiel na likvidačnom zostatku. (14)
Autor: Bc. Natália Kučerová,
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Zoznam použitej literatúry
Zákon č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník)
Zákon č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník)
Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2006, sp. zn. 2 Cdo 168/2005
BABEJ, Branislav. Patrí obchodný podiel do BSM? In Najpravo.sk. 2012.[online] Dostupné http://www.najpravo.sk/obchodne-pravo/clanky/patri-obchodny-podiel-do-bs... [2] [cit.11. 12. 2012]
BYSTRICKÁ, Katarína. Obchodný podiel v spoločnosti a BSM. [online] Dostupné http://www.pravnecentrum.sk/images/stories/pravne/obchodny_podiel_spoloc... [3] [cit. 5. 9. 2013]
LAZAR, J. Občianske právo hmotné 1. Bratislava : IURA EDITION, 2010. 715 s. ISBN 978-808078-346-4.
ŽITŇANSKÁ, L. - OVEČKOVÁ, O. Základy obchodného práva 1. Bratislava: IURA EDITION, 2009. 682 s. ISBN 978-80-8078-276-4.S
(1) § 61 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník, ďalej len ObchZ)
(2) § 6 ods. 3 ObchZ
(3) ŽITŇANSKÁ, L. - OVEČKOVÁ, O. Základy obchodného práva 1, s. 150.
(4) ŽITŇANSKÁ, L. - OVEČKOVÁ, O. Základy obchodného práva 1, s. 151.
(5) § 61 ods. 2, 3 ObchZ
(6) ŽITŇANSKÁ, L. - OVEČKOVÁ, O. Základy obchodného práva 1, s. 151.
(7) ŽITŇANSKÁ, L. - OVEČKOVÁ, O. Základy obchodného práva 1, s. 151.
(8) § 114 ods. 1 ObchZ
(9) ŽITŇANSKÁ, L. - OVEČKOVÁ, O. Základy obchodného práva 1, s. 311.
(10) LAZAR, J. Občianske právo hmotné 1, s. 503.
(11) BABEJ, Branislav. Patrí obchodný podiel do BSM? In Najpravo.sk. [cit.11.12.2012] Dostupné http://www.najpravo.sk/obchodne-pravo/clanky/patri-obchodny-podiel-do-bs... [2]
(12) Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2006, sp. zn. 2 Cdo 168/2005
(13) BYSTRICKÁ, Katarína. Obchodný podiel v spoločnosti a BSM. [cit. 5. 9. 2013] Dostupné http://www.pravnecentrum.sk/images/stories/pravne/obchodny_podiel_spoloc... [3]
(14) Tamže.