Electronic system for individual monitoring

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá problematikou elektronického monitoringu osôb. Obsah zahŕňa najmä spôsob zavedenia projektu ESMO do praxe, jeho právny základ ako aj možnosti využitia tohto projektu. Osobitná pozornosť je venovaná jednotlivým krokom, ktoré musia byť naplnené, aby tak došlo k úspešnej realizácii monitorovania konkrétnej osoby. Článok tiež poskytuje vymedzenie oblastí, v rámci ktorých možno ESMO využiť, teda nie len oblasť trestnú ale aj civilnú. V závere je podrobne rozobraný trest domáceho väzenia za súčasného využitia technických prostriedkov.
Kľúčové slová: technické prostriedky, trest domáceho väzenia, probačný a mediačný úradník, elektronický náramok, monitoring.

Abstract: The publication deals with electronic monitoring of persons. Content includes in particular the method of introducing the ESMO project into practice, its legal basis as well as the possibilities of this project. Special attention is given to individual steps that must be filled, so there was a successful implementation of monitoring a particular person. The publication also provides a definition of the areas in which it can be used ESMO, therefore, not only the area of criminal but also civil. The conclusion is detailed dismantled home imprisonment, while the use of technical means.
Key words: hardware, home imprisonment, probation and mediation officer, electronic bracelet, monitoring.

1. Úvod:

Prijatím rekodifikovaného Trestného zákona a Trestného poriadku sa s účinnosťou od 1. januára 2006 zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky inštitút kontroly technickými prostriedkami, a to v súvislosti so zavedením v tom čase novej trestnej sankcie, ktorou bol trest domáceho väzenia. Účelom tohto inštitútu bolo a je zabezpečiť kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá trest domáceho väzenia a napomôcť získať ucelené informácie o dodržiavaní podmienok uloženého trestu. Efektívny systém kontroly však nebol doposiaľ zavedený do praxe, dôsledkom čoho bolo zriedkavé využívanie a ukladanie tohto alternatívneho trestu v porovnaní s inými druhmi ukladaných trestov.

2. ESMO

Ministerstvo spravodlivosti SR spustilo v roku 2013 projekt Elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených, (ďalej len „ESMO“). Tento projekt bol financovaný Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Operačného programu Informatizácia spoločnosti, pričom štát sa na zavedení projektu finančne nepodieľal. Zo štátneho rozpočtu je financovaná len prevádzka systému a servisné zásahy.

Jedným z cieľov projektu bolo práve naplnenie pôvodných ideí trestných rekodifikácií, a to zavedenie funkčného systému kontroly technickými prostriedkami, ako aj podpora využívania odklonov a alternatívnych trestov.

V priebehu krátkodobých trestov odňatia slobody s podmienečným odkladom nebolo možné úspešne rozvinúť reedukačné a resocializačné procesy, kým na druhej strane negatívny dopad izolácie páchateľa od spoločnosti v prostredí iných páchateľov mal často na odsúdeného negatívny dopad. Rozšírenie alternatívnych trestov má za cieľ posilniť myšlienku, že nepodmienečný trest odňatia slobody je „ultima ratio“, ktoré treba uplatniť až vtedy, keď iné, menej závažné prostriedky nápravy, vrátane trestov bez odňatia slobody, zlyhali.

Pre úspešné zavedenie projektu ESMO bolo potrebné dosiahnuť nasledovné ciele:
a) vytvoriť novú legislatívu týkajúcu sa praktickej aplikácie elektronického systému monitoringu osôb,
b) vybudovať orgán kontroly/centrálu/dispečing elektronického monitoringu vrátane centrálneho úložiska údajov o monitorovaných osobách, príslušnej HW vybavenosti, sieťovej infraštruktúry a back-up centra,
c) vybudovať integrovaný informačný systém, ktorý umožní zefektívniť prácu probačným a mediačným úradníkom,
d) zabezpečiť elektronický monitoring v trestnej aj netrestnej (civilnej) oblasti.

Vzhľadom na možnosti, ktoré toto technické riešenie ponúka sa rozšíri výkon kontroly technickými prostriedkami aj na výkon ďalších rozhodnutí vydávaných v trestnom konaní. Ide o rozhodnutia, ktorými sa ukladajú niektoré ďalšie alternatívne tresty ako napríklad trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach alebo ktorými sa ukladajú niektoré primerané obmedzenia alebo povinnosti spravidla v rámci probačného dohľadu, napríklad zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok alebo príkaz nepriblížiť sa k poškodenému.

V snahe posilniť ochranu obetí domáceho násilia možno využiť kontrolu výkonu rozhodnutia aj v prípade nariadeného predbežného opatrenia v civilnom konaní, ktorým sa účastníkovi konania (agresorovi) nariaďuje, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

Okrem využitia kontroly výkonu rozhodnutia v rámci trestného konania a občianskeho súdneho konania sa technické prostriedky dajú použiť aj v súvislosti s kontrolou odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Najčastejšie pôjde o prípady kontroly pohybu a činnosti odsúdených na otvorených oddeleniach, zaradených na prácu mimo ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo pri udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu.

Nová právna úprava by mala byť predpokladom pre:
a) zvýšenie bezpečnosti občanov pomocou zavedenia elektronických služieb,
b) zlepšenie sociálnej inklúzie odsúdených a zníženie recidívy,
c) zefektívnenie práce probačných a mediačných úradníkov,
d) zníženie nákladov na výkon trestu,
e) zvýšenie dôvery k alternatívnym trestom,
f) ochranu rodiny - zmiernenie ekonomických a sociálnych následkov väzobného postihu odsúdeného a jeho rodiny,
g) ochrana pred domácim násilím,
h) obmedzenie výtržníctva na spoločenských podujatiach,
i) ochranu citlivých lokalít (školy, parky, detské ihriská ... napr. pred odsúdeným za sexuálny delikt)

Realizácia projektu ESMO, ako aj príprava samotného návrhu zákona bola v pôsobnosti medzirezortnej pracovnej skupiny, v ktorej mali zastúpenie ako ústredné orgány štátnej správy, tak aj súdy, prokuratúra, Zbor väzenskej a justičnej stráže a zástupcovia akademickej obce. Pri koncipovaní právnej úpravy sa vychádzalo z obdobných úprav v iných štátoch. V súčasnosti umožňujú rovnaký alebo porovnateľný systém kontroly technickými prostriedkami právne poriadky štátov ako Rakúsko, Švajčiarsko, alebo Veľká Británia. Nemožno opomenúť, že pri tomto projekte Ministerstvo spravodlivosti SR nadviazalo účinnú a efektívnu medzinárodnú spoluprácu s Ministerstvom spravodlivosti Českej republiky a rovnako aj s úradom Probačnej a mediačnej služby Českej republiky, ktorých poznatky a skúsenosti boli cenným príspevkom pri tvorbe slovenskej právnej úpravy.

Návrh zákona ďalej vychádzal z Odporúčania CM/Rec(2014)4 Výboru ministrov členských štátov o elektronickom monitoringu. ¹

Na základe novej právnej úpravy kontrolu technickými prostriedkami môže nariadiť súd alebo prokurátor. Výkon nariadenej kontroly technickými prostriedkami zabezpečuje probačný a mediačný úradník v spolupráci s operačným strediskom, ktoré organizačne patrí pod Ministerstvo spravodlivosti SR. Je potrebné zdôrazniť, že kontrola technickými prostriedkami nie je sankčným mechanizmom, ale je nástrojom kontroly výkonu zákonom ustanovených rozhodnutí, ktorými sa ukladajú tresty, obmedzenia alebo povinnosti, prípadne nariaďuje predbežné opatrenie.

Z legislatívno-technického hľadiska na základe vykonaných analýz sa pristúpilo k spracovaniu problematiky kontroly technickými prostriedkami do samostatného zákona, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že Trestný zákon a Trestný poriadok v znení platnom a účinnom do 01.01.2016 nevenoval tejto problematike dostatočnú pozornosť z hľadiska normatívneho vymedzenia. Výsledkom legislatívnej činnosti bolo prijatie nového zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami“). Zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami sa v nevyhnutnej miere nevyhýba popri štandardných hmotnoprávnych a procesnoprávnych normách, ani normám technického charakteru. Povaha právnej úpravy a jej obsah v konečnom dôsledku vylučuje jej zakomponovanie do procesných kódexov, aby sa tak predišlo duplicitnej právnej úprave v oboch procesných kódexoch, a preto bola namieste úprava tejto matérie v novom samostatnom zákone.

Najčastejšie využitie ESMO v trestnom konaní:
a) kontrola výkonu trestov:
• trest domáceho väzenia (obligatórne),
• trest zákazu pobytu,
• trest zákazu účasti na verejných podujatiach,
b) kontrola dodržiavania primeraných obmedzení a povinností v rámci:
• ochranného dohľadu,
• podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody,
• podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody,
• podmienečného zastavenia trestného stíhania (prokurátor),
• uloženého trestu (ak boli uložené popri treste).

Využitie ESMO v civilnom konaní:
a) kontrola dodržiavania nariadených predbežných opatrení (§ 76 ods. 1 písm. g) OSP).

Legislatívnymi výstupmi projektu ESMO sú:
a) zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
b) novelizácie súvisiacich predpisov (Trestný zákon, Trestný poriadok, Občiansky súdny poriadok, zákon o súdnych úradníkoch, zákon o probačných a mediačných úradníkoch, zákon o výkone trestu odňatia slobody, zákon o výkone väzby),
c) vyhláška č. 178/2015 Z. z. o materiálno-technických podmienkach použitia technických prostriedkov,
d) vyhláška č. 225/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje suma náhrady nákladov výkonu kontroly technickými prostriedkami.

3. Postavenie probačného a mediačného úradníka v ESMO

Zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami rozširuje pôsobnosť probačných a mediačných úradníkov o kontrolu výkonu rozhodnutí technickými prostriedkami, pričom túto činnosť zákon odlišuje od samotnej probácie.

V záujme posúdenia vhodnosti uloženia alternatívnych trestov a zabezpečenia ich výkonu došlo k zavedeniu inštitútu predbežného šetrenia. Probačný a mediačný úradník ho realizuje na základe písomného pokynu, resp. mandátu od sudcu alebo prokurátora. Vo svojej podstate ide o prácu s osobou pred samotným rozhodnutím vo veci. Informácie získané v rámci inštitútu predbežného šetrenia majú význam pri rozhodovaní sudcu alebo prokurátora o druhu trestu a nariaďovaní kontroly technickými prostriedkami. Úlohou inštitútu predbežného šetrenia pri treste domáceho väzenia je tiež získať informácie o osobách dotknutých kontrolou technickými prostriedkami a obstarať ich súhlasy či sľuby, zmapovať aktuálnu situáciu v rodinnej, sociálnej či zdravotnej oblasti obvineného, určiť technické možnosti kontroly a napokon lepšie poznať okolnosti spáchaného skutku z hľadiska možných rizík pri výkone kontroly. Tento inštitút by sa mal využívať pri treste domáceho väzenia a treste povinnej práce, nakoľko trestným rozkazom možno uvedené tresty uložiť len po predchádzajúcom vyžiadaní si správy od probačného a mediačného úradníka. Pri treste povinnej práce musí probačný a mediačný úradník okrem uvedeného vyhotoviť aj správu o zdravotnej spôsobilosti obvineného. ² Probačný a mediačný úradník po vykonaní predbežného šetrenia z neho vyhotoví správu, ktorá je podkladom pre rozhodnutie sudcu alebo prokurátora. Správa má však výlučne odporúčací charakter.

Sudca pri rozhodovaní o forme probačného dohľadu môže probačného a mediačného úradníka požiadať o jeho stanovisko za účelom výberu vhodnej formy probačného dohľadu.³

Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa nariadila kontrola technickými prostriedkami je probačný a mediačný úradník povinný vykonať nasledovné úkony:
a) inštaláciu technických prostriedkov,
b) aktiváciu režimu použitia technických prostriedkov,
c) kontrolu výkonu rozhodnutí technickými prostriedkami,
d) spolupracovať s operačným strediskom pri riešení bezpečnostných a prevádzkových incidentov,
e) deinštalácia technických prostriedkov,
f) deaktivácia režimu.

Zavedenie projektu ESMO do praxe si vyžiadalo aj zmenu v organizačnom postavení probačných a mediačných úradníkov. Od 01.10.2015 došlo k zavedeniu funkcie vedúceho oddelenia probácie a mediácie, ktorý pôsobí na každom krajskom súde. Hlavnou úlohou vedúceho oddelenia probácie a mediácie je metodicky riadiť a usmerňovať výkon probácie a mediácie a zabezpečovať bezproblémovú kontrolu výkonu rozhodnutí technickými prostriedkami v obvode krajského súdu. V praxi to funguje tak, že Ministerstvo spravodlivosti SR koncepčne a metodicky usmerňuje vedúceho oddelenia probácie a mediácie a ten následne probačných a mediačných úradníkov v obvode príslušného krajského súdu.

4. Trest domáceho väzenia

Zo všetkých trestov, obmedzení a povinností pri ktorých možno využiť kontrolu technickými prostriedkami sme sa rozhodli priblížiť práve trest domáceho väzenia, nakoľko novelizácia Trestného zákona a Trestného poriadku sa azda v najväčšej miere dotkla práve tohto druhu trestu. Po novom môže súd uložiť trest domáceho väzenia v trvaní najviac na dva roky, ak
a) vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, osobu a pomery páchateľa postačuje uloženie tohto trestu,
b) páchateľ dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť,
c) sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami. ⁴

Kontrola technickými prostriedkami je pri treste domáceho väzenia obligatórna. Vo všetkých ostatných prípadoch výkonu trestu, obmedzení a povinností, resp. nariadených predbežných opatrení sa kontrola technickými prostriedkami bude realizovať len v prípade, ak to nariadi sudca alebo prokurátor. Trest domáceho väzenia možno uložiť aj mladistvému páchateľovi, a to najviac na jeden rok. Ďalšie nóvum možno badať aj v upustení od ingerencie orgánu, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným ako alternatívy k činnosti probačného a mediačného úradníka, ktorého výkon kontroly vyplýva priamo zo zákona.

Dôležitou zmenou je aj zavedenie premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia. O premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia rozhoduje súd na návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva.

Zmeny nastali aj v prepočte pri nedodržaní podmienok uloženého trestu domáceho väzenia pri premene na trest odňatia slobody, pričom jeden deň nevykonaného trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu trestu odňatia slobody.

Vyššie sme stručne predstavili zásadné zmeny, ktoré nastali v dôsledku novej právnej úpravy pri treste domáceho väzenia. Pokračovali by sme opísaním činností a úkonov uplatňujúcich sa pred a po uložení trestu domáceho väzenia.

Pred vynesením rozsudku, ktorým sa ukladá trest domáceho väzenia, probačný a mediačný úradník v rámci inštitútu predbežného šetrenia musí zistiť kde má obžalovaný záujem vykonávať trest domáceho väzenia. Osoby žijúce s obžalovaným v spoločnej domácnosti musia udeliť súhlas s inštaláciou technických zariadení, pričom udelený súhlas nemožno vziať späť. Je potrebné poznať pôdorys, resp. dispozíciu nehnuteľnosti, v ktorej sa má trest domáceho väzenia vykonávať spoločne s popisom prislúchajúcich objektov patriacich k nehnuteľnosti, ako napr. garáž alebo záhrada. V obydlí sa musí nachádzať prípojka elektrickej energie. Probačný a mediačný úradník by mal zároveň preveriť aj to, či obžalovaný pravidelne uhrádza platby za elektrickú energiu. Absentovať nemôže telefónna prípojka, resp. GSM signál. Probačný a mediačný úradník následne určí miesto, ktoré je vhodné na umiestnenie zariadenia na kontrolu prítomnosti. Toto zariadenie sa odporúča ponechať približne v strede obydlia mimo dosahu iných domácich spotrebičov. Splnenie uvedených podmienok probačný a mediačný úradník vyhodnotí v správe z predbežného šetrenia, ktorá bude podkladom pre rozhodnutie súdu.

Probačný a mediačný úradník informácie o kontrolovanej osobe vloží do centrálneho monitorovacieho systému, v ktorom zároveň nastaví obmedzenia pre kontrolovanú osobu a spôsob kontroly týchto obmedzení.

V obydlí kontrolovanej osoby probačný a mediačný úradník nasadí kontrolovanej osobe osobné identifikačné zariadenie, teda elektronický náramok. Zariadenie na kontrolu prítomnosti umiestni na vhodnom mieste, nastaví a pripojí ho. Operátor na pokyn probačného a mediačného úradníka zašle nastavenia parametrov domáceho väzenia z centrálneho monitorovacieho systému do zariadenia na kontrolu prítomnosti. Probačný a mediačný úradník skontroluje aktiváciu zariadenia a potvrdí stav operátorovi. Po poučení kontrolovanej osoby a osôb bývajúcich v spoločnej domácnosti o prevádzke zariadenia na kontrolu prítomnosti probačný a mediačný úradník vyhotoví záznam o inštalovaní zariadení.

Probačný a mediačný úradník vydá pokyn operátorovi, aby začal s monitoringom odsúdeného. Operátor sleduje priebeh monitoringu prostredníctvom centrálneho monitorovacieho systému a probačného a mediačného úradníka informuje o všetkých bezpečnostných incidentoch. Ak je ohrozený život alebo zdravie alebo ak je podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, operačné stredisko bezodkladne ohlási túto skutočnosť aj Policajnému zboru. Zmenu režimu domáceho väzenia určuje probačný a mediačný úradník na základe rozhodnutia súdu alebo žiadosti kontrolovanej osoby, v prípade výnimiek z režimu.

Po vykonaní trestu domáceho väzenia sa monitoring odsúdeného končí a pristúpi sa k deinštalácii zariadenia. Znamená to, že probačný a mediačný úradník ukončí prípad záznamom do centrálneho monitorovacieho systému.

V mieste bydliska kontrolovanej osoby odinštaluje osobné identifikačné zariadenie z tela monitorovanej osoby. Nasleduje odpojenie zariadenia na kontrolu prítomnosti od prívodu elektrickej energie, od telefónnej prípojky a zabalenie zariadenia do originálneho prenosného obalu. O deinštalácii vyhotoví probačný a mediačný úradník záznam, ktorý založí do spisu.

5. Záver

Absencia efektívneho systému kontroly mala za následok len zriedkavé ukladanie niektorých alternatívnych trestov, najmä trestu domáceho väzenia. Zavedenie projektu ESMO do praxe by malo tento negatívny aspekt odstrániť, čo by následne malo viesť k posilneniu restoratívnej justície. Máme za to, že ESMO bude prínosom pre spoločnosť, a to nie len v oblasti trestného práva ale aj v civilnej oblasti.

Summary:

Lack of an efficient system of control resulted in the rare imposition of alternative sentences, including house arrest sentence. The implementation of ESMO removed this negative aspect, which in turn should lead to the strengthening of restorative justice. We believe that the ESMO will be beneficial for the society, not only in criminal law but also in the civil law.

Autor: JUDr. Borislav Usačev

Zoznam použitej literatúry:

Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 3. vydanie. Šamorín : Heuréka, 2012. ISBN 80-89122-73-8,

Zákon č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon,

Zákon č. 301/2005 Z. z., Trestný poriadok,

Zákon č. 78/2015 Z. z., Zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami,

Zákon č. 550/2003 Z. z. Zákon o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy,

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 178/2015 Z. z. o materiálno-technických podmienkach použitia technických prostriedkov.