V časti slovenskej verejnosti sa po zrušení základnej vojenskej služby v Slovenskej republike zakorenila nesprávna predstava, že zároveň došlo aj k zrušeniu brannej povinnosti. Branná povinnosť je však stále (ako jedna z mála vo vzťahu k fyzickým osobám) ustanovená v Ústave Slovenskej republiky a podrobne ju upravuje zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov. Oproti minulosti je však obsah brannej povinnosti iný. Nezahŕňa plošnú povinnosť výkonu vojenskej služby v čase bezpečnosti. Jej obsahom je povinnosť podrobiť sa odvodu (ktorý sa však vykonáva iba v čase vojny alebo vojnového stavu) a povinnosť vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu (mimoriadna a alternatívna služba sa môžu vykonávať nielen v čase vojny a vojnového stavu, ale aj v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu, rozdiel je však v tom, že v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu mimoriadnu službu vykonávajú len profesionálni vojaci a vojaci v zálohe, zatiaľ čo v čase vojny a vojnového stavu na výkon mimoriadnej služby možno povolať aj ostatných občanov registrovaných v národnom registri osôb, ktorým vznikla branná povinnosť) (1).

Dnešní stredoškoláci už nepoznajú pocity, ktoré zažívali ich vrstovníci pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi v očakávaní odvodového konania. Súčasná právna úprava však môže v prípade, že by došlo k vypovedaniu vojny alebo vyhláseniu vojnového stavu, priniesť každému, kto nie je príliš naklonený predstave výkonu vojenskej služby, jedno nemilé prekvapenie.

Vznik brannej povinnosti

Branná povinnosť vzniká zo zákona osobám, ktoré sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, majú mužské pohlavie a trvalý pobyt na našom území. Osoby, ktoré nespĺňajú tieto predpoklady (cudzinci, štátni občania SR s pobytom mimo územia SR a ženy), môžu brannú povinnosť dobrovoľne prevziať. O dobrovoľnom prevzatí brannej povinnosti musí rozhodnúť príslušný štátny orgán, ktorým podľa zákona je v prípade cudzincov a štátnych občanov SR bez trvalého pobytu na Slovensku prezident republiky (u týchto osôb je v prípade služby v našich ozbrojených silách vyššie riziko ohrozenia záujmu na zabezpečení bezpečnosti štátu) a v prípade štátnych občianok SR s trvalým pobytom na území SR príslušný obvodný úrad v sídle kraja (do konca roku 2012 boli v takýchto prípadoch vecne príslušné územné vojenské správy, ktoré však s účinnosťou od 1. januára 2013 boli rámci reformy miestnej štátnej správy v Slovenskej republike zrušené a ich pôsobnosť prešla na obvodné úrady v sídle kraja).

Podľa § 6 ods. 6 zákona o brannej povinnosti žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti má obsahovať:
a) meno, aj predchádzajúce meno,
b) priezvisko, aj predchádzajúce priezvisko,
c) rodné číslo,
d) dátum a miesto narodenia,
e) adresu trvalého pobytu,
f) štátnu príslušnosť,
g) dôvod dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti.

Predpokladom pre vznik brannej povinnosti je aj dosiahnutie zákonom ustanoveného veku. Podľa zákona o brannej povinnosti branná povinnosť vzniká občanovi SR mužského pohlavia s trvalým pobytom na území SR prvým dňom kalendárneho roku, v ktorom dovŕšil devätnásty rok veku. Tento predpoklad vzniku brannej povinnosti musí byť v každom prípade splnený a osoba, ktorá ho nespĺňa, nemôže brannú povinnosť prevziať ani dobrovoľne.

Vznik brannej povinnosti sa neviaže na zdravotnú spôsobilosť osoby. Otázky zdravotnej spôsobilosti pre výkon mimoriadnej služby a alternatívnej služby sú predmetom posúdenia v rámci odvodu a v rámci prieskumu zdravotnej spôsobilosti. Zdravotná nespôsobilosť tak môže byť výlučne dôvodom zániku brannej povinnosti (či už v dôsledku rozhodnutia v rámci odvodu alebo v rámci prieskumu zdravotnej spôsobilosti, alebo v dôsledku uznania za občana s ťažkým zdravotným postihnutím), nie dôvodom, pre ktorý by branná povinnosť ani nevznikla.

Odopretie výkonu mimoriadnej služby

Muži, ktoré by nechceli z dôvodov vnútornej výhrady založenej na svedomí alebo náboženskom presvedčení v prípade vojny alebo vojnového stavu vykonávať mimoriadnu službu, by sa nemali spoliehať na to, že pri odvode nebudú odvedení kvôli prípadnej zdravotnej nespôsobilosti na výkon mimoriadnej služby, s tým, že ak budú predsa odvedení, odoprú výkon mimoriadnej služby. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy sa odvody uskutočňujú len v čase vojny a vojnového stavu. Odoprieť výkon mimoriadnej služby však možno iba v čase bezpečnosti. Ak je registrovaný občan v rámci odvodu posúdený ako spôsobilý na výkon mimoriadnej služby a je odvedený, nemá už možnosť legálne sa jej výkonu vyhnúť(2) (odoprieť jej výkon po odvode – ako to bolo bežné v minulosti – už nemôže, lebo to je možné len v stave bezpečnosti a odvody sa v čase bezpečnosti neuskutočňujú; proti rozhodnutiu, ktorým bol občan odvedený, sa podľa zákona nemôže ani odvolať a toto rozhodnutie nie je preskúmateľné ani súdom). Keďže, ako som už spomínal, odvody sa uskutočňujú len v čase vojny a vojnového stavu, možno s trochou preháňania povedať, že takáto osoba môže ísť spred odvodovej komisie rovno na cvičisko.

Ako odoprieť výkon mimoriadnej služby?

Výkon mimoriadnej služby možno odoprieť písomným vyhlásením adresovaným obvodnému úradu v sídle kraja. Toto vyhlásenie však nemožno spraviť kedykoľvek, ale iba
- v priebehu roku, v ktorom osobe vznikla branná povinnosť,
- v ďalších rokoch v priebehu mesiaca január, a to až do zániku brannej povinnosti.

Ako už bolo spomenuté, vyhlásenie možno spraviť len v čase bezpečnosti, inak sa naň neprihliada. Vyhlásenie možno vziať späť, ak však občan vezme vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby späť, nemôže ho už opätovne urobiť.

Aké činnosti možno vykonávať v rámci alternatívnej služby?

Vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby nezbavuje osobu, ktorá ho urobila, povinnosti absolvovať odvod. Ak by však takáto osoba bola odvedená, nemusela by vykonať mimoriadnu službu, ale miesto nej by vykonala alternatívnu službu (alternatívna služba je obdobou niekdajšej civilnej služby, na rozdiel od ktorej sa však nevykonáva v stave bezpečnosti).

Alternatívnu službu upravuje zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona evidovaného občana (legislatívna skratka pre registrovaného občana alebo vojaka v zálohe), ktorý podal vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, by v prípade vojny alebo vojnového stavu obvodný úrad v sídle kraja povolal na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi, ktorý plní úlohy v oblasti
a) zabezpečenia obrany štátu, poskytovania pomoci alebo vykonávania záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach, ak je ohrozený život a zdravie fyzických osôb a majetok právnických osôb alebo fyzických osôb,
b) poskytovania zdravotnej starostlivosti,
c) poskytovania sociálnej pomoci,
d) civilnej ochrany obyvateľstva,
e) opatrení hospodárskej mobilizácie,
f) poskytovania služieb zabezpečujúcich činnosť ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Trvalý pobyt v SR a branná povinnosť

Spomedzi právnych skutočností, v dôsledku nastúpenia ktorých branná povinnosť zo zákona zaniká, by som v závere článku rád venoval pozornosť skončeniu trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Práve tu možno vidieť priestor pre registrovaných občanov snažiacich sa vyhnúť v prípade vojny či vojnového stavu výkonu mimoriadnej služby. Je určite prijateľnejšie a jednoduchšie ohlásiť skončenie trvalého pobytu na území SR, ako snažiť sa dosiahnuť prepustenie zo štátneho zväzku alebo dokonca poškodzovať vlastné zdravie, a tak dosiahnuť zdravotnú nespôsobilosť (pochopiteľne, takéto konanie je však trestné, ide o trestný čin marenia spôsobilosti na službu). Náš právny poriadok pri ohlasovaní začiatku a skončenia trvalého pobytu ustanovuje výlučne evidenčný režim. Ohlasovne neskúmajú a ani nemajú možnosť skúmať, či v prípade, ak občan ohlási skončenie trvalého pobytu, skutočne trvalý pobyt v obci na území Slovenskej republiky aj ukončil. Nemožno teda vylúčiť špekulatívne ohlasovanie skončenia trvalého pobytu v úmysle vyhnúť sa plneniu brannej povinnosti (teda odvodu i výkonu mimoriadnej či alternatívnej služby).

Niet pochýb, že z hľadiska záujmov na zabezpečení obrany štátu by právna úprava, ktorá by bez problémov umožňovala registrovaným občanom vyhnúť sa plneniu brannej povinnosti jednoduchým odhlásením sa z trvalého pobytu na území SR, bola bezpečnostným rizikom. Určitú ochranu verejného záujmu v tomto prípade predstavuje ustanovenie skutkovej podstaty podľa § 381 Trestného zákona (trestný čin obchádzanie brannej povinnosti). Podľa citovaného ustanovenia kto sa dopustí machinácií v úmysle dosiahnuť úľavy v plnení brannej povinnosti, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Kto sa dopustí machinácií v úmysle sám sa celkom alebo sčasti vyhnúť plneniu brannej povinnosti, alebo inému celkom alebo sčasti umožniť vyhnúť sa plneniu brannej povinnosti, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin za krízovej situácie.

Špekulatívne formálne ukončenie trvalého pobytu na území SR bez skutočného vysťahovania zo štátneho územia by túto skutkovú podstatu nepochybne naplnilo. Napriek tomu je však otázkou, či je ustanovením skutkovej podstaty tohto trestného činu záujem na zabezpečení obrany štátu chránený v dostatočnej miere.

Mgr. Ján Škrobák, PhD.
Autor je šéfredaktorom časopisu Projustice a odborným asistentom na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte, Katedre správneho a environmentálneho práva

Doplnené dňa 22. 1. 2015: Vyjadrenie k medializovaným informáciám týkajúcim sa odopretia výkonu mimoriadnej vojenskej služby

Zoznam použitých prameňov práva

1. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov
http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-460/1992#par25

2. ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších ústavných zákonov
http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-227/2002

3. zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov
http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-570/2002

4. zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov
http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-569/2005

5. zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-253/1998

6. zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-300/2005#par381

(1) Tieto otázky upravuje ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších ústavných zákonov.
(2) Odhliadnuc od:
1. zákonom o brannej povinnosti ustanovených dôvodov, ktoré zákon aprobuje ako dôvody, ktoré občanovi bránia dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby. Týmito dôvodmi sú:
a) dočasná pracovná neschopnosť, pri ktorej zdravotný stav alebo liečebný režim podľa písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára neumožňuje občanovi dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby,
b) okolnosti, z ktorých vyplýva, že sa stal jediným živiteľom aspoň jedného rodinného príslušníka odkázaného na neho výživou, ktorého nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej pomoci,
c) okolnosť, že občana postihli následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny,
d) okolnosť, že občan sa pripravuje na budúce povolanie alebo študuje na vysokej škole počas vyhlásenia výnimočného stavu alebo núdzového stavu,
e) okolnosť, že občan bol vzatý do väzby alebo má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody;
2. zákonom o brannej povinnosti ustanovených prípadov oslobodenia od mimoriadnej služby (§ 17 zákona), pričom ide o oslobodenie z dôvodu výkonu rôznych činností vo verejnom záujme (výkon funkcií verejných funkcionárov, plnenie úloh v rámci služobných pomerov príslušníkov verejných zborov a pod.).