Vo všeobecnosti platí, že osoba, ktorá je účastníkom azylového konania, je bez peňažných prostriedkov. V dôsledku tejto skutočnosti je hospodársky nesamostatná, spočiatku neschopná žiť z vlastných prostriedkov. Počas azylových procedúr je v tejto oblasti nevyhnutná finančná intervencia prijímajúceho štátu, na základe ktorej sa cudzincom dočasne zabezpečia všetky potreby nevyhnutné pre život. Okrem finančnej podpory žiadateľov o azyl a azylantov však prijímajúca krajina zodpovedá aj za ich začleňovanie do spoločnosti, ich ďalší rozvoj a za celkové uľahčenie ich životnej situácie po mnohých stránkach.

Pod integráciou cudzincov (azylantov) možno rozumieť ich postupné začleňovanie do spoločnosti prijímajúcej krajiny. Ide o dlhodobý a sústavný proces, v ktorom sa azylant prakticky nezaobíde bez pomoci a podpory štátu a spoločností, do ktorých sa snaží včleniť(1). Zároveň je však dôležité, aby, predovšetkým zo strany väčšiny, nedochádzalo k snahám o nútenú asimiláciu cudzinca. Proces integrácie má niekoľko štádií, foriem a oblastí, z ktorých každá je nemenej dôležitá ako ostatné, a preto by naň mal byť kladený rovnaký dôraz. Univerzálnym cieľom integrácie je dosiahnutie sebestačnosti a úplnej nezávislosti azylantov(2). Aktivity nevyhnutné pre uskutočnenie integrácie sú značne nákladné a vzhľadom na ekonomickú nesamostatnosť azylanta treba, aby do ich financovania vstupoval štát, resp. iné subjekty.

Podľa Koncepcie integrácie cudzincov v SR je integračný proces členený na niekoľko hlavných oblastí a aktivít, ktorými sú:

a) Zamestnanosť a prístup na trh práce
Predmetná dimenzia integračného procesu je mimoriadne dôležitá. Nielen, že je podstatnou pre samotnú existenciu cudzinca a jeho materiálne a ekonomické zabezpečenie, pomáha tiež uľahčiť a urýchliť prekonávanie sociálnych a kultúrnych prekážok. Od zahájenia konania o azyl, ako aj po jeho udelení, spoločnosť podporuje cudzincov v ich snahe nájsť si zamestnanie a nadobúdať nové vedomosti a zručnosti, ktoré by im umožnili nájsť si primeranú prácu. Podporu predstavujú predovšetkým poradenské aktivity v oblasti hľadania zamestnania a organizovanie rekvalifikačných kurzov, ktoré slúžia najmä na rozširovanie pracovných zručností. (3)

b) Ubytovanie, prístup k bývaniu
Počas začiatočných štádií azylovej procedúry a krátko po tom, ako je cudzincovi udelený azyl, ubytovanie žiadateľovi, resp. azylantovi poskytuje spravidla výhradne štát. Na splnenie uvedeného je vybudovaných niekoľko druhov azylových zariadení. Prvým z nich je záchytný tábor, v ktorom sú umiestňovaní cudzinci žiadajúci o azyl(4). Títo sú doň umiestnení na obdobie nevyhnutné na vykonanie počiatočných úkonov pri začatí konania o udelenie azylu až do času ukončenia základných vstupných procedúr (kompletná zdravotná prehliadka, odobranie odtlačkov prstov a podobne). Následne dôjde k premiestneniu do pobytového zariadenia(5), v ktorom žiadatelia zotrvávajú počas obdobia rozhodovania o ich žiadosti až do vydania konečného rozhodnutia. Podobne ako v záchytnom tábore majú zabezpečené základné životné a hygienické potreby, a to v dostatočnej miere, najmä vzhľadom na čas, ktorý v zariadení musia stráviť (v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o azyle je lehota na vydanie rozhodnutia v azylovom konaním 90 dní od začatia konania(6)). Napokon, po kladnom rozhodnutí o udelení azylu, môže byť azylant umiestnený v integračnom stredisku(7), ktorého cieľom je začlenenie azylanta do spoločnosti, rozvíjanie jeho spoločenských a kultúrnych znalostí o krajine, rozširovanie pracovných schopností, výučby slovenského jazyka, ako aj zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a bývania, takže slúži ako príprava azylanta na jeho samostatný život v novej krajine.

c) Vzdelávanie, jazykové kurzy, rekvalifikácie
Opatrenia týkajúce sa tejto sféry integračného procesu smerujú k podpore vzdelávania jednak dospelých a jednak detí cudzincov. V prvom rade sú to kurzy slovenského jazyka, vďaka ktorým si cudzinci osvojujú jazyk, základné prvky kultúry a reálie, ku ktorým majú prístup všetci azylanti. U detí je vzdelávanie rozšírené aj o iné, bežné základné vzdelanie. K vzdelávaniu, ktoré je úzko prepojené so zabezpečením zamestnania, patria rekvalifikačné kurzy napomáhajúce zabezpečenie lepšieho zamestnania. Systém sa snaží zohľadňovať predošlé zručnosti a už nadobudnuté vzdelanie cudzincov, preto jeho súčasť tvorí aj uznávanie dosiahnutého vzdelania a odbornej praxe(8). Podmienkou je, aby toto vzdelanie pochádzalo z výučby na kvalifikovanej vzdelávacej ustanovizni, teda aby bolo možné ho preukázať a doložiť relevantným dokladom. V prípade absencie uvedeného dokladu nie je možné vzdelanie ani prax uznať.

d) Sociálne zabezpečenie a zdravotná starostlivosť
Sociálne zabezpečenie pokrýva sociálne poistenie a rôzne sociálne služby. Sociálne poistenie(9) je zabezpečované v rovnakej miere a rovnakým spôsobom u občanov aj cudzincov, ktorí sú na území Slovenska zamestnaní alebo samostatne zárobkovo činní a zdržiavajú sa tu legálne. Vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu sa zohľadňujú aj zdravotné postihnutie či zhoršený a znevýhodnený zdravotný stav, a to vo forme kompenzácie sociálnych dôsledkov takéhoto stavu (napr. poskytovanie peňažných príspevkov, vystavenie preukazu fyzickej osoby zdravotne ťažko postihnutej a podobne), ktorými môže byť zhoršená mobilita, sebaobsluha a zvýšené výdavky.
Sociálne služby obsahujú zariadenia či aktivity podporujúce rodiny, ako napr. zariadenie núdzového bývania, pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa, a aj opatrovateľské služby, sprostredkovanie osobnej asistencie, či prepravné služby určené pre dôchodcov alebo osoby odkázané na pomoc druhých. Do tejto kategórie možno zaradiť aj podporu pre osoby v hmotnej núdzi, ktorá môže byť realizovaná prostredníctvom príspevkov, akými sú príspevky na zdravotnú starostlivosť alebo tzv. aktivačné príspevky, ktoré sú určené osobám, ktoré sa aktívnym spôsobom chcú a snažia podieľať na zlepšení svojej sociálnej situácie, napr. ak chcú popri zamestnaní ďalej študovať.
Aj žiadateľ či azylant pochádzajúci z krajiny, s ktorou Slovenská republika nemá uzavretú dohodu o bezplatnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti, má nárok na zdravotnú starostlivosť a jej úhradu v zmysle právnych predpisov, ktoré sú platné na základe zákona o azyle(10).

e) Začlenenie cudzincov do väčšinovej spoločnosti
Pre každého azylanta, ako nového člena spoločnosti krajiny, ktorá mu azyl udelila, je neodmysliteľnou súčasťou jeho integrácie pohľad a postoj väčšinovej spoločnosti, v ktorej bude ďalej žiť. Nie vždy je jednoduché zaužívaný názor okolia na azylanta, zvlášť vzhľadom na jeho pôvod či náboženské presvedčenie, zmeniť. „Prekážkou integrácie cudzincov je národné náboženstvo“(11), čo odborná literatúra uvádza ako častý prípad problematického začlenenia azylanta do väčšinovej spoločnosti z dôvodu náboženskej odlišnosti, často najmä ak ide o príslušníkov islamského náboženstva.
Spôsob začlenenia cudzincov do väčšinovej spoločnosti nie je presne vymedzený, nemá jednotný postup či pravidlá. Z uvedeného dôvodu závisí od ľubovôle každej komunity, akým spôsobom cudzincom umožní podieľať sa na jej kultúrnom či občianskom živote. Väčšinou ide však o aktivity a podujatia obcí a miest, na ktorých sa môžu cudzinci participovať, a tým upevňovať a zbližovať ich vzťahy s miestnymi komunitami, takže smerujú k zoznamovaniu sa a prijímaniu za svoje normy a hodnoty spoločnosti.

f) Nadobudnutie občianstva
Za jednu z najvýznamnejších fáz integrácie cudzincov sa považuje požiadanie o štátne občianstvo Slovenskej republiky a následne jeho nadobudnutie, nakoľko ním azylant dosiahne postavenie zhodné s ktorýmkoľvek iným občanom, hoci ani týmto sa nemusí proces jeho integrácie celkom skončiť. V prípade azylantov je podmienkou udelenia štátneho občianstva Slovenskej republiky v zmysle osobitného predpisu(12) skutočnosť, že žiadateľ o udelenie občianstva je azylantom aspoň štyri roky bezprostredne predchádzajúce podaniu takejto žiadosti. Na udelenie štátneho občianstva však neexistuje právny nárok.

V Európskej únii každoročne požiada o azyl okolo 250 000 utečencov. (13) Avšak počet žiadateľov nie je rovnomerne distribuovaný medzi členskými krajinami. Niektoré krajiny čelia zvýšenému tlaku na kapacity umiestnenia žiadateľov, ktorými disponujú, a na ich azylové systémy, z dôvodov každoročného nadmerného prílivu žiadateľov v porovnaní s ostatnými krajinami. Azylové procedúry sú značne nákladnými procesmi, ktoré musí znášať národná ekonomika prijímajúceho štátu, často s pomocou mimovládnych organizácií a európskych organizácií(14). V mnohých krajinách azylová problematika predstavuje relatívne nový spoločenský jav, na ktorý národné hospodárstvo najmä menších a ekonomicky menej vyspelých európskych krajín stále nie je dostatočne pripravené, v dôsledku čoho sa európske inštitúcie podujali na spolufinancovanie azylových procedúr členských štátov.

Národné výdavky v Slovenskej republike sú tvorené financiami Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ako Migračný úrad) a sú využité na azylovú politiku, aj na proces integrácie. Migračný úrad je, prirodzene, financovaný zo štátneho rozpočtu. Prostriedky štátneho rozpočtu však na pokrytie všetkých vynaložených nákladov nepostačujú, z tohto dôvodu sú procesy spolufinancované z iných, mimorozpočtových prostriedkov, najmä zo zahraničných programov (napríklad materiálna pomoc po ukončení pobytu azylanta v integračnom stredisku je poskytovaná mimovládnymi organizáciami akými sú Liga za ľudské práva, UNHCR), či z projektov podporovaných z Európskeho fondu pre utečencov alebo prostriedkov z iných fondov EÚ – Európsky sociálny fond, Európsky fond pre integráciu príslušníkov tretích krajín(15). Ide teda o finančné zabezpečenie na úrovni EÚ.

Konanie o udelení azylu je individuálnym a svojím spôsobom jedinečným konaním. Udelením azylu získava cudzinec trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a s ním súvisiace práva a povinnosti. Vzhľadom na silnú individualitu každého konania a každého jednotlivca je výška nákladov spojených s procedúrou rôznorodá, preto by bolo náročné zostaviť výstižné štatistiky. Na Slovensku za formovanie a uskutočňovanie migračnej a azylovej politiky zodpovedá Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý predstavuje ústredný orgán štátnej správy pre danú oblasť. Na plnení úloh azylovej politiky Ministerstvo vnútra SR spolupracuje s mimovládnymi organizáciami a využíva prostriedky z Európskeho fondu pre utečencov. Z týchto prostriedkov, formou garantovaných zmlúv(16), čerpajú mimovládne organizácie financie na starostlivosť o osoby, ktorým bol udelený azyl. (17)

Postup pri čerpaní podpory azylanta v prípade jeho záujmu je postavený na uzavretí Dohody o poskytnutí podpory v procese integrácie (v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka), ktorú uzatvorí azylant s mimovládnou organizáciou. V Dohode sa určia konkrétne podmienky poskytovania a čerpania podpory, čo opäť odráža výraznú individualitu každého prípadu(18).
Nasledovné údaje, ktoré nám boli poskytnuté Migračným úradom, ukážkovo ilustrujú náklady na azylanta a ich výšku v konkrétnom prípade:

1. Príspevok od štátu v zmysle § 27 zákona o azyle poskytnutý po právoplatnosti rozhodnutia o udelení azylu: ide o jednorazový príspevok vo výške 1,5-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (momentálna výška tohto príspevku je vyčíslená na sumu 297,14 eur).
2. Azylantovi sa po vstupe do integračného procesu poskytuje finančná podpora po obdobie šiestich mesiacov vo výške 300 eur mesačne: 300 x 6 = 1 800 eur.
3. Azylant má po vstupe do integračného procesu právo dostať jednorazový príspevok na vybavenie domácnosti vo výške 300 eur.
4. Azylant má právo dostať aj jednorazový príspevok na ošatenie vo výške 50 eur.
5. Azylantovi je zo strany štátu hradená aj zdravotná starostlivosť: formou preplácania zdravotných úkonov, liekov na predpis, v prípade potreby doplnkovej zdravotnej starostlivosti ide o preplatenie liekov, zdravotných úkonov, vyšetrení, ktoré nepokrýva zdravotné poistenie – asi 20 eur mesačne (závisí od konkrétneho prípadu).
6. Každému azylantovi sú v prípade potreby poskytované služby sociálneho pracovníka, právneho poradcu, advokáta, psychológa – ich výšku nemožno objektívne vyčísliť.
7. Prístup k sociokultúrnej orientácii v rozsahu tridsiatich hodín a výučbe slovenského jazyka v rozsahu približne šiestich hodín týždenne rovnako patrí medzi práva azylanta, náklady na ne tvorí mzda lektorov a učebné pomôcky.
8. Pri vybavovaní dokladov, potvrdení, overovaní a superlegalizácii dokumentov sú azylantovi preplácané správne poplatky: základné približne 10 eur, v prípade superlegalizácie približne spolu 30 eur.
9. Azylantovi môže byť v rámci jeho začleňovania preplatený rekvalifikačný kurz vo výške asi 300 eur v závislosti od druhu kurzu.

Konečné vyčíslenie nám ukáže časť finálnej sumy vynaloženej na azylanta v našom ilustračnom prípade:

• základné úhrady predstavujú sumu 2 150 eur (1 800 € + 300 € + 50 €),
• v prípade poskytnutia doplnkovej podpory sa suma zvýši o 580 eur [200 eur (doplnková zdravotná starostlivosť) + 50 eur (správne poplatky) + 30 eur (učebnica slovenského jazyka) + 300 eur (rekvalifikačný kurz)],
• ostatok finálnej sumy predstavujú nevyčíslené náklady za služby sociálneho pracovníka, právneho poradcu, advokáta, psychológa, lektora, prevádzkové náklady organizácie (kancelária, služobné auto a pod.).
• po ukončení podpory počas uvedených šiestich mesiacov v prípade, ak sa azylantovi nepodarilo zaobstarať si zamestnanie, môže tento požiadať o dávky v hmotnej núdzi a príspevky: základná dávka je 60 eur mesačne a ďalšie príspevky (napr. príspevok na bývanie vo výške približne 56 eur).

Nezabúda sa ani na skupiny zraniteľných osôb (tehotné ženy, malé deti, starší ľudia, chorí ľudia, osoby, ktoré boli v krajine pôvodu vystavené týraniu či mučeniu atď.), v ich prípade môžu byť náklady vyššie.

Zvlášť možno popisovať náklady spojené s dublinskými transfermi zo Slovenskej republiky. V situáciách, keď sa podľa Dublinu III (Nariadenie ES 604/2013) ukáže, že Slovenská republika nie je príslušná na prijatie a posúdenie žiadosti o azyl, je nutné príslušníka tretej krajiny presunúť do príslušného členského štátu. Podľa informácií Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru sa dublinské transfery realizujú dvomi spôsobmi: letecky alebo pozemnou cestou (v prípade transferu z územia Slovenska na územie susediacich členských štátov EÚ). V prípade oboch uvedených spôsobov vznikajú Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ náklady týkajúce sa umiestnenia cudzinca v útvare policajného zaistenia cudzincov v Medveďove alebo v Sečovciach zahŕňajúceho ubytovanie, stravu, energie, údržbu, potraviny, tlmočenie, platy zamestnancov, pohonných hmôt súvisiacich s presunom cudzinca do útvaru policajného zaistenia cudzincov, ako aj z útvaru napríklad na letisko a letenky v prípade leteckého transferu pre cudzinca a v odôvodnených prípadoch aj pre eskortu. (19)

Čo sa týka nákladov spojených s umiestnením a pobytom cudzinca v útvare policajného zaistenia cudzincov, tieto náklady je zložité presne vyčísliť vzhľadom na osobitné potreby každého jednotlivca a na rozličné obdobie pobytu, ktoré závisí od rýchlosti a doby prípravy dublinského transferu, napríklad od možnosti zabezpečenia letenky alebo zosúladenia detailov viažucich sa na odovzdanie cudzinca príslušným orgánom v cieľovej krajine(20).

Náklady na pohonné hmoty súvisiace s presunom do útvaru policajného zaistenia cudzincov a na letisko sa vypočítavajú na základe presného vzorca(21). Cena leteniek závisí od ponuky konkrétnej leteckej spoločnosti, cestovnej kancelárie. Pre cudzincov sa vždy zabezpečujú jednosmerné letenky v ekonomickej triede, pre prípadnú eskortu, ktorá sa obvykle skladá z dvoch osôb, sa kúpia spiatočné letenky ekonomickej triedy(22).

Európsky fond pre utečencov – European Refugee Fund (ďalej len ERF) bol ustanovený uznesením Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/EC z 23. mája 2007, ktoré zaviedlo ERF na obdobie rokov 2008 – 2013, aby podporil členské štáty v prijímaní utečencov a v znášaní následkov prijímania cudzincov a azylovej politiky. ERF bol vytvorený aj na zlepšenie účinnosti dublinského systému a podporovanie integrácie osôb, ktorým bola poskytnutá medzinárodná ochrana(23). Ďalším, nemenej dôležitým cieľom fondu má byť poskytovanie podporných služieb členským štátom v prípade riadne odôvodnených núdzových situácií, ktoré si vyžadujú okamžitý zásah (obzvlášť Grécku – pri zabezpečení zriadenia plne funkčného nového azylového systému). Činnosť ERF sa okrem uvedeného snaží aktivizovať aj v propagácii najlepších spôsobov implementácie a dodržiavania kritéria rodiny v dublinských procedúrach, a to najmä vykonávaním dohľadu nad tým, aby sa zohľadňovali rodinné väzby a potreby žiadateľov, predovšetkým tých, ktorí pochádzajú zo zraniteľných skupín(24).

ERF je v jednotlivých členských krajinách realizovaný prostredníctvom národných ročných programov založených na princípe viacročných programov (napr. niekoľkoročné obdobie, na ktoré bol ERF stanovený – 2008 – 2013).
V duchu priorít a cieľov stanovených Európskou úniou, ERF má prideľovať členským krajinám granty na podporu aktivít neziskovej povahy v rámci predmetnej oblasti, ktoré sú už čiastočne financované z verejných alebo súkromných zdrojov. Podpora čerpaná z prostriedkov ERF nesmie presahovať 50 % celkovej výšky nákladov vnútroštátneho konania (výnimočne, v odôvodnených prípadoch, môže byť táto suma percentuálne zvýšená na 75 %). Rozhodnutie, ktorým ERF vzniká, ho na určené obdobie zakladá na sumu približne 614 000 000 eur(25).

ERF finančne vypomáha pri vnútroštátnych krokoch v oblasti azylovej politiky v súvislosti s(26):

• podmienkami prijímania cudzincov a podmienkami azylových konaní, najmä poskytovanie prostriedkov, zdravotnej a právnej pomoci,
• integráciou cudzincov v prijímajúcich krajinách, najmä opatrenia týkajúce sa vzdelania, participácie na občianskom a kultúrnom živote, prístupu na trh práce, jazykového vzdelávania, asistencie pri zabezpečovaní bývania,
• posilnením schopnosti krajín Európskej únie rozvíjať, monitorovať a hodnotiť vlastné azylové systémy a zhromažďovaním a analýzou informácií a štatistík o azyle a integračných postupov,
• transfermi žiadateľov medzi krajinami Európskej únie.

ERF podporuje medzinárodné konania a zásahy na úrovni Európskej únie týkajúce sa(27):

• tvorby sietí spolupráce medzi orgánmi členských štátov,
• vytvárania a šírenia informačných kampaní,
• zaužívania osvedčených postupov v oblasti,
• rozvoja sietí spájajúcich mimovládne organizácie v členských krajinách a zabezpečenie širšej výmeny informácií medzi nimi.

Autor: Gabriela Rošková
Autorka je študentkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

---

(1) Koncepcia integrácie cudzincov v Slovenskej republike schválená uznesením vlády SR č. 338 zo 6. mája 2009, ktorej gestorom je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „Koncepcia integrácie cudzincov v SR“), dostupné na http://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/integracia-cud...
(2) Tamže.
(3) Tamže.
(4) § 3 ods. 6 zákona o azyle.
(5) § 2 písm. q), v nadväznosti na písm. p) zákona o azyle.
(6) § 20 ods. 1 zák. č. 480/2002 Z. z. o azyle: „Ministerstvo v konaní o azyle rozhodne do 90 dní od začatia konania, v konaní začatom podľa § 4 ods. 4 ministerstvo rozhodne do 90 dní od poskytnutia údajov podľa § 4 ods. 5..“
(7) § 2 písm. t) zákona o azyle.
(8) Zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.
(9) Po pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa uplatňuje aj nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia.
(10) Napríklad zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov.
(11) SLÁDEČEK V., POUPEROVÁ O. a kol. 2011. Správní právo. Zvláštní část. Praha:Leges, 2011. ISBN 978-80-87212-80-6. 416 s. ISBN 978-80-87212-80-6
(12) § 7 ods. 2 písm. e) zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
(13) Údaj dostupný na oficiálnej webovej stránke Európskej komisie: http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/financing/fundings/migration-asylum...
(14) Koncepcia integrácie cudzincov v SR.
(15) Koncepcia integrácie cudzincov v SR
(16) Ide napríklad o Garantovanú zmluvu SK 2 2012 ERF OC 2/1 projektu STEP, ktorého cieľom je integrácia azylantov, medzi MV SR a Občianskym združením Marginal alebo Garantovaná zmluva SK 2012 ERF OC 2/1 projektu ASAP 4 medzi MV SR a Slovenskou humanitnou radou.
(17) Uvedené údaje a nasledujúce údaje popisujúce náklady vznikajúce počas azylových procedúr sú získané z prípisu Migračného úradu predstavujúcom odpoveď na vyžiadanie informácií.
(18) Informácia poskytnutá Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
(19) Údaje sú získané z prípisu Prezídia Policajného Zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície predstavujúcom odpoveď na vyžiadanie informácií.
(20) Tamže.
(21) SPH = (NPH/100) x PK x CPH, kde SPH je spotreba pohonných hmôt v eurách, NPH je normovaná spotreba pohonných hmôt na 100 km v litroch, PK je skutočný počet najazdených km a CPK je cena za 1l pohonných hmôt uvedená vo faktúre za príslušné obdobie
(22) Konkrétne prípady cien nákladov na letenky pre cudzinca: jednosmerný let Viedeň – Mníchov: 526 €, spiatočný let: 458 € x 2 (eskorta), jednosmerný let Viedeň – Sofia: 730 €, spiatočný let: 799 € x2, jednosmerný let Viedeň – Zürich: 389 €, bez eskorty.
(23) European Refugee Fund 2008-2013 Community actions. Work Programme for 2012. Dostupný na: http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/financing/fundings/pdf/refugee/work...
(24) Tamže.
(25) http://europa.eu/legislation_summaries/justice_freedom_security/free_mov...
(26) Tamže.
(27) http://europa.eu/legislation_summaries/justice_freedom_security/free_mov...