The punishment of witches according to the oldest Hungarian decrees

Anotácia: Autorka sa v príspevku venuje najstarším dekrétom trestajúcim čarodejníctvo v Uhorsku, nakoľko činnosť osôb zaoberajúcich sa domnelými kontaktmi s neviditeľnými silami z iného sveta nadobudla počas stáročí mnohoraké podoby. ¹Na dokreslenie doby treba dodať, že aj v Hornom Uhorsku, teda na našom dnešnom území, pretrvávalo presvedčenie o schopnostiach čarodejníc človeku nie len pomôcť, ale i poškodiť. ²V takejto podobe sa viera v ich existenciu a činnosť preniesla na naše územie už dávno pred prijatím kresťanstva. ³
Kľúčové slová: čarodejnica, zákon, Uhorsko, súdny proces

Annotation: In it, the author deals with the oldest decrees punishing witchcraft in Hungary, as the activity of persons dealing with supposed contacts with invisible forces from the world has taken many different forms over the centuries. To illustrate the time, it should be added that even in Upper Hungary, i.e. in our territory today, the belief in the abilities of witches not only helped but also harmed people. In this form, the belief in their existence and activity was transferred to our territory long before the adoption of Christianity.
Key words: witch, law, Hungary, trial

Uhorské stredoveké právo malo dve základné právne formy – obyčaj a zákon. Za zákony sa považovali tiež dekréty, privilégia a štatúty. Oproti ostatným krajinám zákon v Uhorsku nebol všeobecne záväznou právnou normou a nemal ani najvyššiu právnu silu. V Uhorsku sa vytvorila osobitná hierarchia právnych noriem. Svedčí o tom napríklad Šomoďvárska formulárová zbierka z druhej polovice 15. storočia, v ktorej sa načrtáva zložitosť uhorského stredovekého práva, pretože od práva sa v tom období požadovalo, aby bolo ,,staré a dobré,“ čím sa vytvorila akási nadradenosť obyčajového práva v Uhorsku počas celého stredoveku. V stredoveku a ani v novoveku však nebola prijatá žiadna komplexnejšia a jednotná úprava trestného práva.

Až do prijatia trestného kódexu Márie Terézia Constitutio Criminalis Theresiana v roku 1768 si rozhodujúcu úlohu zachovalo obyčajové právo, ktoré v jednotnej podobe prestavovalo predovšetkým Tripartitum Istvána Werböczyho z roku 1514 a neskôr aj Constitutio Criminalis Ferdinandae, teda do latinčiny preložený a v Uhorsku používaný zákonník Newe peinliche Landgerichtsordnung, ktorý bol vydaný v roku 1656 cisárom Ferdinandom III. pre oblasť Dolného Uhorska.. V slobodných kráľovských mestách to bolo najmä tavernícke právo, ktorého základom sa stali partikulárne mestské práva. Koncom 15. a začiatkom 16. storočia boli zhrnuté do Kódexu taverníckeho práva, ktorý sa zachoval vo viacerých rukopisoch. ⁴

Už v období rano-uhorského štátu spoločnosť verila, že bosorky majú magickú moc a vedia vážne poškodiť. Panovníci a ani cirkev ich však netrestala ,,na hrdle“ a prístup orgánov súdnej moci k nim bol relatívne umiernený. ⁵

Pojem ,,bosorka“ (po maďarsky ,,boszorkány“) má svoj pôvod v staro-tureckom slove basirqan⁶, čo znamená tlačiť, stláčajúci. Pojem ,,čarodejnica“ je všeslovanské slovo a pravdepodobne pochádza zo slova čiary. ⁷ Staroslovanské čarodejnice údajne veštili z čiar urobených do popola. ⁸

Uhorský právny poriadok až v neskoršom období začal rozlišovať medzi strigae a maleficae. Strigae boli ženy, ktoré žili vo zväzku s diablom, mali s ním pohlavný styk a disponovali takými vlastnosťami, že mohli vykonávať akékoľvek nadprirodzené skutky. Maleficae boli ženy, ktoré vedeli urieknuť, čarovať, otráviť a predpovedať budúcnosť. ⁹

Panovníci z rodu Arpádovcov vydávali zákony v podobe dekrétov, ktoré okrem iného obsahovali aj trestnoprávne ustanovenia týkajúce sa čarodejníctva. ¹⁰

Od čias panovania kráľa Štefana malo uhorské právo vo veciach čarodejníctva celkom rozumné ustanovenia. ¹¹Procesy s čarodejnicami sa v starom Uhorsku po prvýkrát spomínajú v dekrétoch svätého Štefana, a to v 2. dekréte a v 31. článku, ktorý niesol označenie ,,O strigách.“ Podľa článku 31, ,,ak bola nájdená dáka striga, podľa súdneho zákona nech ju predvedú do kostola a odovzdajú kňazovi na postenie a ponaučenie vo viere, po pôste nech sa vráti domov. Ak sa nájde v tejže vine druhý raz, nech sa podobne podrobí pôstu, nech jej však vypália na prsia a na čelo a tiež medzi lopatkami kostolným kľúčom biľag kríža a nech sa vráti domov. Ak (je to) po tretie, nech sa odovzdá sudcom.“ ¹²

Článok 32 popisuje čarodejníkov, posadnutých diablom a veštcov.: ,,Aby zostali božie stvorenia uchránené od všetkého zlého a nikto im neškodil, jedine ak nie Boh, ktorý to riadi, z rozhodnutia rady sme vydali prísny zákaz pre posadnutých a čarodejníkov, aby neopovážili žiadneho človeka čarami alebo diabolskou vedou zbaviť rozumu alebo zničiť. Ale ak sa nejaký muž alebo nejaká žena predsa len dali na takúto vec, nech ich vydajú do rúk toho, komu poškodili, alebo ich príbuzným, aby oni nad nimi vyriekli súd podľa ich vôle. Ak by sa našli nejakí veštci, ktorí v popole alebo podobných veciach majstrujú, nech ich biskup bičom opraví.“ ¹³

Štefan I. v dekrétoch ešte rozlišoval medzi strigami, bosorkami a čarodejnicami. Strigy patrili do pôsobnosti cirkvi a mali byť potrestané pôstom a verejným vyznaním viery, na ktoré mal dozerať správca kostola. Ak však bola tá istá osoba obvinená druhýkrát, okrem pôstu bola potrestaná aj biľagovaním, čo znamená, že na tele jej boli vypálené tri znaky kríža, a to na hrudi, čele a medzi lopatkami. V prípade tretieho obvinenia sa dostala pred súd. ¹⁴

Štefan I. ďalej rozlišuje skutky ako maleficium a veneficium, za ktoré mal byť muž alebo žena odovzdané poškodenému. ¹⁵Maleficium znamenalo zlý skutok, čarodejníctvo, mágiu, uškodenie alebo kúzelníctvo. ¹⁶Veneficium sa považovalo za miešanie jedov, elixírov a očarovanie. ¹⁷ Zákony poznali aj pojem sortilegus, teda veštec alebo veštica. ¹⁸ Sortilegus mal byť vydaný do pôsobnosti biskupa a vyšľahaný mečom. ¹⁹ V dekrétoch taktiež upravil trestanie násilia a krivej prísahy, zakázal kmeňovú krvnú pomstu a nápravu spôsobenej ujmy vyjednávaním. ²⁰

Prameňom dekrétov uhorského kráľa Štefana sa stali predovšetkým uznesenia cirkevných synod, franské kapitulárie, rímske barbarské zákonníky, ale aj obyčajové právo. Ich ustanovenia mali výrazne trestnoprávny charakter. ²¹

Z čias vlády uhorského kráľa Ladislava I. (1077-1095) sa zachovali dekréty, z ktorých je zrejmé, že strigy spolu s padlými ženami, respektíve pobehlicami (meretrix) patrili do pôsobnosti biskupa, ktorý s nimi naložil podľa voľnej úvahy. ²² Toto ustanovenie upravoval článok 34 dekrétov, ktorý bol pre trestanie bosoriek kľúčovým. V článku 13 sa hovorí o možnosti zabitia nevernej manželky, pretože súd nad týmto činom môže vyniesť iba Boh, no v prípade, ak príbuzní vznesú žalobu, prípad sa musí riešiť pred súdom. V článku 20 sa popisuje, aby sa žena, ktorá bola pristihnutá pri nevere kajala, potom nech ju muž, ak chce príjme späť a ak nechce, tak nech si žijú mimo manželstva až dovtedy, kým obaja nezomrú. ²³ Dekréty okrem iného upravovali aj božie súdy²⁴ a tresty za telesné násilie. ²⁵

Z dekrétov kráľa Štefana, ako aj z dekrétov kráľa Ladislava vyplýva, že v období upevňovania kresťanstva sa vo väčšej miere používali metódy presviedčania o správnosti kresťanstva. Strigy – bosorky sa považovali za prisluhovačky starých pohanských náboženstiev a zvykov. Najďalej však zašiel uhorský kráľ Koloman (1095-1114), ktorý sa odmietol vo svojich zákonoch bosorkami zaoberať. ²⁶ Cieľom Kolomanových zákonov boli dekréty spomínaných panovníkov preskúmať a zrevidovať. ²⁷

Podľa článku 57 (I. kniha) dekrétov sv. Kolomana ,,o bosorkách, keďže nejestvujú, nech nie je ani žiadne vyšetrovanie“. ²⁸ Ustanovenie však neznamená, že neverí v ich existenciu, ale naznačuje, že prípady týkajúce sa bosoriek sa majú riešiť rovnakým spôsobom, ako akýkoľvek iný trestný čin alebo priestupok. ²⁹

Dekrétom kráľa Kolomana sa uhorské zákonodarstvo prestalo zaoberať otázkami bosoráctva, pretože jeho trestanie sa presunulo na nižšiu úroveň. Nebolo už ponímané ako výnimočný zločin, teda crimen exceptum, ale posudzovalo a trestalo sa ako každý iný trestný čin. ³⁰ Zákon kráľa Kolomana taktiež prikázal, že božie súdy nebude možné vykonávať vo všetkých farnostiach, ale len v biskupských sídlach a bratislavskom a nitrianskom veľkoprepošstve. ³¹

V 12. storočí bola v Uhorsku zavedená skúška žeravým železom alebo vodný ordál. Vykonával ich župný súd za prítomnosti predstaviteľa cirkvi. V prípade, ak sa žaloba nepotvrdila, žalobca dostal rovnaký trest ako vinník. ³²

Správy o božích súdoch, tzv. ordáliách sa v Uhorsku objavujú v oblasti maleficia a veneficia aj v prvej polovici 13. Storočia. Ide o 12 prípadov uvedených v Regestrum Varadinense³³ (Varadínske protokoly, zbierka zápisov o skúškach žeravým železom vykonávaných vo Varadínskom prepošstve). ³⁴

Varadínsky register (1208-1235) predstavuje súpis božích súdov, ktoré boli takmer výlučne vykonávané skúškou ohňom, aj keď v niektorých prípadoch išlo len o ordál prísahy. ³⁵ Obsahuje protokolárny súpis 389 prípadov, ktoré sa v rokoch 1028 – 1235 prerokovali v sídle Varadínskej kapituly. ³⁶

Až budínsky koncil v roku 1279 zakázal cirkvi, aby sa podieľala na ordáloch. Od Anjouovcov sa s nimi v uhorskom právnom poriadku už nestretávame. ³⁷

Poznamenávame, že ordálie neboli súdmi v pravom význame, nakoľko išlo len o dôkazný prostriedok slúžiaci sudcovi ako podklad na vydanie rozhodnutia vo veci. Na vykonávaní ordálu sa za odmenu síce cirkev podieľala, ale predvolanie a vynesenie rozsudku prináležalo civilnému súdu. Ordál sa na území Uhorska používal najmä v dlhotrvajúcich sporoch, kedy iné dôkazné prostriedky už neboli účinné. ³⁸

V priebehu 13. storočia sa obvineným ukladal cirkevný trest exkomunikácie. Trestanie čarodejníc týmto spôsobom sa v Uhorsku dlho nemenilo. Zmenu vo vývoji posudzovania trestného činu pozorujeme v mestských štatútoch, pričom najstaršími spomedzi nich boli ustanovenia o trestaní čarodejníc zo štatútov miest Dalmácie z 13. a 14. storočia, ktoré už uvádzajú tresty za čarodejnícku činnosť. Prvý uhorský proces vedený proti čarodejnici sa konal v Záhrebe v roku 1360, kde bola odsúdená potrestaná potupným trestom (sprísnená podoba praniera) a musela prisľúbiť, že sa v budúcnosti polepší. V prípade, ak by opakovane vykonávala čarovanie, hrozil by jej trest smrti upálením. ³⁹

V roku 1279 synoda v Budíne exkomunikovala všetkých čarodejníkov, ktorí veštili a z cirkevných sviatostí robili maleficium. ⁴⁰

Redakcia práv mesta Budín v roku 1421 ustanovila, že čarodejnice mali byť najskôr potrestané tým spôsobom, že vo sviatočný deň museli stáť na rebríku od rána do obeda, so židovským klobúkom a s pomaľovanými obrázkami anjelov na hlave. Následne mali odprisahať, že sa polepšia a od svojich bludov upustia. Ak by však boli pri niečom takom pristihnuté opätovne, postihol by ich trest smrti upálením, rovnako ako kacírov. Tu sa po prvý krát ako trest spomína upálenie. ⁴¹

Z obdobia ranofeudálneho uhorského štátu sa nezachovali žiadne písomné zmienky o procesoch s čarodejnicami. Výnimku tvorí dvanásť prípadov, ktoré sa zaznamenali v 13. storočí vo Veľkom Varadíne, kde sa hovorí o čarovaní spojeného s travičstvom. Záznamy o ženách, ktoré sa označovali ako fitonissa alebo incantatrix – čarodejnica sa zachovali zo začiatku 15. storočia z Vašskej stolice. O procese v Bratislavskej stolici vo veci ohovárania istej Margity, ktorá bola vdovou po Vavrincovi Hideghetym je zmienka z roku 1414. V období pred Moháčom žila aj prvá bosorka z územia súčasného Slovenska, ktorou bola istá neznáma obyvateľka Banskej Štiavnice z roku 1520. Prvú bosorku na území Bratislavy zaznamenali v roku 1548. Protokol o nej žiadne bližšie podrobnosti neuvádza. ⁴²

Najstarší súdny proces proti čarodejnici z územia dnešného Slovenska prebiehal v roku 1517 v slobodnom kráľovskom meste Košice. Nepodarilo sa však zachovať celý spisový materiál, avšak vieme, že v tomto roku Margita Pásztorová a Anna Hegedüsová podali sťažnosť proti Jánovi Terjékovi, ktorý ich obvinil z čarodejníctva a mali byť podrobené vodnej skúške. ⁴³

V 17. storočí v Trnave vydali dielo lipského právnika Benedikta Carpzova (1595-1666) Praxis criminalis, ktoré bolo následne pripojené a stalo sa súčasťou Corpus Iuris Hungarici. Hlavným cieľom bolo podozrivým osobám dokázať ich spojenectvo s diablom. Táto zbierka v Uhorsku síce nenadobudla právnu účinnosť, no vyvolala nárast procesov s čarodejnicami. Dopomohlo tomu aj vydanie a praktické realizovanie buly pápeža Inocenta VIII. Summis desiderantes affectibus z roku 1484. ⁴⁴

Mierne posudzovanie činnosti čarodejníc sa končí s odchádzajúcim 15. storočím, kedy západnú a strednú Európu pohlcuje náboženská hystéria spojená s rozsiahlym prenasledovaním čarodejníc, ktorá zasiahla celé územie Uhorska, vrátane nášho. ⁴⁵

Autor: JUDr. Alica Fedorová
UPJŠ v Košiciach, Právnická fakulta, externá doktorandka, Katedra dejín štátu a práva

Zoznam použitej literatúry

Knihy/Monografie
APFEL, V. Čas pekelných ohňov. Procesy s bosorkami na Slovensku (1506-1766). Budmerice: Vydavateľstvo Rak, 2001. 160 s. ISBN 8085501198.

JESENSKÝ, M. – PAVELKOVÁ, A. – TKÁČOVÁ, L. Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov na Slovensku. Bratislava: Goralinga, 2009. 192 s. ISBN 978-80-970042-2-4.

LENGYELOVÁ, T. Bosorky, strigy, čarodejnice. Bratislava: Trio Publishing, 2013. 159 s. ISBN 9788089552931.

MEZEY, B. Magyarjogtörténet. Budapest: Osiris Kiadó, 2007. 515 s. ISBN 978-963-389-901-4.

NÁDASKÁ, K. Čary a veštby. Mágia v ľudovej kultúre Slovenska. Bratislava: Fortuna Libri, 2004, 192 s. ISBN 978-80-8142-320-8.

SEGEŠ, V. Prešporský pitaval: zločin a trest v stredovekej Bratislave. Perfekt, 2005. 214 s. ISBN8080463115.

SIVÁK, F. Dejiny štátu a práva na Slovensku do roku 1918. Univerzita Komenského v Bratislave: Právnická fakulta, 1998. 190 s. ISBN 8071601004.

STIPTA, I. Dejiny súdnej moci v Uhorsku do roku 1918. Košice: Katedra dejín štátu a práva Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Katedry právnych dejín Univerzity v Miskolci, 2004. 266 s. ISBN 80-969246-0-5.

ŠEĎOVÁ,B.–SEGEŠ, V. Pramene k vojenským dejinám Slovenska I/2(1000-1387). Bratislava: Vojenský historický ústav, 2011. 289 s. ISBN 978-80-89523-14-6.

ŠINDELÁŘ, B. Hon na čarodejnice: západní a strední Evropa v 16.-17. století. Praha: Svoboda, 1986. 253 s. ISBN 25-001-86.

VOJÁČEK, L. – SCHELLE, K. Právní dejiny na území Slovenska. Ostrava: KEY Publishing, 2007. 450 s. ISBN 8087071434.

Článok zo zborníka
RAJKOVÁ, M. Bizarné procesy minulosti – ordály, bosorky a zvieratá v súdnych procesoch. In Miľníky práva v stredoeurópskom priestoroch. Univerzita Komenského v Bratislave: Právnická fakulta, 2014. s. 101-109.

ŠTENPIEN, E. Hlavné znaky uhorských procesov s čarodejnicami s osobitným zreteľom na Horné Uhorsko. In Stát a právo v období absolutismu: sborník: Spisy Právnické fakulty Masarykovy univerzity v Brně, řada teoretická. Brno: Masaryková univerzita, 2005. s. 154-174.

Článok v elektronickom časopise
FINÁLY, H. A latinnyelvszótára [online]. Dostupné na internete: https://latin.oszk.hu/cgi-bin3/index.cgi.

Edície prameňov
KARÁCSONYI, J. – BOROVSZKY, S. Regestrum Varadinense. Examinum ferri candentis. Ordine chronologico digestum. Descriptae ffigie editionis A. 1550 illustratum. Capituli varadinensis lat. rit. Budapest: Academiae scientiarum hungaricae membrorum [online].1903. Dostupné na internete: https://archive.org/details/regestrumvaradin00nagyuoft/page/n17/mode/2up.

KOMÁROMY, A. Magyarországi boszorkányperek oklevéltara. Budapešť: Kiadja a magyar tud. Akadémia, 1910.

LENGYELOVÁ, T. Procesy s bosorkami v Nitrianskej a Bratislavskej stolici v 16.-18. Storočí. In Ročenka štátneho archívu v Bratislave, pobočka Šaľa. Archívum Šaľa: Archívna ročenka II [online]. Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa, 2005. Dostupné na internete:https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/saba_psa/publikaci….

---

¹APFEL, V. Čas pekelných ohňov. Procesy s bosorkami na Slovensku (1506-1766). Budmerice: Rak, 2001. s. 14.
²APFEL, V. Čas pekelných ohňov. Procesy s bosorkami na Slovensku (1506-1766). Budmerice: Rak, 2001. s. 32.
³APFEL, V. Čas pekelných ohňov. Procesy s bosorkami na Slovensku (1506-1766). Budmerice: Rak, 2001. s. 14.
⁴SEGEŠ, V. Prešporský pitaval: zločin a trest v stredovekej Bratislave. Perfekt, 2005. s. 99-101.
⁵SEGEŠ, V. Prešporský pitaval: zločin a trest v stredovekej Bratislave. Perfekt, 2005. s. 19.
⁶Bližšie pozri: A magyar nyelv történeti - etimológiai szótára.
⁷RAJKOVÁ, M. Bizarné procesy minulosti – ordály, bosorky a zvieratá v súdnych procesoch. In Miľníky práva v stredoeurópskom priestoroch. Univerzita Komenského v Bratislave: Právnická fakulta, 2014. s. 103.
⁸JESENSKÝ M. – PAVELKOVÁ, A. – TKÁČOVÁ, L.: Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov na Slovensku, Bratislava: Goralinga, 2009. s. 46.
⁹LENGYELOVÁ, T. Procesy s bosorkami v Nitrianskej a Bratislavskej stolici v 16.-18. Storočí. In Ročenka štátneho archívu v Bratislave, pobočka Šaľa. Archívum Šaľa: Archívna ročenka II [online]. Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa, 2005 [cit.2021-01-20]. Dostupné na internete: https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/saba_psa/publikaci….
¹⁰SIVÁK, F. Dejiny štátu a práva na Slovensku do roku 1918. Univerzita Komenského v Bratislave: Právnická fakulta, 1998, s. 52.
¹¹ŠINDELÁŘ, B. Hon na čarodejnice: západní a strední Evropa v 16.-17. století. Praha: Svoboda, 1986. s. 143.
¹²ŠEĎOVÁ, B. – SEGEŠ, V. Pramene k vojenským dejinám Slovenska I/2(1000-1387). Bratislava: Vojenský historický ústav, 2011. s. 21.
¹³LENGYELOVÁ, T. Bosorky, strigy, čarodejnice. Bratislava: Trio Publishing, 2013. s. 46.
¹⁴ŠEĎOVÁ, B. – SEGEŠ, V. Pramene k vojenským dejinám Slovenska I/2(1000-1387). Bratislava: Vojenský historický ústav, 2011. s. 21.
¹⁵RAJKOVÁ, M. Bizarné procesy minulosti – ordály, bosorky a zvieratá v súdnych procesoch. In Miľníky práva v stredoeurópskom priestoroch. Univerzita Komenského v Bratislave: Právnická fakulta, 2014. s. 104.
¹⁶FINÁLY, H. A latinnyelvszótára [online]. [cit.2021-01-21]. Dostupné na internete: https://latin.oszk.hu/cgi-bin3/index.cgi.
¹⁷FINÁLY, H. A latinnyelvszótára [online]. [cit.2021-01-21]. Dostupné na internete: https://latin.oszk.hu/cgi-bin3/index.cgi.
¹⁸FINÁLY, H. A latinnyelvszótára [online]. [cit.2021-01-21]. Dostupné na internete: https://latin.oszk.hu/cgi-bin3/index.cgi.
¹⁹RAJKOVÁ, M. Bizarné procesy minulosti – ordály, bosorky a zvieratá v súdnych procesoch. In Miľníky práva v stredoeurópskom priestoroch. Univerzita Komenského v Bratislave: Právnická fakulta, 2014. s. 104.
²⁰SIVÁK, F. Dejiny štátu a práva na Slovensku do roku 1918. Bratislava: PF UK, 1998, s. 52.
²¹ŠEĎOVÁ, B. – SEGEŠ, V. Pramene k vojenským dejinám Slovenska I/2(1000-1387). Bratislava: Vojenský historický ústav, 2011. s. 18.
²²LENGYELOVÁ, T. Procesy s bosorkami v Nitrianskej a Bratislavskej stolici v 16.-18. Storočí. In Ročenka štátneho archívu v Bratislave, pobočka Šaľa. Archívum Šaľa: Archívna ročenka II [online]. Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa, 2005[cit.2021-01-20]. Dostupné na internete: https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/saba_psa/publikaci….
²³LENGYELOVÁ, T. Bosorky, strigy, čarodejnice. Bratislava: Trio Publishing, 2013. s.46.
²⁴Podľa čl. 22 dekrétov sv. Ladislava ,,súd ohňa a vody zakazujeme konať v dákej inej farnosti, ak len nie je v sídle biskupa a väčších prepošstiev, čiže aj v Bratislave a Nitre.“

²⁵ŠEĎOVÁ, B. – SEGEŠ, V. Pramene k vojenským dejinám Slovenska I/2(1000-1387). Bratislava: Vojenský historický ústav, 2011. s. 31.
²⁶LENGYELOVÁ, T. Procesy s bosorkami v Nitrianskej a Bratislavskej stolici v 16.-18. Storočí. In Ročenka štátneho archívu v Bratislave, pobočka Šaľa. Archívum Šaľa: Archívna ročenka II [online]. Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa, 2005 [cit.2021-01-20]. Dostupné na internete: https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/saba_psa/publikaci….
²⁷VOJÁČEK, L. – SCHELLE, K. Právní dejiny na území Slovenska. Ostrava: KEY Publishing, 2007.s. 41-42.
²⁸ŠEĎOVÁ, B. – V, SEGEŠ. Pramene k vojenským dejinám Slovenska I/2(1000-1387). Bratislava: Vojenský historický ústav, 2011. s. 39.
²⁹LENGYELOVÁ, T. Procesy s bosorkami v Nitrianskej a Bratislavskej stolici v 16.-18. Storočí. In Ročenka štátneho archívu v Bratislave, pobočka Šaľa. Archívum Šaľa: Archívna ročenka II. Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa [online]. 2005[cit.2021-01-15]. Dostupné na internete: https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/saba_psa/publikaci….
³⁰LENGYELOVÁ, T. Bosorky, strigy, čarodejnice. Bratislava: Trio Publishing, 2013. s.46-47.
³¹STIPTA, I. Dejiny súdnej moci v Uhorsku do roku 1918. Košice: Katedra dejín štátu a práva Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Katedry právnych dejín Univerzity v Miskolci, 2004. s. 167.
³²ŠTENPIEN, E. Hlavné znaky uhorských procesov s čarodejnicami s osobitným zreteľom na Horné Uhorsko. In Stát a právo v období absolutismu: sborník: Spisy Právnické fakulty Masarykovy univerzity v Brně, řada teoretická. Brno: Masaryková univerzita. s. 154-174.
³³Bližšie pozri: KARÁCSONYI, J. – BOROVSZKY, S. Regestrum Varadinense. Examinum ferri candentis. Ordine chronologico digestum. Descriptae ffigie editionis A. 1550 illustratum. Capituli varadinensis lat. rit. Budapest: Academiae scientiarum hungaricae membrorum [online].1903 [cit. 2021-01-03].Dostupné na internete: https://archive.org/details/regestrumvaradin00nagyuoft/page/n17/mode/2up.
³⁴NÁDASKÁ, K. Čary a veštby. Mágia v ľudovej kultúre Slovenska. Bratislava: Fortuna Libri, 2014. s.62-63.
³⁵NOTTARP, H. Gottesurteilstudien. Müchen: Kösel-Verlag, 1956. s. 189.
³⁶SEGEŠ, V. Prešporský pitaval: zločin a trest v stredovekej Bratislave. Perfekt, 2005. s. 113.
³⁷MEZEY, B. Magyarjogtörténet. Budapest: Osiris Kiadó, 2007. s. 415.
³⁸RAJKOVÁ, M. Bizarné procesy minulosti – ordály, bosorky a zvieratá v súdnych procesoch. In Miľníky práva v stredoeurópskom priestoroch. Univerzita Komenského v Bratislave: Právnická fakulta, 2014. s. 103.
³⁹ŠTENPIEN, E. Hlavné znaky uhorských procesov s čarodejnicami s osobitným zreteľom na Horné Uhorsko. InStát a právo v období absolutismu: sborník: Spisy Právnické fakulty Masarykovy univerzity v Brně, řada teoretická. Brno: Masaryková univerzita. s. 154-174.
⁴⁰LENGYELOVÁ, T. Bosorky, strigy, čarodejnice. Bratislava: Trio Publishing, 2013. s.46-47.
⁴¹ŠINDELÁŘ, B. Hon na čarodejnice: západní a strední Evropa v 16.-17. století. Praha: Svoboda, 1986. s. 211.
⁴²LENGYELOVÁ, T. Procesy s bosorkami v Nitrianskej a Bratislavskej stolici v 16.-18. Storočí. In Ročenka štátneho archívu v Bratislave, pobočka Šaľa. Archívum Šaľa: Archívna ročenka II[online].. Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa, 2005 [cit.2021-01-20]. Dostupné na internete: https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/saba_psa/publikaci…
⁴³KOMÁROMY, A. Magyarországi boszorkányperek oklevéltara . Budapešť: Kiadja a magyar tud. Akadémia, 1910. s. 1.
⁴⁴NÁDASKÁ, K. Čary a veštby. Mágia v ľudovej kultúre Slovenska. Bratislava: Fortuna Libri, 2014. s.62-63.
⁴⁵APFEL, V. Čas pekelných ohňov. Procesy s bosorkami na Slovensku (1506-1766). Budmerice: Rak, 2001. s. 20.