Changes in the Conditions for Exercising the Right of Assembly

Abstrakt: Ústava SR aj medzinárodné dohovory zaručujú každému právo pokojne sa zhromažďovať. Nejde však o absolútne právo, a preto zákon môže podmienky jeho výkonu upraviť a za určitých okolností aj obmedziť. V zákone o zhromažďovacom práve pribudli dôvody pre zákaz zhromaždenia a ďalšie obmedzenia z hľadiska miesta, kde sa zhromaždenia nemôžu konať. Cieľom článku je analýza týchto zmien, ktoré boli prijaté spolu s viacerými opatreniami nazvanými ako „lex atentát“.
Kľúčové slová: zhromažďovacie právo, zákaz zhromažďovania, lex atentát, zvolávateľ zhromaždenia, kompetencie obce, Policajný zbor
Abstract: The Constitution of the Slovak Republic and international conventions guarantee everyone the right to assemble peacefully. However, it is not an absolute right and therefore the law may regulate the conditions of its exercise and, in certain circumstances, may also restrict it. The Law on the Right of Assembly adds grounds for prohibiting assemblies and further restrictions in terms of where assemblies may not be held. The aim of this article is to analyse these changes, which have been adopted together with a number of measures known as the 'lex assassination'.
Key words: right of assembly, prohibition of assembly, lex assassination, convener of assembly, competences of the municipality, police force

Amnesty and mercy in The legal system of The Slovak Republic

Anotácia: Právomoc udeliť amnestiu alebo milosť patrí k tradičným prerogatívam hlavy štátu, a to aj v súčasných podmienkach demokratických a právnych štátov, ktoré sú založené na princípe deľby moci, predovšetkým princípu oddelenia súdnej moci od moci zákonodarnej a výkonnej. Oprávnenie hlavy štátu udeliť amnestiu alebo milosť môžeme považovať za akýsi zásah exekutívy do súdnej moci. Historické prežívanie týchto inštitútov ma filozofické korene v uznaní skutočnosti, že tak ako nie je dokonalý človek, nie je dokonalý ani ním vytvorený právny poriadok. Cieľom tohto príspevku je preto bližšie priblížiť vývoj týchto inštitútov vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky, vymedziť ich základnú charakteristiku a zásadný rozdiel, trestnoprávne následky ich ukladania a v neposlednom rade poukázať aj na viaceré aplikačné problémy spájané s ich ukladaním.
Kľúčové slová: amnestia, milosť, Ústava Slovenskej republiky, trestnoprávne následky

Annotation: The power to grant amnesty or pardon belongs to the traditional prerogatives of the head of state, even in the current conditions of democratic and legal states, which are based on the principle of separation of powers, primarily the principle of separation of judicial power from legislative and executive power. We can consider the authority of the head of state to grant amnesty or pardon as a kind of interference by the executive in the judicial power. The historical experience of these institutes has philosophical roots in the recognition of the fact that just as man is not perfect, neither is the legal order created by him. The aim of this contribution is therefore to bring closer the development of these institutes in relation to the Constitution of the Slovak Republic, to define their basic characteristics and fundamental difference, the criminal consequences of their imposition and, last but not least, to point out several application problems associated with their imposition.
Key words: amnesty, mercy, Constitution of the Slovak Republic, criminal consequences

Abstract: Nowadays, the ombudsman represents an indispensable part of any modern democratic and the rule of law state to which the Slovak Republic undoubtedly belongs. It represents an institution that has an irreplaceable and justified place in the system of the law protecting authorities, in addition to the Prosecutor's Office, the General Courts and the Constitutional Court. Understanding the present and the prospects for the future are almost impossible without the knowledge of the past. For this reason, the attention in this article is paid to the slovak historical aspects that the establishment of the Ombudsman's Institute in the legal systems of our country was conditional upon. This piece focuses on the basic characteristics of the Public protector of rights in the Slovak Republic and the basic features that are common to the most ombudsmen around the world, submits some facts on the formation, the legal principles of its activities, the scope of the Public protector as well as the most recent data about the Public protector´s agenda, duties and responsibilities.
Key terms: the ombudsman, the public protector of rights, public administration, protection of basic human rights and freedoms, historical formation, inaction of public authorities, legal principles

Verejný ochranca práv v ústavnom systéme Slovenskej republiky

Abstrakt: V súčasnosti je ombudsman neodmysliteľnou súčasťou každého moderného demokratického a právneho štátu, ku ktorému nepochybne patrí aj Slovenská republika. Predstavuje inštitúciu, ktorá má nenahraditeľné a oprávnené miesto v systéme orgánov ochrany práva, popri prokuratúre, sústave všeobecných súdov a Ústavnom súde. Pochopenie súčasnosti a výhľady do budúcnosti, sú bez poznania minulosti takmer nemožné. Z uvedeného dôvodu je pozornosť v tomto článku venovaná slovenským historickým aspektom, ktoré založeniu inštitútu ombudsmana v právnom systéme našej krajiny podmienili. Táto práca sa sústreďuje aj na základné charakteristiky verejného ochrancu práv v Slovenskej republike a základné črty, ktoré sú spoločné pre väčšinu ombudsmanov na celom svete, uvádza fakty o formácii, právnych princípoch činnosti verejného ochrancu práv, rozsahu jeho pôsobnosti, ako aj najaktuálnejšie údaje o agende, povinnostiach a zodpovednostiach verejného ochrancu práv.
Kľúčové slová: ombudsman, verejný ochranca práv, verejná správa, ochrana základných práv a slobôd, historické aspekty, nečinnosť orgánov verejnej správy, zákonná úprava

Úvod

Prednedávnom sme si pripomenuli už dvadsiate tretie výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky, resp. i dvadsiate tretie výročie zániku spoločného československého štátu.¹ Aj napriek tomuto, už relatívne dlhému časovému odstupu, československá idea z času na čas ožije, prinajmenšom aspoň v časti spoločnosti.² Príkladom je aj občianska iniciatíva za obnovenie Československa, ktorá sa objavila začiatkom minulého roka.³ Jej cieľom je vyhlásenie referenda o znovuzjednotení českého a slovenského štátu, t. j. o obnovení Československa, a to v r. 2018. Výber tohto časového okamihu nie je náhodný. Naopak, má symbolický charakter. V r. 2018 totiž uplynie sto rokov od vzniku prvej Československej republiky.⁴

Cieľom nášho príspevku však nebude hodnotiť načrtnuté snahy iniciované občianskym sektorom. Prípadné uskutočnenie referenda o obnovení Československa, ak by aj teoreticky bolo úspešné, by znamenalo len začiatok dlhej cesty, ktorá má nie len ústavnoprávne aspekty, a to tak z pohľadu ústavného práva Slovenskej republiky ako aj ústavného práva Českej republiky, ale aj viaceré aspekty medzinárodnoprávne. Predmetom nasledujúcich riadkov preto bude stručná analýza ústavnoprávnych dôsledkov prípadného platného slovenského referenda o obnovení Československa. Zameriame teda pozornosť najmä na kroky, ktoré by mali po úspešnom referende nasledovať.

Úvod

Jednou z najvýznamnejších právnych noviniek roku 2014 bola kodifikácia a unifikácia pravidiel volebného práva, v praktickej rovine realizovaná prijatím zákona o podmienkach výkonu volebného práva (ďalej len „volebný kódex“)¹ a zákona o volebnej kampani.² Oba uvedené zákony nadobudli vo svojej rozhodujúcej časti účinnosť až 1. júla 2015. V predchádzajúcom článku³ sme zamerali pozornosť na inštitút tzv. tretej strany, ktorý predstavuje jednu z najzásadnejších novôt právnej úpravy volebnej kampane prijatej v rámci realizovanej kodifikácie. Pokúsili sme nájsť odpovede na dve otázky. Prvou bola otázka, kto môže vo volebnej kampani ako tretia strana vystupovať. Druhá sa v nadväznosti na to týkala spôsobov, akými tretia strana môže volebnú kampaň viesť.

¹
Unifikácia pravidiel volebnej kampane a subjekty vedúce volebnú kampaň

V prvý júlový deň nadobudol účinnosť² volebný dvojkódex tvorený zákonom o podmienkach výkonu volebného práva (ďalej len „volebný kódex“) ³ a zákonom o volebnej kampani. ⁴ Sústredenie rozhodujúcej časti právnej úpravy volieb do dvoch zákonov znamená prvú kodifikáciu volebného práva v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Zatiaľ čo prvý zo zákonov realizuje blanketovú normu obsiahnutú v druhej vete čl. 30 ods. 3⁵ Ústavy, ⁶ druhý zákon predstavuje (čiastočné) premietnutie ústavného princípu zakotveného v čl. 31. ⁷ Článok 31 možno interpretovať ako príkaz ústavodarcu spočívajúci v nevyhnutnosti prijať takú zákonnú úpravu, ktorá zabezpečí slobodnú súťaž politických síl. Nepochybne najvýznamnejšou arénou, v ktorej prebieha súťaž politických síl, sú práve voľby. ⁸ Pre zabezpečenie slobodnej súťaže politických síl je však nevyhnuté prijatie pravidiel tejto súťaže. A týmito pravidlami sú práve pravidlá volebnej kampane. Cieľ, ktorý zákonodarca prijatím zákona o volebnej kampani sledoval, bola predovšetkým unifikácia pravidiel volebnej kampane, čiže vytvorenie jednotných všeobecných pravidiel, ktoré by sa vzťahovali na všetky druhy volieb. ⁹ Okrem unifikácie to bola, samozrejme, aj kodifikácia pravidiel volebnej kampane, čiže ich sústredenie do jedného právneho predpisu.

Abstrakt: Článok je zameraný na problémy legitimity súčasného práva so špecifickým zameraním na legitimitu rozhodnutí ústavného súdnictva. V prvej časti autor definuje pojmy legitimity práva, ústavného súdnictva a postmodernej situácie. Teoretickou analýzou jednotlivých legitimizačných formúl súčasného práva prichádza k posúdeniu vplyvov jednotlivých formúl na legitimitu ústavného súdnictva, s dôrazom na európsky priestor. V posledných kapitolách menuje hlavné problémy legitimity dnešnej koncepcie výkonu kontroly ústavnosti prostredníctvom špecializovaných ústavných súdov a formuluje východiská ich inštitucionálnej reformy v zmysle zaplnenia vzniknutej legitimizačnej medzery. Medzi hlavné pozitívne reformy podľa názoru autora patrí: posilnenie demokratickej legitimity ústavných súdov zavedením priamej voľby ústavných sudcov občanmi a posilnenie komunikatívnych a diskurzívnych prvkov legitimity prostredníctvom zavedenia inštitútu votum separatum.
Kľúčové slová: legitimita práva, ústavné súdy, postmoderná situácia, legitimizačné formuly práva (LFP), kríza legitimity, posilnenie demokratickej legitimity, votum separatum

Publikovaný článok predstavuje druhú časť vedeckej práce ŠVOČ, s ktorou sa autor Max Steuer umiestnil na 1. mieste v rámci súťaže Študentská vedecká odborná činnosť 2013/2014 na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte, v kategórii študentov bakalárskeho štúdia. V rámci spoločného českého a slovenského kola ŠVOČ v Plzni sa autor s publikovaným textom umiestnil na 1. mieste v kategórii Ústavné právo, ľudské práva, spoločenské vedy (politológia, ekonómia), teória práva. Konzultantom práce ŠVOČ bol JUDr. Marián Giba, PhD. Článok publikujeme s drobnými formálnymi a jazykovými úpravami. Pripomíname, že text vznikol pred prezidentskými voľbami, ktoré sa v Slovenskej republike uskutočnili v dňoch 15. a 29. marca 2014 (redakcia časopisu Projustice).

Publikovaný článok predstavuje prvú časť vedeckej práce ŠVOČ, s ktorou sa autor Max Steuer umiestnil na 1. mieste v rámci súťaže Študentská vedecká odborná činnosť 2013/2014 na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte, v kategórii študentov bakalárskeho štúdia. V rámci spoločného českého a slovenského kola ŠVOČ v Plzni sa autor s publikovaným textom umiestnil na 1. mieste v kategórii Ústavné právo, ľudské práva, spoločenské vedy (politológia, ekonómia), teória práva. Konzultantom práce ŠVOČ bol JUDr. Marián Giba, PhD. Článok publikujeme s drobnými formálnymi a jazykovými úpravami. Pripomíname, že text vznikol pred prezidentskými voľbami, ktoré sa v Slovenskej republike uskutočnili v dňoch 15. a 29. marca 2014 (redakcia časopisu Projustice).