You are hereČinnosť konateľa v platnom právnom poriadku

Činnosť konateľa v platnom právnom poriadku


By admin - Posted on 21 February 2013

Verzia pre tlačVerzia pre tlač

Nie je žiadnou výnimkou, že konateľ slovenskej spoločnosti má so spoločnosťou na výkon funkcie konateľa uzatvorenú pracovnú zmluvu. V zmysle platnej legislatívy je však výkon funkcie konateľa ako zamestnanca neprípustný. Judikatúra dlhodobo túto premisu potvrdzuje a súdy opakovane upozorňujú na skutočnosť, že činnosť konateľa, resp. akéhokoľvek štatutárneho orgánu sa v pracovnom pomere vykonávať nemôže, nakoľko medzi konateľom a spoločnosťou ide o obchodnoprávny vzťah, ktorý sa riadi Obchodným zákonníkom.

Konateľ z pohľadu pracovného a obchodného práva

Na Slovensku bol tento názor na právne postavenie a činnosť konateľa po prvýkrát potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 1997 pod. sp. zn. 5 Cdo 92/97. Výkon činnosti konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným podľa neho nie je druhom práce, a preto nemôže byť náplňou pracovného pomeru. Označenie druhu práce ako napr. „generálny riaditeľ“, „riaditeľ“ alebo „generálny manažér“ na tejto skutočnosti nič nemení, dôležitý je totiž obsah a rozsah kompetencií danej osoby. Pre vzťahy konateľa a spoločnosti, ktoré nevyhnutne musia podliehať režimu obchodného práva, existuje obchodnoprávny inštitút tzv. zmluvy o výkone funkcie, ktorá je podobná zmluve mandátnej. Konateľ môže, samozrejme, pre spoločnosť vykonávať aj inú činnosť ako len vyplývajúcu mu z jeho postavenia ako konateľa, a to napr. ako účtovník alebo správca IT - siete. V tomto prípade nie je vylúčené, že bude mať so spoločnosťou uzatvorenú aj pracovnú zmluvu na takto určený druh činnosti.

V krátkosti teda možno konštatovať, že konateľ by po správnosti mal mať so spoločnosťou uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa podľa Obchodného zákonníka, a ak vykonáva pre spoločnosť ešte ďalšie činnosti, môže s ním spoločnosť uzatvoriť pre daný konkrétny druh práce aj pracovnú zmluvu podľa Zákonníka práce.

Sociálne a zdravotné poistenie a odvody konateľa

V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami sa do popredia nevyhnutne natíska otázka sociálneho zabezpečenia konateľa. Ako majú vyzerať zdravotné a sociálne odvody konateľa? Všetko sa odvíja od zaradenia príjmu za výkon činnosti konateľa v daňových predpisoch. Príjem konateľa sa v zmysle zákona o dani z príjmov považuje za príjem zo závislej činnosti. V nadväznosti na toto zaradenie potom zákon o sociálnom poistení a zákon o zdravotnom poistení stanovujú, že všetky fyzické osoby s pravidelným mesačným príjmom zo závislej činnosti sa považujú za zamestnancov.

Ak teda konateľ dostáva za výkon činnosti konateľa pre spoločnosť pravidelnú mesačnú odmenu, považuje sa pre účely práva sociálneho zabezpečenia za zamestnanca a spoločnosť za neho odvádza rovnaké odvody ako za zamestnanca.

Iná je situácia v prípade, ak konateľ má nepravidelnú odmenu. V tomto prípade sa povinne uhrádzajú len odvody na verejné zdravotné poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a odvod do rezervného fondu solidarity. Ak konateľ odmenu za výkon svojej činnosti nedostáva, nie je povinne sociálne poistený, môže sa však na sociálne poistenie registrovať ako dobrovoľne poistená osoba. Keďže ohľadom zdravotného poistenia platí, že každá fyzická osoba s trvalým pobytom v SR musí byť verejne zdravotne poistená, musí byť aj konateľ bez príjmu zdravotne poistený, a to ako dobrovoľne poistená osoba.

Daňové aspekty v súvislosti s postavením konateľa

Ako už bolo vyššie uvedené, považuje sa odmena konateľa podľa daňových predpisov za príjem zo závislej činnosti bez ohľadu na skutočnosť, či ide o odmenu poskytnutú na základe pracovnej zmluvy, alebo zmluvy o výkone funkcie, o pravidelnú alebo nepravidelnú odmenu. Spoločnosti sa však v súvislosti s odmenou konateľa, ktorá je poskytovaná na základe „neplatnej“ pracovnej zmluvy, resp. ktorá by mala byť považovaná za odmenu na základe obchodnej zmluvy o výkone funkcie konateľa, môžu pýtať, či ju môžu považovať za daňový výdavok spoločnosti. Zákon o dani z príjmov totiž explicitne hovorí ako o daňovom výdavku len o mzdových plneniach poskytovaných spoločnosťou a odmena konateľa na základe obchodnej zmluvy sem teda logicky nespadá. Avšak kombinovaným použitím niektorých ustanovení zákona o dani z príjmov dospejeme aj napriek absencii výslovného upravenia k takému výkladu, že odmena konateľa poskytovaná na základe obchodnej zmluvy sa považuje za daňový výdavok spoločnosti. Daňový úrad takýto postup daňovníkov dlhodobo akceptuje.

Autor: Mgr. Katarína Babiaková, advokátka
bnt | attorneys-at-law
www.bnt.eu

Vyhľadávanie

Preložiť stránku

Odkazy

Zverte nám svoje materiály na korektúru
Každý z nás je omylný, a preto ak si potrpíte na kvalitu písomného prejavu, zverte nám svoje materiály na jazykovú, štylistickú alebo predtlačovú korektúru. Viac TU


judikáty
zákony.judikaty
Máte záujem o reklamu na tomto mieste? Kontaktujte nás na adrese projustice@projustice.sk alebo na telefónnom čísle +421 904 977 933.

Pripravujeme

Články a práce, ktoré sa aktuálne pripravujú, prípadne sa plánujú začať. K ich príprave môžete prispieť:
- pracovné právo
- trestné právo
V prípade, že sa chcete podieľať na príprave jednotlivých tém, alebo sa chcete stať pravidelným prispievateľom kontaktujte našu redakciu.


Verzia pre tlač