You are hereÚvod / Ústavné právo

Ústavné právo


Zvolenie prezidenta v prvom kole. Alebo o tom, že ak dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté.

Opäť k neexistujúcemu ústavnému problému?

Prvá veta čl. 101 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) (1) ustanovuje, že „za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov“. Citované ustanovenie, upravujúce podmienky zvolenia prezidenta Slovenskej republiky v prvom kole voľby, sa už neraz stalo predmetom záujmu laickej i odbornej verejnosti. Záujem periodicky stúpal vždy s blížiacim sa termínom voľby. Predmetom polemík sa stáva otázka, či z citovaného ustanovenia vyplýva, že na zvolenie prezidenta v prvom kole voľby sú potrebné hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov, alebo či na jeho zvolenie postačuje len nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených voličov. Niektorí predstavitelia slovenskej ústavnoprávnej doktríny sa však už v minulosti nechali počuť, že v skutočnosti ani o ústavný problém nejde. Predmetné ustanovenie totiž má byť jednoznačne interpretované tak, že na zvolenie v prvom kole sú potrebné hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov. Podľa nášho názoru však nemožno poprieť skutočnosť, že prvá veta čl. 101 ods. 4 Ústavy SR nie je formulovaná najšťastnejšie a možno si predstaviť aj jej jazykovo exaktnejšiu formuláciu.

Od premiéra k prezidentovi. Alebo o ústavnokonformnom postupe výmeny hlavy štátu a vlády

Úvod

Dňa 15. marca 2014 sa uskutoční voľba prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“).(1) Ako je všeobecne známe, jedným z kandidátov je aj osoba v súčasnosti vykonávajúca funkciu predsedu vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“). Rovnako azda nie je potrebné osobitne pripomínať, že Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“)(2) neumožňuje súčasný výkon oboch funkcií. Výkon funkcie prezidenta je teda nezlučiteľný s výkonom funkcie predsedu vlády. Vzájomná inkompatibilita oboch ústavných funkcií vyplýva hneď z dvoch ústavných ustanovení, a to z čl. 103 ods. 4, ktorý upravuje dôsledky zvolenia za hlavu štátu na výkon iných ústavných funkcií a z nasledujúceho ods. 5, ktorý vo všeobecnosti vylučuje paralelný výkon akejkoľvek platenej funkcie s funkciou prezidenta.(3) Výkon funkcie predsedu vlády však súčasne nebráni tomu, aby dotknutá osoba na post hlavy štátu kandidovala.

Španielske Autonómne Spoločenstvá

Úvod (1)

Jedným z najzaujímavejších fenoménov verejného práva Španielskeho kráľovstva sú tzv. Autonómne Spoločenstvá (v španielčine Comunidades Autónomas; ďalej len Spoločenstvá). Bez zveličovania možno povedať, že ide azda o najoriginálnejší právny inštitút, ktorý v španielskej Ústave(2) (ďalej len Ústava) môžeme nájsť. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide len o samosprávne územné celky, porovnateľné napr. so slovenskými samosprávnymi krajmi, či o územné celky podobné štátnym útvarom tvoriacim súčasť zložených štátov, napr. federácii. Ani jedna z možností však nie je správna. Španielske Spoločenstvá predstavujú originálny spôsob riešenia otázky decentralizácie štátu. Nemožno ich teda stotožniť ani s klasickými samosprávnymi územnými celkami známymi z unitárnych štátov, ani so štátnymi útvarmi tvoriacimi zložený štát.

Amnestia: Kto rozhoduje o jej udelení?

Úvod

Dňa 1. januára 2013 sme si pripomenuli 20. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky. V súvislosti s týmto výročím bolo koncom uplynulého roka čoraz viac badať rôzne úvahy o prípadnom úmysle hlavy štátu udeliť amnestiu. Tieto predpovede sa nakoniec naplnili a prezident Slovenskej republiky (ďalej aj len prezident) „pri príležitosti 20. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky“(1), ako sám vo svojom rozhodnutí uvádza, vydal dňa 2. januára 2013 rozhodnutie o amnestii. Rozhodnutie prezidenta o amnestii bolo vyhlásené v Zbierke zákonov pod č. 1/2013 Z. z.

Úloha hlavy štátu v parlamentnej forme vlády: Prezident Slovenskej republiky ako arbiter?

Abstrakt: Témou príspevku je analýza osobitného postavenia a úlohy hlavy štátu v podmienkach parlamentnej formy vlády. Podľa jednej z koncepcií zvykne byť hlava štátu v takomto ústavnom systéme označovaná za arbitra, predovšetkým v sporoch medzi zákonodarnou mocou reprezentovanou parlamentom a výkonnou mocou reprezentovanou vládou. Po všeobecnejšej časti zameranej na priblíženie postavenia hlavy štátu v ústavných systémoch vychádzajúcich z parlamentnej formy vlády, predovšetkým jej úlohy arbitra, príspevok upriamuje pozornosť na ústavné postavenie a úlohu prezidenta Slovenskej republiky. Osobitný dôraz kladie na zodpovedanie otázky, či slovenský prezident plní rolu arbitra, resp. či by mal ďalší vývoj jeho ústavného postavenia smerovať k posilneniu jeho arbiterského postavenia.
Kľúčové slová: arbiter, hlava štátu, parlamentná forma vlády, prezident, výkonná moc, zákonodarná moc

Voľby, volebné právo a volebná povinnosť

Teoretická analýza pojmu volieb

Voľby môžeme definovať ako systém obsadzovania zastupiteľských zborov na základe hlasovania občanov oprávnených voliť. Sú pravidelne opakujúcou sa politickou súťažou, na ktorej sa zúčastňujú jednotlivci ako nezávislí alebo kandidáti politických strán a hnutí, a vzájomne súperia o hlasy voličov. Voľby sa „nesmú stať nástrojom manipulácie ľudu, ale musia zaručovať slobodné vyjadrenie názoru ľudu pri výbere jeho zástupcov do zastupiteľských orgánov“.(1) Základnými demokratickými princípmi volieb sú všeobecnosť, rovnosť, tajnosť a priamosť hlasovania. Vôľa občanov na počet mandátov v zastupiteľskom zbore sa technicky prevádza prostredníctvom volebného systému, a tak sa napĺňa primárna úloha volieb, teda účasť občanov na politickom rozhodovaní v štáte.

Vyhľadávanie

Preložiť stránku

Odkazy

Zverte nám svoje materiály na korektúru
Každý z nás je omylný, a preto ak si potrpíte na kvalitu písomného prejavu, zverte nám svoje materiály na jazykovú, štylistickú alebo predtlačovú korektúru. Viac TU


judikáty
zákony.judikaty
Máte záujem o reklamu na tomto mieste? Kontaktujte nás na adrese projustice@projustice.sk alebo na telefónnom čísle +421 904 977 933.

Pripravujeme

Články a práce, ktoré sa aktuálne pripravujú, prípadne sa plánujú začať. K ich príprave môžete prispieť:
- pracovné právo
- trestné právo
V prípade, že sa chcete podieľať na príprave jednotlivých tém, alebo sa chcete stať pravidelným prispievateľom kontaktujte našu redakciu.