Úvod1
Prečo dochádza k vzniku justičných omylov? Kde hľadať najčastejšie príčiny ich pôvodu a je vôbec možné úplne zabrániť vzniku justičných omylov alebo ich eliminovať na minimum? V našom právnom poriadku nepatria justičné omyly k často spracovávaným témam. Väčšia pozornosť je venovaná prieťahom v súdnom konaní, neexistencii rovnosti pred zákonom, či strate morálnych a etických hodnôt v právnickom povolaní. Zo zahraničia nás však pravidelne zaplavujú správy o kolosálnych justičných omyloch, ktoré poznačili osudy celých rodín, stáli daňových poplatníkov nemalé peniaze a vyvolali mnohé protesty zo strany spoločnosti.
Téma justičného omylu je populárnou témou vo vedeckých kruhoch najmä v angloamerickom systéme práva. Za obdobie ostatných tridsiatich rokov sa týmto problémom zaoberali mnohí významní odborníci2. Najčastejšie sa touto problematikou zaoberajú odborníci na trestné právo, vysokoškolskí pedagógovia, bývalí prokurátori, prípadne sudcovia a ďalšie osoby, ktoré čelili justičným omylom. Neexistuje jednotná definícia pojmu justičný omyl. Jedna z najvšeobecnejších definícií popisuje „justičný omyl ako akékoľvek významné zlyhanie na strane súdneho systému, ktoré poškodzuje obžalovaných alebo spoločnosť.“ 3 V tejto definícií je najpodstatnejší okruh osôb, ktoré sú justičnými omylmi poškodzované. Nie je to len obeť tohto omylu, ale poškodenou je tiež spoločnosť ako celok.
Na televíznej obrazovke i plátnach kín sú nám prezentované skutočné alebo fiktívne príbehy ľudí, ktorí sa stali obeťami justičného omylu. Zväčša sa jedná o silné ľudské drámy, ktoré hlboko vplývajú na pocity diváka. Pri ich sledovaní sympatizujeme s obeťou súdneho omylu. Každý divák sa vcíti do postavenia hlavného hrdinu a predstavuje si samého seba v podobnej situácii, kedy napriek našej nevine bol nad nami vynesený odsudzujúci rozsudok a spravodlivosť sa javí ako skutočné slepá. O záujme zo strany ľudí svedčia i hodnotenia filmových diel vyobrazujúcich tematiku justičného omylu na známych domácich4 i zahraničných filmových databázach.
Hľadanie príčin vzniku justičných omylov je zložité. Na každý prípad je potrebné nazerať individuálne a hľadať v ňom dôvody prečo k vzniku justičného omylu v prvom rade došlo. Justičný omyl nevzniká z jediného dôvodu, ale je kumuláciou viacerých faktorov, ktoré spôsobili jeho vznik.
Justičný omyl ako spoločenský fenomén
Justičné omyly sú chápané ako právne problémy, chyby v právnom poriadku, ktoré vznikli z konkrétneho dôvodu. Pri justičnom omyle netreba zabúdať na jeho spoločenský rozmer a dôsledky5, ktoré môže takýto omyl vyvolať. Justičné omyly rezonujú dlho v spoločnosti oslabujú dôveru ľudí v právny poriadok štátu. S justičnými omylmi sa spájajú i ďaleko závažnejšie skutočnosti, ktoré sú výsledkom takýchto omylov.
S každým justičným omylom sú spájané spoločenské dôsledky. Existuje viacero dôsledkov, ktoré vplývajú na dianie a nálady v spoločnosti:
a) Odhalenie a odškodnenie obete justičného omylu - týka sa to najmä štátom poverených orgánov, ktoré majú za úlohu vec v znovu otvorenom konaní prešetriť a v prípade odhalenia pochybenia musia nespravodlivo odsúdeného prepustiť a následne i kompenzovať.
b) Justičný omyl a média - súčasná informačná spoločnosť pravidelne oboznamuje o chybách na strane justície. Odhalenie justičného omylu tak naštartuje spoločenské diskusie na tému spravodlivosti v súdnictve. Nasleduje pokarhanie justície za nesprávne rozhodnutia a strach zo zistenia skutočnosti, že skutočný páchateľ trestného činu odhalený nebol.
c) Justičný omyl a jeho obeť – obeť justičného omylu ako najviac poškodený člen spoločnosti. Existujú viaceré zahraničné štúdie6 venujúce sa začleneniu takýchto osôb znovu do spoločnosti. „Obavy o telesné i duševné zdravie, narušené spoločenské vzťahy, stigma, finančné a pracovné strádanie sú len niektorými z prekážok s ktorými sa musia oslobodení bežne vysporiadať.“7 Nehovoriac o vplyve na jeho rodinných príslušníkov a osoby, ktoré s nim udržiavali osobný kontakt.
Spoločnosť a jej členovia musia zaujať stanovisko ku každému justičnému omylu, ktorý sa podarí odhaliť. Otázky o spravodlivosti rozhodovania súdnych orgánov zakaždým vyvolávajú búrlivú diskusiu. Občania chcú, aby páchatelia protiprávnych činov boli promptne dopadnutí a odsúdení, aby nedochádzalo z ich strany k ďalšiemu protispoločenskému konaniu. Súdne orgány i ostatné výkonné orgány sa tak dostávajú pod veľký tlak zo strany spoločnosti, čo môže mať za následok vznik chybných rozhodnutí. Tieto omyly však so sebou prinášajú dôsledky ovplyvňujúce množstvo osôb.
V angloamerickom právnom systéme, v ktorom sú súdne orgány i orgánmi zákonotvornými, je problematika justičných omylov často analyzovaná najväčšími odborníkmi na právnu teóriu i prax. Zaujímavú otázku si položil Jim Petro (generálny prokurátor v štáte Ohio) vo svojom diele - Falošná justícia - Osem mýtov, ktoré odsúdia nevinného:
Otázka - „Koľko odsúdených je dnes v amerických väzniciach skutočne nevinných?“
Odpoveď: „Len Boh vie.“ 8
Vzhľadom na množstvo odsúdených v USA a neustále sa objavujúce prípady justičných omylov sa toto číslo nespravodlivo odsúdených môže pohybovať v závratných výškach.
Justičný omyl ako umelecký fenomén
Ako si predstavujeme justičné omyly ako umelecký fenomén? Môže to vyznieť až sarkasticky keď sa chyba na strane justície stane súčasťou klasického i moderného umenia. Umenie často krát reflektuje názory a nálady verejnosti alebo nastoľuje skutočnú tvár spoločnosti. U nás je vo vedeckých kruhoch venovaný len minimálny priestor problematike justičných omylov. Absencia trestu smrti v európskych štátoch zabraňuje vzniku najzávažnejších justičných omylov, kedy dochádza k poprave páchateľa a k nezvratným následkom. Podľa nášho názoru dlhoročné tresty pre nespravodlivo odsúdených spôsobujú rovnako nevratné konzekvencie, s ktorými sa väčšina obetí justičných omylov len ťažko vyrovnáva.
Justičné omyly sú súčasťou rôznych foriem umenia. O obetiach justičných omylov vznikajú literárne9, obrazové10, hudobné11 a najmä filmové diela, ktoré opisujú pozadie vzniku justičného omylu a následky, s ktorými sa spája. Okolnosti nútia osoby zaangažované do justičného omylu podeliť sa so svojimi skúsenosťami i s ostatnými členmi spoločnosti. „Obžalovaný ako aj obhajca môže byť nútený, v dôsledku svojich skúseností vyrozprávať zážitky - často prostredníctvom kníh, filmov a rozhovorov s médiami. Tieto osoby sú v konečnom dôsledku najpovolanejšie a jednoznačne schopné osobne vyrozprávať svoj príbeh, pretože priamo pocítili dopad omylu a majú tiež prístup k materiálom z prípadu. Ak sa takýto omyl vyskytol je nevyhnutné, aby to bolo vypovedané. 12“ Aj z tohto dôvodu by sa naďalej mali točiť filmy a písať knihy o obetiach justičných omylov, aby sa očistilo ich meno a najmä zabránilo vzniku podobného omylu v budúcnosti.
Pri vyobrazovaní justičných omylov majú najväčší potenciál filmové diela. Filmy o justičných omyloch môžeme rozdeliť do troch skupín:
1. Filmy na základe skutočných udalostí13- dej týchto filmov je inšpirovaný reálnymi udalosťami, no pre zatraktívnenie sú v deji i scenáristické úpravy, ktoré úplne nezodpovedajú skutočnosti.
2. Fiktívne príbehy14- v niektorých prípadoch dokážu obsahovo i emocionálne prekonať i príbehy založené na skutočných udalostiach. Téma justičného omylu je kľúčovým elementom, ktorý motivuje konanie postáv a poháňa dej napred.
3. Dokumentárne filmy15- verne opisujú udalosti spojené s justičným omylom. Sú v nich často krát prítomné obete justičného omylu, ich rodinný príslušníci, strany v konaní, súdni znalci, prípadne iné osoby, ktoré boli do prípadu nejako zapojené.
Záver
Justičné omyly sú nechceným produktom rozhodovania súdov. Vznik každého justičného omylu súvisí s konkrétnou chybou, ktorá zapríčinila vznik tohto omylu. Súdna moc a jej efektívne fungovanie je nevyhnutnosťou v súčasných demokratických štátoch. Súdne orgány musia byť nezaujaté a neochvejné pri vydávaní rozsudkov a následnom ukladaní trestov. Je „nesmierne zložité nájsť rovnováhu medzi, na jednej strane ľudskou túžbou po spravodlivosti, a na strane druhej snahou štátu o zachovanie platnosti konečného rozsudku.“16 Pri zlyhaní súdneho systému však musí do popredia vystúpiť spravodlivosť. Štát je povinný odstrániť a napraviť justičné omyly. Po odstránení tejto krivdy je rovnako dôležité analyzovať dôvody vzniku justičného omylu a pokúsiť sa nájsť skutočných páchateľov predchádzajúceho protiprávneho konania. Ak sa podarí oslobodiť nevinného a odsúdiť skutočných páchateľov až vtedy môžeme povedať, že konečne zvíťazila spravodlivosť.
Nové pokročilejšie vyšetrovacie metódy zabraňujú vzniku nových justičných omylov, no podieľajú sa i na odhaľovaní dávno zabudnutých prípadov, ktoré sú po prešetrení novými kriminalistickými metódami označené za justičné omyly. Chyby vo vyšetrovacích metódach sú len jedným z dôvodov vzniku týchto omylov. Niekedy ani najdôkladnejšia analýza všetkých technických dôkazov nedokáže zabrániť vzniku omylu. Vznik justičného omylu nie je nikdy dielom náhody, ale je to dôsledok viacerých činiteľov, ktoré sa podpísali pod jeho vznik. Poznáme viaceré faktory, ktoré stoja v pozadí vzniku chybných rozsudkov. Medzi ne môžeme zaradiť:
1. „Zaujatie alebo zneužitie pri výkone práva
2. Nesprávna identifikácia zo strany očitého svedka
3. Nepravdivá alebo zavádzajúca znalecká výpoveď
4. Skresľujúce alebo zmätočné dôkazy
5. Falošné svedecké výpovede
6. Falošné svedectvo zo strany väzenského informátora
7. Neefektívna/nekompetentná obhajoba
8. Procesné nedostatky.“17
Tieto faktory zohrávajú významný podiel pri vzniku justičného omylu, no zďaleka sa nejedná o konečný výpočet. Môžeme nájsť i ďalšie nedostatky, ktoré môžu vplývať na vznik justičného omylu. Niekedy môže dohádzať k ovplyvňovaniu strán v konaní (vyhrážaním alebo finančnými návrhmi), zamlčovanie dôkazov, neakceptácia dôkazov z rozličných príčin (napr. dôkazy získané pri odpočúvaní bez súdneho súhlasu) a podobne. Najčastejšie však dochádza ku kumulácií viacerých týchto faktorov, kedy je obžalovaný zahrnutý množstvom dôkazov, výpovedí i znaleckých expertíz, ktoré ho vykresľujú ako jediného možného páchateľa.
Autor: JUDr. Rudolf Kasinec, PhD.
odborný asistent, Katedra teórie práva a sociálnych vied, Právnická fakulta Univerzity Komenského
Zoznam použitej literatúry a prameňov
1. Dongsois, N.: Wrongful Convictions in France. In: Wrongful Conviction: Intrenational Perspectives on Miscarriages of Justice. New York : Routledge, 2013, 431 s. ISBN 978-0-415-53995-1
2. Kasinec, R. Justičné omyly a dôsledky s nimi spájané. In: DEN PRÁVNÍ TEORIE Česko-slovenská doktorandská konference o teorii práva, s. 29-38, Dostupné na: http://www.law.muni.cz/sborniky/Den-pravni-teorie/Den-pravni-teorie-201…
3. Petro, J- Petro, N.: False Justice: Eights Myths that Convict the Innocent. New York : Routledge, 2015, 300 s. ISBN 978-1-138-78300-3
4. Turvey, B. E.- Cooley, C. M.: Miscarriages of Justice: Actual Innocence, Forensic Evidence, and the Law. Oxford : Academic Press, 2014, 391 s. ISBN 978-0-12-411558-3
5. Westervelt, S. D.- Cook, K. J.: Life After Exoneration: Examining the Aftermatch of a Wrongful Capital Conviction. In: Wrongful conviction and miscarriages of justice: Causes and remedies in North American and Eropean criminal justice system. 431 s. ISBN 978-0-415-53995-1
6. http://www.innocencenetwork.org.uk/wp-content/uploads/2014/09/wrongful-…, Dostupné 1.12.2014
7. http://www.insidejusticeuk.com/pdf/inside-justice-miscarriages-of-justi…, Dostupné 1.12.2014
1 Nasledujúci príspevok vznikol za podpory Grantu UK/377/2014 s názvom- Justičný omyl- problematika zodpovednosti.
2 Na tému justičných omylov existuje mnoho kvalitných vedeckých diel väčšinou v anglickom jazyku. Ako príklad uvádzame niektoré z nich: Michael Naughton (Rethinking Miscarriages of Justice: Beyond the Tip of the Iceberg ,2012), Clive Walker (Miscarriages of Justice: A Review of Justice in Error,1999), Sandra Lean (No Smoke, 2008), C. Ronald Huff (Wrongful Conviction: International Perspectives on Miscarriages of Justice, 2010), Mark Shaw (Miscarriage of Justice: The Jonathan Pollard Story, 2009), Jim Petro a Nancy Petro (False Justice: Eight Myths That Convict the Innocent, 2011) Brent E. Turvey (Miscarriages of Justice: Actual Innocence, Forensic Evidence, and the Law, 2014), Brandon L. Garrett (Convicting the Innocent: Where Criminal Prosecutions Go Wrong, 2012).
3 Turvey, B. E.- Cooley, C. M.: Miscarriages of Justice: Actual Innocence, Forensic Evidence, and the Law, s. 382.
4 Na Česko-slovenskej filmovej databáze (csfd.cz) sa do prvej desiatky najlepšie hodnotených filmov dostali až tri, ktoré majú súvis s problematikou justičného omylu- 1. Miesto- Vykúpenie z väznice Shawshank (Shawshank redemption,, 1994), 4. Miesto- Zelená míľa (Green mile, 1999) a 12 rozhnevaných mužov (12 angry men, 1957).
5 O dôsledkoch justičných omylov bližšie pozri: Kasinec, R. Justičné omyly a dôsledky s nimi spájané, In: DEN PRÁVNÍ TEORIE Česko-slovenská doktorandská konference o teorii práva, s. 29-38, Dostupné na: http://www.law.muni.cz/sborniky/Den-pravni-teorie/Den-pravni-teorie-201….
6 Pozri napr.:
http://www.innocencenetwork.org.uk/wp-content/uploads/2014/09/wrongful-…, Dostupné 1.12.2014
http://www.insidejusticeuk.com/pdf/inside-justice-miscarriages-of-justi…, Dostupné 1.12.2014
7 Westervelt, S. D.- Cook, K. J. Life After Exoneration: Examining the Aftermatch of a Wrongful Capital Conviction. In: Wrongful conviction and miscarriages of justice: Causes and remedies in North American and Eropean criminal justice system , s. 262.
8 Petro, J- Petro, N. False Justice: Eights Myths that Convict the Innocent. s. 68.
9 Autobiografické diela zachycujúce osudy obetí justičných omylov- Michael O'Brien- The Death of Justice, Anne Maguire- Miscarriage of Justice: An Irish Family's Story of Wrongful Conviction As Ira Terrorists.
10 Napr. obraz, ktorého autorom je Guido Reni z roku 1631. Na tomto obrázku je vyobrazený biblický motív zachycujúci vznik justičného omylu- Jozef a Putifarova žena. Bližšie pozri:: http://en.wikipedia.org/wiki/Vayeshev#mediaviewer/File:Joseph_and_Potip…), Dostupné 27.11.2014.
11 Jednou z najznámejších piesní o obetí justičného omyli je pieseň Hurricane od Boba Dylana z roku 1975 o Rubinovi „Hurricane“ Carterovi. Pozri: http://www.youtube.com/watch?v=hr8Wn1Mwwwk, Dostupné 27.11.2014.
12 Turvey, B. E.- Cooley, C. M.: Miscarriages of Justice: Actual Innocence, Forensic Evidence, and the Law, s. X
13 V mene otca (In the name of father1993), Rozsudok smrti (Let him have it, 1991), Hurikán v ringu (Hurricane1999), Neznámy muž (Wrong man, 1956), Nespravodlivo odsúdený (Jump!, 2008), Neprávom odsúdený (Wronged Man, 2010), Odsúdení (Conviction, 2010), Obvinený (Présumé coupable, 2011). Každý z týchto filmov je veľmi silným príbehom o ľuďoch, ktorý sa stali obeťami súdneho systému.
14 Vykúpenie z väznice Shawshank (Shawshank redemption, 1994), Zelená míľa (Green mile, 1999), Utečenec (Fugitive, 1993), Tri dni ku slobode (Next three days, 2010), Môj bratranec Vinny (My Cousin Vinny, 1992), Nevinná (Pour elle, 2008), Hon (Jagten, 2012). Napriek ich fiktívnemu základu vynikajú všetky tieto filmové diela dojímavým príbehom, ktorý divákovi priblíži vznik justičného omylu i následky, ktoré sa s ním spájajú.
15 An Unreal Dream: The Michael Morton Story (2013), The Trials of Darryl Hunt (2006), After Innocence (2005), The Thin Blue Line (1988), Un coupable idéal (2001), aradise Lost: The Child Murders at Robin Hood Hills (1996). Názvy jednotlivých dokumentárnych filmov sú v ich pôvodnom jazyku a to z dôvodu ich nedostupnosti na Slovensku i v Čechách. Výnimku tvorí dokument Nespravodlivo odsúdení (After Innocence), ktorý bol odvisievaný na jednom zo slovenských televíznych kanálov- TV JOJ a to 19.6.2013 v čase od 22:50 do 01:00. Dokument sa zameriava na osudy 7 nespravodlivo odsúdených mužov, ktorí strávili vo väzení od 6 a pol roka až po 23 rokov.
16 Dongsois, N. Wrongful Convictions in France, In: Wrongful Conviction: Intrenational Perspectives on Miscarriages of Justice. s. 250.
17 Turvey, B. E.- Cooley, C. M.: Miscarriages of Justice: Actual Innocence, Forensic Evidence, and the Law, s. 20.