Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným je najčastejšie využívanou formou obchodných spoločností v Slovenskej republike. Svoje popredné mieste medzi ostatnými spoločnosťami dosahuje vďaka výhodám, ktoré vedú začínajúcich, ale aj existujúcich podnikateľov k rozhodnutiu sa pre túto formu spoločnosti. K takýmto výhodám patrí najmä obmedzené ručenie spoločníkov, nie príliš vysoké minimálne základné imanie, ľahšia dostupnosť ako akciová spoločnosť, ako aj ďalšie a to nielen právne, ale aj ekonomické výhody. Právna úprava spoločnosti s ručením obmedzeným je obsiahnutá predovšetkým v Obchodnom zákonníku, ale aj v ďalších právnych predpisoch. Podľa § 105 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) „spoločnosť s ručením obmedzeným je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov“. Spoločnosť s ručením obmedzeným možno založiť aj za nepodnikateľským účelom, no najčastejšie sa zakladá práve za účelom podnikateľským. Práve založenie spoločnosti je jedným zo základných predpokladov na vznik spoločnosti. K založeniu spoločnosti dochádza uzavretím spoločenskej zmluvy a v prípade, ak spoločnosť zakladá jedna osoba, pristúpením k zakladateľskej listine. Oba zakladacie dokumenty spoločnosti musia obsahovať rovnaké zákonné náležitosti.

Spoločenská zmluva musí obsahovať náležitosti obligatórne, ktoré vymedzuje Obchodný zákonník v ustanovení § 110. Tieto náležitosti musia byť súčasťou každej spoločenskej zmluvy. Zakladatelia sa však môžu v spoločenskej zmluve dohodnúť aj na ďalších náležitostiach a tak si upraviť vzťahy, ktoré zákon síce nevyžaduje upraviť, ale na druhej strane je ich vhodné upraviť. Samozrejme bude závisieť od zakladateľov, pre úpravu ktorých skutočností sa rozhodnú. V dôsledku takejto možnosti si v spoločenskej zmluve môžu upraviť rôzne skutočnosti, napríklad sa môžu dohodnúť na vydaní stanov spoločnosti. Dispozitívnosť ustanovení Obchodného zákonníka pripúšťa možnosť zakladateľov upraviť si spoločenskou zmluvou určité skutočnosti odchylné od zákonnej úpravy. Viaceré ustanovenia Obchodného zákonníka pripúšťajú takúto možnosť, čo býva najčastejšie vyjadrené „ak spoločenská zmluva neustanovuje inak“. Aj dispozitívnosť ustanovení týkajúca sa úpravy spoločenskej zmluvy dozaista prispieva k obľube tejto formy obchodnej spoločnosti. Rozdiel medzi obligatórnymi a fakultatívnymi náležitosťami spočíva v nevyhnutnosti uvedenia obligatórnych náležitostí v spoločenskej zmluve.

Podľa § 110 ods. 1 ObchZ sa za podstatné náležitosti spoločenskej zmluvy považujú:
a) obchodné meno spoločnosti, sídlo spoločnosti,
b) označenie spoločníkov,
c) označenie predmetu podnikania, resp. činnosti,
d) výška základného imania spoločnosti, vkladu spoločníka, rozsah jeho splatenia,
e) označenie prvých konateľov spoločnosti,
f) označenie prvých členov dozornej rady,
g) označenie správcu vkladov,
h) výška rezervného fondu,
i) výhody pre zakladateľov, resp. uvedenie, že žiadne výhody sa zakladateľom neposkytujú,
j) predpokladané náklady spojené so vznikom spoločnosti,
k) prípadne ďalšie údaje, o ktorých to ustanovuje zákon.

Jedným zo základných náležitostí spoločenskej zmluvy je obchodné meno spoločnosti. Podľa § 8 ObchZ „obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti“. Ide teda o náležitosť, ktorej význam má dosah najmä v reprezentovaní spoločnosti, nakoľko pod takýmto názvom aj vystupuje a verejnosť a obchodní partneri ju pod takýmto názvom poznajú. Preto je nanajvýš dôležité v spoločenskej zmluve uviesť také obchodné meno, ktoré je príznačné pre danú spoločnosť, ľahko zapamätateľné a ktoré nie je v podnikateľskej sfére príliš rozšírené. To znamená, že obchodné meno by malo byť jedinečné.

Pri tvorbe obchodného mena musia byť však splnené určité zásady a to zásada povinnosti zápisu, prednosti, pravdivosti, nezameniteľnosti a jedného obchodného mena. Uvedené zásady musia byť dodržané. Vzhľadom na to, že spoločnosť s ručením obmedzeným je právnická osoba, súčasťou jej obchodného mena je aj dodatok, ktorý označuje, že ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, čo najčastejšie býva vyjadrené ako „s.r.o.“.(1) Zákon však pripúšťa aj inú formu tohto dodatku, z ktorej musí byť však zrejmé, že ide o spoločnosť s ručením obmedzeným.

Každá spoločnosť musí mať svoje sídlo. V zmysle § 2 ods. 3 ObchZ sa za sídlo spoločnosti s ručením obmedzeným považuje adresa, ktoré je zapísaná v obchodnom registri ako sídlo spoločnosti. Zákon vymedzuje v § 2 ods. 4 aké údaje tvoria adresu. V každom prípade musí zakladateľ preukázať, že k nehnuteľnosti, ktorú uvádza v spoločenskej zmluve ako sídlo, má aj určitý právny titul. Takýmto titulom je najčastejšie vlastnícke právo alebo nájomné právo.(2) Užívacím titulom môže byť aj súhlas na bezodplatné užívanie nehnuteľnosti. Súčasná právna úprava umožňuje, aby sídlo spoločnosti mohlo byť iné ako je miesto skutočného výkonu podnikania. To znamená, že každá spoločnosť musí mať síce určené sídlo v obchodnom registri, na druhej strane podnikateľskú činnosť môže vykonávať inde. V súlade s uvedeným sa zo strany spoločností, ktorých predmetom podnikania je poskytovanie právneho a ekonomického poradenstva pri zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným, často možno stretnúť s možnosťou využitia služby virtuálneho sídla, ktoré sa zapisuje do obchodného registra a kde sa spoločnosti doručujú písomnosti. Čo býva pre podnikateľov výhodné, nakoľko nemusia si prenajímať pomerne drahé priestory a ušetrené prostriedky môžu využiť na podnikanie.

Ďalšou nevyhnutnou náležitosťou spoločenskej zmluvy v spoločnosti s ručením obmedzeným je označenie spoločníkov. Problematickým môže byť správne označenie spoločníkov, nakoľko sa stáva, že uvedená náležitosť sa zamieňa s označením prvých konateľov. Požiadavky, ktoré zákon kladie na označenie spoločníkov a označenie prvých konateľov sú čiastočne odlišné. Aj napriek tomu treba platnú právnu úpravu rešpektovať. V súlade s uvedeným je podľa § 110 ods. 1 písm. b) ObchZ potrebné označiť spoločníkov uvedením mena a bydliska a v prípade, ak ide o právnickú osobu uvedením jej názvu a sídla.

Dôvod, pre ktorý dochádza k založeniu spoločnosti môže byť dvojaký a to podnikateľský, alebo nepodnikateľský. Treba poznamenať, že spravidla ide o účel podnikateľský. V každom prípade treba v spoločenskej zmluve uviesť, čo je jej predmetom v súlade s § 110 ods. 1 písm. c) ObchZ.

Jedným zo znakov kapitálových spoločností je, že si povinne vytvárajú základné imanie. Spoločnosť s ručením obmedzeným si podľa § 108 ods. 1 OchZ povinne vytvára základné imanie vo výške 5000 eur. Vzhľadom na zákonné vymedzenie základného imania platí, že zakladatelia si v spoločenskej zmluve môžu dohodnúť aj vyššie základné imanie. Opačný postup, keď si určia nižšie ako je zákonom ustanovené základné imanie, nie je možný. V právnych úpravách rôznych štátov je výška základného imania prirodzene rôzna. Napríklad Česká republika prijatím zákona o obchodních korporacích z roku 2012 vôbec neurčuje výšku základného imania. Tú však možno implicitne vyjadriť prostredníctvom zákonom určenej minimálnej výšky vkladu spoločníka, ktorý je 1 Kč. Základné imanie v dôsledku toho stráca svoje opodstatnenie a znižuje sa aj ochrana veriteľov spoločnosti. Treba uviesť, že základné imanie nemusí byť v priebehu existencie spoločnosti nemenné, ale naopak, spoločenská zmluva je prostriedkom na prispôsobovanie (zvyšovanie, resp. znižovanie) základného imania rešpektujúc pritom platnú právnu úpravu.

Minimálny vklad spoločníka do spoločnosti podľa § 109 ods. 1 ObchZ je 750 eur. Samozrejme, jeho výška môže byť aj vyššia, v každom prípade treba uviesť výšku vkladu v spoločenskej zmluve.

Pokiaľ ide o rozsah splatenia vkladu spoločníka, platí, že pred zápisom spoločnosti do obchodného registra musí byť splatený v zákonom stanovenej výške. Nepeňažný vklad musí byť splatený v plnom rozsahu, peňažný vo výške minimálne 30 %, pričom súčet splatených peňažných a nepeňažných vkladov musí byť najmenej 50 %. (3)

Čo môže byť predmetom vkladu do spoločnosti s ručením obmedzeným určuje Obchodný zákonník. Takýchto objektov je relatívne veľa a okrem vecí to môže byť napríklad aj podnik, obchodný podiel, právo nájmu alebo tiež právo duševného vlastníctva. (4) Často sa stáva, že vklad do spoločnosti sa obmedzuje len na peňažné prostriedky alebo hnuteľné či nehnuteľné veci, pričom predmetom vkladu môžu byť aj iné objekty.

Súčasťou spoločenskej zmluvy je aj označenie prvých konateľov spoločnosti. Konatelia sú podľa § 133 ods. 1 ObchZ štatutárnym orgánom spoločnosti. V prípade, ak spoločnosť zriaďuje dozornú radu, spoločenská zmluva musí obsahovať aj určenie prvých členov dozornej rady. Tak v prípade konateľov, ako aj členov dozornej rady musí byť v spoločenskej zmluve podľa § 110 ods. 1 písm. e), f) uvedené ich označenie prostredníctvom údaja o ich mene, bydlisku, rodnom čísle. Vzhľadom na to, že zákon neurčuje v uvedenom ustanovení údaj o názve a sídle prvých konateľov vyplýva z toho, že konateľom môže byť len fyzická osoba, čo výslovne potvrdzuje aj v ustanovení § 133 ods. 2 ObchZ. V prípade konateľov treba v spoločenskej zmluve ešte uviesť spôsob ich konania v prípade, ak je konateľov viacero.

Vklady, ktoré spoločníci vložili do spoločnosti pred jej vznikom, treba spravovať. Túto funkciu vykonáva správca vkladu, ktorým môže byť podľa § 60 ObchZ poverený zakladateľ alebo banka, prípadne pobočka zahraničnej banky a to aj v prípade, ak nie je zakladateľom. Naproti tomu nová česká právna úprava umožňuje, aby správcom vkladu bola aj iná osoba spôsobilá vykonávať uvedenú funkciu. Takouto osobou je napríklad realitná kancelária či notár. (5) Obchodný zákonník určuje povinnosti správcu vkladov pri správe vkladov, podávaní návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra ako aj po vzniku spoločnosti.

Medzi ďalšie podstatné náležitosti spoločenskej zmluvy podľa § 110 ods. 1 ObchZ patrí určenie výšky rezervného fondu, ak si ho spoločnosť vytvára pri vzniku, ďalej určenie výhod pre zakladateľov. Takouto výhodou môže byť napríklad možnosť zamestnať svojho príbuzného v spoločnosti. Súčasťou spoločenskej zmluvy je tiež určenie predpokladaných nákladov na založenie a vznik spoločnosti. Najčastejšie pôjde o súdny poplatok podľa osobitného predpisu, odmenu advokáta alebo iného oprávneného subjektu za poskytnuté právne služby ako aj iné náklady v závislosti od povahy konkrétnych okolností.

Autor: Mgr. Anton Ukropec

Použité pramene:

Důvodová zpráva k zákonu č. 90/2012 Sb. o obchodních společnostech a družstvech (zákon o obchodních korporacích). Olomouc: ANAG, 2012. 78 s. Dostupné na internete: http://www.anag.cz/Files/file/duvodova_obchkor.pdf

ŠKRINÁR, A., NEVOLNÁ, Z. 2009. Obchodné právo. Plzeň: Aleš Čeněk, 2009. 335 s. ISBN 978-80-7380-176-2.

ŠKRINÁR, A., NEVOLNÁ, Z. 2012. Obchodné právo. 2. vydanie. Plzeň: Aleš Čeněk, 2012. 400 s. ISBN 978-80-7380-365-0.

VOJČÍK, P. 1998. Nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti. In Právny obzor. ISSN 0032-6984, 1998, roč. 81., č. 6. s. 497-507.

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.