(Hercules a Šalamún)

Atmosféra tohtoročných osláv svätého Valentína bola v akademických kruhoch poznačená dvoma závažnými odchodmi. Dňa 11. februára 2013 oznámil Benedikt XVI. svoj dobrovoľný odchod a rezignáciu z funkcie rímskeho biskupa a pápeža Katolíckej cirkvi. O pár dní neskôr, 14. februára, sa dozvedáme o nedobrovoľnom „odchode na večnosť“ amerického filozofa Ronalda Dworkina (11. 12. 1931 - 14. 2. 2013). Ako najvhodnejšia a azda aj dostatočne dôstojná rozlúčka s oboma menovanými akademikmi by mohla poslúžiť krátka úvaha o niektorých spoločných aspektoch ich myšlienkového dedičstva. Pre mnohých isto nebude prekvapením, že sa zameriame na problematiku prirodzeného práva.

Ronald Dworkin bol bezpochyby predstaviteľom prirodzenoprávnej školy – jeho tvorba svedčí o tom, že ako právny non-pozitivista presadzoval názor neoddeliteľnosti práva od morálky.(1) Morálku, rovnako ako právo, považoval za objektívne fenomény, medzi ktorými však nachádzal kontinuitu na epistemologickej úrovni. Benedikta XVI. môžeme taktiež zaradiť medzi zástancov iusnaturalizmu, no musíme mať na zreteli skutočnosť, že pokiaľ u Dworkina toto zaradenie vychádza z jeho postupne formovanej a systematicky precizovanej autorskej doktríny, u Benedikta XVI. môžeme hovoriť skôr o názore, ktorý čerpá a kontinuálne nadväzuje na tradíciu kresťanskej filozofie.

V kľúčových knihách Taking Rights Seriously (1977) a Law´s Empire (1985) vybudoval Dworkin, na pozadí kritiky pozitivizmu H. L. A. Harta (2), svoju teóriu práva, ktorú môžeme (na rozdiel od Hartovej teórie, ktorá je deskriptívna) označiť ako interpretačná teória práva. Vychádzajúc zo špecifík anglo-americkej právnej kultúry, kládol Dworkin dôraz na aplikačnú rovinu práva a vyzdvihol, priam poetickými slovami, úlohu sudcov pri definovaní (formy a obsahu) pojmu právo: „Súdy sú hlavnými mestami ríše práva a sudcovia sú jej princmi.“ (3) Podľa jeho teórie, sudca v rámci procesu rozhodovania aplikuje nielen formálne uznané právne pravidlá (pozitívne právo), ale taktiež ďalšie právne štandardy (právne princípy), ktoré sú identifikované na základe svojho morálneho obsahu. (4)

Podstata Dworkinovej interpretačnej teórie následne tkvie v koncepte, ktorý označil slovným spojením právo ako integrita – sudca aplikuje pozitívne právo v kontexte základných politických hodnôt spoločnosti, čo mu umožňuje vytvoriť koherentný právny celok kombinujúci zákony, predchádzajúce súdne rozhodnutia a politickú morálku spoločnosti. Sudca, ktorý má zohrávať náročnú rolu akéhosi premostenia medzi pozitívnym právom a systémom neprávnych hodnôt, musí byť komplexnou vyzretou osobnosťou, ktorá prostredníctvom svojej interpretácie práva dokáže posúdiť relevantné spoločenské hodnoty a vyjadriť konsenzuálne stanovisko, rešpektované celou spoločnosťou. Na ilustráciu ideálneho stavu využil Dworkin fiktívny svet, v ktorom pôsobí imaginárny sudca Hercules, ktorý má všetky cnosti a vlastnosti správneho sudcu.

S trochou ironického nadhľadu by sme mohli povedať, že ak by bol Dworkin väčším „fanúšikom kresťanstva“ (on sám sa v jednom zo svojich posledných článkov označil za „religious atheist“), tak by svoju postavu Hercula s najväčšou pravdepodobnosťou nahradil starozákonným kráľom Šalamúnom. Túto biblickú postavu, známu svojou múdrosťou, nespomíname samoúčelne, podobenstvom o tomto kráľovi totižto začal svoj prejav pred nemeckým Bundestagom Benedikt XVI. (5).

Príhovor, ktorý bol venovaný najmä téme prirodzeného práva, bol uvedený epizodickou príhodou, podľa ktorej mohol mladý Šalamún po nástupe na trón dostať od Boha akýkoľvek dar, o ktorý by požiadal. Šalamún si veľmi skromne zvolil dar múdrosti a schopnosti rozlišovať dobro od zla. (6) Tieto žiadané osobnostné kvality sú podľa Benedikta XVI. základným predpokladom na poznanie práva a spravodlivosti.

Povšimnime si, že požiadavky Benedikta XVI. sú v plnom súlade so základom Dworkinovej procedurálnej teórie práva – Dworkinov naturalizmus, založený na premise, že právo je založené na spoločných hodnotách a cnostiach, ktoré vychádzajú z politickej minulosti spoločnosti (virtue of the political history of the community), zaväzuje sudcu v konečnom dôsledku k hodnotovým rozhodnutiam, ktoré by mali mať podobu najlepšej interpretácie politickej štruktúry spoločnosti a predchádzajúcich rozhodnutí (the best interpretation of community´s political structure and past decisions). (7) Zjednodušene povedané: Sudca podľa Dworkina v poslednej fáze aplikácie práva rozhoduje o tom, čo je pre spoločnosť „dobré a zlé“.

Zásadný rozdiel však musíme vnímať pri samotnom názore na „pôvod hodnôt“. Pokiašľ Dworkin kladie dôraz na spoločenskú podmienenosť hodnôt – teda ich determináciu širším spoločenským súhlasom, Benedikt XVI. striktne odmieta spoločenský hodnotový konsenzus ako základnú podmienku existencie objektívnych morálnych noriem. Tento názor prezentoval aj v rámci svojho vystúpenia pred anglickým parlamentom vo Westminsteri (8), kde zdôraznil, že krehkosť demokracie spočíva práve v mylnom presvedčení, že morálne princípy a hodnoty môžu byť determinované spoločenskou zhodou. V tejto myšlienkovej línii pápež pokračoval aj počas už zmieneného vystúpenia pred nemeckým parlamentom: „Vo veľkej väčšine prípadov, o ktorých právo rozhoduje, je majorita dostačujúcim kritériom. No je evidentné, že v základných otázkach práva, v ktorých sa rozhoduje o dôstojnosti človeka a ľudstva, väčšinový princíp nestačí: v procese tvorby práva je každá zodpovedná osoba povinná osobne hľadať kritériá, ktoré sa budú nasledovať.“ (5) V tomto bode by bolo možné Benediktom XVI. predkladaný koncept označiť, rovnako ako Dworkinovu teóriu, za procedurálnu teóriu práva.

Proces spoznávania práva je podľa emeritného pápeža umožnený na základe dvoch skutočností: na existencii objektívneho všeobecne platného systému hodnôt a na subjektívnej možnosti poznateľnosti tohto systému. Platí základná doktrína: „právo je objektívne založené na prirodzenosti (nature) a subjektívne na ľudskom rozume, ktorý ho interpretuje.“ (9) Inými slovami povedané, skutočným a jediným zdrojom hodnôt, v súlade s kresťanskou tradíciou, je prirodzené právo (lex naturalis), ktoré Benedikt XVI. označuje extenzívnejším výrazom – prirodzené morálne právo. Keďže sú pravidlá tohto prirodzeného práva „vpísané v srdci každého človeka“, ich subjektívna gnozeologická prístupnosť je reálne zabezpečená pre každú ľudskú bytosť (10). Až vďaka tejto doktríne, ktorá zdôrazňuje, že morálne hodnoty sú normy ľudskému vedomiu inherentné (teda nie sú dané „zvonka“), je možné budovať širšiu spoločenskú diskusiu na tému všeobecná morálka (11). Úlohou náboženstva v tomto dialógu a aj v samotnom procese poznávania práva je pôsobiť ako materiálny korektív, ktorý „osvetľuje cestu aplikácie rozumu pri objavovaní objektívnych morálnych princípov“ (8). Osobitnú úlohu v racionalizácii prirodzeného práva zohrávajú verejne činné osoby, ktoré nesú najväčšie bremeno pri „formovaní morálne zrelého svedomia spoločnosti“. (12)
Myšlienkou zvýšenej zodpovednosti verejných osôb sa vraciame k úvodnej Dworkinovej téze, ktorá v značne zúženej forme kládla rovnako veľkú zodpovednosť na plecia sudcov.

Názorových paralel medzi teoreticko-filozofickým nazeraním Dworkina na právo a teologicko-doktrinálnym výkladom Benedikta XVI. by sme mohli nájsť paradoxne viacero. Napriek tomu, že jedna z posledných písomností Ronalda Dworkina nesie provokačný názov Religion without God (osobne spísaný 3-dielny cyklus posledných prednášok), jeho životné posolstvo je až prekvapujúco podobné s odkazom emeritného pápeža – obaja zdôrazňovali potrebu návratu, či už (právnej) vedy alebo náboženstva, späť k ľuďom a k individuálnej morálnej zodpovednosti človeka, o čom svedčia aj dva citáty ukončujúce náš článok:

Enfant terrible slovenského katolicizmu Róbert Bezák identifikoval prínos pontifikátu Benedikta XVI. v tom, že pápež našu pozornosť „upriamil na podstatu človeka, jeho hodnotu a dôležitosť jeho rozhodnut“. (13) Vo veľmi podobnom duchu sa lúčili s Ronaldom Dworkinom na stránkach britského The Guardian, kde ho v nekrológu označili za „brilantného filozofa práva, ktorý zasadil ľudskú dôstojnosť do centra svojho morálneho systému“.(14)

R .I. P.
Ronald Myles Dworkin
(11. december 1931 - 14 február 2013)

Autor: Mgr. Tomáš Mészáros
Autor je interným doktorandom na Katedre teórie práva a sociálnych vied Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Použité zdroje:

1) Sobek, T.: Argumenty teorie práva. Praha: Ústav státu a práva, 2008, str. 100.

2) Podnetnú analýzu „sporu“ medzi Dworkinom a Hartom ponúka Scoott Shapiro (Shapiro, S.: The „Hart-Dworkin“ Debate: A Short Guide For The Perplexed. Michigan: University of Michigan Law School, 2007.)

3) Dworkin, R.: Law´s Empire. Cambridge, 1986. str. 407

4) Sobek, T.: Nemorální právo. Praha: Ústav státu a práva, 2010, str.256.

5) Benedikt XVI.: The Listening Heart. Reflections on the Foundations of Law. Prednesené dňa 22. 9. 2011, v Berlíne. Online dostupnosť: www.vatican.va/holy_father/benedict_xvi/speeches/2011/september/documen…

6) „9 Daj teda svojmu sluhovi srdce pozorné, aby spravoval tvoj ľud a rozlišoval medzi dobrým a zlým. Veď ktože by (ináč) mohol spravovať tento tvoj početný ľud?“ 10 Pánovi sa páčilo, že si Šalamún žiadal túto vec. 11 Preto mu Boh povedal: „Pretože si si žiadal túto vec a nežiadal si si dlhý vek, ani si si nežiadal bohatstvo, ani si nežiadal život svojich nepriateľov, ale si si žiadal chápavosť, aby si pochopil právo, 12 urobím ti podľa žiadosti: Hľa, dám ti srdce múdre a chápavé, takže tebe podobného nebolo pred tebou a takého, ako si ty, nebude ani po tebe.“ (Prvá kniha kráľov, 1Kr3: 9-12)
7) Dworkin, R.: Natural Law Revisited. In: University of Florida Law review, 1982, Vol.32, st. 183

8) Prejav pred anglickým parlamentom vo Westminsterskom paláci dňa 17. septembra 2010. On-line dostupnosť [citované dňa 18.4. 2013]: http://www.catholicherald.co.uk/news/2010/09/17/papal-visit-2010-the-po…

9) Salmeri, G.: The Clear Need for a Natural Law. A Comment on the Speech by Benedict XVI to the Bundestag of Berlin. On-line dostupnosť [citované dňa 18.4. 2013]: http://www.oasiscenter.eu/en/node/7341

10) „Ak neverci, hoci Boží zákon nepoznajú, konajú podľa svojho svedomia tak, že je to v súlade s Božími príkazmi, dokazujú tým, že to, čo zákon požaduje, majú napísané vo svojom srdci, ako im to káže svedomie. Ono je ich zákonom, ktorý ich buď obviňuje, alebo ospravedlňuje.“ (List Rimanom 2:14-15)

11) Príhovor k členom Medzinárodnej teologickej komisie dňa 5. októbra, 2007. On-line dostupnosť [citované dňa 18.4. 2013]: www.vatican.va/holy_father/benedict_xvi/speeches/2007/october/documents…

12) Príhovor k účastníkom Medzinárodnej konferencie prirodzeného morálneho práva dňa 12. februára 2007. On-line dostupnosť [citované dňa 18.4. 2013]: www.vatican.va/holy_father/benedict_xvi/speeches/2007/february/document…

13) Bezák, R,: Slovo Róberta Bezáka. In: Týždeň 08/2013. On-line dostupnosť [citované dňa 18.4. 2013]: http://www.tyzden.sk/casopis/2013/8/slovo-roberta-bezaka-3.html

14) Hodgson, G.: Ronald Dworkin obituary. In: The Guardian 14.2. 2013 ,On-line dostupnosť [citované dňa 18.4. 2013]: http://www.guardian.co.uk/law/2013/feb/14/ronald-dworkin