By Mokrá Jana on
Články
Trestné právo

Methodology of detection and investigation of the crime of human trafficking

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá procesmi odhaľovania a vyšetrovania trestného činu obchodovania s ľuďmi. Autor špecifikuje typológiu páchateľa, ktorú dopĺňa prehľadom páchateľov obchodovania s ľuďmi od roku 2017 do roku 2022. Ďalej sa autor venuje metodike odhalenia obchodovania s ľuďmi, jednotlivým spôsobom odhalenia prostredníctvom páchateľa alebo obete. Detailnejšie opisuje proces identifikácie obete a páchateľa a jeho fázy. Príspevok obsahuje analýzu troch hlavných vyšetrovacích prístupov a to reaktívne vyšetrovanie, proaktívne vyšetrovanie a rušivé vyšetrovanie.
Kľúčové slová: obchodovanie s ľuďmi, odhaľovanie, vyšetrovanie, páchateľ, druhotná viktimizácia

Abstract: The paper deals with the processes of detection and investigation of the crime of human trafficking. The author specifies the typology of the perpetrator, which she supplements with an overview of the perpetrators of human trafficking from 2017 to 2022. Furthermore, the author deals with the methodology of detecting human trafficking, an individual method of detection through the perpetrator or the victim. It describes in more detail the process of identifying the victim and the perpetrator and its phases. The paper contains an analysis of three main investigation approaches, namely reactive investigation, proactive investigation and intrusive investigation.
Key words: human trafficking, detection, investigation, perpetrator, secondary victimization,

Úvod

Obchodovanie s ľuďmi predstavuje jeden z najziskovejších trestných činov. Zároveň ide o veľmi latentný trestný čin, takže jeho odhalenie a následné vyšetrovanie predstavuje veľmi náročnú činnosť. Štatistickým sledovaním typológie páchateľa a typológie obetí sa proces odhaľovania dá zjednodušiť. Jednotlivé formy obchodovania s ľuďmi však majú svoje typické znaky páchateľov a obetí, preto je potrebné komplexnejšie nazeranie na problematiku. Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP P PZ je hlavným subjektom odhaľovania a vyšetrovania obchodovania s ľuďmi. Metodiky pomáhajú zlepšiť ich prácu, ako je získavanie informácií pri výsluchoch ako s páchateľmi, tak aj s obeťami, ktoré sa nesmú druhotne viktimizovať. Jednotlivé špecifická sú popísané v príspevku.

Typológia páchateľa obchodovania s ľuďmi

Páchateľom je podľa doktrinálnej definície profesora Čentéša fyzická osoba, ktorá trestný čin spáchala sama, t. j. ten, kto naplnil znaky trestného činu, sám vykonal činnosť, ktorú predpokladá konkrétna skutková podstata trestného činu alebo ju aspoň pripravoval alebo sa o ňu pokúsil. Páchateľ musí čin vykonať bezprostredne, pretože pri páchaní trestného činu sa môžu vyskytovať aj iné osoby ako napríklad organizátor, návodca, pomocník, ktorí predstavujú účastníkov. Aby bola fyzická osoba trestne zodpovedná, musí spĺňať podmienku z hľadiska veku a príčetnosti. Vek ako podmienka trestnej zodpovednosti páchateľa je pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi stanovený na štrnásť rokov. Nepríčetnosť je v trestnom práve charakterizovaná ako spáchanie trestného činu vplyvom duševnej poruchy, ktorá má dopad na správne rozpoznanie protiprávneho konanie a ovládanie svojho konania.

Na preverovanie a vyšetrovanie trestného činu obchodovania s ľuďmi a jeho páchateľov je vecne príslušná Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácií Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej len „NJBPNM“). Páchateľmi sú v približne 80% osoby mužského pohlavia. Podobne ako pri obetiach obchodovania s ľuďmi, aj páchatelia dosahujú len základné vzdelanie (tzv. „paan-chewing“ muži), čo má vplyv na ich motiváciu rýchleho zbohatnutia aj nelegálnou cestou. Aj keď majú páchatelia väčšinou len základné vzdelanie bez odborných vedomostí, ale pri páchaní trestnej činnosti sa mnohým zručnostiam naučia. Obchodovanie s ľuďmi je prevažne organizovaný zločin, ktorý páchajú organizované skupiny páchateľov. Organizovanou skupinou sa rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, jednotliví členovia si delia určené úlohy medzi sebou na základe plánovania a koordinácie, aby sa zvýšila pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu. Medzi členov organizovanej skupiny patrí náborár, prepravca, prechovávateľ, odovzdávateľ, vykorisťovateľ, podľa funkcie, ktorú vykonávajú v skupine. Role páchateľov trestného činu obchodovania s ľuďmi sú vykorisťovateľ, šéf, typár, náborár, prepravca, kupliar, dohadzovač, strážca, vystavovateľ dokladov, poskytovateľ priestorov. Vekové rozmedzie páchateľov je pomerne široké a to od 18 do 55 rokov. Skupiny obchodníkov sa skladajú buď len z mužov alebo tvoria zmiešané skupiny mužov a žien. Skupiny zložené výlučne zo žien sa nevyskytujú. Ženy sa vyskytli ako individuálni páchatelia v prípadoch obchodovania s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania detí. Páchateľom nemusí byť len nevzdelaná osoba. Iní členovia skupín môžu byť vážení členovia istých komunít alebo zastávajúci pozíciu tajného člena zločineckej skupiny, ktorí sú dobre zabezpečení zdrojmi a sú aj vysoko sofistikovaní. Svojím postavením si môžu dovoliť využívanie prepracovanejších a nákladnejších technológií na zabránenie úteku obete.

Tieto skupiny páchateľov pochádzajú z marginalizovaných skupín obyvateľstva, najmä z rómskych osád. Keďže ako príslušníci rovnakého etnika, vzbudzujú väčšiu dôveru v potenciálnej obeti rómskeho pôvodu a ľahšie preniknú do ich prostredia. Zneužitie dôvery je známe aj pri páchateľoch, ktorí sú príbuzní alebo známi obete. Obeť si v tomto prípade nepreveruje informácie a tak sa oveľa jednoduchšie stane obeťou, z ktorej páchateľ profituje. Páchatelia zneužívajú zlé sociálne podmienky obetí a rodín, z ktorých pochádzajú obete, resp. vedia využiť a zlákať obete, o ktorých vedia, že sú zo sociálne, najmä rodinne, slabšie obete. Podľa situačných správ z posledných rokov len približne dvaja z viac ako 30 obvinených páchateľov obchodovania s ľuďmi pochádzajú z iného štátu ako Slovenská republika. Čiže môžeme tvrdiť, že páchateľmi odhalenými na Slovensku sú v drvivej väčšine slovenský štátni občania. Ale páchanie trestnej činnosti je vykonávané v zahraničí. Aj keď badať trend rastúceho vnútroštátneho vykorisťovania, stále však prevláda obchodovanie s ľuďmi v zahraničí. Páchateľom zvyšuje kredit dôveryhodnosti aj skutočnosť, že ovládajú hovorovú angličtinu, resp. iný cudzí jazyk, ktorý obeť nepozná a v krajine sa nevie dorozumieť. Náborármi sú však väčšinou krajania, ktorí sú prepojení na zahraničie.

Čo sa týka technického vybavenia páchateľov, sú dobre pripravení, aby vedeli reagovať na vzniknuté situácie v prípade konzultácií s policajtami. Obchodníci sú vybavení niekoľkými telefónmi a videokamerou, čo zvyšuje ich operatívnosť na efektívne sledovanie a využívanie obete. Zvýšenie využívania technológií na vykorisťovacie účely sa pripisuje všeobecnému prístupu k internetu, zvyšujúcej miere početnosti užívateľov internetu každý rok, zvýšenej dostupnosti technológií a služieb, anonymite používateľov, zanechávaniu iba digitálnych stôp a rýchlosti šírenia informácií. Veľkou výhodou pri páchaní trestnej činnosti je práca z domu. Eliminuje sa tak výskyt prípadných svedkov a zanechanie stôp. Páchateľ môže operovať vo viacerých krajinách naraz, respektíve mimo krajiny, kde sa momentálne nachádza. Tým vznikajú ťažkosti s vysledovaním a identifikáciou páchateľa.

Profil páchateľa sa líši od účelu páchania obchodovania s ľuďmi. Jediným spoločným znakom všetkých páchateľov obchodovania s ľuďmi je motív dosiahnuť finančný zisk.

Tabuľka 4 Prehľad páchateľov obchodovania s ľuďmi od roku 2017 do roku 2022

Zdroj: vlastné spracovanie [14.12.2023]

Na základe údajov v tabuľke je zrejmé, že počet odhalených prípadov nie je ustálený, avšak v porovnaní s rokom 2017 má klesajúcu tendenciu. Počet páchateľov sa zredukoval o viac ako 50%. Medzi najfrekventovanejšie sa vyskytujúce sa štáty v roku 2020, kde títo páchatelia vykonávajú vykorisťovanie obetí obchodovania s ľuďmi, je Veľká Británia, Nemecko, Írsko, menej už Česká republika, Taliansko, Belgicko, Rakúsko, Dánsko, Grécko. V Tabuľke 4 je uvedený počet obetí vykorisťovaných vnútroštátne od roku 2017 do roku 2022. V priemere je jedna tretina identifikovaných obetí slovenskými inštitúciami a políciou vykorisťovaná na území Slovenskej republiky. Čo je však zarážajúcejšie, že podľa situačnej správy pre oblasť obchodovania s ľuďmi v Slovenskej republike za rok 2020 sú z vykorisťovaných obetí na Slovensku až takmer dve tretiny deti. Využívajú sa predovšetkým na účel sexuálneho vykorisťovania, účel nútených sobášov a núteného žobrania. Posledná detská obeť núteného žobrania bol iba 5 mesačný chlapec. V roku 2020 sa vyskytol aj ďalší alarmujúci prípad týkajúci sa detí. Vôbec po prvýkrát sa vyskytol prípad zapojenia dieťaťa do kriminálnych aktivít, a to chlapca vo veku 15 rokov, ktorý bol spolupáchateľom svojho otca. V roku 2021 je najčastejšie sa vyskytujúci sa účel obchodovanie s ľuďmi sexuálne a pracovné vykorisťovanie. V tomto roku sa však po prvý krát zaznamenalo konanie za účelom odoberania orgánov, tkanív či bunky v štádiu pokusu a za účelom nezákonnej adopcie dieťaťa. V roku 2022 evidujeme pretrvávajúci trend, kde sú muži obeťami pracovného vykorisťovania a ženy, vrátane dievčat, najčastejšie obeťami sexuálneho vykorisťovania a nútených sobášov. Čo je však zarážajúce, evidujeme okrem dospelých aj dve neplnoleté obvinené osoby, dievča vo veku 14 rokov a chlapca vo veku 15 rokov.

Metodika odhalenia

Obchodovanie s ľuďmi predstavuje vysoko latentnú trestnú činnosť. Páchatelia sofistikovane páchajú tento trestný čin za využitia technického vybavenia a ďalších prostriedkov na zahladenie dôkazov. Náročnosť odhalenia zvyšuje aj medzinárodný charakter obchodovania s ľuďmi, aj keď na Slovensku je zaznamenaný trend vnútroštátneho obchodovania s ľuďmi. Páchatelia v zoskupení organizovaných a zločineckých skupín operujú vo viacerých štátoch, je preto menej účelné vykonávať vyšetrovanie len v jednom štáte. Odhaľovanie a vyšetrovanie prípadov obchodovania s ľuďmi vykonáva NJBPNM aj v spolupráci s EUROPOL-om a INTERPOL-om, policajnými pridelencami vykonávajúcimi štátnu službu v zahraničí a policajnými službami iných štátov. Z tohto dôvodu sa vyformovali tzv. JIT (z angl. joint investigation team), čiže spoločné vyšetrovacie tímy. Slúžia na uľahčenie vyšetrovania a trestného stíhania na základe uzavretej dohody.

Páchanie trestného činu obchodovania s ľuďmi profesorka Viktoryová rozdelila podľa nasledovných kritérií:
Podľa účelu obchodovania s ľuďmi (nie sú uvedené všetky účely z pohľadu práva):

  • prostitúcia alebo iná forma sexuálneho vykorisťovania, detská pornografia;
  • nútená služba, nútená práca, otroctvo, nevoľníctvo;
  • odoberanie orgánov, tkanív, buniek;
  • iné formy vykorisťovania
  • adopcia
  • detská práca alebo iný účel (napr. prostitúcia)

Podľa druhu prostitúcie:

  • s mužským objektom
  • so ženským objektom
  • s detským objektom (do nadobudnutia plnoletosti)

Podľa formy páchania:

  • jednoduchá
  • organizovaná

Aby sa mohlo začať trestné konanie s cieľom objasniť skutok, ktorý sa stal a následne sa potrestal páchateľ, je ho nevyhnutné čo najskôr odhaliť. Odhalenie obchodovania s ľuďmi je náročný proces operatívnych pracovníkov polície, mimovládnych organizácií a záujmových združení na pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi. K odhaleniu trestného činu obchodovania s ľuďmi môže dôjsť na základe informácií, ktoré sa úrady dozvedeli pri výkone úloh (napr. podnet Migračného úradu SR), na základe operatívnych informácií, poznatkov od informátorov, na základe podnetu od obete alebo od osoby, ktorá má o páchaní tohto trestného činu vedomosť. Podnety od fyzických osôb sú však zriedkavé. Pri medzinárodnom charaktere páchania obchodovania s ľuďmi informácie poskytuje aj Interpol a Europol. Operatívno-pátraciu činnosť, získavanie informácií a podieľanie sa na odhaľovaní a objasňovaní obchodovania s ľuďmi zastrešuje na celonárodnej úrovni NJBPNM.

Na základe podnetov sa tieto informácie musia preveriť a vykonajú sa potrebné opatrenia, neodkladné a neopakovateľné úkony. Výkon týchto opatrení a úkonov závisí od konkrétneho prípadu, aj od toho, či bol trestný čin odhalený bezprostredne pri páchaní alebo s istým časovým odstupom. Zohrávajú dôležitú úlohu v zbieraní dôkazov, ktoré odôvodňujú začatie trestného stíhania. Zaraďujeme k nim pátranie po páchateľovi, pátranie po poškodených, výsluch oznamovateľa, výsluch poškodenej osoby, prehliadka tela poškodenej osoby, zaistenie listinných dôkazov, zadržanie podozrivého alebo obmedzenie osobnej slobody, osobná prehliadka, rekognícia, domová prehliadka. Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej aj „Trestný poriadok“) zakazuje vykonanie konfrontácie so svedkom, na ktorom bol trestný čin obchodovania s ľuďmi spáchaný aj v prípade, že v závažných okolnostiach nesúhlasí jeho výpoveď s výpoveďou obvineného.

Odhaľovanie sa riadi postupom pred začatím trestného stíhania v rámci predsúdneho konania. Dáva dôkazný a zároveň informačný základ, podľa ktorého vyšetrovateľ zvolí ďalší postup. Obchodovanie s ľuďmi sa môže zameniť za iný trestný čin, pretože modus operandi je veľmi podobný iným trestným činom. K zmene právnej kvalifikácie prichádza vtedy, keď to dôkazná situácia odôvodňuje. Ide o trestné čin prevádzačstva, kupliarstva a iných trestných činov.

Trestný čin obchodovania s ľuďmi je možné odhaliť tak, že sa:

  1. identifikuje páchateľ na základe jeho konania
  2. identifikuje obeť, ktorá následne identifikuje páchateľa

Je oveľa náročnejšie identifikovať páchateľa ako obeť. Profil obete je jednoznačnejší a vyskytuje sa vo veľmi podobných verziách (napr. osoba zo slabých sociálnych pomerov rómskeho pôvodu). Profil páchateľa je všeobecnejší, pretože keďže ide o vysoko ziskový trestný čin, jeho páchanie je motiváciou rozličným typom páchateľov. Proces identifikácie predstavuje operatívne rozpracovanie osoby (obete, páchateľa) a ich následné vypočutie na získanie podrobnejších informácií v prípade, že existuje dôvod predpokladať, že ide o obeť alebo páchateľa obchodovania s ľuďmi.

Páchateľ

Potenciálneho páchateľa je náročne vypočuť, preto sa jeho identifikovanie vykonáva odlišným operatívnym spôsobom na základe nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 166/2020 o operatívno – pátracej činnosti, ktoré je v stupni utajenia VYHRADENÉ. Až po získaní hodnoverných dôkazov vyšetrovateľ vznesie obvinenie a obvinený páchateľ je povinný sa dostaviť na výsluch, kde bude vypočutý. Avšak pokiaľ príde k tejto fáze, je potrebné identifikovať páchateľa, čo predstavuje náročný proces. Hodnoverné dôkazy predstavujú výpovede svedkov, poškodených, analýza telekomunikačného a emailového spojenia, analýza kontaktov v mobilnom telefóne, analýza poznámok, diárov atď. V praxi sa proces identifikácie páchateľa a následný proces identifikácie obete vyskytuje veľmi zriedka až priam vôbec. Obeť je nositeľom informácií a jej výpoveď predstavuje dôležitý dôkaz, podobne ako výpoveď svedka. V špecifických situáciách môžu operatívni pracovníci polície využiť finančné prostriedky na krátkodobé využitie v rámci využitia metód a prostriedkov operatívno – pátracej činnosti na získanie dôkazu, operatívnej informácie. Finančnú hotovosť poskytuje odbor účtovníctva sekcie ekonomiky MV SR.

Obeť
Ak sa zistí, že vypočúvaná osoba je obeťou obchodovania s ľuďmi, vyšetrovateľ musí mať na vedomí riziko následnej druhotnej viktimizácie, čiže spôsobenia traumy znovuvybavovaním si spomienok pri opakovanom vypočúvaní. Výsluch sa má vykonať iba raz a dôkladne, prípadné dopočutie môže v obeti opäť vyvolať pocity menejcennosti, úzkosti až následne môže viesť k samovražde. Výsluch by v prípravnom konaní mala vykonať osoba rovnakého pohlavia. Proces identifikácie by sa mal vynechať, ak je osoba vážne nešťastná, úzkostlivá, depresívna, uplakaná, nepriateľská alebo agresívna, potrebuje lekársku pomoc, právne poradenstvo, nachádza sa na mieste, kde nie je možné zabezpečiť súkromie, žiada o odloženie a odmietnutie rozhovoru. Pri detskej obeti musí byť prítomný zákonný zástupca, resp. opatrovník. Proces identifikácie sa vykoná po zotavení, reflexii a úplnom informovaní obete a s jej súhlasom. Vždy musí byť obeti ozrejmený priebeh výsluchu. Ak to situácia vyžaduje, priberie sa tlmočník. Vyšetrovateľ, ktorý vedie výsluch, by mal byť vyškolený v technikách rozhovoru s osobou, ktorá je pravdepodobne obeťou obchodovania s ľuďmi.

Fázy procesu identifikácie:

  1. Stanovenie škály identifikátorov pred vypočúvaním
  2. Štruktúrované vypočúvanie jednotlivca pozostávajúce z otázok týkajúcich sa fázy
    náboru, prevozu a vykorisťovania
  3. Zhodnotenie akýchkoľvek dostupných dodatočných podporných materiálov

Identifikáciu obete musia vykonávať osoby, ktoré vedia rozoznať obeť pašovaných migrantov od obete obchodovania s ľuďmi. Modus operandi je veľmi podobný, avšak aby proces identifikácie mohol fungovať, je potrebné tieto dva trestné činy odlíšiť, tak ako ich odlišuje zákon, zločinný zámer a charakteristika obete.

Proces identifikácie obete obchodovania s ľuďmi:

ad.1 Hodnotenie identifikátorov pred vypočúvaním
Pred vypočúvaním sa vypočúvanej osobe kladú otázky bežného charakteru na navodenie uvoľnenej atmosféry. Následne vyšetrovateľ zvolí okruh špeciálnych otázok, ktoré sa týkajú obchodovania s ľuďmi. Hodnotenie, či osoba je obeťou obchodovania s ľuďmi, sa vykonáva na základe posúdenia identifikátorov. Identifikátory slúžia ako pomoc pri hodnotení, avšak existujú aj výnimky a rozdiely, keď identifikátor môže vytvárať dojem, že je osoba obeťou, pričom to tak nie je a výnimka potvrdzuje pravidlo. Preto je dôležité posudzovať viacero identifikátorov kumulatívne. Hodnotenie identifikátorov je dôležité aj preto, lebo je nesprávne identifikovať osobu ako obeť len na základe jej vyhlásenia. Všetky jej tvrdenia a identifikátory je potrebné náležite preveriť vo vzájomných súvislostiach. Všeobecne platí, že obete svoj status obete nechcú priznať a len ťažko vedia rozprávať o ich vykorisťovaní a konaní páchateľa. Vyšetrovateľ má dôležitú úlohu odhaliť takúto obeť a ponúknuť jej náležitú pomoc a podporu, ktorú jej zákon priznáva. Aj keď obeť nespolupracuje, resp. nepotvrdzuje skutočnosť, že je obeťou obchodovania s ľuďmi, aj tak je s ňou potrebné zaobchádzať ako s obeťou obchodovania s ľuďmi ako závažného trestného činu.

Medzi identifikátory patrí vek, pohlavie, národnosť, držba dokladov, posledné miesto, kde sa osoba zdržiavala, celkový kontext okolností, znaky fyzického a psychického týrania, hodnotenie subjektu, ktorý osobu našiel, aktuálne vedomosti a skúsenosti. Identifikátor veku sa berie do úvahy v prípade starších osôb, ktoré nie sú zvyčajne obeťami obchodovania s ľuďmi. Staršie osoby (najmä hendikepované) sa využívajú iba na nútené žobranie. Je zrejmé, že staršia osoba nebude mať toľko síl pracovať, resp. nie je vhodná na poskytovanie sexuálnych služieb ani na odobratie orgánov, tkanív a buniek. Identifikátor pohlavia závisí od účelu obchodovania s ľuďmi. Sexuálne vykorisťovanie postihuje najmä ženy a dievčatá, preto ak dospelý muž tvrdí, že je obeťou sexuálneho vykorisťovania, je to buď výnimka alebo osoba zavádza. Čoraz častejšie sa však objavuje prostitúcia mladých chlapcov. Pohlavie je identifikátorom aj vzhľadom na charakter práce v prípade vykorisťovania na účel nútenej práce. Pri fyzicky náročných prácach sa využívajú vo veľkej miere muži. Ak výkon práce spočíva napríklad v zbere plodín alebo šití, využívané sú najmä ženy. Na identifikátor národnosti má vplyv dodávateľský reťazec ovplyvnený mierou chudoby a nedostatkom možností. Je nepravdepodobné, že osoba pochádzajúca z vyspelého, industrializovaného bohatého štátu bude obeťou obchodovania s ľuďmi. Pri identifikátore národnosti zohráva úlohu aj vzájomné postavenie krajín s priťahujúcimi (z angl. pull) faktormi a odpudzujúcimi (z angl. push) faktormi migrácie. Ako príklad pull faktorov, ktoré zvyšujú atraktivitu krajiny, uvedieme lepšie sociálne zabezpečenie, mier, ekonomika a pod. Push faktory sú negatívneho charakteru, radíme k nim ekonomickú nestabilitu, vysokú nezamestnanosť, prírodné katastrofy a pod. Na základe národnosti sa vytvárajú pravdepodobné modely potenciálnych obetí obchodovania s ľuďmi v rámci regiónu. Na Slovensku je takou národnosťou rómska národnosť. V rámci Európy sú to východné a juhovýchodné národnosti. Identifikátor dokladov sa pokladá za jeden z najmenej dôveryhodných identifikátorov. Vo väčšine prípadov má osoba svoje pravé doklady, pretože osoby dobrovoľne prechádzajú do iného štátu a až následne dochádza k zabaveniu dokladov ako črty nátlaku a mechanizmu riadenia páchateľa. Preto, ak osoba nedisponuje svojimi dokladmi, môže budiť dojem obete. Avšak je potrebné brať do úvahy aj možnosti prípadného zatajenia dokladov, ak sú falšované a pozmeňované alebo v prípadoch straty dokladov. Pri tomto identifikátore je obzvlášť dôležité posudzovať kontext prípadu a jeho okolnosti. Ďalším identifikátorom je miesto posledného zdržiavania sa osoby, prípadne kde bola osoba nájdená. Tento dôležitý identifikátor môže napovedať o vykorisťovaní osoby na nútenú prácu alebo nútenú službu. Určujúce sú miesta ako napríklad baňa, poľnohospodárske sídlo, manufaktúra, reštaurácia, kuchyňa, domácnosti, verejný dom a pod. Stále podotýkame, že dôležitý je celkový kontext ako najdôležitejší identifikátor, že osoba je obeťou obchodovania s ľuďmi. Proces identifikácie uľahčujú okolnosti vedúce k nájdeniu osoby a práca mimovládnych organizácii. Je bežným javom, že osoby, ktoré zažívajú psychické alebo fyzické týranie, sú obeťami obchodovania s ľuďmi. Tento identifikátor môže napomôcť aj k určeniu správnej právnej kvalifikácie trestného činu a nezamenenia ho za napríklad prevádzačstvo. Pri výsluchu osoby sa musí preukázať miera a dôslednosť týrania namiesto vykorisťovania a samotné vykorisťovanie dosiahnuté vplyvom fyzických atakov alebo psychického nátlaku. Za identifikátor sa považuje aj hodnotenie subjektu, ktorý osobu našiel a poskytol jej pomoc. Môže ísť o rôzne agentúry, neziskové organizácie alebo mimovládne organizácie. Jednou z foriem pomoci je aj kontaktovanie orgánov činných v trestnom konaní. Tieto subjekty pomáhajú vyhľadať obeť tým, že monitorujú podozrivé správanie potenciálnych obetí v rizikových oblastiach alebo ich služby vyhľadá osoba sama. Postoje, názory, zistenia a tvrdenia odborníkov z takejto organizácie či agentúry sa zahŕňajú do celkového hodnotenia identifikátorov. Posledným spomínaným identifikátorom sú aktuálne vedomosti a skúsenosti orgánov činných v trestnom konaní. Na základe ich miestnej a osobnej znalosti, odborného zamerania na obchodovanie s ľuďmi a skúseností v porovnaní s ostatnými identifikátormi vedia posúdiť, či osoba má znaky obete obchodovania s ľuďmi alebo nie. Identifikácia obete obchodovania s ľuďmi je náročná a každý prípad jedinečný. Preto sa v každom prípade môžu vyskytnúť iné určujúce identifikátory. Ďalšie identifikátory môžu prislúchať konkrétnemu regiónu alebo štátu, či medzinárodnému spôsobu páchania obchodovania s ľuďmi.

ad. 2 Vypočúvanie osoby

Keďže samotné identifikátory bez výsluchu osoby nemôžu postačovať na identifikáciu osoby ako obete obchodovania s ľuďmi, je preto dôležité zvoliť vhodný postup výsluchu a osobu vypočuť. Zároveň je potrebné mať na pamäti elimináciu druhotnej viktimizácie osoby, ktorá je skutočne obeťou obchodovania s ľuďmi. Druhotná viktimizácia má negatívne účinky na dôveru v seba a okolitý svet, opätovne traumatizuje, brzdí proces uzdravenia, vytvára novú traumu, čo spôsobuje hlbšie zranenie obete a opakovanie cyklu uzdravenia odznova. Z tohto dôvodu Trestný poriadok v § 135 ods. 2 zakotvil iba jeden možný výsluch obete. Ďalšie výsluchy sa vykonajú len v nevyhnutných prípadoch. Výsluch by mala vykonať osoba rovnakého pohlavia, ak tomu nebránia závažné dôvody. V praxi sa vyskytujú aj prípady, keď si obeť vyslovene žiada osobu opačného pohlavia, obeť vyžaduje prítomnosť operatívneho pracovníka polície, ktorý obeť odhalil a pod. V konaní pred súdom sa prečíta zápisnica z výsluchu vedenom vyšetrovateľom, pre kontrolu správnosti a úplnosti zápisnice k výsluchu sa obeť vypočuje podľa potreby. Pre vybudovanie si dôvery potenciálnej obete obchodovania s ľuďmi k vyšetrovateľovi je vhodné, aby sa vyšetrovateľ predstavil, predstavil svoju funkciu a úlohu. Obeť by sa mala oboznámiť s priebehom výsluchu a celého konania z dôvodu získania pocitu, že všetko má pod kontrolou, postupuje sa správne a s výsledkami trestného konania bude spokojná. Vyšetrovateľ by mal obeť ubezpečiť o jej bezpečnosti, pohodlí a zdravotnom stave. Obete obchodovania s ľuďmi častokrát nechcú odhaliť svoju situáciu, nechcú byť ani v pozícii svedka. Vypovedať im nedovolí strach z vlastného bezpečia alebo z bezpečia svojich blízkych, hrozba zaistenia alebo vyhostenia z krajiny. Obeť mohla stratiť dôveru k orgánom činným v trestnom konaní, cíti sa podvedená a oklamaná. Všetky tieto a ďalšie dôvody spôsobujú skutočnosť, že sa extrémne málo obetí identifikuje ako obeť. Pričom na identifikáciu postačuje čo i len dôvodné podozrenie.

Príkladom je rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Rantsev versus Cyprus a Rusko. Obsahom rozsudku z 10. mája 2010 bolo, okrem iného, poukázanie na dôležitosť indikátorov, ktorých si musia byť vedomé štátne orgány, ak vedú k dôvodnému podozreniu, že jednotlivec bol pod skutočnou a bezprostrednou hrozbou smrti, obchodovania alebo vykorisťovania. Európsky súd pre ľudské práva taktiež uvádza, že vyšetrovanie prípadu obchodovania s ľuďmi a iných trestných činov podľa článku 4 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách sa má vykonať nezávisle od trestného oznámenia. Podstatné je získať dôvodnú indíciu, ktorá potvrdí prítomnosť jedného alebo viacerých indikátorov obchodovania s ľuďmi. Tieto indície sa môžu dosiahnuť vypovedaním. Vypovedanie môže byť negatívne ovplyvnené negatívnym postojom potenciálnej obete obchodovania s ľuďmi s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Ak má potenciálna obeť splnomocnenca zúčastnenej strany alebo poškodeného (ďalej len „právny zástupca“), ten zohráva významnú rolu pri prelomení mlčania jeho klienta – obete. Pri vypočúvaní nie je povinnosť obete mať právneho zástupcu. V konaní pred súdom sú záujmy štátu, fyzických i právnických osôb chránené a zastúpené prokurátorom, ktorý je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel. Právneho zástupcu môže poskytnúť aj organizácia, ktorá poskytuje pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi zaradeným do programu, ako napríklad Slovenská katolícka charita, ak obeť nemá dostatočné finančné prostriedky. Nie je možné stanoviť presný postup vypovedania, keďže každá osoba môže reagovať inak. Závisí to od okolností, predchádzajúcich skúseností, povahy a osobnosti obete. Na výsluchu sa môžu vyskytnúť osoby otupené, nedôverčivé a ustráchané, ale na druhej strane aj osoby silné, aktívne, ambiciózne, ktoré sa vedia zo svojou situáciu vysporiadať bez väčších problémov. Práve práca právneho zástupcu a jeho vhodný prístup pomôže pri identifikovaní osoby ako obete obchodovania s ľuďmi. Pred samotným výsluchom komunikuje obeť s právnym zástupcom. Právny zástupca by mal s klientom zaobchádzať s rešpektom a starostlivo klienta (obeť) počúvať. Podanie ruky je vhodné vynechať. Aj ostatný fyzický kontakt je vhodné minimalizovať až eliminovať. Najskôr sa nechá obeť rozprávať o svojich spomienkach až následne sa právny zástupca pýta. Kladenie otázok musí byť primerané traume, ktorú klient zažil a to s náležitým časovým intervalom. Právny zástupca by sa mal vyhnúť moralizovaniu, mal by poukázať na práva, hodnoty a presvedčenia klienta. Obeťami sú osoby jednoduchšie, preto je vhodná eliminácia právnických výrazov pri komunikácií. Nie je správne sľubovať klientovi scenáre a činnosti, ktoré nie sú isté. Klientovi je vhodné krok po kroku všetko vysvetliť z právneho hľadiska. Na konci konverzácie by mal mať priestor klient na doplňujúce otázky a informácie. Všetky dostupné možnosti sa prediskutujú, ale konečné stanovenie postupu je na klientovi. Existujú prípady, keď obeť nechce podať trestné oznámenie, napríklad ak je vykorisťovateľom člen rodiny, známy, partner alebo má obeť pocit, že páchateľ je jediná osoba, ktorá klientovi dokáže skutočne pomôcť napriek všetkému čo klientovi spôsobil. V prípade klientov – cudzincov, je veľmi dôležité vykonať všetky opatrenia na zabránenie jej zaistenia alebo vyhostenia z krajiny. Obeť obchodovania s ľuďmi má mať primeraný čas na rozmyslenie, pomoc a ochranu v krajine. Niektoré obete emočne vyprahnú a nevedia prejaviť emócie, čiže je nesprávne považovať za obeť iba osoby, ktoré plačú a chvejú sa.

Podobne ako pri komunikácií právneho zástupcu a osoby, ktorá je pravdepodobne obeťou obchodovania s ľuďmi, sa postupuje aj pri jej vypočúvaní orgánmi činnými v trestnom konaní. Pri výsluchu musia byť rešpektované etické štandardy. S osobou sa musí zaobchádzať citlivo a s rešpektom k jej ľudským právam a slobodám. Na všetky úkony je potrebný informovaný súhlas osoby. Vypočúvanie sa nemusí striktne vykonávať na útvare policajného zboru, ale nemalo by sa vykonávať na mieste, kde bola osoba vykorisťovaná. Je vhodné presunúť osobu na miesto, kde sa bude cítiť bezpečne. Vyšetrovateľ môže vykonať isté opatrenia, aby bola osoba v kľude a mohol od nej získať potrebné informácie k jej identifikácii ako obete obchodovania s ľuďmi. Dôležité je súkromie pri výsluchu. Obeť máva problém zdôveriť sa, preto je vhodná eliminácia ďalších osôb a rušivých elementov pri výsluchu (napr. vypnúť mobilný telefón, vyvesiť oznam „nerušiť“ a pod.)

Trocha odlišný postup sa zvolí pri potenciálnej obeti, ktorá je mladšia ako 18 rokov. Podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku § 135 ods. 1 sa v prípade neprítomnosti opatrovníka maloletého musí pribrať zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálne kurately, a tiež psychológ alebo znalec, aby sa zabezpečilo správne vedenie výsluchu. Trestný poriadok v § 135 ods. 1 uvádza: „k výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu“ a v ods. 4 „orgán činný v trestnom konaní prekonzultuje spôsob vedenia výsluchu so psychológom alebo znalcom, ktorý bude pribraný k výsluchu, aby sa zabezpečilo správne vykonanie výsluchu a predišlo sa druhotnej viktimizácii.“ Opatrovník pochádza z radov advokátov, ktorý nahrádza zákonného zástupcu v prípadoch, keď nemôže vykonávať svoje práva, napríklad ak je zákonný zástupca páchateľom. V iných prípadoch zákon umožňuje pribratie zákonného zástupcu alebo pedagóga. V osobitých prípadoch je možné pribratie tlmočníka, ak ide o osoby bez dostatočnej znalosti úradného jazyka. Ak nie je vek dieťaťa známy, musí sa s ním zaobchádzať ako s dieťaťom až pokiaľ sa jeho vek nepotvrdí. Prihliada sa aj na pohlavie obete. Ak ide o ženskú obeť, vypočúvať by ju mala vyšetrovateľka najmä z dôvodu, ak bola obeť aj znásilňovaná a zneužívaná. Toto právo obeti priznáva v § 134 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Ženské obete majú tendenciu reagovať pozitívnejšie a uvoľnenejšie, ak ich vypočúva žena. Podobná situácia, ale v opačnom garde, môže nastať pri obetiach istej národnosti a kultúry, pričom bude efektívnejší vyšetrovateľ mužského pohlavia. Najvhodnejšie je mať k dispozícií vyšetrovateľov oboch pohlaví.

Pri vypočúvaní sa môžu objaviť isté ťažkosti spojené so skúsenosťami obete, ktorá prežila vykorisťovanie iba vďaka svojej prezieravosti, obozretnosti a opatrnosti. Preto pri vypočúvaní bude len opatrne odpovedať na otázky, obozretne bude podávať informácie, ktoré sú len veľmi stručné. Komunikácia môže byť prezieravá a môže vyústiť k obrane alebo až k nepriateľskému postoju. Traumatické zážitky môžu spôsobiť u obete stratu pamäte, ktorá môže byť krátkodobého alebo dlhodobého charakteru. Ak si obeť nevie spomenúť, je vhodné primerane zistiť potrebné informácie, nie však násilne a naliehavo. Pri nadmernom rozrušení sa výsluch pozastaví. Obeť sa môže zablokovať a nezverejni žiadne ďalšie informácie, čo sa v praxi častokrát stáva. Ak si obeť nedokáže spomenúť, môže ísť aj o situáciu vytesnenia negatívnej spomienky z pamäte. Počas výsluchu obeť komunikuje aj neverbálne. Gestá a mimika poskytujú sprievodné informácie pre vyšetrovateľa o psychickom stave obete.

Ad. 3 Dodatočný podporný materiál

Podporný materiál sú informácie, dokumenty a dôkazy, ktoré môžu potvrdiť tvrdenia obete a môžu pomôcť v procese prijatia rozhodnutia, že osoba je obeťou obchodovania s ľuďmi. Podporný materiál môže poskytnúť aj obeť, ale je to zriedkavé. Podporný materiál je poskytovaný mimovládnymi organizáciami, prepravcami, imigračnými úradníkmi. Ako podporný materiál môžu slúžiť policajné správy, imigračné správy, policajné spravodajské linky, informácie z policajných databáz, cestovné doklady, cestovné lístky, hraničná pečiatka, imigračné potvrdenie o odchode a vstupe, lekárske správy o prípadných zraneniach, kópie falošných pracovných zmlúv, zápis denných zmien u zamestnávateľa, denníky alebo listy písané obeťou. Podporné materiály môžu poukázať na postavenie osoby buď ako obete obchodovania s ľuďmi, nelegálneho migranta, ekonomického migranta v nelegálnej situácií. Všetky informácie si vyšetrovateľ kumulatívne zhodnotí a vydá rozhodnutie, či daná osoba je obeťou obchodovania s ľuďmi alebo nie je.

Odhaľovanie ako základ pre vyšetrovanie

Existujú tri hlavné vyšetrovacie prístupy. ktoré sa navzájom nevylučujú:

  1. Reaktívne vyšetrovanie (vedené obeťou)
  2. Proaktívne vyšetrovanie (vedené políciou a spravodajskými informáciami)
  3. Rušivé vyšetrovanie (možnosť vedenia políciou v prípadoch, keď nie sú k dispozícií predošlé dve možnosti)

Vyšetrovanie začína, až keď policajt zistí skutočnosti, ktorá nasvedčujú, že bol spáchaný trestný čin, vydá rozhodnutie – uznesenie o začatí trestného stíhania proti podozrivej osobe.

Ad. 1 Reaktívne vyšetrovanie

Reaktívne vyšetrovanie je vyšetrovanie na základe výpovede obete. Avšak nie vždy vedie k stíhaniu a zatknutiu páchateľa. Ak sa identifikuje osoba ako obeť, je potrebný okamžitý zásah zameraný na jej ochranu a tak vznikne málo priestoru na proaktívne vyšetrovanie – získanie nezávislých dôkazov. Preto sa pri okamžitom zásahu proti obchodníkom s ľuďmi okrem záchrany obete zaisťujú aj dôkazy, ktoré by sa mohli stratiť alebo zničiť. Ak je to potrebné vzhľadom na úroveň rizika pre obeť, zatkne sa podozrivý, aby tieto dôkazy nezničil. Pri okamžitých zásahoch musí mať polícia zostavený približný plán, ak by k zatknutiu došlo, keďže zatýkanie musí byť správne načasované a koordinované tak, aby sa maximalizovala príležitosť zatknúť čo najviac podozrivých a zachrániť čo naviac obetí. Zásah musí byť naplánovaný v najperspektívnejšom čase pre získanie dôkazov. Ak to situácia dovolí z časového hľadiska a zásah sa vykonáva v uzavretých priestoroch, je potrebný podrobný plán zásahu, prípadne nasadenie agenta na získanie podrobnejších informácií o priestoroch na zvolenie primeraného počtu techniky a policajtov. Základom pre vedenie reaktívneho vyšetrovania sú informácie z vypočutia obete alebo spravodajské informácie. Reaktívne vyšetrovanie je najmenej účinnou voľbou vyšetrovateľov. Vyšetrovateľovi môže byť podozrivý známy, avšak často nezíska hodnoverné dôkazy (od svedka, obete, zásahu), ktoré sú potrebné na to, aby začal trestné stíhanie a podozrivý pri výsluchu odmietne vypovedať. Problémy sa vyskytujú aj po začatí trestného stíhania a počas celého predsúdneho konania, keď obete a svedkovia na začiatku sľúbia výpoveď aj v súdnom konaní a nakoniec to odmietnu, čo môže spôsobiť neodsúdenie páchateľa pre nedostatok dôkazov.

Ad. 2 Proaktívne vyšetrovanie

Identifikácia osoby ako obeť obchodovania s ľuďmi orgánmi činnými v trestnom konaní sa nesmie zakladať len na ich pasívnom prístupe, čiže na čakaní, kedy na potenciálnu obeť natrafia, začnú proces identifikácie a budú sa spoliehať na svedectvá obetí. Obete častokrát nechcú alebo nemôžu svedčiť proti svojim vykorisťovateľom. Aj keď svedectvo obete je vždy hlavným zdrojom kvalitných dôkazov, reaktívne vyšetrovanie reflektuje na skutočnosť, že svedectvo obete sa vyskytuje iba zriedka. Pre úspešné odhalenie obete je potrebné monitorovanie rizikových oblastí, kde sa obete môžu vyskytovať alebo kde môže figurovať inzercia o ich ponúkaných službách (napr. internetové stránky, sociálne siete a pod.). Využitím kombinácie spravodajského, ľudského a technického dohľadu, tajných nasadení (ak je to povolené zákonom) a štandardných vyšetrovacích techník môžu vyšetrovatelia identifikovať obchodníkov s ľuďmi a zaistiť ich účinné stíhanie. Obchodovanie s ľuďmi je viditeľný, ale latentný trestný čin. To znamená, že sa jeho obete bežne vyskytujú na ulici, na pracoviskách, v domácnostiach, na miestach kde ich môžeme vidieť, len je mimoriadne náročné odhaliť, že sú obeťou. Policajné monitorovanie a ich záujem o to, čo a prečo ľudia vykonávajú isté činnosti, môže odhaliť obchodníka s ľuďmi ako aj obete obchodovania s ľuďmi. Proaktívne vyšetrovanie spočíva v aktívnom prístupe policajtov spočívajúcom v zhromažďovaní a analýze spravodajských informácií o priekupníkoch a ich postupoch, multiagentúrnej spolupráci pre prepojenie vymáhania práva, spravodajskej komunity a rôznych vládnych rezortov, vo využití odborných techník na sledovanie, tajných a testovacích nákupných operácií a riadených dodávok, nepretržitom monitorovaní oblastí: reklama, kúpa a prenájom, prevoz, komunikácia a finančné transakcie. Proaktívne vyšetrovanie obchodovania s ľuďmi sa dá vysvetliť z pohľadu obchodného hľadiska na základe predaja iných obchodných komodít (výrobkov). Týmito komoditami sú v prípade obchodovania s ľuďmi práve ľudia. Ich priekupníci resp. obchodníci ich ako obchodné komodity vnímajú, keďže ich predaj produkuje peniaze. Obchodníci s ľuďmi sa pokúšajú meniť svoju identitu, trasu, činnosti, aby navýšili svoje zisky a zároveň neboli odhalení. Existuje však jedna črta zločinu, od ktorého sa nemôžu oddeliť, a to je potreba uvádzania výrobku (obete) na trh a propagácia potenciálnym kupujúcim. Pre zvýšenie dopytu, a tým aj hodnoty na dosiahnutie zisku, je potrebné informovať klientov o príchode a dostupnosti tovaru (obete) prostredníctvom ústnej jednoduchej reklamy alebo prepracovanej internetovej stránky. Je pravda, že niektoré formy obchodovania sú vhodné na verejnú reklamu a iné nie. Tie obete, ktoré sú predané bez reklamy, sa skôr či neskôr aj tak strenú s niekým z verejnosti, napr. povolania ako chyžná, spoločníčka.
Proaktívne vyšetrovanie vychádza z finančného vyšetrovania alebo prebieha súčasne. Finančné vyšetrovanie sa nesie v znamení hesla: „Nasleduj peniaze, nájdeš priekupníka“. Obchodovanie s ľuďmi prináša obrovské zisky, ktoré je potrebné niekde uložiť a investovať. Medzi činnosti obchodníkov patrí riadenie ziskov z vykorisťovania, ktoré smeruje k praniu špinavých peňazí a pohybom ziskov. Obchodníci si zvyšujú svoj životný štandard a menia životný štýl na luxus, ktorého financovanie nevedia vydokladovať.

Ad. 3 Rušivé vyšetrovanie

Rušivé vyšetrovanie prichádza do úvahy, ak ani reaktívne ani proaktívne vyšetrovanie nie je možné. Orgány činné v trestnom konaní sa pri rušivom vyšetrovaní uchýlia ku konaniu, ktoré má narušiť operácie obchodníkov s ľuďmi. Tento typ vyšetrovania sa využíva tam, kde miera rizika pre obete vyžaduje proaktívne vyšetrovanie, ale môže potom vyžadovať okamžitý zásah a prerušenie. Tiež v prípadoch, keď nie je možné sledovanie v cieľových priestoroch a preniknutie do siete obchodníkov s ľuďmi z geometrických a topografických dôvodov. Je však dôležité poznamenať, že narušenie môže dočasne zmierniť situáciu, ale neposkytuje riešenie, iba presunie problém na iné miesto. Na dosiahnutie úspechu rušivého vyšetrovania je potrebné použiť kreatívne a inovatívne taktiky, ktorými sa vytvorí množstvo problémov, že je prakticky nemožné, aby obchodníci s ľuďmi mohli naďalej pôsobiť v ich súčasnom formáte a umiestnení. Tieto problémy a narušenia môže vykonávať: mestská polícia, štátna polícia, colná správa, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo životného prostredia SR, hasiči, samospráva, letecké spoločnosti a dopravcovia. Samotné rušenie môžeme vnímať ako jednu z foriem prevencie. Je vhodné ju vykonávať postupne. Jednou z možností rušenia je upozorňovanie na nelegálnosť postupov niektorých subjektov (inzerenti, realitný agenti, cestovné kancelárie a pod.), ktoré sa môžu javiť ako páchanie obchodovania s ľuďmi. Rušivé vyšetrovanie vytvára spravodajské príležitosti na získanie informácií, ktoré môžu byť základom proaktívneho vyšetrovania. Opatrením, ktorým sa spôsobí narušenie, je aj používanie vzdelávacích programov, ktoré informujú potenciálne obete o rizikách spojených s trestným činom obchodovanie s ľuďmi.

Záver

Trestný čin obchodovania s ľuďmi zasahuje do takmer všetkých sfér spoločenského života. Kriminálnemu prostrediu prospievajú aj rôzne krízy v spoločnosti. Ešte stále môžeme pozorovať dôsledky pandémie COVID-19 a tiež konfliktu na Ukrajine s Ruskom. Vyšetrovanie to však neovplyvnilo a nezmenil sa modus operandi páchateľov. Bol očakávaný masívny presun aktivít páchateľov do online priestoru, čo sa nepotvrdilo. Celkovo boli účinné opatrenia na zníženie zraniteľnosti osôb, ako reakcia na zvýšený počet obetí. Odhaľovanie obchodovania s ľuďmi teda pokračuje podľa overených postupov na základe jednotlivých foriem páchania obchodovania s ľuďmi, so zameraním na obeť alebo páchateľa. Najskôr je potrebné zozbieranie identifikátorov a následne prebieha vypočutie. Samotný výsluch obete má výrazné odlišnosti, preto vyšetrovateľ ako aj právny zástupca si musia byť toho vedomý a obeť druhotne neviktimizovať a netraumatizovať. Odhaľovanie dopĺňajú podporné materiály. Vyšetrovanie obchodovania s ľuďmi vyplýva z odhaľovania a jednotlivých vyšetrovateľských prístupov: reaktívne vyšetrovanie, proaktívne vyšetrovanie a rušivé vyšetrovanie. Reaktívne vyšetrovanie sa vzhľadom na povahu trestného činu obchodovania s ľuďmi veľmi nevyskytuje. Všetky tieto procesy smerujú k spravodlivému odsúdeniu a potrestaniu páchateľa, kde ešte stále má Slovenská republika rezervy. Trestný čin obchodovania s ľuďmi môže poznačiť obeť na celý život.

Autorka: npor. JUDr. Jana Mokrá, PhD.
Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Zoznam bibliografických odkazov

Európsky súd pre ľudské práva, Rantsev /Cyprus a Rusko, sťažnosť č. 25965/04, rozsudok (v konečnom znení) z 10. mája 2010.

Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciou kriminality Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2019. Situačná správa pre oblasť obchodovania s ľuďmi v Slovenskej republike 2018.

Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciou kriminality Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2020. Situačná správa pre oblasť obchodovania s ľuďmi v Slovenskej republike 2019.

Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciou kriminality Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2021. Situačná správa pre oblasť obchodovania s ľuďmi v Slovenskej republike 2020.

Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciou kriminality Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2022. Situačná správa pre oblasť obchodovania s ľuďmi v Slovenskej republike 2021.

Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciou kriminality Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, 2023. Situačná správa pre oblasť obchodovania s ľuďmi v Slovenskej republike 2022.

INTERPOL. 2008. Príručka najlepšej praxe pre vyšetrovateľov. Obchodovanie s ľuďmi. Lyon: Generálny sekretariát Interpolu.

KOVÁCS, Tibor a kol., 2019. Vzdelávanie príslušníkov Policajného zboru v oblasti prevencie a identifikácie obchodovania s ľuďmi. Príručka pre prax. Bratislava. SK2016 ISF SC5/NC3/A2/P1.

KUBOVIČOVÁ, Katarína, 2009. Základné informácie o problematike obchodovania s ľuďmi. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu.

LIGA ZA ĽUDSKÉ PRÁVA. 2015. Manuál pre advokátov zastupujúcich obete obchodovania s ľuďmi. Bratislava: X print s.r.o.. ISBN 978-80-972187-0-6

UNODC, 2006. Global report on Trafficking in Persons. Vienna: UNODC. [online]. január 2021. Dostupné na internete: https://www.unodc.org/documents/human-trafficking/HT-toolkit-en.pdf

VIKTORYOVÁ, J. a kol. 2015. Vyšetrovanie. Bratislava. Akadémia Policajného zboru v Bratislave. ISBN 978-80-8054-643-4

VIKTORYOVÁ, J. a kol., 2019. Vyšetrovanie trestných činov obchodovania s ľuďmi. In: Vzdelávanie príslušníkov Policajného zboru v oblasti prevencie a identifikácie obchodovania s ľuďmi. Bratislava 23.10.2019 – 24.102019. Zborník z 1. Medzinárodného odborného sympózia. Bratislava: Centrum polygrafických služieb MV SR. ISBN 978-80-8054-822-3

Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok