Negative consequences of the lack of factual nature of a criminal offense affecting fine therapists in the legal order of the Slovak Republic

Abstrakt: V právnom poriadku Slovenskej republiky absentuje pojem liečiteľ, neexistuje právna úprava, ktorá by upravovala ich právne postavenie či status, z toho vyplývajúce práva a povinnosti, ako aj otázku zodpovednosti a neexistuje ani osobitný právny predpis, ktorý by reguloval vykonávanie ich činnosti. Z dôvodu, že právny poriadok nedefinuje pojem liečiteľ, ako liečiteľ môže vystupovať v podstate každý, aj bez medicínskych vedomostí, čo znamená, že svoju činnosť môže vykonávať prakticky bez obmedzenia. Žiadny právny predpis nevymedzuje podmienky, ktoré by osoba musela splniť, ak by sa rozhodla vykonávať činnosť liečiteľa. Jediné právne limity pre činnosť liečiteľa stanovuje Trestný zákon, avšak v nedostatočnom rozsahu, nakoľko neexistuje žiadna skutková podstata trestného činu, ktorá by postihovala pokutných liečiteľov vykonávajúcich svoju činnosť za odmenu bez splnenia príslušných kvalifikačných predpokladov.
Aká je teda hranica medzi pokutným liečiteľstvom, ktoré vykonávajú šarlatáni za odmenu za účelom obohatenia sa a medzi činnosťou obyčajných bylinkárok, predávajúcich napríklad čaje alebo hojivé masti, ktoré v súčasnosti využíva takmer každý z nás? Práve týmto článkom by sme chceli poukázať na nevyhnutnosť zavedenia právnej úpravy liečiteľstva vykonávaného bez splnenia kvalifikačných predpokladov za odmenu do nášho právneho poriadku, nakoľko diskusia ohľadom zavedenia nového trestného činu neoprávneného výkonu regulovanej činnosti, ktorý mal patriť medzi trestné činy ohrozujúce trhovú ekonomiku sa viedla už v roku 2015, no žiaľ bezúspešne.
Kľúčové slová: liečiteľ, Trestný zákon, poškodenie zdravia, neoprávnené podnikanie

Abstract: In the legal order of the Slovak Republic there is no term healer, there is no legal regulation and there is no specific legal regulation regulating the performance of their activities. Due to the fact that the law does not define the term healer, the healer can be virtually everybody, even without medical knowledge, which means that he can practice practically without limitation. No legislation defines the conditions that a person would have to fulfill if he decides to pursue the activity of the healer. The only legal limits to the healer's activity are set by the Criminal Law, but to the extent that there is no fact whatsoever that would penalize fine therapists performing their activities for remuneration without fulfilling the relevant qualification assumptions.
What, then, is the boundary between fine therapies that make charlatans a reward for enrichment and the activity of ordinary herbs that sell, for example, teas or healing ointments that are currently used by everyone? It is with this contribution that I would like to point out the necessity of introducing the legislation of the healing performed without fulfilling the qualification prerequisites for rewarding our legal order because the discussion about the introduction of a new offense of unauthorized exercise of regulated activity that belonged to crimes that threatened the market economy was already in 2015, but unfortunately unsuccessful.
Key words: healer, the Criminal code, damage to health, unauthorized business

Foto: Peter Senko (2018)

1. Súčasná právna úprava liečiteľstva

V súčasnosti neexistujú žiadne limity na diferencovanie serióznych liečiteľov, ktorí vychádzajú z ľudových tradícii a znalostí a osobami, ktorí sa stali liečiteľmi skôr na dosiahnutie majetkového prospechu, ako pre snahu pomôcť druhým. Vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje osobitná právna úprava liečiteľstva, vychádzajúc zo základných zásad, na ktorých je postavený náš právny poriadok musíme konštatovať, že právo ich reguluje len veľmi voľne a nepriamo. Voľnosť liečiteľov vychádza z článku 2 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá ustanovuje, že ,,každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ ¹ Už z toho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že túto činnosť môže vykonávať každý, aj bez splnenia osobitných predpokladov.

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov definuje zdravotnú starostlivosť v ustanovení § 2 odsek 1 ako ,,súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií, zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.“¹ Z dikcie citovaného ustanovenia je však zrejmé, že zdravotnú starostlivosť môžu poskytovať výlučne zdravotnícki pracovníci.

V zmysle ustanovenia § 27 Zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ,,lekári, zubní lekári, farmaceuti, sestry, pôrodné asistentky, fyzioterapeuti, verejní zdravotníci, zdravotnícki laboranti, nutriční terapeuti, dentálne hygieničky, rádiologickí technici, zdravotnícki záchranári, zubní technici, technici pre zdravotnícke pomôcky, optometristi, farmaceutickí laboranti, maséri, oční optici, ortopedickí technici, praktické sestry, zubní asistenti a sanitári sú zdravotníckymi pracovníkmi. Zdravotníckym pracovníkom je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva povolanie logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik alebo laboratórny diagnostik v zdravotníckom zariadení, na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky alebo na regionálnom úrade verejného zdravotníctva a splnila podmienku podľa § 33 ods. 3 tohto Zákona.“³ Z uvedených ustanovení zákona, teda jednoznačne vyplýva, že liečitelia nepatria medzi zdravotníckych pracovníkov.

Na rozdiel od zdravotníckych pracovníkov liečitelia nemajú povinnosť registrovať sa, na vykonávanie svojej činnosti nemajú žiadnu licenciu a dokonca neexistuje ani inštitúcia, ktorá by viedla ich register. Nakoľko nemajú postavenie zdravotníckych pracovníkov nemusia sa sústavne vzdelávať a dokonca ani nie sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti so svojou činnosťou. Pre liečiteľov teda v trestnom konaní neplatí zákaz výpovede z dôvodu ochrany mlčanlivosti. Činnosť liečiteľov nikto nepovoľuje a nepodliehajú žiadnej odbornej kontrole. Keďže nevykonávajú zdravotnú starostlivosť a ani nemajú postavenie zdravotníckych pracovníkov, nemôže ich kontrolovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ani Ministerstvo zdravotníctvo. Ak by však tieto inštitúcie prikročili ku kontrole činnosti liečiteľa, išlo by o zjavné prekročenie ich právomoci.⁴

2. Postavenie liečiteľov v spoločnosti

Činnosť liečiteľov využíva v dnešnej dobe čoraz viac ľudí. Liečitelia riešia predovšetkým chronické problémy, ktoré odolávajú klasickej liečbe. Pacienta vnímajú ako celok a práve vďaka tomu dokážu odhaliť aj skryté dôvody zdravotných ťažkostí.⁵

V súčasnej dobe môžeme pozorovať vzrastajúci odklon od vedeckej medicíny, a to práve z dôvodu, že vedecká medicína hľadí na pacienta a na jeho ochorenie špecificky, pričom alternatívna medicína vníma pacienta holisticky, teda ako celok. Uchyľovanie sa pacientov k alternatívnej medicíne má viacero dôvodov. V súčasnosti je to hlavne dobová módnosť a spoločenská mentalita, ale určite aj skutočnosť, že vedecká medicína napriek obrovskému pokroku, stále nevie vyliečiť niektoré choroby.⁶

Medicína sa zrodila ako oficiálna veda, vedľa ktorej pretrvávala a dodnes trvá ľudová liečiteľská tradícia. Nová situácia vznikla po vzniku modernej vedeckej medicíny, s ktorou nemohli liečitelia súťažiť. To bolo impulzom pre vymýšľanie stále nových a kurióznejších metód a tiež exotických postupov, ktorými sa chceli od vedeckej medicíny odlíšiť a získať tak nových pacientov.

To sa podarilo a liečitelia, ktorí používajú stovky nových metód alternatívnej medicíny, sa stali konkurentmi oficiálnej medicíny. Aj keď má liečiteľstvo veľmi prastarý pôvod a zakotvenie v spoločnosti, ostáva aj naďalej kontroverznou oblasťou. Od začiatku je v spore s oficiálnou medicínou. Lekári a liečitelia odjakživa súperili o pacientov, a takisto bola vždy sporná účinnosť metód, ktoré liečitelia používali, či už to boli prírodné prostriedky alebo dnešné formy alternatívnej medicíny. Existovalo, aj stále existuje množstvo podvodníkov a šarlatánov medzi liečiteľmi, ale spor medzi lekármi a liečiteľmi nebol nikdy tak vyostrený ako v súčasnej dobe, keď liečitelia žiadajú, aby boli uznaní ako oficiálna súčasť štátneho zdravotníctva a ako partner vedeckej medicíny. Súčasné problémy liečiteľstva majú dve príčiny, a to nedostatočné vzdelanie liečiteľov a otáznu účinnosť metód, ktoré používajú. ⁷

Ľudia čoraz viac žiadajú a aj sami vykonávajú najrôznejšie magické praktiky, čím sa otvoril priestor pre alternatívnu, respektíve doplnkovú medicínu. Mnohé liečebné systémy alternatívnej medicíny majú nie len svoje vlastné pomenovanie, ale i mnohoročnú tradíciu v iných kultúrach. V našom kultúrnom okruhu sa rada ľudí vracia k prírodnej liečbe. ⁸

Väčšina liečiteľov považuje svoje umenie za dar a zastáva ten názor, že nie je možné týmto spôsobom liečiť za peniaze, pre osobný zisk. Sú presvedčení o tom, že ako náhle by začali za liečenie brať peniaze, svoje schopnosti by veľmi rýchlo stratili, alebo dokonca by mohli zomrieť. Niektorí liečitelia však v praxi túto zásadu obchádzajú tým, že pacienti im za poskytovanie ich služieb zaplatia. Medzi liečiteľov, ktorí sú presvedčení o tom, že ak si nechajú za liečenie zaplatiť, o svoje schopnosti prídu, patrí veľká skupina všetkých spiritualitistických liečiteľov, ktorí liečia prostredníctvom ducha, ktorý do nich vstupuje. Títo liečitelia však chápu potrebu pacientov za liečenie zaplatiť, prijímajú odmenu nepriamou formou, cez verejne vystavenú pokladnicu. Takmer nikto z nich sa však neodváži vydať niečo, ako cenník a účtovať podľa času stráveného s pacientom. ⁹

Liečitelia, ktorí vnímajú svoje schopnosti ako Boží dar si nepýtajú peniaze pre zisk, ale ponechávajú platbu na pacientovi ako formu daru alebo milodaru, ktorým dochádza k vyrovnaniu energie. V duchovnej sfére je totiž dôležitá rovnováha výdaja a príjmu energie. Liečiteľ liečením energiu vydá a potrebuje túto energiu prijať späť, a práve to sa deje prostredníctvom poskytovania rôznych milodarov. Poniektorí liečitelia ponechávajú hranicu na pacientovi, iní si určia peňažnú škálu, v rámci ktorej sa možno pohybovať a iní si zasa stanovia presný poplatok za liečenie.

Práve z dôvodu, že spoločnosť čoraz viac využíva činnosť liečiteľov, ako akúsi formu alternatívnej medicíny je nevyhnutné im venovať pozornosť, aby nevykonávali svoju činnosť za účelom nadobudnutia majetkového prospechu, ale z dôvodu pomoci druhým.

3. Správne a trestnoprávne postihovanie pokutných liečiteľov

Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti nie je v našom právnom poriadku explicitne upravené trestanie liečiteľov alebo šarlatánov, ktorí si za poskytovanie služieb nárokujú odmenu, je len veľmi ťažké zhodnotiť, aký druh prevenčného prostriedku je nevyhnutné k ich potrestaniu zvoliť. Liečiteľstvo vykonávané za finančnú odmenu za účelom nadobudnutia majetkového prospechu môžeme nepochybne považovať za zárobkovú činnosť. Ak teda liečiteľ vykonáva svoju činnosť za odplatu, môže sa dopustiť priestupku na úseku podnikania v zmysle ustanovenia § 24 odsek 1 písm. a/ Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Tohto priestupku sa dopustí ten ,,kto neoprávnene vykonáva obchodnú, výrobnú alebo inú zárobkovú činnosť. Následkom tohto priestupku môže byť uloženie pokuty až do 331 Eur, v krajnom prípade uloženie zákazu činnosti až na obdobie jedného roka.“¹⁰

Prísnejším, už trestnoprávnym postihom je naplnenie skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného podnikania v zmysle ustanovenia § 251 Trestného zákona. Pokiaľ by liečiteľ vykonával neoprávnené podnikanie v malom rozsahu a súčasne by na takúto činnosť nemal podnikateľské oprávnenie s cieľom získať trvalý príjem, hrozil by mu trest odňatia slobody až na jeden rok. Ak by svojou činnosťou získal väčší prospech, tak by mu v zmysle ustanovenia § 251 odsek 2 písm. c/ Trestného zákona hrozil trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. Ak by však svojou činnosťou spôsobil značnú škodu tak by mu v zmysle ustanovenia § 251 odsek 3 Trestného zákona hrozil trest odňatia slobody v rozsahu jeden až päť rokov a v prípade ak by naplnil ustanovenie § 251 odsek 4 Trestného zákona a spôsobil by škodu veľkého rozsahu potrestal by sa odňatím slobody na štyri až osem rokov.

Trestný zákon pamätá aj na situácie, kedy liečiteľ poškodí zdravie inej osoby. V takomto prípade sa liečiteľ dopustí trestného činu poškodenia zdravia v zmysle ustanovenia § 162 odsek 1 Trestného zákona, pričom táto skutková podstata je pomerne vhodná na postihovanie liečiteľov, ak poškodia zdravie svojho klienta. Tohto trestného činu sa dopustí ten ,,kto vykonáva napriek tomu, že nemá predpísanú odbornú spôsobilosť zdravotníckeho pracovníka alebo iného odborného pracovníka v zdravotníctve, úkony zdravotnej starostlivosti a neodborným vyšetrovacím alebo liečebným úkonom alebo nesprávnou indikáciou liekov, liečiv alebo iných zdravotníckych pomôcok, čo aj z nedbanlivosti,“
a) bezprostredne ohrozí život iného,
b) inému ublíži na zdraví,
c) alebo uskutoční bez súhlasu iného vyšetrovací alebo liečebný úkon alebo nesprávnu indikáciu liekov, liečiv alebo iných zdravotníckych pomôcok a takým úkonom ohrozí jeho zdravie.

Ustanovenie § 162 odsek 1 písm. b / upravuje špeciálnu skutkovú podstatu trestného činu poškodenia zdravia, ktorá má prednosť pred skutkovou podstatou trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle ustanovenia § 156 a § 158 Trestného zákona, čo znamená, že aplikácia tohto ustanovenia je prednostná, pričom súbeh týchto trestných činov je v tomto prípade vylúčený.

Za takýto trestný čin možno páchateľovi uložiť trest v rozsahu od šiestich mesiacov až troch rokov. Ak však páchateľ v v zmysle ustanovenia § 162 odsek 2 Trestného zákona spácha tento čin závažnejším spôsobom konania alebo na chránenej osobe potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. V prípade ak by sa dopustil takéhoto konania a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť trestná sadzba sa zvyšuje z troch na osem rokov. ¹¹

4. Neúspešné pokusy o zavedenie skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného výkonu regulovanej činnosti

Známe prípady liečby leukémie tlieskaním či cukrovky vysadením inzulínu, ktoré skončili smrťou pacientov, prispeli k tomu, že ministerstvá na Slovensku, ale aj v susednom Česku spustili boj proti šarlatánom.¹²

Výbor NR SR pripravoval novelu Trestného zákona, ktorá by postihovala šarlatánov, a to trestnou sadzbou až na osem rokov. Väzenie im hrozilo nie len za ublíženie na zdraví, ale aj za to, ak by si za svoje neodborné služby dali zaplatiť. Z tohto nepresného formulovania novely zákona vyplývalo, že trest je možné uložiť aj bylinkárom za to, že si za svoju činnosť nechajú zaplatiť.

Tento pozmeňovací návrh zákona však parlament zmietol zo stola, a to z dôvodu, že je nevyhnutné rozlišovať medzi šarlatánmi a bylinkármi, pretože šarlatáni tvrdia, že človeka vyliečia aj z posledného štádia rakoviny a bylinkári vychádzajú z vedomostí starých mám. Proti tomuto návrhu zákona sa ohradila najmä skupina zástancov alternatívnej medicíny na čele so Slovenskou komorou homeopatov. Ďalším dôvodom, prečo návrh zákona neprešiel bolo to, že laická verejnosť nemala žiadnu možnosť vyjadriť sa k tejto skutočnosti a o tomto ustanovení ani neprebehla žiadna spoločenská diskusia. Tento paragraf zákona bol formulovaný veľmi všeobecne a jeho význam spočíval v likvidácii všetkých liečiteľov na Slovensku.¹³

Hlavným iniciátorom pripravovanej novely Trestného zákona bola Slovenská lekárska komora a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za ustanovenie § 251a Trestného zákona upravujúce neoprávnené zamestnávanie za medzi trestného činy ohrozujúce trhovú ekonomiku mala včleniť nová skutková podstata trestného činu, a to trestný čin neoprávneného výkonu regulovanej činnosti v zmysle ustanovenia § 251bTrestného zákona.

Pozmeňovací návrh novely Trestného zákona znel: ,,Kto za odmenu vykonáva činnosť, ktorej obsahom sú úkony, na ktorých vykonávanie osobitný predpis vyžaduje predpísané kvalifikačné predpoklady a ktorej výkon inak podlieha dohľadu podľa osobitného predpisu, napriek tomu, že nemá oprávnenie vyžadované osobitným predpisom, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“

Primárnym objektom tohto trestného činu bola zrejme ochrana trhovej ekonomiky, respektíve ochrana hospodárskych záujmov, pretože tento trestný čin mal byť zaradený medzi trestné činy hospodárske v rámci piatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona. Sekundárnym objektom mal byť nepochybne život a zdravie človeka, z čoho sa domnievame, že do úvahy by prichádzal aj súbeh s trestnými činmi proti životu a zdraviu.

Poslanci tiež navrhovali, aby sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky páchateľ potrestal, ak spácha takýto čin a získa ním väčší prospech. Ak získa značný prospech, hrozí mu trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Ak by však získal prospech veľkého rozsahu, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až osem rokov.

Slovenská lekárska komora argumentovala pripravovanú novelu zákona tým, že ako samosprávna stavovská organizácia registruje zdravotníckych pracovníkov v povolaní lekár a vykonáva dohľad nad odbornosťou výkonu povolania. Lekárske povolanie sa radí medzi povolania, ktoré sú osobitnými predpismi regulované a na ich výkon sa vyžaduje splnenie osobitných kvalifikačných predpokladov. V praxi nie sú ojedinelé prípady, kedy osoby rôzne označované napríklad lekár, liečiteľ, mastičkár vykonávajú za úplatu činnosti, ktoré svojim obsahom napĺňajú činnosti, ktoré zákon č. 576/2004 Z.z. označuje za poskytovanie zdravotnej starostlivosti a ich výkon zveruje iba osobám, ktoré spĺňajú podmienky stanovené zákonom č. 578/2004 Z.z.

Napriek tomu, že základné práva a slobody sú rovnocenné, ochrane práva na zdravie a život je potrebné venovať najväčšiu pozornosť. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobami, ktoré nie sú v súlade s platnou právnou úpravou oprávnené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, toto právo bezprostredne ohrozuje. Zásah osôb bez príslušnej odbornosti do telesnej alebo duševnej integrity osoby má v prevažnej väčšine prípadov za následok neodstrániteľné negatívne následky na zdraví, preto je nevyhnutné takýmto snahám predchádzať.

Z vyššie uvedených dôvodov Slovenská lekárska komora navrhla Ministerstvu spravodlivosti doplniť osobitnú trestnú zodpovednosť takýchto osôb a podporila návrh novely Trestného zákona tento problém riešiť.¹⁴

Aj keď v súčasnosti v našom právnom poriadku nemáme zakotvenú úpravu liečiteľstva, mnohí služby liečiteľov využívajú. Výrazným nedostatkom neexistencie právnej úpravy liečiteľstva je aj to, že nemáme vytvorený systém akreditácie liečiteľov, vyhodnocovanie systému ich práce a z toho dôvodu preto štát nevie povedať, ktorý liečiteľ je v poriadku a ktorý nie. Mala by sa vytvoriť akási komora liečiteľov, ktorá by rozhodovala, ktorý liečiteľ dostane licenciu a ktorý nie. Vytvorila by tak etický kódex, stanovujúci postup podľa diagnózy.¹⁵

Záver

Nakoľko právna úprava postavenia liečiteľov a výkonu ich činnosti neexistuje, je nevyhnutné v najbližšej dobe opäť otvoriť tému, aby sa zaviedla skutková podstata trestného činu, ktorá by postihovala pokútnych liečiteľov vykonávajúcich činnosť bez splnenia kvalifikačných predpokladov za odmenu. Prioritou by sa malo stať diferencovanie liečiteľov, ktorí vykonávajú svoju činnosť za účelom pomoci ostatným, ako rôzni bylinkári a odlišovať liečiteľov, ktorí svoju činnosť vykonávajú, len za účelom nadobudnutia majetkového prospechu, čo v krajnom prípade môže dôjsť aj k poškodeniu zdravia nevinného človeka.

Z dôvodu nedostatočnej právnej úpravy liečiteľstva v súčasnosti nevieme zhodnotiť, ktorý liečiteľ vykonáva svoju činnosť nezištne a ktorý ju vykonáva len za účelom obohatenia sa. Mala by sa vytvoriť akási komora liečiteľov, ktorá by jednoznačne regulovala ich činnosť a ktorá by vydávala aj licencie na vykonávanie takejto činnosti.

Vzhľadom k tomu, že táto téma je stále aktuálna a diskutabilná, nevylučujeme, že sa ňou spoločnosť bude v najbližšej dobe opäť zaoberať.

Autor: JUDr. Alica Fedorová
UPJŠ v Košiciach, Právnická fakulta, externá doktorandka, Katedra dejín štátu a práva

Zoznam použitej literatúry:
1. HRABÁKOVÁ, Zuzana: Ľudové liečiteľstvo alebo alternatívna medicína, In: Liek pre vaše zdravie. Dostupné na http://liek.beautywoman.sk/clanok/1706
2. HEŘT, Jiří.: Alternativní medicína a léčitelství. 1. vydanie. VN: Praha, 2011, 240 s. ISBN 978-80-87373.
3. KOVÁČ, Peter.: Lekár a liečitelia, In: Via practica. Dostupné na: http://www.slovenskachirurgia.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=2898&mag...
4. KREMPASKÝ, Ján.: Česi na podvodníkov chystajú zákon, u nás sa vyčkáva. Dostupné na: https://old.lekom.sk/index.php?ID=3110
5. LENKOVÁ, Jitka.: Velká kniha alternativní medicíny. 1. vydanie. Regia: Praha, 2001, 583 s. ISBN 80-86367-16-9.
6. Spoločná správa výborov NRSR (tlač 1459 ), VI. Volebné obdobie [28.10.2018] Dostupné na: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=415934
7. ŠIMEK, Jiří.: Lékářská etika. 1. vydanie. Grada Publishing: Praha, 2015, 224 s. ISBN 978-80-247-9884-4.
8. Ústavný zákon č. 460/1992 Zb.
9. Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
10. Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
11. Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
12. Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

¹ Ústavný zákon č. 460/1992 Zb.
² Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
³ Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
⁴ KOVÁČ, P.: Lekár a liečitelia, In: Via practica [ 28.10.2018 ] Dostupné na: http://www.slovenskachirurgia.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=2898&mag...
⁵ http://www.alternamedica.sk/
⁶ HRABÁKOVÁ, Z.: Ľudové liečiteľstvo alebo alternatívna medicína, In: Liek pre vaše zdravie [ k 29.10.2018 ] Dostupné na http://liek.beautywoman.sk/clanok/1706
⁷ HEŘT, J.: Alternativní medicína a léčitelství. 1. vydanie. VN, Praha, 2011, ISBN 978-80-87373, s. 17-18
⁸ ŠIMEK, J.: Lékářská etika. 1. vydanie. Grada Publishing, a.s., Praha, 2015, ISBN 978-80-247-9884-4, s. 198
⁹ LENKOVÁ, J.: Velká kniha alternativní medicíny. 1. vydanie. Regia, Praha, 2001. ISBN 80-86367-16-9, s. 470
¹⁰ Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
¹¹ Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
¹² KREMPASKÝ, J.: Česi na podvodníkov chystajú zákon, u nás sa vyčkáva, [13.11.2018] Dostupné na: https://old.lekom.sk/index.php?ID=3110
¹³ https://www.cas.sk/clanok/320789/novela-trestneho-zakona-poriadne-pritvr...
¹⁴ Spoločná správa výborov NRSR (tlač 1459 ), VI. Volebné obdobie [28.10.2018] Dostupné na: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=415934
¹⁵ https://www.noviny.sk/slovensko/148440-vladny-smer-ustupil-liecitelov-a-...