Okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť z pohľadu trestnoprávnej teórie

júl 19 2020

Circumstances excluding criminal responsibility from the perspective of criminal theory

Abstrakt: Článok sa zameriava na okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť z pohľadu trestnoprávnej teórie. Aby článok naplnil svoj stanovený cieľ, venuje sa predovšetkým skúmaniu a popisovaniu zákonnej právnej úpravy súvisiacou s témou článku. Článok pozostáva zo štyroch na seba nadväzujúcich častí. V prvej časti sa v stručnosti zameriava všeobecne na okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť. Druhá a tretia časť článku sa sústreďujú najmä na platnú právnu úpravu spomínanej oblasti. Teda predovšetkým na vylúčenie trestnej zodpovednosti páchateľa vzhľadom na nedostatok jeho veku, resp. príčetnosti. V poslednej časti článku sa autor snaží čitateľovi priblížiť špecifiká spojené s trestnou zodpovednosťou mladistvého páchateľa.
Kľúčové slová: trestný čin, okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť, vek, nepríčetnosť, mladistvý páchateľ

Abstract: The article focuses on the circumstances excluding criminal responsibility from the point of view of criminal theory. In order for the article to fulfill its goal, it is mainly devoted to the examination and description of the legislation related to the topic of the article. The article consists of four consecutive parts. In the first part, it briefly focuses on circumstances excluding criminal responsibility in general. The second and third parts of the article focus mainly on the current legislation in this area. Thus, in particular to exclusion from criminal responsibility of an offender with regard to his/her age or insanity. In the last part of the article, the author tries to bring closer to the reader the specifics associated with the criminal responsibility of a juvenile offender.
Keywords: crime, circumstances excluding criminal responsibility, age, insanity, juvenile offender

ÚVOD

V súvislosti s okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť činu treba vysvetliť podobný pojem, ktorý sa ale významne odlišuje od predchádzajúceho nielen názvom, ale aj obsahom. Týmto pojmom sú „okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť“. Práve skúmaniu a popisovaniu zákonnej právnej úpravy okolností vylučujúcich trestnú zodpovednosť páchateľa trestného činu sa prioritne venuje tento článok. Zásadný rozdiel medzi týmito inštitútmi trestného práva hmotného je v tom, že v prípade okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, čin nie je trestným činom. V prípade, ak nastane niektorá okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť, tak čin má spravidla charakter trestného činu, ale vzhľadom na absenciu okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť, nemožno za neho vyvodiť trestnú zodpovednosť. Slovenská právna úprava zoskupuje pod týmto pojmom len dve okolnosti a to konkrétne situácie, pri ktorých nebude páchateľ trestne zodpovedný vzhľadom na svoj vek alebo nepríčetnosť. Aj v prípade, že páchateľove konanie teda nie je na základe týchto dôvodov možné trestne stíhať, stále sa jedná, ako už bolo spomenuté, o trestný čin. Páchateľ zaňho len nebude trestne zodpovedný.

Cieľom tohto článku bolo zamerať sa na okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť z pohľadu trestnoprávnej teórie. Aby článok naplnil stanovený cieľ, bude sa v ňom autor venovať predovšetkým skúmaniu a popisovaniu ich zákonnej právnej úpravy. Úlohou článku je však takisto čitateľa oboznámiť s príbuznými pojmami a inštitútmi trestného práva hmotného.

Podkladom pre spracovanie článku bola predovšetkým odborná literatúra ako aj platná legislatíva. Článok pozostáva zo štyroch na seba nadväzujúcich častí. V prvej časti sa v stručnosti zameriava všeobecne na okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť. Druhá a tretia časť článku sa sústreďuje najmä na platnú právnu úpravu spomínanej oblasti. Teda najmä na vylúčenie trestnej zodpovednosti páchateľa vzhľadom na jeho vek, resp. nepríčetnosť. V poslednej časti článku sa autor snaží čitateľovi priblížiť špecifiká spojené s trestnou zodpovednosťou mladistvého páchateľa.

Všeobecne o okolnostiach vylučujúcich trestnú zodpovednosť

Trestný zákon pojem „trestná zodpovednosť“ síce používa, no neupravuje jeho definíciu. Definovať ho tak možno odvodením od všeobecného pojmu „zodpovednosť“ a takisto „právna zodpovednosť“. Oba tieto pojmy však vymedzuje právna teória. Pod zodpovednosťou sa celkovo myslí nevyhnutnosť osoby byť zodpovedná za svoje vlastné správanie. Do úvahy prichádzajú viaceré druhy zodpovednosti. Môže ísť o zodpovednosť politickú, morálnu, spoločenskú a, v neposlednom rade, aj právnu zodpovednosť. Právnu zodpovednosť môžeme chápať vo viacerých podobách. Je to napríklad v občianskoprávnej, pracovnoprávnej, disciplinárnej zodpovednosti a taktiež už nami spomínanej trestnej zodpovednosti. Právna teória takisto vysvetľuje aký je rozdiel medzi právnou zodpovednosť v užšom význame alebo v širšom zmysle.1

V užšom zmysle sa pod právnou zodpovednosťou rozumie taká zodpovednosť, ktorá vzniká až v okamihu porušenia práva určitým subjektom a jej podstata spočíva v povinnosti subjektu niesť následky tohto porušenia. V širšom zmysle sa právnou zodpovednosťou rozumie právnymi predpismi upravený vzťah medzi štátom, jeho orgánmi a subjektmi práva, ktoré sa pred štátom zodpovedajú za presné a svedomité plnenie povinností, ktoré vyplývajú z právnych predpisov.2

Právnou zodpovednosťou založenou na subjektívnej zodpovednosti je aj trestná zodpovednosť. Základom trestnej zodpovednosti je existencia trestnoprávneho vzťahu. Takýto vzťah nastáva medzi štátom (súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní) a subjektom (fyzická alebo právnická osoba), ak sa subjekt dopustí takého konania, ktoré je protiprávne a spĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Tomuto subjektu tak vzniká trestná zodpovednosť. Na základe týchto skutočností môžeme teda trestnú zodpovednosť chápať ako povinnosť páchateľa trestného činu strpieť podľa predpokladaných zákonných podmienok sankcie upravené Trestným zákonom.3

Obsahom trestnej zodpovednosti je predovšetkým možnosť uložiť trestnoprávnu sankciu trestne zodpovednej osobe, alebo takisto možnosť potrestania osoby, ktorá trestný čin spáchala. Páchateľ trestného činu však musí spĺňať určité podmienky Na to, aby bolo možné voči páchateľovi trestného činu vyvodiť trestnú zodpovednosť, musí spĺňať určité podmienky . Tieto podmienky upravuje Trestný zákon. Konkrétne ide o podmienku veku subjektu, ktorá je uvedená v ustanovení § 22 Trestného zákona a o podmienku príčetnosti subjektu, ktorá je uvedená v § 23 Trestného zákona. V prípade, že je páchateľom činu fyzická osoba, ktorá nespĺňa tieto obligatórne podmienky, tak nie je za tento čin trestne zodpovedná, a to ani v prípade, že jej konanie inak spĺňa znaky trestného činu. Trestný zákon nazýva neexistenciu týchto podmienok pojmom „okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť“. Páchateľa trestného činu - fyzickú osobu, charakterizujú dve skupiny znakov:

  • obligatórne, ktorými sú
    - príčetnosť,
    - určitý vek – staršia ako štrnásťročná (pri trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona staršia ako pätnásťročná, pri trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona staršia ako osemnásťročná), a
  • fakultatívne, ktorými sú
    - rozumová a mravná vyspelosť,
    - osobitné znaky uvedené v Trestnom zákone charakterizujúce páchateľa (špeciálny, resp. konkrétny subjekt).4

V ustanoveniach § 22 (vek) a § 23 (príčetnosť) Trestného zákona sú vyjadrené okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť. Dikcie uvedených ustanovení teda jasne stanovujú, že v dôsledku nedostatku veku a príčetnosti na strane páchateľa, nemôže byť tento za svoje protiprávne konanie potrestaný.5

Vek

Osoby, ktoré nedosiahli určitý vek nemôžu za svoje konanie niesť trestnú zodpovednosť. Toto konštatovanie vychádza z toho, že trestná zodpovednosť sa má uplatňovať len voči osobám, ktoré sú dostatočne sociálne vyzreté a takisto osobám schopným niesť následok trestnej zodpovednosti. Človek sa nestáva sociálne vyzretou osobnosťou v momente svojho narodenia, ale až postupným procesom dospievania. Trestne zodpovednou teda nemôže byť osoba, ktorá nedosahuje určitý stupeň zrelosti svojho biologického a psycho-sociálneho vývoja. Je to z dôvodu neprítomnosti ovládacích a rozpoznávacích schopností, čo spôsobuje, že z pohľadu trestného práva je táto osoba postavená na úroveň osoby nepríčetnej.6

V podmienkach európskych štátov sa hranice vzniku trestnej zodpovednosti s ohľadom na vek výrazne odlišujú . Hranica trestnej zodpovednosti desať rokov je v Anglicku a Walese, dvanásť rokov v Holandsku a Severnom Írsku, trinásť rokov v Poľsku, Portugalsku a Grécku, štrnásť rokov v Rakúsku, Nemecku a Maďarsku, pätnásť rokov v Českej republike, Švédsku a Dánsku, šestnásť rokov v Španielsku, a dokonca osemnásť rokov v Belgicku a Luxembursku.7

V podmienkach Slovenskej republiky pri definovaní veku trestne zodpovedného páchateľa došlo v rámci rekodifikácie Trestného zákona v roku 2005 k mimoriadne závažnej zmene, kedy sa hranica trestnej zodpovednosti znížila z pätnásť na štrnásť rokov. Príznačné pre rozvoj modernej civilizácie je akcelerácia vývoja mládeže. Týka sa to ale oveľa viac fyzickej vyspelosti, a menej už mentálnej zrelosti. Na druhej strane nie je možné poprieť ani to, že aj po tejto stránke súčasná mládež dospieva rýchlejšie, ako tomu bolo v minulosti. Podmienené je to hlavne celkovým životným štýlom, materiálnymi podmienkami, úrovňou a tempom jej vzdelávania, prístupom k informáciám prostredníctvom médií a informačnej techniky. Uvedené faktory, ako aj mnohé iné s nimi súvisiace bio-psycho-sociologické podmienky a príčiny, ako aj ich dôsledky v prvom rade odôvodňujú potrebu ešte dôslednejšie chrániť mládež pred negatívnymi vplyvmi, pred sociálno-patologickými javmi a zintenzívniť pôsobenie všetkých súčastí výchovného systému a vzdelávania, ako aj vytvoriť mládeži materiálne a kultúrne podmienky pre vzdelávanie, pracovné uplatnenie a zvýšiť ich perspektívy, pokiaľ ide o možnosti bývania, zdravého spôsobu života, využívania voľného času a vytvoriť zdravé výchovné prostredie.8

V rámci vekovej hranice mládeže je dôležité, že niet pochybností o tom, že sa u mládeže znižuje veková hranica tých, ktorí sa podieľajú, a to aj opakovane v súčinnosti s dospelými páchateľmi na páchaní mnohokrát závažnejšej predovšetkým násilnej, mravnostnej a majetkovej kriminality. V mnohých prípadoch sa tak deje v spojení s užívaním návykových látok alebo drog. Vyplýva to zo štatistík, dokumentujúcich stav a vývoj kriminality, jej štruktúru, ako údaje o jej páchateľoch.9

Zánik trestnej zodpovednosti, čo sa týka veku, v Trestnom zákone nie je určený. V podstate platí, že fyzická osoba je trestne zodpovedná až do okamihu svojej smrti. Dosiahnutím určitej vekovej hranice ale môžu v niektorých prípadoch nastať psychické zmeny vedúce k zmenšenej príčetnosti, alebo dokonca k nepríčetnosti. Ak ale nie je v jednotlivých prípadoch zistená nepríčetnosť vyvolaná výraznými stareckými zmenami, tak v takom prípade trestná zodpovednosť pretrváva. Hranica dosiahnutia veku šesťdesiat rokov sa v trestnom práve považuje za všeobecnú poľahčujúcu okolnosť. Taktiež pokročilý vek u osoby páchateľa môže mať vplyv na výber vhodnej sankcie.10

Ustanovenie § 22 Trestného zákona upravuje všeobecnú hranicu trestnej zodpovednosti dosiahnutím štrnásteho roku veku. Z toho vyplýva, že osoby mladšie ako štrnásť rokov nie sú za svoje konanie trestne zodpovedné. V prípade ak sa aj takáto osoba dopustila skutku, ktorý napĺňa znaky trestného činu, nie je zaňho trestne zodpovedná. Takýto čin sa označuje ako čin inak trestný, keďže nejde o trestný čin, nakoľko neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu (vek páchateľa). Trestná zodpovednosť sa vzhľadom na výkladové ustanovenie § 136 Trestného zákona začína až dňom nasledujúcim po dni štrnástich narodenín. Fakticky je to teda od 00:01 hodiny dňa, ktorý nasleduje po samotnom dni narodenín. Ak sa osoba dopustí trestného činu presne v deň, kedy dosiahne 14 rokov, tak nie je za tento čin trestne zodpovedná. Pre vznik trestnej zodpovednosti je dôležitá doba konania a nie doba vzniku následkov. Ak sa takáto osoba dopustí pokračovacieho trestného činu (§ 123 ods. 10 TZ) alebo trváceho trestného činu (§ 123 ods.. 12 TZ), trestná zodpovednosť je obmedzená iba na činy spáchané po dosiahnutí štrnástich narodenín. Z takto vymedzenej všeobecnej hranice trestnej zodpovednosti z hľadiska veku Trestný zákon upravuje dve výnimky:

  • pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 TZ nie je trestne zodpovedný, kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku,
  • pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201a nie je trestne zodpovedný, kto v čase spáchania činu nedovŕšil osemnásty rok svojho veku.11

Trestný zákon uvádza aj ďalšie vekové hranice dôležité pre trestné právo:

  • osobe, ktorá dovŕšila dvanásty rok svojho veku, a ktorá je mladšia ako štrnásť rokov, je možné po splnení zákonných podmienok uložiť ochrannú výchovu v občianskoprávnom konaní (§ 95 TZ),
  • mladistvý mladší ako 15 rokov – v takomto prípade je trestná zodpovednosť podmienená úrovňou rozumovej a mravnej vyspelosti (§ 95 ods. 1 TZ),
  • len do dovŕšenia osemnásteho roku veku mladistvého môže trvať ochranná výchova (§ 103 ods. 2 TZ),
  • do dovŕšenia devätnásteho roku osoby je možné predĺžiť trvanie ochrannej výchovy, ak to vyžaduje záujem mladistvého (§ 103 ods.. 2 TZ),
  • osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok svojho veku a neprekročila 21 rokov svojho veku sa označuje ako osoba blízka veku mladistvého,
  • osoba staršia ako 60 rokov sa označuje osobou vyššieho veku.12

Pokiaľ ide o trestnú zodpovednosť právnických osôb, sú jej podmienky upravené v osobitnom zákone. Ide konkrétne o zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Páchateľom trestného činu sa stáva právnická osoba, ktorej je pripočítané porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom, spôsobom uvedeným v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb.13

Príčetnosť

Pod pojmom príčetnosť sa rozumie úroveň duševných schopností páchateľa, ktoré zakladajú jeho spôsobilosť stať sa páchateľom trestného činu. Vo všeobecnej rovine možno pod príčetnosťou rozumieť taký stav fyzickej osoby, ktorý jej umožňuje v čase spáchania činu ovládať svoje konanie a takisto rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Príčetnosť páchateľa je taktiež podmienená jeho schopnosťou uvedomiť si negatívny význam svojho trestného činu v spoločnosti. Pojem príčetnosť nie je v Trestnom zákone Zákonodarca ale v ustanovení § 23 Trestného zákona vymedzil pojem „nepríčetnosť“, a to tak, že „ kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Na základe tejto definície páchateľ konal v nepríčetnosti, ak :
a) trpel duševnou poruchou,
b) bol pozbavený schopnosti
- rozpoznať protiprávnosť činu (rozpoznávacia schopnosť) alebo
- ovládať svoje konanie (ovládacia schopnosť),
c) strata rozpoznávacej alebo ovládacej schopnosti je v dôsledku duševnej poruchy,
d) strata rozpoznávacej alebo ovládacej schopnosti bola prítomná v čase spáchania činu.
Všetky uvedené podmienky musia byť splnené súčasne.14

Možno povedať, že platná právna úprava definuje v ustanovení § 23 Trestného zákona takzvanú nezavinenú nepríčetnosť. Z jej definície vyplývajú dve kritériá:

  • kritérium psychiatrické,
  • kritérium časové.

Psychiatrickým (biologickým) kritériom je duševná porucha, ktorá má za následok neschopnosť osoby rozpoznať protiprávnosť činu alebo neschopnosť ovládať svoje konanie. Duševnou poruchou sa v psychiatrickej náuke rozumie výrazná odchýlka od úplného stavu sociálnej a duševnej pohody. Duševná porucha sa prejavuje ako duševnými tak aj telesnými príznakmi. Obe sú však zapríčinené pôsobením psychických činiteľov. Odchýlka od normy môže byť individuálna (správanie sa osôb podobných vlastností, veku, podobného sociálneho prostredia či spoločenského postavenia) alebo intraindividuálna (významná zmena v správaní jednotlivca). Duševné poruchy sa objavujú v rozličných podobách. Pod vrodenou duševnou poruchou chápeme napríklad duševná zaostalosť – mentálna retardácia. Nadobudnutou duševnou poruchou je zase napríklad patologické hráčstvo, Alzheimerova choroba a pod. Podľa dĺžky času možno rozlíšiť poruchy trvalé, dlhotrvajúce alebo prechodné. Duševné poruchy ale bývajú zapríčinené aj rôznymi inými príčinami , ktorými môžu byť napríklad nadmerné požívanie alkoholických nápojov, duševná choroba, či úraz alebo iné poškodenie mozgu vedúce k mozgovej dysfunkcii.15

Na to, aby bola nejaká osoba označená za nepríčetnú nestačí konštatovanie znalca z odboru psychiatrie, že táto osoba trpela duševnou poruchou už v čase spáchania daného činu. Kľúčové je totiž preukázanie súvislosti medzi existenciou duševnej poruchy a absenciou schopnosti rozpoznať protiprávny charakter činu (rozpoznávacia schopnosť) respektíve schopnosti ovládať svoje konanie. Absencia alebo nedostatok rozpoznávacej schopnosti sú založené na tom, že páchateľ nie je schopný rozpoznať, že jeho konanie je protiprávne. Predstavu o protiprávnosti nemajú ľudia v čase činu trpiaci, hoci aj dočasne, duševnou poruchou. Nepožaduje sa schopnosť presne odhadnúť stupeň závažnosti činu. Páchateľ činu inak trestného si na jednej strane uvedomuje, že jeho konanie je protiprávne avšak následkom duševnej poruchy nie je schopný odolať určitým impulzom a konaniu. Príkladom duševnej poruchy, kde môže byť dominantná absencia ovládacej schopnosti je kleptománia – patologické kradnutie, kde osoba nedokáže opakovane odporovať impulzom kradnúť predmety, ktoré nepotrebuje a nemajú materiálny zisk.16

Pre potreby právnej teórie a aplikačnej praxe je dôležité rozlišovať nepríčetnosť a stav zmenšenej príčetnosti (v dôsledku duševnej poruchy je znížená rozpoznávacia resp. ovládacia schopnosť). Zmenšená nepríčetnosť je stav osoby, v ktorom pôsobením duševnej poruchy bola vo výraznej miere zoslabená jej schopnosť rozpoznať protiprávnosť jej konania alebo obmedzená schopnosť ovládať svoje konanie. Pri porovnaní pojmov nepríčetnosť a stav zmenšenej príčetnosti je jasné, že pri druhom pojme nenastane celková strata rozpoznávacej alebo ovládacej schopnosti, ale len výrazné oslabenie jednej z týchto schopností, alebo aj obidvoch. Ak konal páchateľ v stave zmenšenej príčetnosti, neznamená to ešte automaticky uloženie miernejšieho trestu. Konanie v stave zmenšenej príčetnosti totiž nie je povinne poľahčujúcou okolnosťou. Zmenšená príčetnosť síce môže znižovať mieru páchateľovho zavinenia, avšak spravidla zvyšuje nebezpečnosť jeho osoby.17

Okrem toho stav zmenšenej príčetnosti nemusí byť nevyhnutne výsledkom pôsobenia duševnej choroby. Dostatočnou je aj krátkodobá duševná porucha , ako je porucha duševných funkcii, ktorá sa vyznačuje tým, že v jej dôsledku došlo v čase spáchania činu ku zmenšenej schopnosti páchateľa rozpoznať protiprávnosť činu , prípadne ovládať svoje konanie. Ak vplyvom alkoholických nápojov alebo inej návykovej látky nenastane u páchateľa nepríčetnosť, ale iba stav zmenšenej príčetnosti, tak páchateľ môže niesť trestnú zodpovednosť za trestný čin, ktorý spáchal. Neplatí to však v prípade trestného činu opilstva. Trestná zodpovednosť páchateľa nie je teda v prípade zmenšenej príčetnosti úplne vylúčená. Zmenšená príčetnosť však odôvodňuje osobitný postup voči páchateľovi.18

Konkrétne spáchanie činu v stave zmenšenej príčetnosti, môže mať pri ukladaní sankcií páchateľovi tieto dôsledky:

  • mimoriadne zníženie trestu (§ 39 ods. 2 písm. c TZ),
  • upustenie od potrestania (§ 40 ods. 1 písm. d TZ),
  • uloženie ochranného liečenia (§ 73 ods. 2 písm. a).19

Trestná zodpovednosť mladistvých

Vzhľadom na to, že vývoj osobnosti mladistvej osoby nie je ukončený, Trestný zákon uvádza špecifiká trestnej zodpovednosti mladistvých. Samotný pojem mladistvý je vymedzený v ustanovení § 94 od 1 Trestného zákona. Mladistvým je osoba pohybujúca sa vo vekovom rozmedzí medzi dovŕšenými štrnástimi rokmi života až do dňa prekročenia osemnásteho roku svojho veku. S ohľadom na ustanovenie § 136 Trestného zákona možno osobu, ktorá sa dopustila konania, ktoré má znaky trestného činu, považovať za mladistvého až dňom, ktorý nasleduje po dni, keď páchateľ dovŕšil štrnásty rok svojho veku. Taktiež platí, že za mladistvého možno považovať aj páchateľa, ktorý trestný čin spáchal najneskôr v deň svojich osemnástych narodenín.20

Trestný zákon síce spája vznik trestnej zodpovednosti s dovŕšením štrnásteho roku veku, avšak nie každá osoba je v tomto veku dostatočne rozumovo a mravne vyspelá. Z toho dôvodu právna úprava zaviedla pre vekovú kategóriu štrnásťročných páchateľov isté obmedzenia týkajúce sa trestnej zodpovednosti mladistvých páchateľov, ktorí ešte neprekročili vek pätnásť rokov. V prípade, že mladistvý v tomto veku vykonal svoj čin a nebol natoľko mravne a rozumovo vyspelý, že by bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania alebo svoje konanie ovládať, nie je za tento čin trestne zodpovedný (§ 95 ods. 1 TZ). Tieto skutočnosti trestnoprávna teória nazýva pojmom „podmienená trestná zodpovednosť“. Podmienená zodpovednosť závisí od dosiahnutého stupňa intelektuálneho a mravného vývoja mladistvého v čase kedy tento spáchal daný čin. V prípade, že obdobná situácia skutočne nastane, obligatórne sa vykoná znalecké skúmanie jeho rozpoznávacej a ovládacej schopnosti. U mladistvého, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok svojho veku, treba skúmať, či bol vzhľadom na úroveň svojej rozumovej a mravnej vyspelosti spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu a či bol spôsobilý ovládať svoje konanie (§ 338 TP).21

Ďalšia odlišnosť podmienok trestnej zodpovednosti je u mladistvých spojená s odlišne vyjadreným tkzv. materiálnym korektívom pri prečinoch. Rozdiel je v tom, že u dospelého páchateľa nejde o prečin, ak jeho závažnosť vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je nepatrná (§ 10 ods. 2 TZ). Pri mladistvom prečin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá (§ 95 ods. 2 TZ). Dôkladné objasnenie stupňa rozumovej a mravnej vyspelosti mladistvého je podstatné nielen pre voľbu vhodných prostriedkov pre nápravu mladistvého, ale tiež pre zistenie, či nejde o trestný čin, ktorého závažnosť je malá.22

Možno teda konštatovať, že veková hranica trestnej zodpovednosti bola pre určité skupiny osôb znížená najmä z dôvodu, že sa vzala do úvahy nerovnomernosť rýchlosti dospievania mládeže v dnešnej dobe. To je nevyhnutné predovšetkým kvôli lepšej ochrane spoločnosti pred kriminalitou. Nejde teda iba o automatický a ničím neodôvodnený pragmatizmus. Nižšia hranica trestnej zodpovednosti ako pätnásť rokov je aplikovaná v právnych poriadkoch mnohých vyspelých demokratických štátov.

Ako už bolo konštatované, v ustanoveniach o trestnom stíhaní mladistvých je zakotvená poistka proti neoprávnenému stíhaniu detí v podobe dôsledného skúmania mentálnej vyspelosti páchateľov, ktorí prekročili štrnásty rok veku. Podľa platného Trestného poriadku sa u páchateľov vo veku štrnásť až pätnásť rokov musí skúmať mentálna vyspelosť obligatórne. U mladistvých do osemnásť rokov sa táto vyspelosť má skúmať v odôvodnených prípadoch.23

ZÁVER

Ako je to už v úvode článku uvedené, jeho cieľom bolo zistiť stav právnej úpravy okolností vylučujúcich trestnú zodpovednosť. Prípadne však takisto čiastočne čitateľa oboznámiť s príbuznými pojmami a inštitútmi trestného práva hmotného.

K naplneniu tohto cieľa bola prispôsobená aj štruktúra článku a predovšetkým obsah jeho jednotlivých častí. Článok pozostával zo štyroch na seba nadväzujúcich častí. V prvej časti sa v stručnosti zameriaval všeobecne na okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť. Druhá a tretia časť článku sa sústreďovala najmä na platnú právnu úpravu spomínanej oblasti. Teda najmä na vylúčenie trestnej zodpovednosti páchateľa vzhľadom na jeho vek, resp. nepríčetnosť. V poslednej časti článku sa autor snažil čitateľovi priblížiť špecifiká spojené s trestnou zodpovednosťou mladistvého páchateľa.

Na základe vypracovaného článku možno konštatovať, že súčasná úprava okolností vylučujúcich trestnú zodpovednosť vytvára v Slovenskej republike efektívny právny rámec pre ich uplatňovanie. Nachádzajú sa tu však aj problematické úseky, o ktorých bude musieť naďalej prebiehať debata medzi odbornou verejnosťou.

Článok bol vypracovaný na základe poznatkov získaných štúdiom odbornej literatúry, zoznam ktorej je súčasťou článku. Pri vypracovaní článku boli použité viaceré vedecké metódy, a to najmä metóda analýzy, syntézy, komparácie, historická metóda a opisná metóda.

Autor: JUDr. Samuel Csóka

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

BURDA, E., 2012. Nutná obrana a ďalšie okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu. Praha: C.H.Beck. 2012. s. 306. ISBN 978-80-7179-281-9.
BURDA, E., ČENTÉŠ, J., KOLESÁR, J., ZÁHORA, J. a kol. Trestný zákon. Všeobecná časť. Komentár. I. diel. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2010, s.1136, ISBN 978-80-7400-324-0
IVOR, J., ZÁHORA, J.: Repetitórium trestného práva, 4. Vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019, 218 s. ISBN 978-80-571-0025-6
IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, 541s. ISBN 978-80-8168-5095.
KOLEKTÍV AUTOROV, Trestný zákon s rozsiahlym komentárom a judikatúrou. Bratislava: Nová práca, 2014. 676s. ISBN 978-80-89350-48-3.
SOLNAŘ, V., FENYK, J., CÍSAŘOVÁ D. Základy trestní zodpovědnosti. Podstatně
přepracované a doplněné vydání. ORAC, Praha, 2003, 455 s., ISBN 80-86199-74-6
Rozhodnutie č. 20/1982, Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov, zošit č. 4-5, s. 279
Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon. [online]. [cit. 1.5.2019]. Dostupné na:. https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300
Zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok. [online]. [cit. 20.5.2019]. Dostupné na internete: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-301#cast3
Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky


1 IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, s. 78
2 BURDA, E.: Nutná obrana a ďalšie okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu. Praha: C.H.Beck, 2012. s. 3
3 BURDA, E., ČENTÉŠ, J., KOLESÁR, J., ZÁHORA, J. a kol. Trestný zákon. Všeobecná časť. Komentár. I. diel. 1. vydanie. Praha: C.H Beck, 2010, s. 121
4 IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, s.135-136
5 KOLEKTÍV AUTOROV, Trestný zákon s rozsiahlym komentárom a judikatúrou. Bratislava: Nová práca, 2014. s. 52.
6 SOLNAŘ, V., FENYK, J., CÍSAŘOVÁ D. Základy trestní zodpovědnosti. Podstatně přepracované a doplněné vydání. ORAC, Praha, 2003, s. 114
7 IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, s.143
8 KOLEKTÍV AUTOROV, Trestný zákon s rozsiahlym komentárom a judikatúrou. Bratislava: Nová práca, 2014. s. 52.
9 KOLEKTÍV AUTOROV, Trestný zákon s rozsiahlym komentárom a judikatúrou. Bratislava: Nová práca, 2014. s. 52.
10 IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, s.144
11 SOLNAŘ, V., FENYK, J., CÍSAŘOVÁ D. Základy trestní zodpovědnosti. Podstatně přepracované a doplněné vydání. ORAC, Praha, 2003, s. 127
12 IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, s. 144
13 BURDA, E.: Nutná obrana a ďalšie okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu. Praha: C.H.Beck, 2012. s. 257
14 IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, s. 136-137
15 KOLEKTÍV AUTOROV, Trestný zákon s rozsiahlym komentárom a judikatúrou. Bratislava: Nová práca, 2014. s. 52-53.
16 IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, s.137
17 IVOR, J., ZÁHORA, J.: Repetitórium trestného práva, 4. Vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019, s.42
18 IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, s. 139
19 KOLEKTÍV AUTOROV, Trestný zákon s rozsiahlym komentárom a judikatúrou. Bratislava: Nová práca, 2014. s. 53.
20 BURDA, E., ČENTÉŠ, J., KOLESÁR, J., ZÁHORA, J. a kol. Trestný zákon. Všeobecná časť. Komentár. I. diel. 1. vydanie. Praha: C.H Beck, 2010, s. 262
21 IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, s.478
22 BURDA, E.: Nutná obrana a ďalšie okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu. Praha: C.H.Beck, 2012. s. 261
23 KOLEKTÍV AUTOROV, Trestný zákon s rozsiahlym komentárom a judikatúrou. Bratislava: Nová práca, 2014. s. 52-53.