Porovnanie slovenskej a českej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb

mar 18 2021

Comparison of Slovak and Czech legislation on criminal liability of legal entities

Abstrakt: Článok je venovaný porovnaniu slovenskej a českej právnej úpravy inštitútu trestnej zodpovednosti právnických osôb. Cieľom práce je porovnať vybrané dôležité aspekty oboch právnych úprav, zhodnotiť obe právne úpravy a prípadne navrhnúť právne možné zmeny de lege ferenda.
Kľúčové slová: právnická osoba, pravá trestná zodpovednosť, trestný čin, zavinenie

Abstract: The article is devoted to the comparison of the Slovak and Czech legislation of the Institute for Criminal Liability of Legal Entities. The aim of the thesis is to compare selected important aspects of both legal regulations, to evaluate both legislation and possibly to propose legally possible changes de lege ferenda.
Key words: legal entity, true criminal liability, criminal offense, culpability

Foto: Ján Škrobák - Finance Tower, mesto štátnej správy a výškové budovy na Rogieri. Brusel, Belgicko (2021)Foto: Ján Škrobák - Finance Tower, mesto štátnej správy a výškové budovy na Rogieri. Brusel, Belgicko (2021)

Zoznam použitých skratiek

ČR- Česká republika
SR- Slovenská republika
STZ- Slovenský trestný zákon, Zákon č.300/2005 Z. z.
ZTOPO- Zákon o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim, zákon č. 418/2011 Sb. v znení zákona č. 183/2016 Sb.
ZoTZPO- Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, zákon č. 91/2016 Z. z. v znení zákona č. 316/2016 Z. z.

ÚVOD

Trestná zodpovednosť právnických osôb je v súčasnosti témou mimoriadne aktuálnou a diskutovanou nielen v rámci SR, ale taktiež naprieč krajinami kontinentálneho právneho systému. Dôvodom môže byť, že v rámci Európy ide o pomerne nový inštitút, ktorý sa začal do právnych poriadkov európskych štátov presadzovať až v polovici 20. storočia.

Spoločenské zmeny, čoraz väčšia globalizácia a vzrastajúca trestná činnosť páchaná prostredníctvom právnických osôb, však ukázali, že i v rámci kontinentálneho právneho systému, založeného na odkaze a zásadách rímskeho práva (o.i. secietas delinquere non potest), je potrebné zavedenie inštitútu trestnej zodpovednosti právnických osôb, na úkor niektorých stáročia zaužívaných zásad kontinentálneho práva. Trestná zodpovednosť právnických osôb nie je inštitútom, ktorý by bol vo všetkých krajinách rovnaký. Krajiny používajú rôzne formy, tzv. modely tohto inštitútu a to jednak v závislosti na potrebách tej ktorej krajiny a nepochybne taktiež v závislosti na politickej vôli v danej krajine. Pokiaľ ide o SR a ČR, tak v oboch krajinách má proces prijímania a uplatňovania tejto právnej úpravy svoju históriu. Obe krajiny v súčasnosti uplatňujú model tzv. pravej trestnej zodpovednosti( o ktorom ešte bude reč), pričom česká právna úprava pravej trestnej zodpovednosti bola pre nepochybne inšpiráciou pre slovenského zákonodarcu pri koncipovaní slovenského zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (zákon č.91/2016 Z. z.). A tak hoci by sa mohlo zdať, že v súvislosti s týmito dvoma právnymi úpravami vlastne nie je čo porovnávať, nie je to celkom tak. Obe právne úpravy majú svoje špecifiká, pričom meradlom toho, ktorá z nich je lepšia alebo horšia bude pravdepodobne miera ich efektivity v praxi, pričom ako ukáže aj tento článok, v tomto ohľade má navrch česká právna úprava, ktorá okrem toho, že má o niečo málo dlhšiu tradíciu je aj efektívnejšie využívaná v praxi. Niektoré z dôvodov, prečo je tomu tak, budú rozobraté i v rámci tohto článku.

1. Všeobecne o inštitúte trestnej zodpovednosti právnických osôb

Inštitút trestnej zodpovednosti právnických osôb má svoje korene v anglo-americkom právnom systéme, konkrétne v Anglicku, kde bol prvý trest právnickej osobe uložený už v roku 1842. (Išlo o prípad Regina vs. Birmingham & Gloucester Railway Co1.). V USA sa začína TZPO presadzovať od začiatku 20. storočia a na Európskom kontinente v rámci kontinentálneho právneho systému od polovice 20. storočia. (Prvou krajinou, ktorá zaviedla inštitút TZPO bolo v roku 1951 Holandsko, pôvodne len na ekonomické trestné činy a od roku 1976 aj na ostatné na trestné činy.)

Trestná zodpovednosť právnických osôb predstavuje vlastne pričítanie istého konania zákonne vymedzeného okruhu fyzických osôb, právnickej osobe a jej sankcionovanie za takéto konanie. Ide o značne abstraktnú problematiku a najmä z dôvodu, že kontinentálne právo je založené na zásade individuálnej trestnej zodpovednosti za spáchaný trestný čin, ktorá je vyjadrená i v slovenskom trestnom zákone (zákon č. 300/2005 Z. z. ), konkrétne v § 19 ods. 1. "Páchateľ trestného činu je ten, kto trestný čin spáchal sám." Prijatím právnej úpravy TZPO sa však do právneho poriadku zaviedla v prípade právnických osôb tzv. kolektívna trestná zodpovednosť. Táto zásada súvisí so zásadou zodpovednosti za zavinenie, ktorá hovorí, že protiprávnym môže byť iba zavinené správanie. Nakoľko zavinenie je vnútorný psychický stav do značnej miery spojený s vôľou, ktorou právnická osoba ako umelá entita vytvorená právom nedisponuje, bolo potrebné sa s otázkou vzťahu otázkou vzťahu trestnej zodpovednosti fyzickej a právnickej osoby ako aj otázkou zavinenia pri právnickej osobe zaoberať a to už v procese formovania právnej úpravy. Pokiaľ ide o vzťah trestnej zodpovednosti fyzickej a právnickej osoby, existujú v zásade dva základné spôsoby, ako sa s týmto problémom vyrovnať a síce uplatňovaním tzv. súbežnej trestnej zodpovednosti fyzickej a právnickej osoby. Na základe tohto princípu sú trestná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby navzájom nezávislé a právnická osoba môže byť postihnutá i v prípade, že sa nepodarí zistiť konkrétnu fyzickú osobu ktorá čin spáchala, platí to však i obrátene. Na trestnú zodpovednosť právnickej osoby sa nevyžaduje aby bola fyzická osoba( ak sa ju podarí zistiť) odsúdená ba ani trestne zodpovedná. Prof. Jelínek však uvádza jednu výnimku, a síce situáciu kedy by fyzická osoba nebola trestne zodpovedná pre nepríčetnosť, teda by nekonala zavinene. To by malo vplyv i na trestnú zodpovednosť právnickej osoby.2

Model súbežnej nezávislej trestnej zodpovednosti sa v súčasnosti uplatňuje v drvivej väčšine krajín EÚ vrátene SR. Druhou využívanou možnosťou riešenia tohto problému je podmienenosť trestnej zodpovednosti právnickej osoby trestnou zodpovednosťou fyzickej osoby. Pri uplatňovaní tohto princípu sa pre trestnú zodpovednosť právnickej osoby vyžaduje aby bola pred súd postavená konkrétna fyzická osoba. Trestná zodpovednosť právnickej osoby má v takomto prípade akcesorickú povahu. Príkladom by mohla byť napríklad právna úprava Maďarskej republiky.3 Zrejme možno povedať, že princíp súbežnej nezávislej trestnej zodpovednosti lepšie reflektuje potreby súčasnej kriminologickej situácie, kedy najmä pri sofitistikovaných trestných činoch ekonomického charakteru (na ktoré sú právnické osoby najčastejšie využívané), je často krát veľmi náročné ba až nemožné zistiť konkrétneho páchateľa- fyzickú osobu.

Pokiaľ ide o problematiku zavinenia u právnickej osoby, tak právna teória pozná niekoľko spôsobov ako sa s týmto problémom vyrovnať. Napríklad španielsky právny teoretici sa k otázke zavinenia právnickej osoby postavili tak, že korporácie napriek svojej právnej povahe vystupujú navonok prostredníctvom konania fyzických osôb. Toto konanie je zároveň konaním samotnej právnickej osoby, nakoľko sa jedná o vlastné konanie prostredníctvom iného, podmienené štruktúrou korporácie.4 Naproti tomu v Holandsku bol súdnou praxou vytvorený termín vina právnickej osoby, ktorý je paralelný s pojmom s vina fyzickej osoby, avšak bez prítomnosti akéhokoľvek vôľového prvku. Ďalšou možnosťou je vytvorenie samostatného korporátneho práva, ktoré bude existovať popri individuálnom trestnom práve.5 Najčastejším spôsobom vyrovnania sa s touto otázkou (používaným i u nás), je uplatňovanie teórie pričítateľnosti určitého konania fyzickej osoby konajúcej za právnickú osobu tejto právnickej osobe. Takto konštruovaná zodpovednosť je potrebné považovať za zvláštnu zodpovednosť za zavinenie pri právnickej osobe odlišnú od viny (zavinenia) u fyzickej osoby.

2. Modely trestnej zodpovednosti právnických osôb

Model trestnej zodpovednosti predstavuje vlastne spôsob uplatňovania trestnej zodpovednosti v právnych predpisoch. S týmto úzko súvisí právo štátu vybrať si právne odvetvie v rámci ktorého bude zodpovednosť voči právnickej osobe uplatňovať (trestnoprávna, občianskoprávna alebo správna zodpovednosť), ktoré je garantované napr. Dohovorom o počítačovej kriminalite (oznámenie MZV SR č. 137/2008 Z. z.) a ďalšími.6 V kontinentálnom právnom systéme sa uchytili tri základné modely trestnej zodpovednosti a to:

  • pravá trestná zodpovednosť právnických osôb
  • nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb
  • administratívna resp. zmiešaná zodpovednosť

Pravá trestná zodpovednosť - právna zodpovednosť právnických osôb je obsiahnutá buď priamo v Trestnom zákone (Francúzsko, Dánsko, Fínsko a.i.) alebo v osobitnom právnom predpise (Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a.i.). Voči právnickej osobe sa uplatňuje trestná zodpovednosť za všetky resp. vybrané trestné činy a ukladajú sa tresty v trestnom konaní v zmysle trestného práva.

Nepravá trestná zodpovednosť nazývaná tiež kvázi trestná zodpovednosť. Sankcie ukladané právnickej osobe pri tomto modeli(napr. odčerpanie prospechu z trestnej činnosti alebo odňatie oprávnenia na podnikateľskú činnosť) sa nenazývajú trestami. Za typického predstaviteľa nepravej trestnej zodpovednosti bolo do roku 2010 považované Španielsko kde boli právnickým osobám ako sankcie ukladané tzv. concequencias accesorias (vedľajšie dôsledky). V súčasnosti je tento model využívaný napr. vo Švédsku, kde sa od roku 1996 sankcie voči právnickým osobám približujú k charakteru ochranných opatrení. Ochranné opatrenia v rámci modelu nepravej trestnej zodpovednosti bolo možné uložiť i v SR a to od roku 2010 do roku 2016.

Administratívnoprávna resp. zmiešaná zodpovednosť. Typickými predstaviteľmi tohto modelu sú Grécko, Nemecko alebo Bulharsko, pričom iba právnu úpravu v Grécku možno považovať za čisto administratívno-právne riešenie trestnej zodpovednosti právnických osôb. V ostatných krajinách ide o kombináciu prvkov trestných a správnych,7 pričom trend pri takýchto zmiešaných právnych úpravách smeruje k prevahe resp. zavádzaniu trestných prvkov.

3. História trestnej zodpovednosti právnických osôb v SR a ČR.

Tak v SR ako aj v ČR, prešiel od prvých úvah po zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb dlhý časový úsek s niekoľkými návrhmi. V SR boli neúspešné legislatívne návrhy na zavedenie TZPO predložené v rokoch 2004,2005,2006 a 2008. Až v roku 2016 došlo novelou Trestného zákona č. 224/2010 k zavedeniu tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a to prostredníctvom inkorporácie dvoch ochranných opatrení- zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a a zhabania majetku podľa § 83b do STZ. Faktom zostáva, že až do zániku nepravej trestnej zodpovednosti PO v roku 2016 (Nepravá trestná zodpovednosť PO zanikla spolu s prijatím pravej trestnej zodpovednosti PO od 01.07.2016, tým že došlo k vypusteniu ustanovení § 83a a 83b z STZ), nedošlo ani raz k uplatneniu predmetných ochranných opatrení. Model pravej trestnej zodpovednosti PO bol v SR prijatý zákonom č. 91/2016 Z. z.. s účinnosťou od 01.07.2016.

V ČR bola situácia v niektorých aspektoch podobná aj ked je treba povedať, že ČR nikdy nezaviedla model nepravej trestnej zodpovednosti, tak ako SR. Prvé myšlienky na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa v ČR objavili už v roku 2000 ked vtedajší minister spravodlivosti vytvoril pracovnú skupinu , ktorá sa mala zaoberať možnosťou zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb do právneho poriadku. Pracovná skupina nenašla úplnu zhodu v tom, či je potrebné a vhodné zavádzať trestnú zodpovednosť právnických osôb, čiastočne možno preto, že v tomto čase ešte nezaväzovali ČR k jej prijatiu žiadne medzinárodno-právne dokumenty. Legislatívne návrhy na zavedenie trestnej zodpovednosti PO tu boli v rokoch 2001,2004 a čiastočne aj 2008. Všetky boli neúspešné a rekodifikovaný Trestný zákon (40/2009 Sb.) bol postavený na zásade individuálnej trestnej zodpovednosti za spáchaný čin. V ČR došlo k zavedeniu TZPO (s modelom pravej trestnej zodpovednosti) až koncom roka 2011 s účinnosťou od 01.01.2012 (zákon č.418/2011 Sb.) a to aj napriek betu vtedajšieho prezidenta ČR.8

4. Porovnanie vybraných aspektov právnych úprav trestnej zodpovednosti právnických osôb.

4.1 Rozsah kriminalizácie právnických osôb

V tomto prípade môžeme hovoriť tiež o vecnej pôsobnosti zákona.

Spôsoby akým je ustanovená vecná pôsobnosť zákona je pri českej a slovenskej právnej úprave odlišná. Zatiaľ čo česká právna úprava je založená na tzv. negatívnom vymedzení, teda je určené za ktoré trestné činy nemôže byť PO postihnutá, (v ČR došlo k zmene z taxatívneho na negatívny výpočet zákonom 183/2016 Sb.) pričom za ostatné T.Č. jej postih možný je, slovenský zákonodarca zvolil iný prístup a do § 3 ZoTZPO uviedol taxatívny výpočet trestných činov, to znamená, že iba za tieto taxatívne uvedené T.Č môže byť PO postihnutá (hovoríme tiež o tzv. minimálnom modeli). Je potrebné uviesť, že i v ČR boli pôvodne trestné činy, za ktoré mohla byť PO postihnutá vymedzené taxatívne, avšak spomínanou novelou 183/2016 Sb. účinnou od 01.12.2016 došlo k podstatnému rozšíreniu (okolo 100 nových skutkových podstát) trestných činov za ktoré môže byť PO postihnutá, čo nepochybne zlepšilo efektívnosť celej právnej úpravy.9 Takýto model výpočtu trestných činov pravdepodobne lepšie zodpovedá potrebám právnej praxe nakoľko minimálny model, ktorý pretrváva v SR, kde bolo pôvodne navrhovaných v rámci kriminalizácie PO "iba" 56 trestných činov, z toho viacero trestných činov má viac foriem, čiže celkovo išlo o 75 trestných činov, kladie väčší dôraz na to aby do taxatívneho výpočtu boli zaradené trestné činy, pri ktorých to vyžadujú medzinárodnoprávne záväzky SR ako aj potreba kriminologickej praxe. Spomínaný minimálny katalóg trestných činov bol rozšírený o daňové trestné činy, trestný čin všeobecného ohrozenia a pri prejednávaní v parlamente boli doplnené ďalšie tri skutkové podstaty: úžera, poškodzovanie spotrebiteľa, a nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi. Existuje reálny predpoklad hraničiaci s istotou, že do budúcnosti bude potrebné takýto katalóg trestných činov rozširovať.10 Niektoré trestné činy, ktorých sa právnické osoby dopúšťajú pomerne často a mali by byť za takéto činy postihnuteľné, napr. trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 STZ však v tomto taxatívnom výpočte dodnes chýbajú.

4.2 Okruh trestne zodpovedných fyzických osôb

Okruh osôb, ktorých konanie môže byť právnickej osobe pričítateľný sa v oboch krajinách čiastočne líši.
V SR musí byť trestný čin spáchaný právnickou osobou ak je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, pričom musí konať niektorý z nasledujúcich subjektov:

  • štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu
  • ten kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby
  • iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu konať.

Uvedené subjekty sa môžu postihnuteľného konania dopustiť i nedostatočným dohľadom alebo kontrolou ktoré boli ich povinnosťou, pričom postačuje ak aj z nedbanlivosti umožnila spáchať trestný čin osobou, ktorá konala v rámci oprávnení, ktoré jej boli zverené právnickou osobou.

V ČR je trestný čin spáchaný právnickou osobou iba ak sa koná v jej záujme alebo v rámci jej činnosti, pričom tak koná niektorý z nasledujúcich subjektov:

  • štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba vo vedúcom postavení v rámci právnickej osoby, ktorá je oprávnená menom alebo za právnickú osobu konať
  • osoba vo vedúcom postavení v rámci právnickej osoby, ktorá u tejto právnickej osoby vykonáva riadiacu alebo kontrolnú činnosť, aj keď nie štatutárnym orgánom resp. osobou vo vedúcom postavení
  • ten, kto vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok vzniku následku zakladajúceho trestná zodpovednosť právnickej osoby
  • zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení (ďalej len "zamestnanec") pri plnení pracovných úloh, aj keď nie je osobou uvedenou v predchádzajúcich možnostiach.11

Z uvedeného je možno vyvodiť nasledujúce odlišnosti:
V SR sa konanie pričíta právnickej osobe, aj ak je spáchané jej prostredníctvom.
V ČR patrí medzi tzv. zodpovedné osoby aj osoba s rozhodujúcim vplyvom na riadenie právnickej osoby.

Začlenenie osoby s rozhodujúcim vplyvom na riadenie právnickej osoby medzi zodpovedné subjekty, vnímam veľmi pozitívne, nakoľko uvedené rozšírenie množiny trestne zodpovedných fyzických osôb, podľa môjho názoru lepšie zodpovedá potrebám dnešnej doby, kedy "faktickú moc" v rámci právnickej osoby vykonávajú často krát osoby odlišné od osôb ustanovených v rámci štatutárnych orgánov. Súčasne sa čiastočne rieši otázka tzv. "bielych koní", teda osôb, ktoré sú dosadzované do štatutárnych orgánov, hoci vo väčšine prípadov nevedia o činnosti právnickej osoby vôbec nič. Cieľom takéhoto konania je snaha o beztrestnosť osôb, ktoré vykonávajú v právnickej osobe faktický vplyv.

4.3 Zásady ukladania trestov a druhy trestov a sankcií

Zásady ukladania trestov vychádzajú pri oboch právnych úpravách z rovnakých nosných myšlienok, ktoré môžeme zhrnúť nasledovne:
Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada najmä na spoločenskú nebezpečnosť činu, spôsob jeho vykonania, doterajšiu činnosť PO, dôsledky ktoré bude mať trest na ďalšiu činnosť PO a v neposlednom rade i na oprávnené záujmy tretích strán ako sú zamestnanci či veritelia PO.
Slovenská úprava v tejto časti upravuje aj ukladanie trestu právnym nástupcom PO. Ustanovenie § 11 ods. 3 ZoTZPO je obrazom ustanovenia § 10 ods. 2 ZTOPO (pozri výklad k trestnej zodpovednosti právnych nástupcov).
Za isté špecifikum možno považovať ustanovenie § 14 ods. 2 ZTOPO, ktoré hovorí o potrebe primeranosti uloženého trestu k spáchanému činu a pomerom PO, takéto ustanovenie v ZoTZPO nenájdeme.

Pokiaľ ide o druhy trestov, tak druhy trestov, ktoré možno PO uložiť podľa oboch právnych úprav sú si dosť podobné a možno ich rozdeliť do 4 skupín:

  • Trest výnimočný - zrušenie PO
  • Tresty majetkové - peňažný trest, prepadnutie veci alebo inej majetkovej hodnoty, prepadnutie majetku
  • Tresty zákazové- zahrňuje trest zákazu činnosti, trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, (v prípade ČR je obdobou tohto trestu zákaz plnenia verejných zakázok, účasti na koncesnom konaní alebo vo verejnej súťaži
  • Trest s difamujúcimi účinkami - uverejnenie rozsudku

Rozdielovým pri oboch právnych úpravách je trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ktorý česká právna úprava neobsahuje.
Zásadným rozdielom, ktorý možno nájsť, je fakt, že česká právna úprava pozná ako druh sankcie okrem trestov i ochranné opatrenie a to:

  • Zhabanie veci a inej majetkovej hodnoty

Istou obdobou by v prípade slovenskej úpravy mohli byť tzv. obmedzujúce a zaisťovancie opatrenia teda:

  • povinnosť zložiť peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde
  • zákaz nakladať s určitými vecami alebo právami
  • povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať,

ktoré sú však právnickým osobám ukladané v rámci prípravného konania, a nemajú teda povahu trestu, ale sú skôr obdobou "väzby pre právnické osoby".

4.4 Efektívnosť právnej úpravy

Efektivitu právnej úpravy možno pravdepodobne najlepšie posúdiť podľa počtu ukončených konaní, ktoré sa podľa nej viedli.

Z tohto pohľadu možno jednoznačne povedať, že právna úprava v ČR je efektívnejšia. Podľa údajov Generálnej prokuratúry SR je zatiaľ celkovo vedených (k 01.02.2018) 26 konaní voči právnickým osobám, z toho ani v jednom prípade zatiaľ konanie nepostúpilo do štádia súdneho konania (nedošlo k podaniu obžaloby na PO prokurátorom). Dovolím si povedať, že po viac ako jeden a pol roku od prijatia právnej úpravy (účinná od 01.07.2016) ide o žalostne slabý výsledok.

Naproti tomu, ak by sme podobné obdobie od prijatia právnej úpravy porovnali s ČR (právna úprava účinná od 01.01.2012) prišli by sme k vyšším číslam nielen pokiaľ ide o počet začatých konaní proti právnickým osobám, ale taktiež pokiaľ ide o počet odsúdení.

V roku 2012, teda úvodnom roku účinnosti právnej úpravy síce nebola v ČR odsúdená žiadna právnická osoba, avšak už bolo začatých necelých dvadsať trestných konaní voči PO.
V roku 2013 už boli právnickým osobám uložené celkovo 3 tresty, pričom počet trestných stíhaní naďalej rástol.12 V rokoch 2013-2015 bolo celkom v ČR uložených právnickým osobám takmer 100 sankcií vo forme trestu alebo ochranného opatrenia, pričom tento rastúci trend ešte podporila už spomínaná novela č. 183/2016 Sb.

Z uvedených štatistík možno vyvodiť, že SR bude v období dvoch rokov od účinnosti právnej úpravy takmer určite v oneskorení pokiaľ ide o počet začatých konaní voči PO a taktiež pokiaľ ide o počet odsúdených PO v porovnaní s ČR, pričom si dovolím tvrdiť, že do budúcnosti sa bude tento rozdiel ešte viac prehlbovať.

5. Právne úvahy de lege ferenda

Aby bola slovenská právna úprava TZPO do budúcnosti efektívnejšia, navrhoval by som nasledujúce zmeny:
Zmena systému vymedzených trestných činov zo súčasného minimálneho modelu, napríklad na systém negatívneho výpočtu trestných činov, kedy by zákonodarca negatívne vymedzil trestné činy, ktorých sa právnická osoba nemôže dopustiť (napr. trestný čin účasti na samovražde podľa § 154 TZ), pričom za všetky ostatné trestné činy by právnická osoba mohla niesť trestnú zodpovednosť. Uvedený model by bol určite komplexnejší a to tak vo vzťahu k súčasnej právnej úprave, kedy mnoho trestných činov, ktoré sú v značnej miere páchané práve právnickými osobami, stále nie sú súčasťou taxatívneho výpočtu podľa zákona č. 91/2016 Z. z., ako aj vo vzťahu k novým trestným činom, ktoré by mohli v budúcnosti pribudnúť do Trestného zákona.

Zavedenie bipartície sankcií, teda okrem trestov zaviesť ako sankcie, ktoré by bolo možné uložiť právnickej osobe v rámci zákona č. 91/2016 Z. z., i ochranné opatrenia. V súčasnosti možno PO uložiť iba tzv. obmedzujúce a zaisťujúce opatrenia a to v prípravnom resp. súdnom konaní. Tieto však neplnia funkciu ochranného opatrenia, ale skôr funkciu väzby.

Špecializácia príslušných orgánov, ktoré by sa zaoberali konaním voči PO tak, aby bola v trestnom konaní voči PO zabezpečená čo najväčšia odbornosť. Myslím si, že ak do budúcnosti chceme, aby bola právna úprava TZPO efektívne uplatňovaná v praxi je potrebné vytvoriť minimálne osobitné útvary v rámci už existujúcich zložiek, ktoré by sa zaoberali výlučne trestnou činnosťou právnických osôb, nakoľko táto, má oproti trestnej činnosti fyzických osôb svoje špecifiká.

Skutky, za ktoré by bolo možné právnickú osobu postihnúť v rámci zákona o trestnej zodpovednosti, by nemuseli byť stanovené výlučne v Trestnom zákone, ale i v predpisoch z iných právnych odvetví (napr. predpisy z oblasti životného prostredia). Subsumáciou niektorých činov, ktoré sú v súčasnosti správnymi deliktami pod oblasť trestného práva (ak by ich spáchala právnická osoba), by zákonodarca nepochybne dal najavo zvýšený záujem na ochrane niektorých záujmov, pretože je nepochybné, že napríklad znečisťovanie životného prostredia v omnoho väčšej miere spôsobujú práve právnické osoby a uvedené podľa môjho názoru, nestačí riešiť iba vyššou finančnou sankciou pre právnickú osobu.

Rozšírenie okruhu kriminalizovaných osôb, teda osôb, ktorých konanie by bolo právnickej osobe pričítateľné. Množinu týchto osôb by bolo vhodné rozšíriť o osoby, ktoré síce nie sú priamo členmi štatutárneho orgánu alebo nevykonávajú dohľad resp. nie sú priamo oprávnené ju zastupovať, avšak majú v právnickej osobe tzv. rozhodujúci vplyv. Ide o osoby, ktoré bez ohľadu na ich oficiálne postavenie v rámci vnútornej štruktúry právnickej osoby, rozhodujú o dôležitých otázkach činnosti a smerovania spoločnosti.

ZÁVER

Slovenská právna úprava TZPO je v súčasnosti v porovnaní s tou českou veľmi neefektívnou. Myslím, že popísanými rozdielmi medzi oboma právnymi úpravami sa podarilo poukázať na niektoré skutočnosti, ktoré môžu túto skutočnosť spôsobovať. I keď v SR doposiaľ nebola podľa zákona č. 91/2016 Z. z. odsúdená žiadna právnická osoba, už jeho prijatie do právneho poriadku, možno považovať za výrazný posun vpred, ktorým si SR o. i splnila svoje medzinárodné záväzky, vyplývajúce jej z dokumentov prijatých na pôde Európskej únie a iných medzinárodných organizácií. Zostáva len veriť, že rovnako ako v iných krajinách, aj v SR tento inštitút postupne stane efektívnym nástrojom na boj s rozmáhajúcou sa korporátnou trestnou činnosťou.

SUMMARY

In the article we pointed out the imperfections of the Slovak legal regulation of criminal liability of legal entities in comparison with the Czech legal regulation of the same institute and we suggested possible improvements of the Slovak legal regulation, which could be an inspiration for the legislator.

Autor: JUDr. Filip Korček, LL.M.
doktorandský študijný program trestné právo, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Katedra Trestného práva a kriminológie

Použitá literatúra

Monografie, komentáre a zborníky

FOREJT,P. HABARTA, P., TREŠLOVÁ,L. Zákon o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim s komentářem. Praha: Linde,2012. 407 s. ISBN 978-80-7201-875
GUARDIOLA LAGO, M.J. Responsabilidad penal de las personas jurídicas y alcance del art. 129 del Código penal. Valencia: Tirant lo blanch, 2004.179s. ISBN 84-8442-868-0
JELÍNEK,J.HERCZEG,J. Zákon o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim. Komentář s judikaturou.2.vyd.Praha:Leges,2013.256 s. ISBN 978-80-87576-43-4
MEDELSKÝ,J. Trestná zodpovednosť právnických osôb. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016.202 s. ISBN 978-80-7380-608-8
ZÁHORA,J.ŠIMOVČEK,I. Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016.342 s. ISBN 978-80-8168-413-5
Články

JANDA, P. Trestní odpovědnost právnických osob Právni forum, 2006 č.5. s. 63

Internetové zdroje

http://www.bulletin-advokacie.cz/sankcionovani-pravnickych-osob-a-praxe-... trestnich-soudu?browser=mobi ( cit.20.02.2018).
https://www.bnt.eu/cs/zpravy/pravni-novinky/2187-novela-zakona-o-trestni... pravnickych-osob ( cit.20.02.2018).

Právne predpisy

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
Zákon č. 418/2011 Sb.- Zákon o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim v znení zákona č.183/2016 Sb.
Zákon č. 91/2016 Z. z. Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb v znení zákona č. 316/2016 Z. z.


1 FOREJT,P. HABARTA, P., TREŠLOVÁ,L. Zákon o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim s komentářem. Praha: Linde,2012. s. 407.
2 JELÍNEK,J.HERCZEG,J. Zákon o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim. Komentář s
judikaturou.2.vyd.Praha:Leges,2013. s..87.
3 MEDELSKÝ,J. Trestná zodpovednosť právnických osôb. Plzeň: Aleš Čeněk. 2016 s 33.
4 GUARDIOLA LAGO, M.J. Responsabilidad penal de las personas jurídicas y alcance del art. 129 del Código penal. Valencia: Tirant lo blanch. 2004. s. 49.
5 JANDA, P. Trestní odpovědnost právnických osob Právni forum, 2006 č.5. s. 63.
6 ZÁHORA,J.ŠIMOVČEK,I. Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016. s. 17.
7 ZÁHORA,J.ŠIMOVČEK,I. Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016. s. 21-22.
8 JELÍNEK,J.HERCZEG,J. Zákon o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim. Komentář s judikaturou.2.vyd.Praha:Leges,2013. s..16-21.
9 https://www.bnt.eu/cs/zpravy/pravni-novinky/2187-novela-zakona-o-trestni...
(20.02.2018).
10 ZÁHORA,J.ŠIMOVČEK,I. Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016. s. 68-69.
11 § 4 zákona 91/2016 Z. z. a § 8 zákona 418/2011 Sb.
12 http://www.bulletin-advokacie.cz/sankcionovani-pravnickych-osob-a-praxe-... (20.02.2018).