V roku 2023 vyšla v nakladateľstve C. H. Beck mimoriadne aktuálna publikácia „Trestné činy extrémizmu z pohľadu štatistiky a rozhodovacej praxe od roku 2017“ od autorky JUDr. Lenky Letkovej. Monografia bola vydaná len pár mesiacov po skutku na Zámockej ulici v Bratislave, ktorý rozpútal masovú reakciu verejnosti a otvoril otázky nedostatočnej ochrany vybraných skupín ľudí pred zločinmi z nenávisti v Slovenskej republike.

V prvej kapitole s názvom Úvodný prehľad autorka rozoberá ústredný pojem celej monografie – extrémizmus, odlišuje ho od pojmov radikazmus a rasizmus, ktoré síce sú príbuzné extrémizmu, avšak majú odlišný význam. Následne sa autorka v osobitných podkapitolách sústredí na jednotlivé typy extrémizmu, vo väčšej či menšej miere prevalentné na území Slovenskej republiky – pravicovo orientovaný extrémizmus, ľavicovo orientovaný extrémizmus a jeho subkategória „ekologický“ extrémizmus, a náboženský extrémizmus. Vyzdvihujeme, že autorka zamerala svoj výskum na typy extrémizmu (a ich prejavy) špecifické pre Slovenskú republiku. V rámci jednotlivých typov extrémizmu demonštruje frekvenciu ich výskytu v rámci trestných stíhaní v Slovenskej republike. Využíva pri tom najnovšie štatistky NAKA. Za veľmi prínosné považujeme aj zohľadnenie vplyvu celospoločenských (a celosvetových) udalostí, ako je pandémia COVID-19 či ruská agresia na Ukrajine, na nárast radikalizácie v oblasti pravicového extrémizmu, najmä vo forme šírenia dezinformácií a hoaxov. Pri rozbore jednotlivých typov extrémizmu sa autorka venuje spôsobom ich prejavu vo všeobecnosti, čo ďalej podporuje konkrétnymi príkladmi prípadov zo Slovenskej republiky, ako aj zo zahraničia.

V ďalšej podkapitole sa autorka zameriava na hate crime (zločiny z nenávisti, spravidla voči určitej skupine ľudí) ako špeciálny typ trestných činov extrémizmu, ktoré sa tiahnu naprieč všetkými typmi extrémizmu, pričom z autorkou uvedených poňatí hate crime, napriek tomu, že termín nie je definovaný jednotne na národnej ani európskej únii vyplýva, že úzko súvisí s nebezpečnými spoločenskými javmi ako sú rasizmus, xenofóbia, homofóbia, diskriminácia a predsudky a z toho prameniace nebezpečné prejavy. Prejavy hate speech-u následne autorka subsumuje pod najčastejšie skutkové podstaty trestných činov páchané v tejto oblasti v Slovenskej republike, ako je napr. založenie, podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných a práv a slobôd podľa § 421 a § 422 TZ, výroba extrémistického materiálu podľa § 422a TZ, rozširovanie extrémistického materiálu podľa § 422b TZ, prechovávanie extrémistického materiálu podľa § 422c TZ, popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d TZ, hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 TZ, podnecovanie k národnostnej, rasovej, a etnickej nenávisti podľa § 424 TZ a ďal. Hate speech je v ďalšom texte rozlíšený od slobody prejavu, pričom autorka poukazuje na kľúčovú judikatúru ESĽP pre pochopenie základných rozdielov medzi slobodou slova (prejavu) a nenávistných prejavov v európskom kontexte. V kontexte Slovenskej republiky následne ozrejmuje tzv. test podmienok obmedziteľnosti slobody prejavu, formulovaný rozhodovacou činnosťou Špecializovaného trestného súdu.

Podkapitola Extrémizmus a priestupky spracúva relevantné ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v rámci ktorého boli v roku 2014 zavedené priestupky extrémizmu. Autorka sa okrem iného vlastnou výskumnou činnosťou zaoberala výškou peňažných trestov ukladaných za priestupky extrémizmu a za trestné činy extrémizmu, pričom dospieva k záveru, že v skúmanom období nie je možné medzi nimi badať výrazné rozdiely.

V podkapitole Vyšetrovanie extrémizmu sa autorka zaoberá motiváciou a zdôvodnením zmien týkajúcich sa orgánov činných v trestnom konaní v konaniach o trestných činoch extrémizmu, najmä s ohľadom na vecnú príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry.

Znalecké posudky sú ďalšou podkapitolou, v rámci ktorej nájdeme prehľadné spracovanie typov znalcov využívaných v konaní o trestných činoch extrémizmu v minulosti a v súčasnosti, pričom autorka vyzdvihuje vytvorenie nových znaleckých odborov – politický extrémizmus a náboženský extrémizmus, a analyzuje vplyv nedostatku znalcov v týchto odboroch na trestné konanie v konkrétnych veciach.

Posledná podkapitola prvej kapitoly nesie názov Štatistika týkajúca sa extrémizmu, v rámci ktorej autorka uvádza problémy zberu a vyhodnocovania dát o extrémizme v rámci štatistík Generálnej prokuratúry SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva vnútra SR a NAKA. Pri hodnotení spracovania štatistických údajov o extrémizme v rámci trestného konania autorka upozorňuje na konkrétne nedostatky týchto štatistík, ako je neprehľadnosť tabuliek, vágnosť niektorých pojmov (zistený a objasnený trestný čin) a nedostatok konkrétnych údajov o príslušných konaniach (koľko páchateľov bolo právoplatne odsúdených, akým spôsobom boli skončené konania). Autorka sa v tejto podkapitole komplexne venuje hodnoteniu štatistík na základe jednotlivých ich položiek a jasne formuluje problémy a nedostatky týchto štatistík a odporúčania k zberu a vyhodnocovaniu dát o extrémizme formulovaných Európskou komisiou proti rasizmu a intolerancii (ECRI). Podľa autorkiných zistení bola štatistika NAKA jediná, ktorá dáta len neuvádzala, ale ich aj reálne vyhodnocovala.

Obsahovo najrozsiahlejšia je druhá kapitola s názvom Skutkové podstaty trestných činov extrémizmu v Trestnom zákone, ktorá rozoberá konkrétne skutkové podstaty trestných činov extrémizmu. Po počiatočnom systematickom zaradení relevantných trestných činov v rámci Trestného zákona sa venuje znakom, ktoré sú spoločné pre všetky uvedené trestné činy. Osobitne sa venuje subjektívnej stránke trestných činov extrémizmu a náročnosti preukázania úmyslu. V podkapitole 1-9 druhej kapitoly sú následne rozoberané jednotlivé skutkové podstaty trestných činov extrémizmu, konkrétne ide o § 421 TZ – Založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, § 422 TZ – Prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, § 422a TZ – Výroba extrémistického materiálu, § 422b TZ – Rozširovanie extrémistického materiálu, § 422c TZ – Prechovávanie extrémistického materiálu, § 422d TZ – Popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti, § 423 TZ – Hanobenie národa, rasy a presvedčenia, § 424 TZ – Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti a § 424a TZ – Apartheid a diskriminácia skupiny osôb. Rozbor skutkových podstát je poňatý klasickým spôsobom – vysvetlenie relevantných základných pojmov, analýza objektu, objektívnej stránky, subjektu a subjektívnej stránky toho-ktorého trestného činu. Záver každej z týchto podkapitol obsahuje ilustráciu danej skutkovej podstaty na konkrétnom prípade, ktorým sa zaoberal Špecializovaný trestný súd. Kapitola je obzvlášť prínosná s ohľadom na konkretizáciu naplnenia obligatórnych znakov tej-ktorej skutkovej podstaty v reálnych podmienkach a rozbor argumentácie súdu. Táto časť práce si zjavne vyžiadala prácnu analýzu rozhodnutí, čo komplikoval vysoký počet dohôd o vine a treste, ktoré boli v skúmanom období uzatvorené a na ktorých nie je možné ilustrovať logické úvahy súdu už z povahy tohto inštitútu. V poslednej, desiatej podkapitole autorka prezentuje jedno z najzávažnejších obvinení, s ktorým sa v rámci výskumu stretla. Táto podkapitola bohužiaľ neobsahuje hlbší právny rozbor údajného konania obvineného, predpokladáme však, že je to z dôvodu, že ide o živú vec.

Tretia kapitola obsahuje analýzu rozhodovacej praxe Špecializovaného trestného súdu v priebehu rokov 2017-2022. Autorka sa pri analýze zamerala na nasledovné okruhy otázok: aké trestné činy páchateľ spáchal, výrok o vine a treste, dĺžku a typ trestu, ktorý bol uložený, či bol prítomný podmienečný odklad výkonu trestu, či a aké poľahčujúce a priťažujúce okolnosti boli prítomné, aký typ ochranných opatrení bol súdom uložený a kde bol trestný čin spáchaný. Analýza bola v rámci výskumu vykonaná kombinovane – kvantitatívne aj kvalitatívne a výsledky sú pre čitateľa sprístupnené vo veľmi zrozumiteľnej user friendly forme v podobe jasne čitateľných grafov a tabuliek. Výsledky analýzy sú podané prehľadne, jasne a zrozumiteľne a nemal by s nimi mať problém ani čitateľ z laickej verejnosti. Autorka si navyše dala námahu s doplnením orientačných údajov z Českej republiky z oblasti trestných činov extrémizmu, čo považujeme sa veľmi prínosné vzhľadom na veľký rozsah vlastnej výskumnej činnosti v oblasti rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu. Kapitola obsahuje, okrem analýzy rozhodovacej činnosti Špecializovaného trestného súdu podľa rokov, aj spoločnú analýzu všetkých právoplatných rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu súhrnne za obdobie rokov 2017-2022.

V poslednej, štvrtej kapitole autorka sumarizuje závery vyplývajúce z analyzovaných rozhodnutí, v rámci ktorých kritizuje nízku kvalitu odôvodnenia rozhodnutí a nedostatočnú úroveň komunikácie rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu médiám a verejnosti. Ďalej rozoberá ďalšie čiastkové hypotézy týkajúce sa miesta páchania trestných činov extrémizmu, množstva uzavretých dohôd o vine a treste, (ne)dostatočnej výšky uložených peňažných trestov a množstva uložených povinností v oblasti výchovy v podobe výchovného programu alebo sociálneho výcviku.

Publikácia je spracovaná prehľadne a poskytuje komplexný rozbor problematiky trestných činov extrémizmu v Slovenskej republike z pohľadu formálne-právneho (v podobe analýzy skutkových podstát trestných činov extrémizmu), ako aj z pohľadu aplikačno-právneho (vo forme analýzy konkrétnych prípadov a judikatúry Špecializovaného trestného súdu). Okrem odbornej verejnosti má publikácia vysoký potenciál osloviť aj laickú verejnosť a vniesť odborné argumenty a hlbšie pochopenie problematiky extrémizmu a jeho hrozby, do povedomia verejnosti.

Autorka: Mgr. Lucia Vasilik
Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta