Methods of criminal proceedings initiation

Anotácia: Autorka sa v príspevku venuje spôsobom začatia trestného stíhania v podmienkach Slovenskej republiky. Opisuje spôsoby ,akými môže byť začaté trestné stíhanie.
Kľúčové slová: trestné stíhanie, spôsoby trestného stíhania

Anotation: In the article, the author deals with the method of initiating criminal prosecution in the conditions of the Slovak Republic. It describes the ways in which criminal prosecution can be initiated.
Keywords: criminal prosecution, methods of criminal prosecution

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2021)

Úvod

Trestné stíhanie je úsek trestného konania, ktoré v podmienkach Slovenskej republiky môže začať dvomi spôsobmi a to vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania alebo vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu.

Je veľmi dôležité pre ďalšie konanie začať trestné stíhanie zákonným spôsobom bez procesnej chyby, nakoľko začatím trestného stíhania sa začína aj celý proces dokazovania. V prípade nezákonného začatia trestného stíhania by všetky nadväzujúce úkony boli protiprávne a tým by sa zmaril účel celého vyšetrovania danej veci.

1. Začatie trestného stíhania

„Trestné stíhanie je úsek trestného konania od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku súdu, prípadne iného meritórneho rozhodnutia vo veci samej.“¹

Začať trestné stíhanie možno viacerými spôsobmi upravenými v trestnom zákone :

• vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania
• vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu

Trestný poriadok v § 199 vymedzuje :
„Ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. O začatí trestného stíhania policajt upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.

Policajt postupuje primerane podľa odseku 1, ak sa o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia.

Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie

Trestné stíhanie sa začne vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu aj vtedy, ak ho vykonal miestne nepríslušný policajt, ak nebolo možné dosiahnuť, aby ho vykonal príslušný policajt, a najneskôr do troch dní od jeho vykonania odovzdá vec príslušnému policajtovi spolu s uznesením o začatí trestného stíhania.“ ²

Dôležité je poznamenať, že trestné stíhanie sa vedie vždy pre určitý skutok a nie je dôležité jeho paragrafové určenie, to sa môže v priebehu trestné konania meniť.

2. Uznesenie o začatí trestného stíhania

Trestné stíhanie začne orgán činný v trestnom konaní buď na základe trestného oznámenia alebo na základe iných skutočností, ktoré sa dozvedel pri svojej činnosti. Takouto skutočnosťou môže byť napríklad telefonické privolanie policajnej hliadky, ktorá zasiahne priamo na mieste činu, alebo iná udalosť, z ktorej je zjavné, že došlo k spáchaniu trestného činu.

Podanie napr. ústneho alebo písomného trestného oznámenia nie je podmienkou na začatie trestného stíhania. Platí, že orgán činný v trestnom konaní začne trestné stíhanie, ak oznámenie neobsahuje skutočnosti, ktoré by vylučovali spáchanie trestného činu.

Znamená to, že ak z opísaných skutočností vyplýva záver, že došlo k spáchaniu trestného činu, je orgán činný v trestnom konaní povinný, z úradnej povinnosti začať trestné stíhanie.

Trestné stíhanie je povinný začať bezodkladne. Ak je trestné oznámenie potrebné doplniť (napr. výsluchom oznamovateľa, vyžiadaním písomných podkladov), je povinný začať trestné stíhanie najneskôr do 30 dní od prijatia trestného oznámenia.

Trestné stíhanie sa v zásade začína tým, že orgán činný v trestnom konaní vydá uznesenie o začatí trestného stíhania.

O začatí trestného stíhania sa upovedomí oznamovateľ a poškodeného, ak mu je známy, a zároveň sa musí najneskôr do 48 hodín doručiť uznesenie o začatí trestného stíhania prokurátorovi.

Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať:

• opis skutku – teda správania, ktoré sa považuje za trestný čin, s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo,
• pomenovanie trestného činu podľa Trestného zákona spolu s uvedením príslušného paragrafu, pod ktorým je tento trestný čin v Trestnom zákone opísaný. ³

Trestné stíhanie sa začína pre skutok, ktorý orgán činný v trestnom konaní považuje za trestný čin. V praxi sa uznesenie o začatí trestného stíhania obvykle označuje ako začatie trestného stíhania „vo veci“.

Uznesenie neobsahuje odôvodnenie a nie je voči nemu prípustná sťažnosť, preto jeho právoplatnosť a vykonateľnosť nastáva dňom vydania.

V praxi môžu nastať aj prípady, kedy orgány činné v trestnom konaní, aj napriek podaniu trestného oznámenia, nemusia začať trestné stíhanie. Trestný poriadok totiž umožňuje, aby v prípade, keď nie je dôvod na začatie trestného stíhania, sa vec uznesením odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie (ak ide napr. o priestupok a nie o trestný čin), alebo vec odloží, ak je podľa zákona trestné stíhanie neprípustné (napr. ak je páchateľ maloletý alebo ak zomrel).

O takomto postupe však musí vždy informovať oznamovateľa trestného činu a aj poškodeného. Ak poškodený alebo oznamovateľ trestného činu s takým postupom polície nesúhlasia, môžu podať proti uzneseniu sťažnosť podľa poučenia v uznesení alebo požiadať prokurátora do 30 dní od doručenia uznesenia, aby postup preskúmal.

V prípade nezákonne vydaného uznesenia o trestnom stíhaní budú všetky nadväzujúce úkony posúdené ako nezákonne získané.

Trestné stíhanie môže byť začaté vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a zároveň o vznesení obvinenia voči konkrétnej osobe.

VZOR: Uznesenie o začatí trestného stíhania – vo veci (.docx)

3. Začatie trestného stíhania vykonaním zaisťovacieho, neodkladného alebo neopakovateľného úkonu

Začať trestné stíhanie možno aj po vykonaní zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po vykonaní takéhoto úkonu je však potrebné, aby orgán, ktorý úkon vykonal, ihneď vyhotovil uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom okrem ostatných náležitostí uvedie, konkrétnej jeho výrokovej časti aj popis úkonu, ktorým sa trestné stíhanie začalo.

Medzi zaisťovacie úkony patrí najmä: zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivého, domová prehliadka, vydanie a odňatie veci a iné.

Neodkladný úkon je Trestným poriadkom definovaný ako „Neodkladný úkon je taký úkon, ktorého vykonanie vzhľadom na nebezpečenstvo zmarenia alebo zničenia neznesie z hľadiska účelu trestného konania odklad na čas, kým sa začne trestné stíhanie.“ ⁴

Na zmarenie alebo vykonanie neodkladného úkonu majú vplyv najmä materiálne podmienky, ako napr. plynutím času a pôsobením poveternostných podmienok sa zmaria stopy. Ide o úkon, ktorý v budúcnosti nemožno zopakovať.
„Neopakovateľný úkon je taký úkon, ktorý v ďalšom konaní už nemožno vykonať.“ ⁵

Úkon nie je možné opakovať buď preto, že je fakticky nevykonateľný alebo tomu bránia iné dôvody, ako napr. nie je možné opakovať rekogníciu in natura. Neodkladný úkon možno v budúcnosti síce opakovať, ale získané informácie už nebudú mať takú dôkaznú hodnotu, ako pri prvom vykonávaní.

Trestný poriadok neobsahuje výpočet neodkladných alebo neopakovateľných úkonov, tento „výpočet“ sa ponecháva na aplikačnú prax.

Pri danom prípade je potrebné uviesť, že je potrebné posúdiť zákonnosť vykonaného úkonu, nakoľko uznesenie má v danom prípade iba deklaratórny charakter a samotné začatie trestného stíhania sa neviaže na vydanie uznesenia, ale začína už práve vykonaním tohto úkonu.⁶

VZOR: Uznesenie o začatí trestného stíhania – zaisťovací úkon (.docx)

Resumé

Začatie trestného stíhania je dôležitým momentom v trestnom konaní. Od tohto momentu môžu orgány činne v trestnom konaní vykonávať dokazovanie v plnom rozsahu. Dôležité je, aby začatie trestného stíhania bolo zákonné, malo svoje náležitosti a bol zadefinovaný moment začatia, a to či bolo začaté vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania alebo vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu. Uvedené je dôležité pre ďalšie posúdenie veci.

Resumé

The initiation of criminal proceedings is an important moment in criminal proceedings. From this point on, law enforcement authorities can take full evidence. It is important that the commencement of criminal proceedings is lawful, has its requisites and the moment of commencement is defined, whether it was commenced by issuing a resolution on the commencement of criminal proceedings or by performing a detention, urgent or non-repeatable action. This is important for further assessment of the matter.

por. JUDr. Marika Briatková
externý doktorand Akadémie Policajného zboru

Zoznam bibliografických odkazov:

Čentéš, J. Trestné právo procesné. Osobitná časť. Šamorín : Heuréka,2016. ISBN: 978-80-8173-021-4

Právo pre neprávnikov, Zuzana Dlugošóvá, Eva Kováčechová, VIA IURIS 2006,

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

¹ §10 ods. 15 Zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
² §199 Zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
³ Právo pre neprávnikov, Zuzana Dlugošóvá, Eva Kováčechová, VIA IURIS 2006,
⁴ §10 ods. 17 Zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
⁵ §10 ods. 18 Zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
⁶ Čentéš, J. Trestné právo procesné. Osobitná časť. Šamorín : Heuréka,2016. ISBN: 978-80-8173-021-4