The death penalty in a global perspective and assumptions for its development

Anotácia: Článok sa zaoberá témou trestu smrti. V prvej kapitole je predostretý stručný historický vývoj hrdelného trestu vo svetovej histórii. Druhá kapitola sa venuje trestu smrti na území Slovenska, počas fungovania Československa, až po jeho zánik v roku 1990. V tretej a štvrtej kapitole sa dáva do pozornosti trest smrti, najskôr v celosvetovej perspektíve a následne aj z náhľadu európskeho. Posledná piata kapitola je venovaná sporom, ktoré vznikajú v súvislosti s danou témou článku. V piatej kapitole sú takisto načrtnuté argumenty obidvoch súperiacich ideových strán, teda zástancov a odporcov trestu smrti.
Kľúčové slová: trest smrti, hrdelný trest, poprava, historický vývoj, svet, európske štáty

Annotation: The article deals with the issue of the death penalty. The first chapter is a brief historical development of the capital punishment in the world´s history. The second chapter is devoted to the death penalty in Slovakia, during the existence of Czechoslovakia, until its demise in 1990. The third and fourth chapters draw attention to the death penalty, first in a worldwide perspective and, consequently, the European one. The fifth chapter is devoted to the litigation arising in connection with this particular topic. In the fifth chapter there are also outlined the arguments of both warring ideological parties, ie proponents and opponents of the death penalty.
Keywords: death penalty, capital punishment, execution, historical development, world, european states

ÚVOD

Témou článku je trest smrti a to jednak z pohľadu celosvetového, ale aj z pohľadu slovenskej právnej úpravy. Trest smrti, ako taký, je veľmi diskutovanou a kontroverznou témou v celosvetovom meradle. Kontroverzie vznikajú predovšetkým z názorových odlišností odborníkov na túto tému a to najmä z hľadiska morálneho a etického posudzovania.

Napriek tomu, že v dnešnej dobe je súčasťou celosvetového trendu úplne odmietanie trestu smrti, tento sa ešte stále legálne vykonáva v 58 krajinách sveta. V krajinách s demokratickým štátnym režimom prevláda úplný zákaz trestu smrti, keďže pozbavenie života je v priamom rozpore so základnými ľudskými právami, konkrétne s právom na život. Z pohľadu celosvetového sú významné hlavne dve medzinárodné organizácie. V európskom meradle je to Rada Európy. Rada Európy zastáva prísny zákaz trestu smrti a členské štáty aj priamo zaväzuje, aby takýto zákaz rešpektovali vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Vo svetovom meradle je to OSN, ktorá zastáva menej nekompromisný prístup k problematike trestu smrti. Členmi OSN sú aj štáty, ktoré trest smrti pripúšťajú.

Veľmi špecifický prístup k trestu smrti majú v USA, kde v 34 štátoch je trest smrti povolený a v 16 úplne zrušený. Postoj jednotlivých národov sa odvíja predovšetkým z ich historického, či náboženského smerovania. Ako som už ale spomenul vyššie, väčšina štátov zaujíma jednotný postoj, a to postoj zamietavý. K najvýraznejšej nejednote v názoroch prichádza pri porovnaní európskych a arabských krajín. Vo väčšine arabských krajinách je trest smrti povolený a navyše aj nachádza podporu u verejnosti. Tento rozdiel je spôsobený najmä odlišnosťou kresťanských náboženstiev a Islamu. ¹

Z celosvetovej perspektívy môžeme však jednoznačne konštatovať, že trest smrti je na ústupe. Dôvodenie štátov, či už proti, alebo v prospech trestu smrti, je rozličné. Niektoré štáty tvrdia, že výhoda trestu smrti je v jeho odstrašujúcom príklade pre spoločnosť. Väčšina štátov ale takéto tvrdenie jednoznačne odmieta.

Historický vývoj trestu smrti

Trest smrti, inak nazývaný aj ako hrdelný trest, bol v priebehu tisícročí pokladaný za trest najprísnejšej povahy. Pomocou trestu smrti chcela v rôznych historických obdobiach spoločnosť zo svojho stredu vylúčiť nebezpečných jedincov a jedincov porušujúcich základné princípy rešpektované spoločnosťou. K trestu smrti sa často pristupovalo, keď autority považovali použitie ľahších foriem trestov za nepostačujúce a u daného jednotlivca už nebola možná náprava jeho správania. Trestom smrti sa teda vlastne malo docieliť odstránenie jedincov extrémne nebezpečných pre spoločnosť. Prvotne sa ako pohnútka pre aplikáciu trestu smrti považovala snaha osobne sa pomstiť jedincovi, ktorého konanie bolo v rozpore s poriadkom štátu. Spomenutý postup pri trestaní jednotlivcov bol aplikovaný v Chamurappiho zákonníku z roku 1686 pr.n.l. Chamurappiho zákonník je bezpochyby veľmi významný a svojím obsahom inšpiroval aj vznik iných zákonníkov, ako napríklad hebrejské právo alebo islamské právo šaría. Zmena v aplikácii trestu smrti nastala aj v období rímskej kultúry. Trest smrti v danom období bol považovaný za súčasť náboženského rituálu. Dôležitým pokrokom v období Rímskej ríše bolo spísanie Zákona dvanástich tabúľ roku 450 pr.n.l., kde posvätné právo bolo nahradené právom svetským. Hrdelný trest bol neskôr veľmi rozšírený aj v európskej stredovekej spoločnosti, kde bol výpočet zločinov, za ktoré sa najprísnejší trest udeľoval, skutočne široký. Dôležité postavenie v tom období mala inkvizícia, ktorá odsudzovala jedincov na smrť predovšetkým za kacírstvo alebo čarodejníctvo. Typickým trestom za takéto zločiny bol trest smrti upálením. Nový myšlienkový prúd v nahliadaní na trest smrti priniesli na prelome 18. a 19. storočia členovia vtedajšej vzdelanostnej vrstvy na čele s právnikom Cesarem Beccariom, filozofom Francoisom Voltairom a reformátorom Jeremym Benthamom.²

Najväčší prínos môžeme badať v nadčasovom diele Beccaria O zločinoch a trestoch. Týmto reformným dielom chcel vyvolať radikálne zmeny v nahliadaní na trest smrti. Trest nemá už byť len akýmsi nástrojom pomsty, ale má predovšetkým spĺňať aj nápravnú funkciu. „...Účelom trestu nie je mučiť citlivú bytosť, ani odčiniť zločin už spáchaný. Výsledkom trestu teda má byť zábrana, ktorá zločinca odradí od ďalšieho zraňovania spoločnosti...“. ³

Páchateľ tak má právo si po uplynutí svojho trestu uedomiť, že život je najvzácnejšou hodnotou a je potrebné ho chrániť. Beccaria tvrdil, že istota udelenia trestu má pôsobiť ako odstrašujúca zložka trestu a nie trest samotný. V nasledujúcich storočiach sa vývoj trestného práva v Európe vyvíjal tak, že trest smrti sa používal čoraz menej. Najväčší posun bol zaznamenaný v druhej polovici 20. storočia.⁴

Trest smrti na území Slovenska

Trest smrti prešiel na území Slovenskej a Českej republiky naozaj mnohými vývojovými zmenami. Trestným zákonom č. 86 z roku 1950 sa rozšírilo používanie trestu smrti, keď bolo v kompetencii súdu udeliť trest smrti až za 25 modelových konaní trestnej činnosti. Je treba podotknúť, že vysoké číslo popravených bolo v tej dobe aj dôsledkom toho, že už raz udelený trest smrti nebolo možné pozmeniť na trest nižšieho charakteru. Len vo výnimočných prípadoch prichádzalo do úvahy udelenie odlišného trestu, teda trestu odňatia slobody na doživotie, respektíve na 15 – 25 rokov odňatia slobody. Takýto prípad však nastal len vtedy, ak uloženiu trestu smrti predchádzalo uznanie o neprimeranosti pôvodného trestu alebo uznanie výrazne poľahčujúcich okolností. Trest smrti bol v tej dobe vykonávaný obesením, prípadne zastrelením. Popravy boli považované za štátne tajomstvo. V roku 1956 bola novelizáciou Trestného zákona uložená Najvyššiemu súdu ČSR povinnosť, aby pred vykonaním trestu smrti preskúmal jeho opodstatnenosť. Napriek tejto snahe zákonodarcu o čiastočnú liberalizáciu vtedajšej právnej úpravy, ale počet skutkových podstát, za ktoré bolo možné uložiť trest smrti, neklesal. Táto snaha zákonodarcu však nakoniec vyústila do zakotvenia výnimočného trestu smrti Zákonom č. 140 z roku 1961. Tento zákon obsahoval niektoré pokrokové ustanovenia, ako napríklad uloženie trestu smrti len za obzvlášť závažných okolností, bez možnosti nápravy, či zákaz udeľovania trestu smrti tehotným ženám a neplnoletým osobám. Súd mohol ako alternatívu k trestu smrti uložiť trest odňatia slobody na viac ako 15 rokov. Ak podal odsúdený na trest smrti žiadosť o milosť, súd bol povinný takúto žiadosť preskúmať a zvážiť. Posledný trest smrti bol na území ČSSR vykonaný 8. júna 1989 a popraveným bol Štefan Svitek, občan slovenskej národnosti, ktorý bol na trest smrti odsúdený za trojnásobnú vraždu. Definitívny obrat v používaní trestu smrti nastal na našom území prijatím Zákona č. 175 z roku 1990, ktorým sa stal trest smrti v ČSSR zakázaným za každých okolností. Nahradil ho výnimočný trest odňatia slobody na doživotie a trest odňatia slobody nad 15 a do 25 rokov. O dva roky neskôr, a teda v roku 1992, bolo toto ustanovenie pretransformované aj do ústavy Slovenskej republiky. ⁵

Trest smrti v celosvetovej perspektíve

Z perspektívy celého sveta je najvýznamnejšou organizáciou OSN. Ide o organizáciu, ktorej členmi je veľké množstvo štátov. Niektoré z členských štátov tejto medzinárodnej organizácie trest smrti podporujú a majú ho zakotvený aj vo svojich právnych úpravách. Odmietanie trestu smrti nie je u OSN také nekompromisné ako u Rady Európy, nakoľko zrušenie trestu smrti nie je podmienkou vstupu do OSN. Najdôležitejším dokumentom prijatým OSN je Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach.

Z hľadiska rôznych pohľadov zo strany štátov k trestu smrti, môžeme štáty rozdeliť do niekoľkých samostatných skupín. Prvá z nich je skupina, ktorú tvoria štáty, ktoré majú trest smrti nielen ukotvený vo svojej vnútroštátnej úprave, ale aj sa reálne a hojne používa v praxi. Radíme sem štáty ako Irán, Afganistan, Saudská Arábia či Uganda.Druhú skupinu tvoria štáty, u ktorých je ukladanie a vykonávanie trestu smrti povolené, ale udeľovanie a vykonávanie takejto formy trestu má výrazne klesajúci charakter. Patrí sem napríklad USA alebo Japonsko.A napokon, treťou skupinou, sú štáty, ktoré majú trest smrti zakázaný. Sú to všetky štáty Rady Európy. ⁶

V celosvetovom meradle sa presadzuje úplné zrušenie trestu smrti. O tejto téme sa často diskutuje na rôznych konferenciách a stretnutiach zástupcov štátov. Zástancovia zrušenia trestu smrti argumentujú tým, že trest smrti je pozbavenie jedného zo základných práv – práva na život. Existuje aj menšia skupina štátov, ktorá má pozitívny prístup k trestu smrti. Ide predovšetkým o štáty, v ktorých histórii, respektíve náboženstve, je trest smrti hlboko zakorenený. Za zrušenie trestu smrti vo svete agituje aj celosvetové hnutie za zrušenie trestu smrti. Za cieľ si toto hnutie dalo celosvetové zrušenie trestu smrti do roku 2020. V súčastnosti však už vidíme, že sa túto snahu nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca. Veľkou prekážkou v splnení tohto cieľa však je postoj niektorých krajín ako napríklad Číny, ktorá sa k zrušeniu hrdelného trestu vyjadruje zväčša negatívne. ⁷

Trest smrti v náhľade európskych štátov

Tak ako z hľadiska celosvetového náhľadu tvorí najvýznamnejšiu organizáciu už spomínaná OSN, tak u európskych krajín plní funkciu takejto organizácie Rada Európy. Nakoľko Rada Európy je medzinárodnou organizáciou zoskupujúcou štáty, s hlavným cieľom ochrany ľudských práv a teda, samozrejme, aj práva na život, tak práve z tohto dôvodu Rada Európy zastáva k trestu smrti jednoznačne negatívny postoj. Rada Európy tento svoj postoj pretavila do najvýznamnejšieho dokumentu zaoberajúcim sa trestom smrti, ktorým je Šiesty dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o ľudských právach zakazujúci trest smrti v mierových časoch. Protokol však neznamená absolútny zákaz trestu smrti. Výnimku tvorí situácia, v ktorej je samotný štát, a jeho existencia, ohrozený vojnou. V spomenutej situácií môže štát od protokolu odstúpiť. „K takémuto odstúpeniu sú však oprávnené iba tie štáty, ktoré sa doposiaľ nestali zmluvnou neskoršieho Protokolu č. 13, ktorý trest smrti zakazuje absolútne...“. ⁸

Nevyhnutné v spojení so Šiestym dodatkovým protokolom je spomenúť aj článok 3, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva zákaz neľudského a ponižujúceho správania, respektíve neľudského a ponižujúceho trestu. Práve kvôli tretiemu článku vznikli určité kontroverzie ohľadom vyhostenia páchateľa z členského štátu Rady Európy, do štátu, v ktorom je trest smrti legálny. Ďalším veľmi dôležitým ustanovením, ktoré sa dotýka trestu smrti je protokol číslo 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Týmto protokolom sa vyjadruje absolútny zákaz udeľovania a vykonávania trestu smrti, či už v čase mieru alebo aj vojny. Ako príklad k uplatňovaniu Protokolu číslo 13 uvádzam prípad Bader a Kanbor v. Švédsko. Sťažovateľmi v tomto prípade boli Kamal Bader a Hamida Kanbor a ich dve neplnoleté deti, všetko sýrski štátni občania. Krátko po prílete do Švédska v roku 2002 opakovane podali žiadosť o azyl, ktorá im však bola zamietnutá a bolo predané nariadenie o deportácií. Rodina však opätovne požiadala o azyl a o prerušenie nariadenia o deportácii, s odvolaním na rozsudok sírskeho súdu, ktorý pána Badera odsúdil v neprítomnosti na trest smrti za naplánovanie vraždy svojho švagra. Ku dňu 19. apríla 2004 bolo udelené povolenie k prerušeniu výkonu nariadenia o deportácii zo strany migračného úradu vo Švédsku. Sťažovatelia tiež podali sťažnosť na Súd, v ktorej sa odvolávajú na to, že po návrate do svojej krajiny pôvodu sa pán Bader dostane do stavu hrozby uväznenia a popravenia. Bude mu teda hroziť skutočná hrozba, ktorá je v rozpore s článkami 2 a 3 Protokolu č.13 Dohovoru. Súd v záverečnom rozhodnutí nerozhodol o deportácii sťažovateľov do Sýrie, v dôsledku ktorej by došlo k porušeniu zásady zákazu mučenia zakotvenú v článku 3 Protokolu č.13 a zároveň v zmysle článku 2 Protokolu č.13 by bolo porušené právo na život. ⁹

Spory o treste smrti

Trest smrti, sám o sebe ako téma vyvoláva naprieč celým politickým spektrom mnoho otázok, kontroverzií či diskusií. Myšlienka iného riešenia sa začala čiastočne uplatňovať už v 16. storočí, kedy začínal byť trest smrti pomaly nahrádzaný trestom odňatia slobody. Avšak až v 18. storočí sa začala uplatňovať skutočná zmena od používania trestu smrti, ku ktorej prispeli predovšetkým Voltaire či už vyššie spomínaný Beccaria. Trest smrti je však aj v dnešnej dobe otázkou rôznych polemík a názorových dôvodení medzi jeho odporcami a zástancami. Po vypočutí argumentov oboch strán, zostáva už len na nás a našom presvedčení, ku ktorej skupine sa názorovo prikloníme.

Zástancovia trestu smrti

Zástancov trestu smrti inak nazývame aj retencionisti. Medzi dôvody, ktorými argumentujú zástancovia trestu smrti patrí v prvom rade odstrašenie potenciálnych páchateľov. Podľa výskumov je zastrašenie najlogickejším a najracionálnejším dôvodom, ktorý podávajú zástancovia trestu smrti. Treba priznať, že čiastočne sa s týmto argumentom dá súhlasiť, keďže trest smrti pôsobí určite pre potenciálnych delikventov odstrašujúcejšie ako trest odňatia slobody. Dochádza aj tu však k určitým kontroverziám. Ide hlavne o situácie, kedy sú páchateľmi obzvlášť brutálnych vrážd ľudia, ktorí konali skratovo alebo pod silnými emóciami, teda nemali svoj čin premyslený a nevykonali prípravy k jeho uskutočneniu. Takéto osoby, potom samozrejme, nebudú vykonanými trestami smrti odstrašení, keďže nad vykonaním tohto činu ani len nerozmýšľali. Ďalšou skupinu páchateľov sú jedinci, ktorí si svoj čin dopredu naplánovali a premysleli. U spomínaných jednotlivcov však opäť odstrašujúci príklad nebude účinný, keďže oni si trestu vedomí sú a aj napriek tomu sa svoj čin rozhodli vykonať. To znamená, že odstrašenie u nich nefungovalo. Ďalšími argumentami zástancov trestu smrti sú dôvody ako zabránenie recidívy v protiprávnom konaní. Páchateľ sa už následne opakovaného trestného činu totiž nie je schopný dopustiť. Ďalším dôvodom zástancov trestu smrti pre jeho uzakotvenie v právnej úprave jednotlivých štátov, je potreba spoločnosti pomstiť sa páchateľovi za čin ním spáchaný. Posledným veľmi preferovaným argumentom je praktickosť trestu smrti. Pri tomto argumente sa nehľadí na morálne stanovisko, ale čisto len na finančnú stránku veci, kedy trest smrti je ekonomicky výhodnejší ako napríklad dlhoročný pobyt páchateľa vo väzení. ¹⁰

Odporcovia trestu smrti

Abolicionisti, ako inak nazývame odporcov trestu smrti majú mnoho argumentov, ktorými dôvodia svoj postoj k tejto problematike.

Ako prvý dôvod sa automaticky vynára dôvod nemorálnosti a nehumánnosti trestu smrti. Ďalším z významných dôvodov je obava z justičných omylov, kedy je páchateľ potrestaný už nenávratne a skutočná rehabilitácia nie je možná. K takýmto poľutovaniahodným situáciám prichádzalo na našom území v prevažnej väčšine počas politických procesov s členmi Komunistickej strany počas 50. rokov, keď boli bezdôvodne popravení napríklad novinár a politik Vlado Clementis, či český politik Rudolf Slánsky. Aj keď väčšina popravených bola po páde Stalinovej vlády rehabilitovaná, reálne to už nemalo žiadny význam, keďže popravení boli už roky mŕtvi. Nemenej dôležitým argumentom je ochrana a právo na život, ku ktorým sa zaviazala väčšina štátov sveta. ¹¹

K odstraňovaniu trestu smrti vo svete prispievajú nielen štáty samotné prostredníctvom diskusií a dialógov, ale aj rôzne organizácie. Jednou z najvýznamnejších je napríklad Amnesty International, ktorá vykonáva rozsiahlu kampaň na zrušenie trestu smrti a celkovo na ochranu všetkých ľudských práv. ¹²

ZÁVER

Článok sa venoval téme trestu smrti. V jeho úvode autor čitateľa oboznámil so základnými pojmami a stručne uviedol čitateľa do problematiky. V prvej kapitole je stručne opísaný historický vývoj trestu smrti vo svete a to od obdobia, v ktorom sa uplatňovali zásady Chamurappiho zákonníka (oko za oko, zub za zub), až po skutočnú renesanciu v ponímaní hrdelného trestu na prelome 18. a 19. storočia spôsobenú filozofickými vizionármi ako Voltaire alebo Beccaria. V ďalších kapitolách je čitateľovi priblížený vývoj trestu smrti na území dnešnej Slovenskej republiky a bývalej ČSR (k úplnému zrušeniu najprísnejšieho trestu došlo v ČSFR až v roku 1990) a takisto vývoj a nahliadania na trest smrti z perspektívy, či už to európskej alebo celosvetovej. Z európskeho náhľadu popísal medzinárodnú organizáciu zvanú Rada Európy, ktorá zastáva prísne negatívne stanovisko. Z celosvetového pohľadu zase článok čiastočne rozobral postoj OSN k danej problematike. V poslednej piatej kapitole sa autor venoval problematike sporov o treste smrti. V tejto kapitole článok predstavil najčastejšie argumenty odporcov (abolicionisti) a takisto zástancov (retencionisti) trestu smrti. Tými sú na jednej strane argumenty ako nemorálnosť, či ochrana práva na život, tak na strane druhej odstrašujúci príklad, či praktickosť trestu smrti. Ďalej autor v jednej z kapitol čitateľovi v skratke priblížil obsah vybraného rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva. Konkrétne to bol prípad sýrskych štátnych občanov žiadajúcich o azyl vo Švédsku (Bader a Kanbor v. Švédsko), kedy po prípadnej deportácii hrozila prvému z dvojice uväznenie a následne aj popravenie. V určitej miere sa autor snažil predostrieť aj svoj názor na danú problematiku a celkový pohľad jeho osoby na trest smrti. Autor článku pri jeho spracovaní vychádzal z viacerých zdrojov od renomovaných autorov, vysoko fundovaných v danej téme.

JUDr. Samuel Csóka

Zoznam použitej literatúry

CULBERT, J.,L.: Dead Certainty: The Death Penalty and the Problem of Judgment, dostupné na: https://readtoday.tech/show/dead-certainty-the-death-penalty-and-the-pr…

ČAPEK, J.: Trestní právo, č. 10/2011, Vydal Novatrix, Praha 2011, ISSN 1211 - 2860

FICO, R.: Trest smrti, Vydavateľstvo KÓDEXPRESS, Bratislava 1998, 109 s, ISBN 80-967943-8-8

IVOR, J. a kolektív: Trestné právo hmotné Všeobecná časť, IURA EDITION, Bratislava 2010, 532s, ISBN 9788080783082

LYONS, Lewis. Historie trestu: justiční tresty od dávných dob po současnost. 1. české vyd. Praha:Svojtka,2004. ISBN 80-7352-021-4.

MONESTIER, Martin. Historie trestu smrti: dějiny a techniky hrdelního trestu od počátků
po současnost. Vyd. 1. Praha: Rybka Publishers, 1998. ISBN80-8618205-3.

ROGERS, A.: Murder and the Death Penalty in Massachusetts. University of Massachusetts Press, 2008., dostupné na: Project MUSE.muse.jhu.edu/book/4381.

VÁLKOVÁ, H.: Trestněprávní revue, č. 9/2012, Vydává Nakladatelství C.H. Beck, Praha 2012, ISSN 1213-5313

¹ ROGERS, A.: Murder and the Death Penalty in Massachusetts. University of Massachusetts Press, 2008. Project, dostupné na: MUSE.muse.jhu.edu/book/4381., s. 14
² IVOR, J. a kolektív: Trestné právo hmotné Všeobecná časť, IURA EDITION, Bratislava 2010, str. 348 - 349
³ LYONS, Lewis. Historie trestu: justiční tresty od dávných dob. 1. české vyd. Praha: Svojtka 2004, s. 107.
⁴ IVOR, J. a kolektív : Trestné právo hmotné Všeobecná časť, IURA EDITION, Bratislava 2010, str. 349
⁵ FICO, R.: Trest smrti, Vydavateľstvo KÓDEXPRESS, Bratislava 1998, str. 48-49
⁶ CULBERT, J.,L.: Dead Certainty: The Death Penalty and the Problem of Judgment, dostupné na: https://readtoday.tech/show/dead-certainty-the-death-penalty-and-the-pr…, s. 78
⁷ VÁLKOVÁ, H.: Trestněprávní revue, č. 9/2012, Vydává Nakladatelství C.H. Beck, Praha 2012, str. 218 - 220
⁸ ČAPEK, J.: Trestní právo, č. 10/2011, Vydal Novatrix, Praha 2011, str. 29
⁹ MONESTIER, Martin. Historie trestu smrti: dějiny a techniky hrdelního trestu od počátků po současnost. Vyd. 1. Praha: Rybka Publishers, 1998., s 114
¹⁰ CULBERT, J.,L.: Dead Certainty: The Death Penalty and the Problem of Judgment, dostupné na: https://readtoday.tech/show/dead-certainty-the-death-penalty-and-the-pr…, s. 124
¹¹ ROGERS, A.: Murder and the Death Penalty in Massachusetts. University of Massachusetts Press, 2008. Project MUSE.muse.jhu.edu/book/4381., s 87
¹² IVOR, J. a kolektív: Trestné právo hmotné Všeobecná časť, IURA EDITION, Bratislava 2010,