Anotácia: Autorka sa v príspevku venuje spôsobom začatia trestného stíhania v podmienkach Slovenskej republiky. Opisuje spôsoby, akými môže byť začaté trestné stíhanie. Konkrétne sa v článku venuje začatiu trestného stíhania vykonaním domovej prehliadky.
Kľúčové slová: trestné stíhanie, domová prehliadka
Annotation: In the article, the author deals with the method of starting a criminal prosecution in the conditions of the Slovak Republic. It describes the ways in which criminal prosecution can be initiated. Specifically, the article deals with the initiation of criminal prosecution by conducting a house search.
Keywords: criminal prosecution, house search
Úvod
Trestné stíhanie je úsek trestného konania, ktoré v podmienkach Slovenskej republiky môže začať dvomi spôsobmi a to vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania alebo vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu. Je veľmi dôležité pre ďalšie konanie začať trestné stíhanie zákonným spôsobom bez procesnej chyby, nakoľko začatím trestného stíhania sa začína aj celý proces dokazovania. V prípade nezákonného začatia trestného stíhania by všetky nadväzujúce úkony boli protiprávne a tým by sa zmaril účel celého vyšetrovania danej veci.
1. Začatie trestného stíhania
„Trestné stíhanie je úsek trestného konania od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku súdu, prípadne iného meritórneho rozhodnutia vo veci samej.“1
Začať trestné stíhanie možno viacerými spôsobmi upravenými v trestnom zákone :
• vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania
• vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu Trestný poriadok v § 199 vymedzuje:
„Ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. O začatí trestného stíhania policajt upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín. Policajt postupuje primerane podľa odseku 1, ak sa o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia. Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie. Trestné stíhanie sa začne vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu aj vtedy, ak ho vykonal miestne nepríslušný policajt, ak nebolo možné dosiahnuť, aby ho vykonal príslušný policajt, a najneskôr do troch dní od jeho vykonania odovzdá vec príslušnému policajtovi spolu s uznesením o začatí trestného stíhania.“ 2
Dôležité je poznamenať, že trestné stíhanie sa vedie vždy pre určitý skutok a nie je dôležité jeho paragrafové určenie, to sa môže v priebehu trestné konania meniť.
Uznesenie o začatí trestného stíhania
Trestné stíhanie začne orgán činný v trestnom konaní buď na základe trestného oznámenia alebo na základe iných skutočností, ktoré sa dozvedel pri svojej činnosti. Takouto skutočnosťou môže byť napríklad telefonické privolanie policajnej hliadky, ktorá zasiahne priamo na mieste činu, alebo iná udalosť, z ktorej je zjavné, že došlo k spáchaniu trestného činu. Podanie napr. ústneho alebo písomného trestného oznámenia nie je podmienkou na začatie trestného stíhania. Platí, že orgán činný v trestnom konaní začne trestné stíhanie, ak oznámenie neobsahuje skutočnosti, ktoré by vylučovali spáchanie trestného činu. Znamená to, že ak z opísaných skutočností vyplýva záver, že došlo k spáchaniu trestného činu, je orgán činný v trestnom konaní povinný, z úradnej povinnosti začať trestné stíhanie. Trestné stíhanie je povinný začať bezodkladne. Ak je trestné oznámenie potrebné doplniť (napr. výsluchom oznamovateľa, vyžiadaním písomných podkladov), je povinný začať trestné stíhanie najneskôr do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. Trestné stíhanie sa v zásade začína tým, že orgán činný v trestnom konaní vydá uznesenie o začatí trestného stíhania. O začatí trestného stíhania sa upovedomí oznamovateľ a poškodeného, ak mu je známy, a zároveň sa musí najneskôr do 48 hodín doručiť uznesenie o začatí trestného stíhania prokurátorovi.
Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať:
• opis skutku – teda správania, ktoré sa považuje za trestný čin, s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo,
• pomenovanie trestného činu podľa Trestného zákona spolu s uvedením príslušného paragrafu, pod ktorým je tento trestný čin v Trestnom zákone opísaný. 3
Trestné stíhanie sa začína pre skutok, ktorý orgán činný v trestnom konaní považuje za trestný čin. V praxi sa uznesenie o začatí trestného stíhania obvykle označuje ako začatie trestného stíhania „vo veci“. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie a nie je voči nemu prípustná sťažnosť, preto jeho právoplatnosť a vykonateľnosť nastáva dňom vydania. V praxi môžu nastať aj prípady, kedy orgány činné v trestnom konaní, aj napriek podaniu trestného oznámenia, nemusia začať trestné stíhanie. Trestný poriadok totiž umožňuje, aby v prípade, keď nie je dôvod na začatie trestného stíhania, sa vec uznesením odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie (ak ide napr. o priestupok a nie o trestný čin), alebo vec odloží, ak je podľa zákona trestné stíhanie neprípustné (napr. ak je páchateľ maloletý alebo ak zomrel). O takomto postupe však musí vždy informovať oznamovateľa trestného činu a aj poškodeného. Ak poškodený alebo oznamovateľ trestného činu s takým postupom polície nesúhlasia, môžu podať proti uzneseniu sťažnosť podľa poučenia v uznesení alebo požiadať prokurátora do 30 dní od doručenia uznesenia, aby postup preskúmal. V prípade nezákonne vydaného uznesenia o trestnom stíhaní budú všetky nadväzujúce úkony posúdené ako nezákonne získané. Trestné stíhanie môže byť začaté vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a zároveň o vznesení obvinenia voči konkrétnej osobe.
Začatie trestného stíhania vykonaním zaisťovacieho, neodkladného alebo neopakovateľného úkonu
Začať trestné stíhanie možno aj po vykonaní zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po vykonaní takéhoto úkonu je však potrebné, aby orgán, ktorý úkon vykonal, ihneď vyhotovil uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom okrem ostatných náležitostí uvedie, konkrétnej jeho výrokovej časti aj popis úkonu, ktorým sa trestné stíhanie začalo. Medzi zaisťovacie úkony patrí najmä: zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivého, domová prehliadka, vydanie a odňatie veci a iné. Neodkladný úkon je Trestným poriadkom definovaný ako: „Neodkladný úkon je taký úkon, ktorého vykonanie vzhľadom na nebezpečenstvo zmarenia alebo zničenia neznesie z hľadiska účelu trestného konania odklad na čas, kým sa začne trestné stíhanie.“4
Na zmarenie alebo vykonanie neodkladného úkonu majú vplyv najmä materiálne podmienky, ako napr. plynutím času a pôsobením poveternostných podmienok sa zmaria stopy. Ide o úkon, ktorý v budúcnosti nemožno zopakovať. „Neopakovateľný úkon je taký úkon, ktorý v ďalšom konaní už nemožno vykonať.“ 5 Úkon nie je možné opakovať buď preto, že je fakticky nevykonateľný alebo tomu bránia iné dôvody, ako napr. nie je možné opakovať rekogníciu in natura. Neodkladný úkon možno v budúcnosti síce opakovať, ale získané informácie už nebudú mať takú dôkaznú hodnotu, ako pri prvom vykonávaní. Trestný poriadok neobsahuje výpočet neodkladných alebo neopakovateľných úkonov, tento „výpočet“ sa ponecháva na aplikačnú prax. Pri danom prípade je potrebné uviesť, že je potrebné posúdiť zákonnosť vykonaného úkonu, nakoľko uznesenie má v danom prípade iba deklaratórny charakter a samotné začatie trestného stíhania sa neviaže na vydanie uznesenia, ale začína už práve vykonaním tohto úkonu. 6
2. Začatie trestného stíhania vykonaním domovej prehliadky
Ústava Slovenskej republiky chráni základné ľudské práva a slobody. Jednými z takýchto práv sú aj právo na nedotknuteľnosť obydlia upravené v čl. 21 ods. 1 Ústavy a právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upravené v čl. 19 Ústavy. Právo na nedotknuteľnosť obydlia spočíva vo všeobecnom zákaze vstúpiť do obydlia druhého bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Podľa čl. 21 ods. 2 Ústavy je jednou z výnimiek zákazu vstupu do obydlia druhého bez jeho súhlasu vykonanie domovej prehliadky len v súvislosti s trestným konaním. Dôvody a podmienky, za akých sa vykonáva domová prehliadka, upravuje zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“). Domová prehliadka je procesný prostriedok využívaný v trestnom konaní, ktorým sa vážne zasahuje do základných práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi. Domovú prehliadku je možné vykonať počas trestného konania. Podľa § 100 ods. 1, veta prvá, ods. 2 Trestného poriadku nariadiť domovú prehliadku je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. Domovú prehliadku bez meškania vykoná orgán, ktorý ju nariadil, alebo na jeho príkaz policajt. Domová prehliadka môže byť vykonaná ako neodkladný alebo neopakovateľný úkon. Za splnenia zákonných podmienok tak možno prehliadku vykonať aj pred začatím trestného stíhania. V zásade možno pripustiť, že za určitých okolností, môže mať domová prehliadka v konkrétnej veci charakter neodkladného úkonu a ako taká je ex lege prípustná. V takom prípade sa jedná o zvlášť závažný zásah do ústavne zaručeného práva na domovú slobodu, a preto také rozhodnutie, na ktorého základe má byť úkon vykonaný, musí byť aj z hľadiska zvláštnej závažnosti, primerané a dostatočne zdôvodnené.
Nevyhnutne treba zdôrazniť, že náležité zistenie skutkového stavu veci, resp. dokázanie viny, nikdy nemôže byť nadradené zásade stíhania zo zákonných dôvodov a ani právu na zákonný proces, pretože by to viedlo k snahe dosiahnuť pravdu za každú cenu, teda aj za cenu porušenia zákona. Trestné stíhanie je vždy nevyhnutné vykonávať len v súlade so zákonom, preto postup príslušných orgánov, ktorého cieľom je náležité zistenie skutkového stavu veci, musí byť vždy v intenciách zákona. 7 Z ustanovení Trestného poriadku, ktoré sme uviedli vyššie vyplýva, že domovú prehliadku možno nariadiť (a aj vykonať) i pred začatím trestného stíhania. Zákon zároveň predpokladá, že vykonaním tohto zaisťovacieho úkonu sa začne trestné stíhanie. Tento procesný efekt je však podmienený tým, že súčasne hrozí nebezpečenstvo z omeškania, ktoré je v tejto situácii pojmovým ekvivalentom „neodkladnosti“ úkonu. Povedané inými slovami, trestné stíhanie možno začať vykonaním zaisťovacieho úkonu jedine v prípade, keď vzhľadom na nebezpečenstvo jeho zmarenia alebo zničenia dôkazu, ktorý má byť zaistený, neznesie vykonanie tohto úkonu odklad na čas, kým sa začne trestné stíhanie vydaním uznesenia. 8 Dôležité je, že domovú prehliadku je možné vykonať iba v prípade, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo inom priestor slúžiacom na bývanie, alebo v priestoroch k nim patriacim je vec dôležitá pre trestné konanie, alebo sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo ak je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.9
Resumé
Začatie trestného stíhania je dôležitým momentom v trestnom konaní. Od tohto momentu môžu orgány činne v trestnom konaní vykonávať dokazovanie v plnom rozsahu. Dôležité je, aby začatie trestného stíhania bolo zákonné, malo svoje náležitosti a bol zadefinovaný moment začatia, a to či bolo začaté vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania alebo vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu ako je napr. domová prehliadka.
Resumé
The initiation of criminal prosecution is an important moment in criminal proceedings. From this moment on, law enforcement authorities can carry out evidence in full. It is important that the initiation of criminal prosecution is legal, has its own requirements and the moment of initiation is defined, whether it was initiated by the issuance of a resolution to initiate criminal prosecution or by the execution of an arresting act, an urgent act or a non-repeatable act such as, for example, House search.
Autori:
por. JUDr. Marika BRIATKOVÁ
PhDr. Peter Senko, MBA.
Zoznam bibliografických odkazov:
Čentéš, J. Trestné právo procesné. Osobitná časť. Šamorín : Heuréka,2016. ISBN: 978-80-8173-021-4
Právo pre neprávnikov, Zuzana Dlugošóvá, Eva Kováčechová, VIA IURIS 2006,
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2017. sp. zn. 4Tdo/67/2016
Rozsudok najvyššieho súdu z 25. októbra 2011, sp. zn. 2 Tdo 37/2011
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júna 2016, sp. zn. 2 Tdo 20/2016
1 §10 ods. 15 Zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
2 §199 Zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
3 Právo pre neprávnikov, Zuzana Dlugošóvá, Eva Kováčechová, VIA IURIS 2006,
4 §10 ods. 17 Zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
5 §10 ods. 18 Zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
6 Čentéš, J. Trestné právo procesné. Osobitná časť. Šamorín : Heuréka,2016. ISBN: 978-80-8173-021-4
7 Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2017. sp. zn. 4Tdo/67/2016
8 Rozsudok najvyššieho súdu z 25. októbra 2011, sp. zn. 2 Tdo 37/2011
9 Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júna 2016, sp. zn. 2 Tdo 20/2016
