History of legislation on temporary reintroduction of border control at internal borders

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá vývojom právnej úpravy dočasného obnovenia kontroly na vnútorných hraniciach. Nakoľko kontroly na vnútorných hraniciach boli zriadením schengenského priestoru zrušené, bol vytvorený inštitút, bolo potrebné vytvoriť inštitút, ktorý by vo výnimočných situáciách umožnil kontroly na vnútorných hraniciach. Uvedený inštitút a jeho právna úprava sa postupne vyvíjal od jednoduchej úpravy v Schengenskej dohode a Schengenskom dohovore, až po súčasnú právnu úpravu v Kódexe schengenských hraníc.
Kľúčové slová: dočasné obnovenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, schengenský priestor, kontrola hraníc, Kódex schengenských hraníc

Abstract: The paper deals with the history of legislation on the temporary reintroduction of border control at internal borders. Since internal border controls were abolished by the establishment of the Schengen area, an institute was created, it was necessary to create an institute that would enable internal border controls in exceptional situations. The said institute and its legal regulation gradually developed from a simple regulation in the Schengen Agreement and the Schengen Convention to the current legal regulation in the Schengen Borders Code.
Key words: temporary reintroduction of border control at internal borders, Schengen area, border control, Schengen Borders Code

Úvod

Jedným z cieľov Európskej únie je uľahčenie voľného pohybu osôb a súčasne zaručenia bezpečnosti európskych národov¹. Na naplnenie uvedeného cieľa bol vytvorený priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa kontroly na vonkajších hraniciach, azylu, prisťahovalectva a predchádzania trestnej činnosti a boja s ňou. ² Inštitút voľného pohybu sa postupne vyvíjal³, až do súčasného stavu. ⁴ Na realizáciu voľného pohybu osôb, ale voľného pohybu tovaru, služieb a kapitálu bolo vytvorené schengenské acquis. Schengenské acquis okrem realizácie práva na voľný pohyb osôb realizuje tiež zaistenie bezpečnosti schengenského priestoru.

Schengenská dohoda a Schengenský dohovor

Prvým z právnych dokumentov, ktoré zaviedol voľný pohyb cez hranice bola Dohoda medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom odstraňovaní kontrol na ich spoločných hraniciach (ďalej len „Schengenská dohoda“) ⁵, ktorá bola podpísaná v luxemburskej obci Schengen dňa 14. júna 1985. Dohoda tvorí 33 článkov, ktoré obsahujú krátkodobé a dlhodobé opatrenia. V oblasti krátkodobých opatrení čl. 2 Schengenskej dohody upravil, že policajné a colné orgány odo dňa 15. júna 1985 vykonávajú v oblasti pohybu osôb obyčajne jednoduchú vizuálnu kontrolu osobných vozidiel prekračujúcich spoločné hranice zníženou rýchlosťou bez toho, aby ich zastavovali. Uvedená úprava však ponechala možnosť vykonávať dôkladnejšie náhodné kontroly, ktoré sa vykonávajú pokiaľ možno mimo jazdného pruhu tak, aby sa nenarušila plynulosť premávky ostatných vozidiel pri prekračovaní hraníc. Pojem dôkladnejšie náhodné kontroly nie je Schengenskou dohodou upravený, avšak z jeho kontextu možno vyvodiť, že ide o náhodnú kontrolu, teda nesystematickú a kontrola je vykonávaná v šírke podľa posúdenia príslušného policajného orgánu alebo colného orgánu. Dôkladnejšie náhodné kontroly, ktoré sú výnimkou z vizuálnej kontroly pohybu osôb, resp. vozidiel, je možné považovať za inštitút z ktorého sa neskoršie vyvinul inštitút obnovenia kontroly hraníc. V rámci dlhodobých opatrení čl. 17 Schengenského dohovoru upravuje, že zmluvné strany sa usilujú o zrušenie kontrol na spoločných hraniciach a o ich presunutie na vonkajšie hranice. Na tento účel sa najskôr usilujú v prípade potreby o zosúladenie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení o zákazoch a obmedzeniach, na ktorých sa kontroly zakladajú, a o prijatí doplňujúcich opatrení na ochranu bezpečnosti a na zamedzenie nedovolenému prisťahovalectvu štátnych príslušníkov štátov, ktoré nie sú členmi Európskych spoločenstiev. Uvedené dlhodobé opatrenia boli neskôr upravené v Schengenskom dohovore.

Nakoľko aplikácia Schengenskej dohody bola od počiatku spojená s určitými nejasnosťami, bol dňa 14. júna 1985 prijatý Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (ďalej len „Schengenská dohovor“) ⁶. Schengenský dohovor upravil okrem iného aj zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach, pričom uviedol, že vnútorné hranice môžu byť prekročené na ktoromkoľvek mieste. ⁷ V súvislosti so zrušením kontrol na vnútorných hraniciach bola zavedená výnimka, teda možnosť obnovenia kontroly na vnútorných hraniciach. Vnútroštátne hraničné kontroly sa podľa Schengenského dohovoru mohli na vnútorných hraniciach vykonávať počas určitého časovo vymedzeného obdobia podľa okolností, pokiaľ to vyžaduje verejný poriadok alebo verejná bezpečnosť a až po konzultácii s ostatnými zmluvnými stranami. Ak vyžadoval verejný poriadok alebo verejná bezpečnosť okamžité konanie, dotyčná zmluvná strana bola povinná urobiť potrebné opatrenia a čo možno najskôr o tom informovať ostatné zmluvné strany. ⁸ Uvedené znenie len všeobecne upravovalo obnovenie kontroly vnútorných hraníc. Neupravovala presne maximálnu dĺžku obnovy kontroly hraníc, ani nebol okrem konzultácií zavedený iný kontrolný mechanizmus.

Na aplikáciu Schengenského dohovoru bol čl. 131 až 133 vytvorený Výkonný výbor. Zmluvné strany boli vo Výkonnom výbore zastúpené príslušným ministrom, ktorý mohol byť podporovaný znalcami, ktorí sa smeli zúčastniť na jednaní. Obnovenie kontroly hraníc upravil Výkonný výbor dvoma rozhodnutiami, a to rozhodnutím zo dňa 26. apríla 1994 o regulačných opatreniach zameraných na odstránenie prekážok a obmedzení premávky na miestach cestných priechodov na vnútorných hraniciach (SCH/Com-ex (94) 1 rev 2) ⁹ a rozhodnutím zo dňa 20. decembra 1995 o postupe uplatňovania článku 2 ods. 2 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda (SCH/Com-ex (95) 20 rev. 2) ¹⁰.

Rozhodnutie Výkonného výboru zo dňa 26. apríla 1994 o regulačných opatreniach zameraných na odstránenie prekážok a obmedzení premávky na miestach cestných priechodov na vnútorných hraniciach (SCH/Com-ex (94) 1 rev 2) upravovalo opatrenia, ktoré bolo potrebné vykonať na cestných priechodoch za účelom odstránenia prekážok a obmedzení premávky. Upravovalo tiež opatrenia pre dočasné opätovné zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach. Uvedené rozhodnutie upravuje, že ak by sa ukázalo ako nevyhnutné opätovné dočasné zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 2 Schengenského dohovoru, mobilné jednotky hraničnej polície môžu nariadiť zaviesť nevyhnutné rýchlostné obmedzenia pre vykonávanie kontrol prostredníctvom signalizácie ad hoc, čím sa vylúči potreba inštalovať stále značenie na takýto účel. Aby sa dalo realizovať rozhodnutie o odopretí vstupu, rozhodnutie tiež upravilo povinnosť urobiť opatrenia na montáž zariadenia umožňujúceho spätný smer premávky. Tiež upravilo povinnosť urobiť opatrenia na zabezpečenie montáže pohyblivých súčastí s možnosťou okamžitého otvorenia v prípade nevyhnutnosti v bezpečnostných bariérach umiestnených v strede vozoviek a podobných ciest.
Na uvedené opatrenia technického charakteru nadväzujú tiež opatrenia právneho charakteru. Predmetné rozhodnutie zaviedlo pojem alternatívne hraničné kontroly, ktorými chápe systematické kontroly osôb vykonávané kvôli prekročeniu hraníc v okolí hraníc alebo vo vymedzených pohraničných oblastiach. V prípade ak zmluvná strana Schengenského dohovoru plánuje vykonávanie alternatívnych hraničných kontrol, mala by postupovať tak, ako v prípade kontrol vykonávaných na určitý čas priamo na vnútorných hraniciach a náležite o tom informovať ostatných partnerov.

Ďalším rozhodnutím Výkonného výboru, ktoré upravuje inštitút obnovenia kontroly vnútorných hraníc je rozhodnutie zo dňa 20. decembra 1995 o postupe uplatňovania článku 2 ods. 2 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda (SCH/Com-ex (95) 20 rev. 2). Uvedené rozhodnutie upravuje postup predbežnej konzultácie, postup pre okamžité rozhodnutie a postup pre predĺženie alebo návrat do pôvodného stavu. V rámci predbežnej konzultácie štát pred zavedením opätovných kontrol na vnútorných hraniciach v krátkom čase musí zaslať oznámenie ostatným štátom, v ktorom uvedie:

1. dôvody plánovaného opatrenia,
2. rozsah plánovaného opatrenia,
3. trvanie plánovaného opatrenia a
4. žiadosť o konzultáciu.

V rámci žiadosti o konzultáciu podľa uvedeného bodu 4 štát musí špecifikovať, aké opatrenia očakáva, že prijmú ostatné štáty jednotlivo alebo kolektívne tak, aby sa vyhli opätovnému zavedeniu kontrol, alebo ak už boli kontroly opätovne zavedené, aby sa doplnili opatrenia prijaté dožadujúcim štátom. Oznámenie o rozhodnutí musí byť zaslané členom Výkonného výboru a centrálnej skupiny a generálnemu sekretariátu. Následne bude zvolané zasadnutie Výkonného výboru. Ak by malo rozhodnutie o opätovnom zavedení hraničných kontrol platiť naďalej aj po konzultačnej fáze, dožadujúci štát musí informovať vyššie uvedené subjekty o dátume a podmienkach uplatnenia opatrení v spojitosti s článkom 2 ods. 2 Schengenského dohovoru. Podľa dohôd o cezhraničnej policajnej spolupráci musia pohraničné orgány dožadujúceho štátu taktiež informovať pohraničné orgány dotknutých štátov tak, aby urýchlili príslušné reakcie v tejto oblasti.

Pri nutnosti okamžitého obnovenia kontroly vnútorných hraníc príslušný štát zasielal ostatným štátom oznámenie, ktoré obsahovalo dôvody, rozsah a pravdepodobné trvanie obnovenia kontroly. Súčasne museli byť splnené aj ostatné podmienky, upravené pri žiadosti o konzultáciu s tým rozdielom, že v prípade okamžitého obnovenia kontroly sa podmienky napĺňajú v čase, keď už kontrola hraníc bola obnovená. Trvanie obnovenia kontroly hraníc môže byť predĺžené, pričom musia byť splnený postup ako pri žiadosti o konzultáciu.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006

Nakoľko právna úprava Schengenským dohovorom a uvedenými nariadeniami nezakotvovala voľný pohyb osôb komplexne, bolo najmä za účelom prijatia spoločných opatrení o prekračovaní vnútorných hraníc osobami a o kontrole hraníc na vonkajších hraniciach prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 zo dňa 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (ďalej len „Kódex schengenských hraníc“). ¹¹ Kódex schengenských hraníc zrušil viac právnych predpisov, zrušil aj uvádzané nariadenia Európskeho parlamentu a Rady. Súčasne zrušil čl. 2 až 8 Schengenského dohovoru a problematiku obnovenia kontroly vnútorných hraníc upravil čl. 23 až 31. Zaviedol a definoval pojmy kontrola hraníc, hraničné kontroly a hraničný dozor a tiež redefinoval pojmy vonkajšia hranica a vnútorná hranica.

Bod 15 odôvodnenia Kódexu schengenských hraníc uvádzal, že členské štáty by mali mať aj možnosť dočasne obnoviť kontrolu svojich vnútorných hraníc v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, podmienky a postupy na tento krok by sa mali stanoviť tak, aby zaručovali výnimočný charakter opatrenia a zásadu proporcionality a rozsah a trvanie dočasného obnovenia kontroly na vnútorných hraniciach by sa malo obmedziť na nevyhnutné minimum potrebné na reakciu na toto ohrozenie. Bod 16 odôvodnenia zase uvádzal, že v oblasti, kde sa osoby môžu voľne pohybovať, by malo obnovenie kontroly vnútorných hraníc ostať výnimočným opatrením a kontrola hraníc by sa nemala vykonávať a ani by sa nemali zavádzať formálne opatrenia len z dôvodu prekračovania takejto hranice. Úpravu obnovenia kontroly hraníc ako výnimočného opatrenia považujeme za veľmi dôležité, pretože inštitút obnovenia kontroly hraníc má pomáhať ad hoc riešiť konkrétne situácie súvisiace s voľným pohybom osôb a nemá slúžiť na trvalé riešenie dlhšie trvajúcich situácií.

Kódex schengenských hraníc zakotvil komplexnú právnu úpravu obnovenia kontroly hraníc. Kým Schengenský dohovor upravoval ako podmienku obnovenia kontroly hraníc ohrozenie verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, Kódex schengenských hraníc uvedené podmienky zúžil na závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. Je zrejmé, že sa nielen sprísnili podmienky zavedením podmienky „závažnosti“, ale zmenil sa aj pojmový aparát. Kým Schengenský dohovor vyžadoval ohrozenie verejnej bezpečnosti, Kódex schengenských hraníc vyžaduje ohrozenie vnútornej bezpečnosti.

Ďalšou zmenou bolo explicitné upravenie lehôt a dôb pri obnovení kontroly hraníc. Bola upravená doba obnovenia kontroly hraníc nie dlhšia ako 30 dní, alebo doba predvídateľného trvania závažného ohrozenia, ak jeho trvanie presiahne dobu 30 dní. Pritom rozsah a trvanie dočasného obnovenia kontroly hraníc nesmie prekročiť nevyhnutne potrebné minimum na reakciu na závažné ohrozenie. Obnovenie kontroly hraníc bolo možné predĺžiť na obnoviteľné obdobia nie dlhšie ako 30 dní. Podrobnejšie bol upravený aj obsah oznámenia ostatným štátom, a to:

1. dôvody pre navrhované obnovenie kontroly s uvedením podrobností o udalostiach, ktoré predstavujú závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti,
2. rozsah navrhovaného obnovenia kontroly s uvedením hraníc, na ktorých sa má obnoviť kontrola,
3. názvy schválených priechodov,
4. dátum a trvanie navrhovaného obnovenia kontroly a
5. prípadne opatrenia, ktoré majú prijať ostatné členské štáty.

Oznámenie sa podľa Kódexu schengenských hraníc zasielalo Komisii, ktorá mohla vydať stanovisko. Informácie uvedené v oznámení, ako aj stanovisko Komisie bolo následne predmetom konzultácií medzi členským štátom, ktorý plánoval obnoviť kontrolu hraníc, a ostatnými členskými štátmi a Komisiou. Účelom konzultácie bolo zorganizovať vzájomnú spoluprácu medzi členskými štátmi a preskúmať primeranosť opatrení vzhľadom k udalostiam, ktoré boli dôvodom na obnovenie kontroly hraníc. Konzultácia sa musela konať najmenej 15 dní pred dátumom plánovaného obnovenia kontroly hraníc. V prípade okamžitého obnovenia kontroly hraníc príslušný štát zaslal uvedené informácie ostatným členským štátom a Komisii.

Kódex schengenských hraníc tiež upravoval notifikačné povinnosti štátu, ktorý obnovil kontrolu vnútorných hraníc. Predmetný štát alebo prípadne Rada bola povinná informovať čo najskôr Európsky parlament o prijatých opatreniach. K tretiemu za sebou nasledujúcemu predĺženiu doby kontroly hraníc bol štát povinný poskytnúť Európskemu parlamentu na jeho žiadosť správu o potrebe kontroly vnútorných hraníc. Príslušný štát bol tiež povinný potvrdiť dátum zrušenia obnovenia kontroly vnútorných hraníc a zároveň alebo krátko potom predložiť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o obnovení kontroly vnútorných hraníc, v ktorej opísal najmä fungovanie kontrol a účinnosť obnovenia kontroly hraníc. Informovanie verejnosti o obnovení kontroly vnútorných hraníc sa vykonávalo v plnom rozsahu, ak neexistovali závažné bezpečnostné dôvody na opačný postup. Ostatné členské štáty, Európsky parlament a Komisia boli povinné rešpektovať na žiadosť dotknutého členského štátu dôvernosť informácií poskytnutých v súvislosti s obnovením a predĺžením kontroly hraníc a so správou o obnovení kontroly vnútorných hraníc.

Novelizované nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006

Kódex schengenských hraníc bol novelizovaný nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1051/2013 zo dňa 22. októbra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 562/2006 s cieľom stanoviť spoločné pravidlá pri dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc za výnimočných okolností. ¹² Novela v bode 5 odôvodnenia uvádza, že migrácia a prekročenie vonkajších hraníc veľkým počtom štátnych príslušníkov tretej krajiny by sa samy osebe nemali považovať za ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. Podľa bodu 5 odôvodnenia sa v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie odchýlenie od základnej zásady voľného pohybu osôb musí vykladať prísne a koncepcia verejného poriadku predpokladá existenciu skutočného, aktuálneho a dostatočne závažného ohrozenia, ktoré má vplyv na niektorý zo základných záujmov spoločnosti. Z uvedeného vyjadrenia je zrejmé, že kritériom obnovenia kontroly vnútorných hraníc nemôže byť len vysoký počet migrantov, ale musia existovať aj iné dôvody na obnovenie kontroly vnútorných hraníc. Novela upravila nielen všeobecné podmienky dočasného obnovenia kontroly hraníc a podmienky neodkladného obnovenia kontroly vnútorných hraníc, ale zaviedla aj osobitný postup v prípade, ak výnimočné okolnosti ohrozujú celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc.
Po novele bola zachovaná doba obnovenia kontroly vnútorných hraníc 30 dní a jej predĺženie 30 dní, a to aj opakovane. Pôvodné znenie Kódexu schengenských hraníc neupravovalo celkovú dobu obnovenia kontroly vnútorných hraníc, bolo upravené len kontrolné opatrenie, a to správa Európskemu parlamentu k tretiemu predĺženiu. Novela upravila celkovú dobu obnovenia kontroly vnútorných hraníc, vrátene všetkých predĺžených dôb na >najviac 6 mesiacov. Upravila tiež kritériá, ktoré musí zohľadniť štát, ktorý chce obnoviť kontrolu vnútorných hraníc, a to:

1. pravdepodobný dosah akýchkoľvek hrozieb na verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť v dotknutom členskom štáte, a to vrátane hrozieb v nadväznosti na teroristické činy alebo hrozby a tiež vrátane hrozieb, ktoré predstavuje organizovaná trestná činnosť,
2. pravdepodobný dosah takéhoto opatrenia na voľný pohyb osôb v priestore bez kontroly vnútorných hraníc.

Bola tiež ustanovená doba oznámenia štátu členským štátom a Komisie, a to štyri týždne pred plánovaným obnovením kontroly vnútorných hraníc, pričom oznámenie sa po novom zasielalo aj Európskemu parlamentu a Rade. Komisia si po novom tiež mohla žiadať od dotknutého členského štátu dodatočné informácie. Novela upravila tiež možnosť utajenia predmetného oznámenia, alebo jeho časti a upravila tiež oprávnenie Komisie vydať stanovisko, ak má obavy súvisiace s nevyhnutnosťou alebo primeranosťou plánovaného obnovenia kontroly vnútorných hraníc, alebo ak sa domnieva, že by bola vhodná konzultácia o niektorých aspektoch oznámenia. Následnú konzultáciu novela skrátila z pôvodných 15 dní na 10 dní.

Pri neodkladnom obnovení kontroly vnútorných hraníc novela oproti pôvodnému zneniu určila lehoty. Bola určená lehota trvania obnovy kontroly hraníc 10 dní, ktorú bolo možné predĺžiť o najviac 20 dní, a to aj opakovane. Celkové trvanie po novom nemohlo prekročiť 2 mesiace.

Osobitný postup bol novelou zavedený v prípade, ak výnimočné okolnosti ohrozujú celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc. Novela doplnila do Kódexu schengenských hraníc nový článok 19a, ktorý upravuje opatrenia na vonkajších hraniciach a podporu od agentúry Frontex. V súvislosti s obnovou kontroly vnútorných hraníc uvedené ustanovenie upravuje postup, ak sú v hodnotiacej správe vypracovanej v súlade s článkom 14 nariadenia Rady (EÚ) č. 1053/2013 zo 7. októbra 2013 ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis uvedené závažné nedostatky zistené pri vykonávaní kontroly vonkajších hraníc. Za výnimočných okolností, ak je ohrozené celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc v dôsledku trvalých závažných nedostatkov týkajúcich sa kontroly vonkajších hraníc a pokiaľ by tieto okolnosti predstavovali závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v priestore bez kontroly vnútorných hraníc alebo v ich častiach, členské štáty môžu obnoviť kontrolu vnútorných hraníc na dobu najviac 6 mesiacov. Uvedenú dobu je podľa novely možné predĺžiť o ďalšiu dobu v trvaní najviac 6 mesiacov, najviac trikrát, ak výnimočné okolnosti pretrvávajú.

V uvedených prípadoch mohla Rada ako poslednú možnosť a ako opatrenie na ochranu spoločných záujmov v priestore bez kontroly vnútorných hraníc odporučiť obnovenie kontroly vnútorných hraníc, ak všetky ďalšie opatrenia neboli účinné na zmiernenie zistených závažných ohrození. Podmienkou bola najmä neúčinnosť opatrení upravených novelou zavedeným článkom 19a, a to:

1. iniciovanie nasadenia tímov európskej pohraničnej stráže v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 2007/2004,
2. predloženie strategických plánov vychádzajúcich z posúdenia rizík, ako aj informácií o nasadení personálu a vybavenia, agentúre Frontex so žiadosťou o stanovisko.

Ak Rada odporučila dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc za splnenia podmienok uvedeného osobitného postupu, posúdila najmä:

1. dostupnosť opatrení technickej a finančnej podpory, ku ktorým by sa mohlo prikročiť, alebo ku ktorým sa prikročilo na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie alebo na oboch úrovniach, vrátane pomoci orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ako je napríklad agentúra, Európsky podporný úrad pre azyl zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 alebo Európsky policajný úrad (Europol), zriadený rozhodnutím Rady 2009/371/SVV, a rozsah, v akom je pravdepodobné, že takéto opatrenia primerane zmiernia ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v rámci priestoru bez kontroly vnútorných hraníc,
2. súčasný a pravdepodobný budúci dosah akýchkoľvek vážnych nedostatkov týkajúcich sa kontroly vonkajších hraníc identifikovaných v kontexte hodnotení vykonaných na základe nariadenia (EÚ) č. 1053/2013 a rozsah, v akom tieto závažné nedostatky predstavujú závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v rámci priestoru bez kontroly vnútorných hraníc,
3. pravdepodobný dosah obnovenia kontroly vnútorných hraníc na voľný pohyb osôb v priestore bez kontroly vnútorných hraníc.

Odporúčanie Rady vychádzalo z návrhu Komisie, pričom členské štáty mohli požiadať Komisiu, aby Rade predložila takýto návrh na odporúčanie. Pred prijatím návrhu odporúčania Rady mohla Komisia:

1. požiadať členské štáty, agentúru, Europol alebo iné orgány, úrady alebo agentúry Únie, aby jej poskytli ďalšie informácie,
2. vykonať kontroly na mieste s podporou expertov z členských štátov a z agentúry, Europolu alebo ktoréhokoľvek iného relevantného orgánu, úradu alebo relevantnej agentúry Únie s cieľom získať alebo overiť informácie, ktoré sú podstatné pre uvedené odporúčanie.

Predtým ako členský štát obnovil kontrolu hraníc podľa uvedeného osobitného postupu na všetkých alebo na konkrétnych úsekoch svojich vnútorných hraníc, bol povinný to oznámiť ostatným členským štátom, Európskemu parlamentu a Komisii. Ak členský štát nevykonal odporúčanie Komisie, bezodkladne písomne informoval Komisiu o svojich dôvodoch. Komisia v takom prípade predložila Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdila dôvody, ktoré dotknutý členský štát uviedol, ako aj dôsledky z hľadiska ochrany spoločných záujmov priestoru bez kontroly vnútorných hraníc.

Novelou bola zavedená lehota 4 týždňov od zrušenia obnovy kontroly vnútorných hraníc na predloženie správy o obnovení kontroly vnútorných hraníc Európskemu parlamentu, rade a Komisii. Súčasne bola upravené náležitosti predmetnej správy. Jednou z povinných náležitostí správy bolo posúdenie primeranosti obnovenia kontroly vnútorných hraníc dotknutým štátom. K uvedenému posúdeniu mohla Komisia podľa novely vydať stanovisko. Bola tiež zavedená povinnosť Komisie predložiť Európskemu parlamentu a Rade raz ročne správu o ročne správu o fungovaní priestoru bez kontroly vnútorných hraníc, pričom správa musí obsahovať zoznam všetkých rozhodnutí o obnovení kontroly vnútorných hraníc prijatých počas príslušného roka.

Nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 399/2016

Z dôvodu viacerých novelizácií bolo prijaté kodifikované znenie Kódexu schengenských hraníc, a to nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 399/2016 zo dňa 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (ďalej len „nový Kódex schengenských hraníc“). ¹³ Nový Kódex schengenských hraníc zachoval pôvodné znenie ustanovení Kódexu schengenských hraníc, týkajúcich sa obnovy kontroly vnútorných hraníc, s tým, že ich prečísloval na čl. 25 až 35. Čl. 80 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1624/2016 zo dňa 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži¹⁴novelizovalo aj nový Kódex schengenských hraníc. Novela zmenila znenie čl. 29 ods. 1 tak, že doplnila dôvody obnovy kontroly hraníc o dôvod, že členský štát neplní rozhodnutie Rady uvedené v článku 19 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624. Uvedený čl. 19 ods. 1 upravuje, že Rada na základe návrhu Komisie môže bezodkladne prijať prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnutie, ak je kontrola vonkajších hraníc neúčinná do takej miery, že vznikne riziko ohrozenia fungovania schengenského priestoru, pretože:

1. členský štát neprijal potrebné opatrenia v súlade s rozhodnutím riadiacej rady podľa článku 13 ods. 8, alebo
2. členský štát, ktorý čelí osobitným a neúmerným výzvam na vonkajších hraniciach, nepožiadal agentúru Frontex o dostatočnú podporu podľa článkov 15, 17 alebo 18 ani neprijíma potrebné kroky na vykonávanie opatrení podľa uvedených článkov.

Predmetným rozhodnutím Rady sa určia opatrenia na zmiernenie týchto rizík, ktoré má vykonať agentúra Frontex, a ktorým sa od dotknutého členského štátu vyžaduje, aby spolupracoval s agentúrou Frontex pri vykonávaní týchto opatrení, pričom Komisia sa pred predložením svojho návrhu poradí s agentúrou Frontex.

Okrem uvedenej novely bol postup pri obnovení kontroly vnútorných hraníc upravený aj odporúčaním Komisie (EÚ) 2017/1804 zo dňa 3. októbra 2017, týkajúce sa vykonávania ustanovení Kódexu schengenských hraníc o dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc v schengenskom priestore. ¹⁵ Podľa odporúčania by štáty zamýšľajúce obnoviť kontrolu vnútorných hraníc mali v rámci posúdenia potreby a proporcionality obnovy kontroly vnútorných hraníc starostlivo zohľadniť a pravidelne hodnotiť tieto aspekty:

1. pravdepodobný dosah takéhoto obnovenia na voľný pohyb osôb v priestore bez kontroly vnútorných hraníc,
2. pravdepodobný dosah takéhoto obnovenia na vnútorný trh.

Tieto posúdenia by mali štáty uviesť aj v oznámení podľa článku 27 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc. Súčasne by sa štáty, ktoré majú v úmysle obnoviť dočasnú kontrolu vnútorných hraníc, mali zdržať prijatia akýchkoľvek opatrení, ktoré by neboli odôvodnené zisteným závažným ohrozením verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. Mali by napríklad obmedziť hraničné úseky, na ktorých sa dočasne obnoví kontrola vnútorných hraníc, s ohľadom na to, čo je nevyhnutne potrebné na riešenie zisteného ohrozenia.
Štáty by tiež podľa uvedeného odporúčania Komisie mali:

1. prekonzultovať obnovenie kontroly vnútorných hraníc v dostatočnom časovom predstihu s členskými štátmi, na ktoré má vplyv,
2. udržiavať úzku a stálu spoluprácu, ktorá umožní neustále preskúmavanie a prispôsobovanie kontroly s cieľom zohľadniť vyvíjajúce sa potreby a vplyv na mieste,
3. byť pripravené navzájom si pomáhať s cieľom efektívne vykonávať kontrolu hraníc, ak je to potrebné a odôvodnené.

Súčasne by štáty mali v plnej miere vykonávať odporúčanie Komisie 2017/820 zo dňa 12. mája 2017 o primeraných policajných kontrolách a policajnej spolupráci v schengenskom priestore. ¹⁶

Novela Kódexu schengenských hraníc zo dňa 13. júna 2024

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1717 z 13. júna 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (ďalej len „novela“) ¹⁷ zmenilo viaceré články Kódexu schengenských hraníc. Novela upravila nové znenie článku 25. V uvedenom článku definovala príčinu závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, a to ako:

1. teroristické činy alebo hrozby a hrozby, ktoré predstavuje závažná organizovaná trestná činnosť,
2. rozsiahle mimoriadne situácie v oblasti verejného zdravia,
3. výnimočná situácia, ktorá sa vyznačuje náhlymi rozsiahlymi neoprávnenými pohybmi štátnych príslušníkov tretích krajín medzi členskými štátmi a predstavuje značný tlak na celkové zdroje a kapacity dobre pripravených príslušných orgánov a mohla byť ohroziť celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc, o čom svedčí analýza informácií a všetky dostupné údaje, a to aj od príslušných agentúr Únie,
4. rozsiahle alebo významné medzinárodné podujatia.

Do účinnosti novely závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti nebolo definované. Novelizované znenie článku 25 ďalej upravuje, že rozsah a trvanie dočasného obnovenia kontroly hraníc nesmie neprekročiť mieru, ktorá je nevyhnutne potrebná na reakciu na identifikované závažné ohrozenie. Kontrolu hraníc možno obnoviť alebo predĺžiť len vtedy, ak sa členský štát domnieva, že takéto opatrenie je nevyhnutné a primerané.

Novelou bol do Kódexu schengenských hraníc vložený nový článok 25a, ktorý upravuje postup v prípadoch, ktoré si vyžadujú opatrenia v dôsledku nepredvídaných alebo predvídateľných udalostí. Podľa uvedeného článku, ak je závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v niektorom členskom štáte nepredvídateľné a vyžaduje si okamžité prijatie opatrení, členský štát môže výnimočne okamžite obnoviť kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach. Členský štát súčasne s obnovením kontroly hraníc oznámi toto obnovenie kontroly hraníc Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a ostatným členským štátom, kontrola hraníc zostane v platnosti najviac 1 mesiac. Ak závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti pretrváva dlhšie ako uvedené obdobie, členský štát môže predĺžiť kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach na ďalšie obdobia, pričom maximálna dĺžka ich trvania nepresiahne tri mesiace.

V prípadoch predvídateľného závažného ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, členský štát oznámi túto skutočnosť Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a ostatným členským štátom najneskôr 4 týždne pred plánovaným obnovením kontroly hraníc alebo čo najskôr, ak sú okolnosti, ktoré si vyžadujú obnovenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, známe neskôr ako 4 týždne pred plánovaným obnovením takejto kontroly. Kontrolu hraníc možno potom obnoviť na vnútorných hraniciach na obdobie najviac šiestich mesiacov. Ak závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti po uplynutí uvedeného obdobia pretrváva, členský štát môže kontrolu na vnútorných hraniciach predĺžiť na obdobie najviac 6 mesiacov, a to aj opakovane. Maximálne trvanie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach nesmie presiahnuť 2 roky. V prípade, ak sa členský štát domnieva, že v súvislosti s pretrvávajúcim závažným ohrozením nastala závažná výnimočná situácia, ktorá odôvodňuje pretrvávajúcu potrebu kontroly hraníc na vnútorných hraniciach nad rámec maximálneho obdobia 2 rokov, oznámi Európskemu parlamentu, Rade a Komisii a ostatným členským štátom svoj úmysel predĺžiť kontrolu vnútorných hraníc o ďalšie obdobie trvajúce najviac 6 mesiacov. Toto oznámenie sa uskutoční najneskôr štyri týždne pred plánovaným predĺžením a zohľadní sa v ňom stanovisko Komisie, pričom musí obsahovať posúdenie rizík:

1. zdôvodní pretrvávajúce ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti,
2. zdôvodní, že alternatívne opatrenia na odstránenie ohrozenia sa v čase oznámenia považujú za neúčinné alebo sa zistilo, že sú neúčinné,
3. prezentuje zvažované zmierňujúce opatrenia, ktoré majú sprevádzať kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach,
4. vo vhodných prípadoch obsahuje aj opis zvažovaných prostriedkov, opatrení, podmienok a harmonogramu s cieľom zrušiť kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach.

Komisia do troch mesiacov od predmetného oznámenia vydá nové stanovisko k nevyhnutnosti a primeranosti predĺženia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach. Po doručení uvedeného oznámenia môže Komisia z vlastnej iniciatívy alebo musí na žiadosť priamo dotknutého členského štátu začať konzultačný postup. Ak sa v závažnej výnimočnej situácii potvrdí pretrvávajúca potreba kontroly hraníc na vnútorných hraniciach a dodatočné obdobie 6 mesiacov nie je postačujúce, aby sa zabezpečila dostupnosť účinných alternatívnych opatrení na riešenie pretrvávajúceho ohrozenia, členský štát môže rozhodnúť o predĺžení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach na ďalšie a posledné dodatočné obdobie najviac 6 mesiacov v súlade s posúdením rizík. Ak sa členský štát rozhodne, že ho predĺži, bezodkladne oznámi Komisii svoj zámer predĺžiť kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach. Komisia bezodkladne prijme odporúčanie k zlučiteľnosti takéhoto konečného predĺženia so zmluvami, najmä so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality. V uvedenom odporúčaní sa vo vhodných prípadoch v spolupráci s ostatnými členskými štátmi určia aj účinné kompenzačné opatrenia, ktoré sa majú vykonať.

Novela tiež zmenila článok 26. Podľa nového znenia uvedeného článku členský štát s cieľom určiť, či je obnovenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach nevyhnutné a primerané posúdi najmä:

1. vhodnosť opatrenia, t. j. obnovenia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, vzhľadom na povahu identifikovaného závažného ohrozenia, pričom zohľadní najmä to, či je pravdepodobné, že sa obnovením kontroly hraníc na vnútorných hraniciach primerane zmierni ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, a či by ciele, ktoré sa sledujú takýmto predĺžením, bolo možné dosiahnuť:

a) použitím alternatívnych opatrení, ako sú primerané kontroly vykonávané v kontexte kontrol v rámci územia,
b) použitím postupu pri odovzdávaní osôb zadržaných v pohraničných oblastiach vnútorných hraníc,
c) inými formami policajnej spolupráce stanovenej v práve Únie,
d) spoločnými opatreniami týkajúcimi sa dočasných obmedzení pri cestovaní do členských štátov,

2. pravdepodobný vplyv takéhoto opatrenia na:

a) pohyb osôb v priestore bez kontroly vnútorných hraníc a
b) fungovanie cezhraničných regiónov s prihliadnutím na silné sociálne a hospodárske väzby medzi nimi.

Ak došlo k obnoveniu alebo predĺženiu kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, dotknuté členské štáty zabezpečia, aby boli zároveň prijaté vhodné opatrenia, ktoré zmiernia vplyvy obnovenia kontroly hraníc na osoby a prepravu tovaru, s osobitným prihliadnutím na úzke sociálne a hospodárske väzby medzi cezhraničnými regiónmi a na osoby uskutočňujúce nevyhnutnú cestu.

Ďalším novelizovaným článkom je článok 27. Novela doplnila do oznámenia členských štátov o obnovení alebo predĺžení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach informáciou o posúdení aspektov nevyhnutnosti a proporcionality. Ak sa kontrola hraníc uplatňuje 6 mesiacov, každé ďalšie oznámenie o predĺžení takejto kontroly musí zahŕňať posúdenie rizík. V posúdení rizík sa musí uviesť rozsah a očakávaný vývoj závažného ohrozenia, najmä očakávaná dĺžka trvania závažného ohrozenia a úseky vnútorných hraníc, ktoré tým môžu byť dotknuté, ako aj informácie o koordinačných opatreniach s inými členskými štátmi, na ktoré má alebo pravdepodobne bude mať kontrola hraníc na vnútorných hraniciach vplyv.

Novým článkom je článok 27a. Uvedený článok upravuje konzultácie s členskými štátmi a stanovisko Komisie. Konzultácie boli pôvodne upravené v článku 27 ods. 5 a 6. Po novom článok 27a upravuje, že cieľom konzultácií je preskúmanie najmä ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, nevyhnutnosti a primeranosti plánovaného obnovenia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, a to vzhľadom na vhodnosť alternatívnych opatrení, a ak sa kontrola hraníc obnovila, vplyv tejto kontroly hraníc, ako aj spôsoby zabezpečenia vykonávania vzájomnej spolupráce medzi členskými štátmi v súvislosti s obnovením kontroly hraníc na vnútorných hraniciach. Komisia alebo ktorýkoľvek členský štát po prijatí oznámení predložených v súvislosti s obnovením alebo predĺžením kontroly hraníc na vnútorných hraniciach vydá stanovisko, ak má na základe informácií uvedených v oznámení a prípadne v posúdení rizík alebo na základe akýchkoľvek ďalších informácií obavy v súvislosti s nevyhnutnosťou a primeranosťou plánovaného obnovenia alebo predĺženia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach. Komisia po prijatí oznámení predložených v súvislosti s predĺžením kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, ktoré vedie k pokračovaniu kontroly hraníc na vnútorných hraniciach v celkovom trvaní 12 mesiacov, vydá stanovisko k nevyhnutnosti a primeranosti takejto kontroly hraníc. Stanovisko Komisie musí obsahovať minimálne:

1. posúdenie toho, či je obnovenie alebo predĺženie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach v súlade so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality,
2. posúdenie toho, či boli dostatočne preskúmané alternatívne opatrenia na odstránenie ohrozenia.

Ak sa posúdi obnovenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach a dospeje sa k záveru, že bolo zlučiteľné so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality, stanovisko obsahuje vo vhodných prípadoch odporúčania týkajúce sa zlepšenia spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom obmedziť vplyv kontroly hraníc na vnútorných hraniciach a prispieť k zníženiu pretrvávajúceho ohrozenia. Po vydaní uvedených stanovísk, Komisia začne konzultačný proces s členskými štátmi.

Novým znením článku 28 bol zavedený osobitný mechanizmus pre prípady, keď rozsiahla mimoriadna situácia v oblasti verejného zdravia predstavuje riziko pre celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc. Po novom, ak Komisia stanoví, že existuje rozsiahla mimoriadna situácia v oblasti verejného zdravia, ktorá sa dotýka viacerých členských štátov, čo predstavuje riziko pre celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc, môže Rade predložiť návrh na prijatie vykonávacieho rozhodnutia, ktorým sa povoľuje obnovenie kontroly hraníc členskými štátmi vrátane akýchkoľvek vhodných zmierňujúcich opatrení na vnútroštátnej úrovni alebo úrovni Únie, ak dostupné opatrenia nepostačujú na riešenie tejto rozsiahlej mimoriadnej situácie v oblasti verejného zdravia. Členské štáty môžu požiadať Komisiu, aby Rade predložila takýto návrh.

Vykonávacie rozhodnutie Rady sa vzťahuje na obdobie najviac 6 mesiacov a možno ho na návrh Komisie opätovne predĺžiť na ďalšie obdobie najviac 6 mesiacov, pokiaľ rozsiahla mimoriadna situácia v oblasti verejného zdravia pretrváva, s prihliadnutím na preskúmanie. Ak členský štát obnoví alebo predĺži kontrolu hraníc z dôvodu rozsiahlej mimoriadnej situácie v oblasti verejného zdravia, takáto kontrola hraníc je po nadobudnutí účinnosti vykonávacieho rozhodnutia Rady založená na uvedenom rozhodnutí. Komisia je povinná pravidelne preskúmavať vývoj rozsiahlej mimoriadnej situácie v oblasti verejného zdravia, ako aj vplyv opatrení prijatých v súlade s vykonávacím rozhodnutím Rady uvedeným v danom odseku s cieľom posúdiť, či sú uvedené opatrenia naďalej odôvodnené, a ak nie, čo najskôr navrhnúť zrušenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach. Členské štáty majú povinnosť bezodkladne oznámiť Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a ostatným členským štátom obnovenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach v súlade s predmetným rozhodnutím, pričom môžu tiež prijať iné opatrenia s cieľom obmedziť rozsah kontroly hraníc na vnútorných hraniciach.

Novelou bol tiež zmenený článok 33, upravujúci správu o obnovení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach. Uvedený článok po novom upravuje, že Komisia prijme vykonávací akt s cieľom stanoviť jednotný formát takýchto správ a sprístupní ho online. Upravuje tiež, že Komisia aspoň raz ročne predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní priestoru bez kontroly vnútorných hraníc. Komisia môže o správe o stave Schengenu diskutovať aj osobitne s Európskym parlamentom a Radou. Správa zahŕňa zoznam všetkých rozhodnutí o obnovení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach prijatých počas príslušného roka, ako aj všetky opatrenia prijaté Komisiou v súvislosti s obnovením kontroly hraníc na vnútorných hraniciach. V správe sa venuje osobitná pozornosť kontrolám hraníc, ktoré sa uplatňujú dlhšie ako 12 mesiacov. Obsahuje aj posúdenie nevyhnutnosti a primeranosti obnovenia a predĺženia kontroly hraníc v období, na ktoré sa uvedená správa vzťahuje, ako aj informácie o trendoch v priestore bez kontroly vnútorných hraníc, pokiaľ ide o neoprávnený pohyb štátnych príslušníkov tretích krajín, a to s prihliadnutím na dostupné informácie od príslušných agentúr Únie a analýzu údajov z príslušných informačných systémov.

Záver

Dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc je inštitút, ktorý úzko súvisí s voľným pohybom v rámci schengenského priestoru. Neovplyvňuje však len prekračovanie vnútorných hraníc osobami, ale dotýka sa aj prepravy tovaru, resp. cezhraničného poskytovania služieb. V našom príspevku sme uviedli vývoj právnej úpravy uvedeného inštitútu až po súčasnosť. V súčasnosti ide o často využívaný inštitút, čo súvisí najmä so zvýšenou neregulárnou migráciou. Od roku 2006 bol uvedený inštitút využitý 457 krát. V súčasnej dobe je na 15 vnútorných hraniciach obnovená kontrola hraníc. Nakoľko stále nie je kontrola hraníc na vonkajších hraniciach dostatočná, je pravdepodobné, že aj v budúcnosti bude inštitút dočasnej obnovy hraníc na vnútorných hraniciach stále využívaný. Pôvodne bol uvedený inštitút koncipovaný ako výnimočný, neskoršími právnymi úpravami bolo jeho využitie koncipované čoraz širšie. Súčasná právna úprava sa snaží opäť zúžiť jeho použitie, aby neprichádzalo k jeho zneužívaniu. Samozrejme právna úprava uvedeného inštitútu bude závislá aj politickej situácie v EÚ, nakoľko úprava nielen uvedeného inštitútu, ale aj cudzineckého a migračného práva, závisí od vôle riešiť negatíva migrácie.

Autor: JUDr. Tomáš Škrinár, PhD.
Katedra európskeho integrovaného riadenia hraníc
Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Použitá literatúra

BALGA, J. 2009. Systém schengenského acquis. Bratislava: VEDA, 2009. ISBN: 978-80-224-1058-8

Kovář, M., Hořčička, V. 2005. Dějiny evropské integrace I. Praha: Nakladatelství TRITON, 2005

Zmluva o Európskej únii

Zmluva o fungovaní Európskej únie

Dohoda medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, podpísaná v Schengene 14. júna 1985

Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach

Rozhodnutie výkonného výboru z 26. apríla 1994 o regulačných opatreniach zameraných na odstránenie prekážok a obmedzení premávky na miestach cestných priechodov na vnútorných hraniciach (SCH/Com-ex (94) 1 rev 2)

Rozhodnutie výkonného výboru z 20. decembra 1995 o postupe uplatňovania článku 2 ods. 2 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda [SCH/Com-ex (95) 20 rev. 2]

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006,ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1051/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 562/2006 s cieľom stanoviť spoločné pravidlá pri dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc za výnimočných okolností

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES

Odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/1804 z 3. októbra 2017 týkajúce sa vykonávania ustanovení Kódexu schengenských hraníc o dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc v schengenskom priestore

Odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/820 z 12. mája 2017 o primeraných policajných kontrolách a policajnej spolupráci v schengenskom priestore

Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/818 z 11. mája 2017, ktorým sa stanovuje odporúčanie na predĺženie dočasnej kontroly vnútorných hraníc za výnimočných okolností, ktoré ohrozujú celkové fungovanie schengenského priestoru

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1717 z 13. júna 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice

hr/>

¹Pozri preambulu Zmluvy o Európskej únii. Dostupné na internete:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A12016ME%2FT….
²Hlava 1 čl. 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii.
³K vývoju práva na voľný pohyb osôb pozri BALGA, J. 2009. Systém schengenského acquis. Bratislava: VEDA, 2009. ISBN: 978-80-224-1058-8, 1. kapitola a pozri tiež Kovář, M., Hořčička, V. 2005. Dějiny evropské integrace I. Praha: Nakladatelství TRITON, 2005.
⁴Hlava IV kapitola 1,2, hlava V Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
⁵Dostupné na internete:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A42000A0922%….
⁶Dostupné na internete:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A42000A0922%….
⁷Čl. 2 ods. 1 Schengenskej dohody.
⁸Čl. 2 ods. 2 Schengenskej dohody.
⁹Dostupné na internete:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A41994D0001&….
¹⁰Dostupné na internete:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A41995D0020&….
¹¹Dostupné na internete:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32006R0562&….
¹²Dostupné na internete:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A32013R1051.
¹³Dostupné na internete:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX%3A32016R0399.
¹⁴Dostupné na internete:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A32016R1624.
¹⁵Dostupné na internete:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32017H1804&….
¹⁶Dostupné na internete:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32017H0820&….
¹⁷Dostupné na internete:
https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A32024R1717.