Autonomy as a form of solution to the status of national minorities

Abstrakt: Slovo autonómia má v podmienkach Slovenskej republiky mimoriadne nepriaznivý kontext. Téma autonómie vyvoláva vášne už len pri jej nastolení v rámci teoretických debát o možnostiach jej využitia, jej prínosoch či negatívach. Tento článok nemá ambíciu zaoberať sa politologickými otázkami ani úvahami o možnostiach použitia autonómie v podmienkach Slovenskej republiky, ale pojednáva o nej vo všeobecnej rovine na úrovni teórie.
Kľúčové slová: autonómia, územná autonómia, personálna autonómia, verejnoprávna personálna autonómia, súkromnoprávna personálna autonómia

Abstract: The word autonomy has an extremely unfavorable context in the conditions of the Slovak Republic. The topic of autonomy raises passion only when it is set in the theoretical debate about the possibilities of its use, its benefits or negatives. This article does not have the ambition to deal with political questions or considerations about the possibilities of using autonomy in conditions of the Slovak Republic, but it deals with it in the general plane at the level of theory.

Key words: autonomy, territorial autonomy, personal autonomy, public personal autonomy, private-law personal autonomy

Law on the use of languages of national minorities in the light of its daily use

Abstrakt: Jedným z najdôležitejších, ak nie najdôležitejším rozlišovacím kritériom vo vzťahu k príslušnosti k národu, či národnostnej menšine je jazyk. Práve preto si jazyk zaslúži už priamo zo zákona výnimočnú ochranu. Ak hovoríme o ochrane jazyka v štáte, nemáme na mysli výlučne ochranu štátneho jazyka, ale aj jazykov regionálnych či menšinových. Tomu ako je tento problém riešený v Slovenskej republike sa bude venovať tento odborný článok.
Kľúčové slová: národnostná menšina, jazyk národnostnej menšiny, používanie jazyka národnostných menšín, právo

Abstract: One of the most important, if not the most important, distinguishing criterion in relation to belonging to a nation or a national minority is language. This is why the language deserves exceptional protection from the law. When talking about the protection of language in the state, we do not mean exclusively the protection of the state language, but also of regional or minority languages. This article discusses how is this problem solved in Slovak republic.

Key words: national minority, language of national minority, application of minority language, right

Rok 2016 bol bohatým na zmeny v slovenskej legislatíve. Azda za najväčšiu možno považovať rekodifikáciu občianskeho práva procesného. Došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku a vytvoreniu troch nových civilných procesných kódexov, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.07.2016. Sú nimi:

• Zákon 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok
• Zákon 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok
• Zákon 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok

Tieto tri kódexy v plnom rozsahu nahradili Občiansky súdny poriadok. Predmetná zmena sa mala udiať s cieľom zrýchlenia rozhodovania sporov, zlepšenia vymožiteľnosti práva a celkového zefektívnenia súdnictva. Je tomu ale v skutočnosti tak?

Spravodlivosť by nemala byť chápaná len ako inštitucionálne rozhodnutie podľa dôsledne uplatňovaných právnych predpisov. V histórii viacerí filozofovia preukázali pri mnohých príležitostiach, že existuje aj sociálna funkcia spravodlivosti vo vzťahu k účastníkom sporu.

V skutočnosti súdnictvo je často považované za príliš pomalé, drahé, vzdialené, s dosiahnutím neistého alebo nie nestranného rozsudku. Zmierovanie a mediácia ako metódy riešenia sporov by mohli pomôcť riešiť situáciu v súdnictve, pričom by sa však nemali chápať len ako reakcia na krízu spravodlivosti, ale ako ďalšia možnosť využiť spoločenské funkcie spravodlivosti. Samozrejme, mediácia a zmierovacie konania tiež nie sú imúnne voči zákonom.

V dnešnej hektickej dobe častokrát zabúdame na komunikáciu. Nielen moderná doba, ale aj potreba riešenia sporov, priniesla povolanie mediátora. Mediácia má svoje opodstatnené miesto v dnešnej spoločnosti. Ponúka klientom neformálne prostredie, v ktorom môžu nájsť uspokojenie svojho problému menej stresujúcou cestou, ako je súd. Mediácia má hlboké korene už v minulosti. Je najstaršou formou protiváhy mocenského, autoritatívneho rozhodovania sporov.

Comparison legislation of adoption in the Czech and Slovak legislation

Abstrakt : Článok sa zameriava na porovnanie slovenskej a českej právnej úpravy v oblasti osvojenia. V prvej časti článku budú vymedzené základe body, ktoré sa týkajú osvojenia v slovenskej právnej úprave. Druhou časťou článku je poukázanie na základné body českej právnej úpravy v danej oblasti a poukázanie sa odlišnosti so slovenskou právnou úpravou. Záverom článku je vyhodnotenie zistených odlišností.
Kľúčové slová : osvojenie, zákon o rodine, nový český občiansky zákonník

Abstract: This article focuses on a comparison of Slovak and Czech legislation on adoption. In the first part of the article will be defined based on points relating to the adoption in the Slovak legislation. The second part of the article is to point to the key elements of Czech legislation in this area and highlight the differences with Slovak legislation. Finally the evaluation of the identified differences.
Key words: adoption, the Family Act, the new Czech Civil Code

Ustanovenie § 49 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) umožňuje účastníkovi, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, aby od tejto zmluvy odstúpil. Právna teória aj súdna prax hovoria, že odstúpiť možno len od platnej zmluvy.¹ Podľa § 37 OZ je podmienkou platnosti právneho úkonu jeho slobodné vykonanie. Podľa § 39 je zas právny úkon neplatný, ak je vykonaný v rozpore s dobrými mravmi. Ponúka sa otázka, či zmluva uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok je zo svojej povahy platnou zmluvou, teda či od nej treba v zmysle § 49 vôbec odstupovať.

Niekoľko slov na úvod

Súdny exekútor sa neraz vo svojej exekučnej praxi stretáva s otázkou oprávneného,¹ prečo nie je možné postihnúť majetok povinného, ² občana Slovenskej republiky, nachádzajúci sa v zahraničí. Najčastejšie ide o prípady, kedy sa na území Slovenskej republiky nepodarilo zistiť žiadny majetok povinného, ktorý by mohol byť exekúciou postihnutý a ktorý by tak mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Podobné otázky sú často spájané, okrem iného, aj so skutočnosťou, že Slovenská republika je (už) členským štátom Európskej únie. Príkladom majetku povinného „umiestneného“ v zahraničí môže byť napr. účet v banke. Ten by v prípade, ak by bol vedený v banke so sídlom na území Slovenskej republiky alebo v pobočke zahraničnej banky, mohol byť postihnutý exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Vedenie účtu v banke v zahraničí pritom nie je ničím neobvyklým. Dôvodov pre zriadenie bankového účtu v zahraničí môže byť hneď niekoľko. Môže ním byť napr. skutočnosť, že dotknutý občan v zahraničí pracuje alebo poberá iný príjem, ktorý mu je zasielaný práve na takýto zahraničný účet. Nemožno však vylúčiť ani alternatívu, že povinný sa zriadením bankového účtu v zahraničí bude snažiť úmyselne zmariť prebiehajúce alebo hroziace exekučné konanie. Zahraničný majetok povinného však nemusí mať podobu len finančných prostriedkov na bankovom účte, resp. z exekučnoprávneho hľadiska presnejšie, podobu jeho pohľadávky voči banke. Môže ísť napr. aj o hnuteľnú vec či nehnuteľnosť. Tie by v prípade, ak by sa nachádzali na území Slovenskej republiky, boli postihnuteľné exekúciou predajom hnuteľných vecí alebo exekúciou predajom nehnuteľnosti. Nech je však už podoba majetku povinného v zahraničí akákoľvek, odpoveď na našu otázku musí byť každopádne záporná. Súdny exekútor teda majetok povinného umiestnený zahraničí postihnúť nemôže. Takáto odpoveď pravdepodobne, prinajmenšom takpovediac „intuitívne“, napadne určite takmer každého právnika. Na nasledujúcich riadkoch by sme sa ju však pokúsili aspoň v stručnosti argumentačne zdôvodniť.

V súčasnom období prebiehajú práce na rekodifikácii súkromného práva v súvislosti s prípravou nového Občianskeho zákonníka. Tento príspevok si kladie za úlohu predstaviť stručne jednotlivé „pripravované“ inštitúty dedičského práva hmotného a zároveň priblížiť, ako by zavedenie týchto (staro)nových inštitútov ako odkazu, dedičskej zmluvy, dedičského náhradníctva, vykonávateľa závetu či vzdania sa, resp. zrieknutia sa dedičstva eventuálne mohlo de lege ferenda ovplyvniť osobitné konanie civilného procesu, a to konanie o dedičstve.

Úvod

Exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke patrí v praxi medzi najjednoduchšie, najrýchlejšie, najúspešnejšie a preto aj najčastejšie využívané spôsoby vykonávania (civilnej) exekúcie, pokiaľ exekučný titul znie na peňažné plnenie. Prikázanie pohľadávky z účtu v banke je upravené predovšetkým v § 93 a nasledujúcich zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok). Prikázanie pohľadávky z účtu v banke možno označiť za osobitný druh prikázania pohľadávky ako jedného zo základných spôsobov výkonu exekúcie(1).