V lekárskej praxi často dochádza k prípadom, keď dôjde k pochybeniu zdravotného pracovníka. Následkom takého pochybenia môže byť poškodenie zdravia pacienta, ktoré v krajných prípadoch môže viesť až k jeho smrti. Osoba, ktorá v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti robí určitý úkon, musí myslieť na to, že s takýmto úkonom sa spájajú dôsledky, a nie zriedka ide o dôsledky právne. Zodpovednosť je vo všeobecnosti zložitou témou. Cieľom článku je v stručnosti načrtnúť problematiku právnej zodpovednosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Úvod
Otázka povahy právnej zodpovednosti v medicíne (najmä zodpovednostných právnych vzťahov prameniacich z úkonov zdravotnej starostlivosti) vykazuje v porovnaní s inými zodpovednostnými vzťahmi určité špecifiká prameniace z osobitného postavenia vzťahu lekára a pacienta, ktorého predmetom je starostlivosť o zdravia a život človeka.(1)
V súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zabezpečovaním ochrany práv pacientov nezastupiteľnú úlohu zohráva medicínske právo. V súčasnosti pozorujeme jeho vzostup, čoho dôkazom je aj zvýšený počet konferencií a nových publikácií z oblasti medicínskeho práva. Takýto trend môžeme hodnotiť len kladne a to hlavne z dôvodu, že to vedie k zvyšovaniu úrovne právneho vedomia nielen zdravotníckych pracovníkov, ale aj pacientov ako prijímateľov zdravotnej starostlivosti. Každý sa tak môže dostať k množstvu kvalitných publikácií bez toho, aby musel siahnuť po zahraničnej literatúre, aj keď treba podotknúť, že v porovnaní so zahraničím (napr. USA) máme ešte čo doháňať.
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) definuje zdravotnú starostlivosť ako súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií. Prostredníctvom nej sa teda chráni zdravie a život fyzickej osoby. Práve zdravie a životy osôb sú najvyššie hodnoty, ktorých ochranu zabezpečuje právo.
Zdravotnícky pracovník a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
Obe kategórie charakterizujú subjekty, ktoré sú za podmienok stanovených zákonom oprávnené poskytovať zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Kategorizáciu zdravotníckych pracovníkov obsahuje zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“). V zmysle § 27 sa za zdravotníckeho pracovníka považuje fyzická osoba vykonávajúca zdravotnícke povolanie:
a) lekár, b) zubný lekár, c) farmaceut, d) sestra, e) pôrodná asistentka, f) fyzioterapeut, g) verejný zdravotník, h) zdravotnícky laborant, i) asistent výživy, j) dentálna hygienička, k) rádiologický technik, l) zdravotnícky záchranár, m) zubný technik, n) technik pre zdravotnícke pomôcky, o) optometrista, p) farmaceutický laborant, q) masér, r) očný optik, s) ortopedický technik, t) zdravotnícky asistent, u) zubný asistent, v) sanitár, w) iný zdravotnícky pracovník (logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik v zdravotníckom zariadení).
Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je podľa § 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti:
a) fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe
1. povolenia (§ 11) alebo povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami podľa osobitného predpisu(2), alebo
2. živnostenského oprávnenia,
b) fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), alebo
c) fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu(3).
Z vyššie uvedeného vyplýva niekoľko rozdielov medzi týmito subjektmi:
- zdravotným pracovníkom môže byť len fyzická osoba, zatiaľ čo poskytovateľom zdravotnej starostlivosti môže byť ako fyzická, tak aj právnická osoba,
- poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže poskytovať zdravotnú starostlivosť, len ak získa povolenie (to vydáva príslušný orgán verejnej správy), licenciu (vydáva ju príslušná komora; napr. Slovenská lekárska komora vydáva 4 typy licencií: a) licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, b) licencia na výkon lekárskeho povolania, c) licencia na výkon funkcie odborného zástupcu, d) licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti) alebo živnostenské oprávnenie.
Predpoklady vzniku právnej zodpovednosti
Na to, aby bolo možné vyvodiť voči určitej osobe (v prípade zodpovednosti v oblasti zdravotníctva pôjde najmä o poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, lekára, resp. iného zdravotníckeho pracovníka) právnu zodpovednosť, musia byť naplnené predpoklady, ktoré pre jej vznik platné právo ustanovuje. Konkrétne ide o tieto predpoklady:
- protiprávny úkon – konanie či zanedbanie musí byť v rozpore s povinnosťami zdravotníckeho pracovníka;
- škodlivý následok, škoda – porušenie alebo ohrozenie zákonom alebo iným právnym predpisom chránených hodnôt;
- príčinná súvislosť (kauzálny nexus) – medzi protiprávnym úkonom a škodlivým následkom musí byť vzťah príčiny a následku, tzv. príčinný vzťah;
- zavinenie – ku konaniu alebo zanedbaniu musí dôjsť zavinením, či už pôjde o úmysel (priamy, nepriamy) alebo nedbanlivosť (vedomá, nevedomá).(4)
Špecifické predpoklady (príp. špecifiká) právnej zodpovednosti v závislosti od druhu zodpovednosti
Na vznik trestnoprávnej zodpovednosti sa vyžadujú všeobecné predpoklady právnej zodpovednosti. Špecifikom pri tomto druhu zodpovednosti je, že trestné právo vždy vyžaduje zavinenie, ktoré sa napríklad v prípade objektívnej občianskoprávnej zodpovednosti nevyžaduje. Základom trestnoprávnej zodpovednosti je spáchanie trestného činu.
V prípade pracovnoprávnej zodpovednosti sa vyžaduje existencia pracovnoprávneho vzťahu a škoda musí vzniknúť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi.
Pre správnu zodpovednosť je špecifické porušenie noriem správneho práva.
Predpokladom na vznik disciplinárnej zodpovednosti je členstvo v konkrétnej stavovskej (profesijnej) komore.
Špecifickým predpokladom zmluvnej zodpovednosti je existencia zmluvného vzťahu – zmluvy, z ktorej zmluvným stranám vyplývajú určité práva a povinnosti.
Druhy právnej zodpovednosti v medicíne
Právna náuka rozoznáva niekoľko druhov zodpovednosti. Podľa jednotlivých právnych odvetví sa zodpovednosť rozlišuje na:
a) trestnoprávnu,
b) občianskoprávnu,
c) pracovnoprávnu,
d) správnu,
e) disciplinárnu (voči profesijným komorám),
f) zmluvnú.(5)
Ad a) Základným trestnoprávnym predpisom je zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ktorý upravuje základy trestnej zodpovednosti. Trestnoprávna zodpovednosť je najzávažnejším druhom zodpovednosti, pretože v rámci nej súd rozhoduje o osobnej slobode obžalovaného. Pri výkone zdravotníckeho povolania môže dôjsť k spáchaniu rôznych trestných činov, ako je napríklad usmrtenie, nedovolené prerušenie tehotenstva, účasť na samovražde, ublíženie na zdraví, poškodenie zdravia, neposkytnutie pomoci, ohrozovanie zdravia nepovolenými liečivami, zdravotníckymi pomôckami a potrebami, ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky, podvod.
Ak je zdravotnícky pracovník uznaný vinným v trestnom konaní, je výrok súdu o vine dostatočným dôkazom i pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu i za porušenie pracovnej disciplíny podľa Zákonníka práce. Súd následne v občianskoprávnom konaní už neskúma zavinenie, ktoré je dané rozsudkom vydaným v trestnom konaní, ale skúma len otázky náhrady škody.(6)
Okresný súd v Trenčíne dňa 5. 3. 2013 vymeral nepodmienečný trest odňatia slobody na 2,5 roka a 6-ročný zákaz činnosti. Lekárka podľa verdiktu súdu neúmyselne spôsobila smrť 4-ročného chlapčeka nesprávnou diagnostikou. Po vyšetrení pacienta lekárka usúdila, že chlapček má angínu a poslala ho domov. Matka s dieťaťom počas noci ešte raz navštívila pohotovosť, keďže došlo k rapídnemu zhoršeniu stavu jej syna. Neskôr chlapček zomrel. Pitva a súdni znalci potvrdili, že príčinou smrti bol akútny zápal pľúc, ktorý si lekárka nevšimla. Podľa súdu lekárka hrubo zanedbala starostlivosť o pacienta tým, že neposlala pacienta na všetky potrebné vyšetrenia za účelom určenia správnej diagnóza a ani nenariadila jeho hospitalizáciu.
Ad b) Rovnako ako ostatné druhy právnej zodpovednosti v medicíne, ani občianskoprávna zodpovednosť nie je upravená osobitným právnym predpisom. Pre zodpovednostné právne vzťahy vznikajúce pri poskytovaní právnej zodpovednosti sa aplikujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).
Ak sú naplnené prvé tri predpoklady právnej zodpovednosti (t. j. protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť), hovoríme o objektívnej zodpovednosti, ktorá je zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie. Objektívnej zodpovednosti je možné zbaviť sa na základe tzv. liberačných dôvodov. Občiansky zákonník upravuje však aj prípad absolútnej objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nie je možné zbaviť. Prípadom absolútnej objektívnej zodpovednosti v zdravotníctve je zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe použitej veci (§ 421a OZ). V tomto prípade ide o zodpovednosť za výsledok, za škodu nezodpovedá ten, kto vec (prístroj, nástroj, príp. liečebný prípravok) vyrobil, ale ten, kto ho použije.
Štvrtým predpokladom právnej zodpovednosti je zavinenie. To sa vyžaduje v prípade subjektívnej zodpovednosti. Subjektívnej zodpovednosti je možné zbaviť sa exkulpáciou (vyvinením).
Najčastejším prípadom občianskoprávnej zodpovednosti v medicíne je zodpovednosť za škodu, ktorá je upravená v §§ 420 – 450 OZ. Občiansky zákonník upravuje niekoľko druhov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa stretávame najmä s týmito druhmi zodpovednosti za škodu:
- všeobecná zodpovednosť za škodu (§ 420 OZ)
- zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe použitej veci (§ 421a OZ)
- zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania (§§ 422 - 423 OZ)
- zodpovednosť za škody spôsobenú na vnesených a odložených veciach (§ 433 OZ)
Špecifickým druhom zodpovednosti za škodu je:
- zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom (zákon č. 514/2003 Z. z.)
V súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti treba zvláštnu pozornosť venovať právu na ochranu osobnosti. V prípade neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby občianske právo vyvodzuje:
- zodpovednosť za zásah do ochrany osobnosti (§§ 11 - 16 OZ)
Novorodenec bol po narodení uložený v inkubátore. V dôsledku technickej poruchy zariadenia došlo k úmrtiu dieťaťa. Napriek tomu, že všetci zdravotnícki pracovníci postupovali pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti lege artis, bude zdravotnícke zariadenie zodpovedné za škodu, pričom sa aplikuje ustanovenie § 421a OZ o zodpovednosti za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe použitej veci.
Ad c) Pracovnoprávna zodpovednosť je zodpovednosť vyplývajúca z pracovnoprávnych vzťahov. Základným pracovnoprávnym predpisom je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý upravuje zodpovednosť zamestnávateľa a zamestnanca.
V prípade tohto druhu zodpovednosti ide o vzťah medzi zamestnávateľom, ktorý je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti na jednej strane a zamestnancom tohto poskytovateľa na strane druhej.(7)
Ak by zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti spôsobil pri výkone svojho zamestnania alebo v súvislosti s ním škodu pacientovi alebo inému subjektu odlišnému od zamestnávateľa, zodpovedať za ňu poškodenému nebude mať priamo zamestnanec. Za spôsobenú škodu bude zodpovedať poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ako zamestnávateľ.(8) V tomto prípade pri vyvodzovaní zodpovednosti pôjde o občianskoprávny vzťah a aplikuje sa § 420 ods. 2 OZ. Zamestnávateľ má následne právo požadovať od zamestnanca náhradu, hovoríme o tzv. regrese. Tu už pôjde o pracovnoprávnu zodpovednosť v zmysle Zákonníka práce.
Zákonník práce determinuje rozsah náhrady škody, ktorú môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať. Podľa § 186 ods. 2 náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku(9) pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Zároveň stanovuje, kedy zamestnanec zodpovedá za škodu spôsobenú v plnom rozsahu. Nárok na náhradu škody v plnej výške v zmysle predmetného ustanovenia má, ak ju zamestnávateľ spôsobil pod vplyvom alkoholu alebo požitím omamných a psychotropných látok.
Zdravotná sestra so zamestnávateľom uzavrela dohodu o hmotnej zodpovednosti, a teda je zodpovedná za schodok na zverených hodnotách. Pri práci používa notebook. Nešťastnou náhodou naň prevráti šálku s kávou, čím dôjde k jeho znehodnoteniu. Zamestnávateľovi spôsobí škodu vo výške 900 eur. Keďže výška škody nepresahuje 4-násobok priemerného zárobku, bude zodpovedať za škodu v plnej výške.
Ad d) Je to zodpovednosť fyzických a právnických osôb voči orgánom verejnej správy za dodržiavanie noriem správneho práva, ktoré sú obsiahnuté vo veľkom množstve všeobecne záväzných predpisov. Ich porušením môže dôjsť k priestupku alebo inému správnemu deliktu. Orgánom oprávneným konať vo veci je vždy príslušný orgán verejnej správy. Rozhodnutia týchto orgánov sú preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.(10)
Očkovanie je dôležitou súčasťou zdravotnej prevencie a starostlivosti o deti, ktorého základným významom je predchádzanie niektorým infekčným chorobám. Niektoré očkovania sú povinné, tie určuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Matka sa z obavy pred následkami očkovania rozhodne odmietnuť zaočkovať svoje dieťa proti záškrtu. Keďže ide o povinné očkovanie, dopustí sa porušenia právnej povinnosti a v zmysle § 56 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva a o zmene a doplnení niektorých zákonov pôjde o priestupok. Podľa § 56 ods. 2 za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výška 331 eur. Pokutu ukladá úrad verejného zdravotníctva.
Názory na to, či je možné pri zvážení možných rizík odmietnuť povinné očkovanie, sa rôznia. Prípadom odmietnutia povinného očkovania a pokutovania zo strany úradu verejného zdravotníctva sa v súčasnosti zaoberá aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Ten odmietol potvrdiť rozsudok Krajského súdu v Nitre. Najvyšší súd SR konanie prerušil a predložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ. Súdny dvor EÚ bude posudzovať:
1. Či má euroobčan právo využiť alebo odmietnuť prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti i vtedy, ak mu to vnútroštátne zákony neumožňujú?
2. Či právo odmietnuť očkovanie nevyplýva euroobčanovi už priamo z Lisabonskej zmluvy?
3. Či vôbec tzv. verejný záujem o ochranu zdravia môže na Slovensku vylúčiť matky z rozhodovania o zdravom vývoji ich detí?
Určite bude zaujímavé sledovať, ako k danému problému pristúpi Súdny dvor EÚ, pretože rozhodnutie v danej veci bude záväzne aj pre ostatné členské štáty EÚ.
Ad e) Disciplinárna zodpovednosť voči profesijným komorám je zodpovednosť, ktorú možno uplatniť len v obmedzenej miere a len voči členom komory. Zdravotníckymi profesijnými komorami sú napríklad Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov, Slovenská lekárnická komora, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek(11) a ďalšie komory. Zodpovednosť komora nevyvodzuje voči každému zdravotníckemu pracovníkovi, ale len voči tomu, ktorý je členom príslušnej komory. Disciplinárne opatrenia, ktoré možno uložiť členovi komory, upravuje v § 65 zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Disciplinárne konanie sa začína: a) na návrh kontrolného výboru komory alebo b) na návrh úradu pre dohľad, ktorým je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Lekár, člen Slovenskej lekárskej komory, ako zdravotnícky pracovník nesmie predpisovať a podávať lieky, od ktorých vzniká závislosť, alebo také lieky, ktoré majú účinky dopingu, na iné ako liečebné účely, ak sa takého konania dopustí, poruší tým Etický kódex zdravotníckeho pracovníka, za čo mu môžu byť v zmysle § 65 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti uložené nasledujúce sankcie: 1. pokuta do 1 659 eur za prvé porušenie niektorej z týchto povinností od vzniku členstva v komore, 2. podmienečné vylúčenie z komory až na dva roky za opakované porušenie jednej z týchto povinností, 3. vylúčenie z komory, ak člen komory porušil povinnosť, za ktorej porušenie sa mu v minulosti uložilo disciplinárne opatrenie podľa písmena b) druhého bodu § 65.
Ad f) Ak hovoríme o zmluvnej zodpovednosti, máme na mysli zodpovednosť za záväzky prevzaté zmluvou. Zmluvnou stranou je zvyčajne na jednej strane poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a na strane druhej zdravotná poisťovňa. V zmysle § 79 ods. 1 písm. s) zákona č. 578/2004 Z. z. je povinný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú osobám v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Poistený má právo, aby poistiteľ za podmienok dohodnutých v zmluve za neho nahradil poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody.
Je veľmi dôležité, aby zdravotnícke zariadenie malo správne dojednané podmienky poistenia s konkrétnou poisťovňou. Nesprávne nastavené poistenie by mohlo pre zdravotnícke zariadenie znamenať jeho podpoistenie, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať závažné ekonomické dôsledky.
Medicínskoprávne spory
Lekári sa vo svojej praxi určite nie raz stretli s prípadom, keď boli pacienti nespokojní s priebehom či výsledkom liečebného procesu a vyhrážali sa žalobami a trestnými oznámeniami. Trend podávania trestných oznámení a žalôb na lekárov či zdravotnícke zariadenia v ostatnom čase zaznamenal vzrastajúcu tendenciu, aj keď treba dodať, že oficiálne štatistiky v Slovenskej republike neexistujú.
Nie s každým výsledkom, ktorý znamená zhoršenie zdravotného stavu pacienta, sa spája aj právna zodpovednosť. Každý, kto poskytuje zdravotnú starostlivosť, ju má poskytovať lege artis. Podstatným znakom postupu lege artis je súlad s poznatkami medicíny a biomedicínskych vied. Zdravotná starostlivosť je v zmysle § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti poskytovaná správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Prípady, keď dôjde k pochybeniu lekára či iného zdravotníckeho pracovníka, následkom čoho je ujma na zdraví pacienta, sú často medializované a určite neujdú pozornosti žiadneho čitateľa či diváka. Pri prevažnej väčšine medializovaných súdnych sporov zaznamenáme len jeho začiatok, málokedy sa dozvieme výsledok sporu. Je pravda, že väčšinou sa spor, ktorý je vedený proti lekárovi alebo zdravotníckemu zariadeniu, končí neúspechom. Dôvodom neúspechu nemusí byť nevyhnutne neopodstatnenosť žaloby, ale príčin môže byť niekoľko. Samotné dokázanie právnej zodpovednosti za škodu v medicínskoprávnych sporoch je veľmi zložité (predovšetkým dokazovanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodlivým následkom, kauzálny nexus). Nie je ojedinelé, keď súdne konanie trvá sedem aj viac rokov. Ten, kto ťahá za kratší koniec v prípadnom súdnom spore, je určite pacient.
Právnik Pavol Erben tvrdí: „Z mojej praxe mám dvoch klientov, v prvom prípade sa súdime už osem rokov, v druhom to pacientka po piatich rokoch vzdala.“ Išlo o pacientku s rakovinou, lekár jej nesprávne stanovil diagnózu a rakovinu neodhalil. „Napriek tomu, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uznal pochybenie lekára, súd trval tak dlho, až to pacientka vzdala,“ konštatuje právnik. Zdĺhavé procesy podľa neho odrádzajú pacientov, aby sa domáhali zadosťučinenia na súde.(12)
Okrem náročnosti dokazovania, zdĺhavosti, svoju úlohu určite zohráva aj nákladnosť vedenia súdneho sporu.
Kauza Šimon Buch
Najmedializovanejším súdnym sporom medzi pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za ostatné roky je určite kauza Šimon Buch. Rozhodnutie v tomto spore má význam v tom, že ide o precedens v rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky, nakoľko také vysoké odškodné (celkovo 599 609, 20 eur) pre poškodeného a jeho rodinných príslušníkov na území Slovenskej republiky ešte priznané nebolo. Dosiaľ najvyššie vyplatené odškodné bolo vo výške 365-tisíc eur, ktoré bolo priznané rodine šesťtýždňového chlapčeka z Petržalky, ktorému postupom non lege artis bolo spôsobené ťažké poškodenie mozgu.
Skutkový stav
Pacient Šimon Buch sa pred šiestimi rokmi podrobil jednoduchému operačnému zákroku nosovej priehradky v nitrianskej nemocnici. Počas operačného zákroku a následnej pooperačnej starostlivosti došlo k hrubému porušeniu povinností. Asi 15 minút pred ukončením operácie došlo na operačnej sále k náhlemu zastaveniu srdca. Z dôvodu, že pacient nebol počas zákroku kontinuálne monitorovaný, sa komplikácia zistila neskoro. Navyše ani po skončení zákroku mu nebola poskytnutá adekvátna lekárska starostlivosť. Pacient bol ponechaný v bezvedomí, z ktorého sa neprebral. Všetko to malo za následok, že u pacienta došlo k trvalému a nenávratnému poškodeniu funkcie mozgu pacienta.
Pacient je od septembra 2007 v tzv. bdelej kóme s diagnózou hypoxicko-anoxického poškodenia mozgu s apalickým syndrómom ťažkého stupňa. Podľa názoru odborníkov a znalcov ide o nezvratný stav s prakticky nulovou šancou na zlepšenie. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou skonštatoval, že poskytnutá zdravotná starostlivosť nebola správna (postup non lege artis). Okresný súd v Nitre rozhodol, že za Šimonov zdravotný stav nesie nemocnica zodpovednosť a priznal jeho rodine odškodné vo výške 599.608 eur. Podľa sudkyne bol prístup pracovníkov nitrianskej nemocnice "...maximálne lajdácky takým spôsobom, že si ho nie je možné nijakým spôsobom zdôvodniť, či ospravedlniť správanie lekárov". Proti rozsudku sa nemocnica odvolala. Dňa 2. 10. 2013 Krajský súd v Nitre potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, s jedným rozdielom, že došlo k zníženiu výšky nemajetkovej ujmy Šimona Bucha z pôvodných 300-tisíc eur na 200-tisíc eur.
Záver
V súčasnosti, keď môžeme vnímať nárast občianskoprávnych, trestnoprávnych žalôb, či podnetov na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo strany pacientov, otázka právnej zodpovednosti nadobúda na význame. Aj keď, ako bolo uvedené, právna zodpovednosť v medicíne nie je komplexne upravená v jednom predpise, de lege ferenda bude vhodné pouvažovať o jej legislatívnej úprave, ba domnievam sa, že táto otázka súvisí s potrebnou kodifikáciou medicínskeho práva ako samotného právneho odvetvia.
Autor: Mgr. Matúš Kasinec
právnik, absolvent Právnickej fakulty Trnavskej Univerzity
(1) BARANCOVÁ, H. a kol.: Medicínske právo. Bratislava: Typi Universitatis, Tyrnaviensis, Veda, vydavateľstvo SAV, 2008, s. 290.
(2) § 3 ods. 1 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
(3) § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
(4) ZAUJECOVÁ, M.: Všeobecne o občianskoprávnej zodpovednosti v zdravotníctve. Justičná revue, 61, 2009, č. 2, s. 196.
(5) STOLÍNOVÁ, J. – MACH, J.: Právní odpovědnost v medicíně. Galén, Praha, 2010, s. 23 – 28.
(6) Tamže s. 29
(7) BARANCOVÁ, H. a kol.: Medicínske právo. Bratislava: Typi Universitatis, Tyrnaviensis, Veda, vydavateľstvo SAV, 2008, s. 353.
(8) Tamže.
(9) S účinnosťou od 1. septembra 2007 došlo k zvýšeniu maximálneho rozsahu náhrady za škodu, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi z nedbanlivosti z úrovne 3-násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca do výšky 4-násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
(10) ZAUJECOVÁ, M.: Všeobecne o občianskoprávnej zodpovednosti v zdravotníctve. Justičná revue, 61, 2009, č. 2, s. 197.
(11) KOVÁČ, P.: Zodpovednosť lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. In: VIA PRACTICA, roč. 2005, č. 5, s. 273.
(12) http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/273293-v-spore-s-lekarom-tahaju-p…, dostupné 4. 11. 2013.
Jednotlivé pramene práva spomenuté v článku nájdete tu:
Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov- http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-362/2011
§ 3 ods. 1 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach- http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-362/2011
Zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov- http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-538/2005
§ 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách- http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-538/2005