Cely policajného zaistenia v rámci Slovenskej republiky

jún 28 2020

Police detention cells within the Slovak Republic

Abstrakt: Spracovaná štúdia je zamerané na problematiku ciel policajného zaistenia a analýzu súčasného stavu využívania ciel policajného zaistenia. Práca poskytuje jednotný a ucelený systém poznatkov o celách, ktoré vychádzajú z aplikačnej praxe, boli získané vedeckými metódami a zosumarizované do logického celku. Poskytuje nový obzor a poznatky o tejto problematike a vytvára relevantné závery súvisiace s odporúčaniami na zefektívnenie práce polície priamo v celách policajného zaistenia.
Kľúčové slová: Cela policajného zaistenia, obmedzenie osobnej slobody, základné ľudské práva a slobody

Abstract: The elaborated study is focused on the issue of police detention duties and analysis of the current state of use of police detention duties. The work provides a unified and comprehensive system of knowledge about cells, which are based on application practice, were obtained by scientific methods and summarized into a logical whole. It provides new horizons and knowledge on this issue and draws relevant conclusions related to recommendations for streamlining police work directly in police detention cells.
Key words: Police detention, restriction of personal liberty, basic human rights and freedoms

Úvod

Sloboda je kľúčovým statusom jednotlivca, ktorú je treba chrániť a považovať za nevyhnutnosť bytia a prosperity spoločnosti. Sloboda je definíciou stavu, kedy jednotlivec svoje konanie podriaďuje uspokojovaniu vlastných potrieb a túžieb bez toho, aby mu do tohto počínania zasahoval sekundárny element. Základné práva a slobody patria každému jedincovi od jeho narodenia a sú hlavným pilierom dôstojného života človeka. Každý demokratický štát vyznáva hodnotu ľudských práv a považuje ich za neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Do slobody jednotlivca môže byť zasiahnuté rôznymi inštitútmi. Jedným z týchto inštitútov je aj cela policajného zaistenia (ďalej len „cela“ alebo „CPZ“).

Cela policajného zaistenia je pojem, ktorý vzhľadom na nepoznané dokáže vzbudiť zimomriavky a obavu u každej usporiadanej a morálnej bytosti. Predstavy o stredovekom žalári s okovami na drevených laviciach sú však zbytočné a dnes sa už s takouto scenériou môžeme stretnúť len ako s historickým artefaktom v hradných múzeách. No aj napriek tomu si mnoho ľudí nevie predstaviť, čo vlastne tento každodenne aplikovaný inštitút znamená, čo obnáša, ako vyzerá a preto si ho mnohí dokážu spojiť aj s takýmto historickým archaizmom.

Cely policajného zaistenia predstavujú inštitút, do ktorého sú umiestňovaní jednotlivci pozbavení osobnej slobody, s ktorými je nutné vykonať úkony potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Cely policajného zaistenia tu boli od počiatku činnosti policajných útvarov a od vtedy prešli vývojom, ktorý sa odzrkadlil vo všetkých smeroch ich fungovania. Či už sa to týka legislatívneho základu ich zriaďovania, technických požiadaviek na úpravu ciel, režimu v nich aplikovaných, alebo preškoľovania príslušníkov Policajného zboru, ktorý vykonávajú dozor v celách policajného zaistenia. Analýzou súčasného stavu ich využívania poukazuje na dôležitosť ich existencie v prospech spravodlivosti a bezpečnosti štátu a jeho občanov.

Problematika ciel policajného zaistenia v Slovenskej republike

V Slovenskej republike, vzhľadom na jej demokratické zriadenie, boli koncipované viaceré typy zariadení slúžiacich sa umiestnenie osôb, ktorým bola obmedzená osobná sloboda. Tieto zariadenia patria do kompetencie rôznych štátnych orgánov, ktoré nad nimi vykonávajú svoju právomoc. Hovoríme o zariadeniach, ako sú ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon väzby, cely policajného zaistenia, detenčné ústavy (ktoré v podmienkach SR doposiaľ neboli vybudované), či ústavy pre choré osoby, ktoré boli pozbavené osobnej slobody (Nemocnica pre obvinených a odsúdených). Každé z týchto zariadení vo svojej podstate napĺňa iný účel, je vedený inou formou a iným spôsobom so spoločným menovateľom „ obmedzená sloboda“.

Cela policajného zaistenia je vyšpecifikovaná zákonom č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore konkrétne v 3. hlave, 4. oddiely a v § 42 až § 49. Ide o špecifické miesto prvého kontaktu osoby s umiestneným z dôvodu jej pozbavenia osobnej slobody. „Celou policajného zaistenia rozumieme priestor na určenom útvare PZ zriadený v súlade s presne stanovenými právnymi, bezpečnostnými a hygienickými pravidlami na účel zabezpečenia určených kategórií osôb pre potreby realizácie úkonov trestného konania, správneho konania, ako i z dôvodu plnenia ďalších bezpečnostných úloh. (KOČAN, Š. a LÖFFLER, B. a ZÁMEK, D., 2013. Poriadková polícia, s.284.) Celu policajného zaistenia môžeme chápať ako prostriedok sekundárnej represie, efektívny v situáciách, kedy polícia, OČTK alebo súdy potrebujú izolovať osobu od protiprávnej činnosti a vykonať zákonom stanovené procesné úkony.
Do cely možno umiestniť osobu len zo zákonných dôvodov a tú, ktorá:

  • bola zaistená podľa § 19 Zákona o PZ,
  • je zadržaná,
  • je zatknutá na základe príkazu na zatknutie, medzinárodného zatýkacieho rozkazu alebo európskeho zatýkacieho rozkazu,
  • je svedkom, ktorého osobná sloboda bola obmedzená na základe príkazu súdu,
  • je prevzatá policajtom na vykonanie procesných úkonov z väzby, z výkonu trestu odňatia slobody alebo
  • má byť dodaná do väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody.

Časová lehota obmedzenia osobnej slobody závisí od zákona, podľa ktorého bola osoba umiestnená do cely. V prípade zákona o PZ je maximálna doba umiestnenia v CPZ 24 hodín. V prípade umiestnenia osoby do CPZ na základe ustanovení Trestného poriadku je táto doba rozdelená na dve časové lehoty. Prvých 48 hodín patrí OČTK, počas ktorých vykonávajú jednotlivé procesné úkony a opatrenia. Po uplynutí tejto lehoty je osoba z CPZ prepustená, alebo začína plynúť druhá lehota v trvaní 48 hodín, ktorá patrí súdu, poprípade 72 hodín pri obzvlášť závažných zločinoch. Po vyčerpaní týchto maximálnych lehôt je osoba prepustená na slobodu alebo eskortovaná do výkonu väzby.

Nariadenie MV SR č. 92/2015 o celách policajného zaistenia

Aplikačná prax sa vo výkone služby pri riešení problematiky ciel policajného zaistenia radi Nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 92/2015 o celách policajného zaistenia (ďalej len N MV o celách). Uvedené nariadenie určuje jednotný postup Policajného zboru v rámci služby v celách policajného zaistenia. Nariadenia sa týka najmä:

  • budovania, zriadenia a zrušenia cely,
  • vybavenia cely,
  • umiestňovania osôb do cely,
  • režimu v cele,
  • stravovania v cele,
  • výkonu dozoru v cele,
  • vstupu do cely,
  • eskortovania osoby umiestnenej v cele,
  • prepúšťania a odovzdávania umiestnenej osoby z cele.

Budovanie, zriadenie a zrušenie cely

Cely policajného zaistenia sú spravidla dislokované na krajských, okresných riaditeľstvách Policajného zboru, ale aj na základných útvaroch ako sú obvodné oddelenia Policajného zboru. O ich zriadení a zrušení rozhodujú jednotliví riaditelia krajských a okresných riaditeľstiev Policajného zboru, pričom pri výkone svojej právomoci sa opierajú o interný predpis. Na to, aby cela mohla byť uvedená do riadnej prevádzky, musí súhlasné stanovisko zaujať aj stavebný úrad Ministerstva vnútra SR, príslušná okresná prokuratúra a orgán verejného zdravotníctva, ktorý zároveň vykonáva aj štátny zdravotný dohľad nad zriadenou celou.

Pri zriaďovaní a budovaní ciel je potrebné myslieť na základné ľudské práva a slobody osôb, ktoré majú byť do ciel umiestňované. Cela musí spĺňať základné štandardy pre účel, ktorý sa ním sleduje. Otázka hygieny, bezpečnosti a parametrov cely je riešená v N MV o celách. V zásade však platí, že v priestoroch cely sa nesmú nachádzať predmety, ktoré by mohli byť zneužité na ohrozenie života a zdravia umiestnenej osoby alebo policajta a ak sa tam nachádzajú, musia byť pevne ukotvené so zemou alebo inou pevnou časťou cely. Každá cela musí byť z hľadiska bezpečnosti a uspokojenia fyziologických potrieb vybavená prostriedkami zvukovej a obrazovej techniky, ktorá zabezpečí kontrolu a spojenie osoby umiestenej v cele s policajtom, ktorý vykonáva ochranu cely.

Vybavenie cely policajného zaistenia

Cela policajného zaistenia je uzatvoreným a separovaným miestom od okolitých priestorov cely. Rozmery úžitkovej plochy cely sú stanovené pre jednu umiestnenú osobu na 5 m2 a pre dve osoby v cele na 12 m2. Priestory v okolí ciel sú tvorené chodbami, šatňou, priestorom na čistú a špinavú bielizeň, toaletou a sprchou. V blízkosti ciel sa nachádza aj výsluhová miestnosť a miestnosť pre policajtov zabezpečujúcich ochranu cely. V susedstve ciel nie je možné umiestňovať zariadenia, ktoré môžu byť zdrojom nadmerného hluku. (napr. serverovňa alebo kotolňa).

Umiestňovanie osôb do cely policajného zaistenia

Do cely policajného zaistenia možno umiestniť osobu len zo zákonných dôvodov, ktorá bola poučená o svojich právach a ktorá bola umiestnená na základe príkazu na umiestnenie zaistenej osoby do cely, zápisnice o zatknutí osoby, zápisnice o zadržaní obvineného a zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby. Pri umiestňovaní osôb do cely je potrebné selektovať, či ide o muža alebo ženu, dospelú alebo nedospelú osobu, alebo ide o osoby u ktorých je možné predpokladať, že sa proti nim bude viesť spoločné trestné konanie, alebo ich trestné činy spolu súvisia.

Zákon o PZ v § 44 ods. 2 hovorí o tom, že „ak policajt zistí, že osoba, ktorá má byť umiestnená do cely, je zjavne pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok alebo liekov, zranená, alebo osoba upozorní na svoju závažnú chorobu alebo zranenie, policajt zariadi jej lekárske ošetrenie a vyžiada vyjadrenie lekára, či môže byť umiestnená v cele“. V praxi sa však lekárskej prehliadke podrobí každá jedna osoba, ktorá má byť umiestnená do cely, teda aj taká, ktorá nejaví vyššie definované príznaky. V prípade, že ošetrovaná osoba nemá finančné prostriedky na úhradu nákladov spojených s lekárskym ošetrením, tieto hradí Policajný zbor prostredníctvom príslušného centra podpory. Lekárske vyjadrenie je následne založené do celového spisu. V prípade, že osoba na základe vyjadrenia lekára nemôže byť umiestená do CPZ, ale rovnako nie sú dôvody na jej hospitalizáciu, je potrebné o tejto skutočnosti okamžite vyrozumieť OČTK, ktoré vykonávajú s osobou potrebné úkony, aby ďalej rozhodli. Ak osobu umiestnenú v CPZ je potrebné hospitalizovať v zdravotníckom zariadení, jej stráženie zabezpečuje útvar PZ, na ktorom je cela zriadená a ktorý o uvedenej skutočnosti ihneď vyrozumie útvar, ktorého policajt osobu umiestnil do cely a ten bezodkladne zabezpečí jej ďalšie stráženie.

Režim v cele policajného zaistenia

O režime v cele musí byť poučená každá osoba, ktorá bude v cele prebývať pred tým, ako je do cely umiestnená. Informácia o uvedenom režime je umiestnená aj v každej CPZ na viditeľnom mieste spravidla v slovenskom, nemeckom a anglickom jazyku. Osoba umiestnená v cele si môže ponechať svoj vlastný odev, z ktorého sú jej z jej dovolením odstránené šnúrky, opasky. V prípade, že toto neumožní, alebo odev je nedostatočný, alebo nespĺňa hygienickú nezávadnosť, odev je osobe zapožičaný.

V cele je spravidla nadstavený denný režim takýmto spôsobom:

  • budíček o 06.00 h.,
  • osobná hygiena a upratovanie ciel od 06.00 do 06.30 h.,
  • raňajky od 07.00 do 08.30 h.,
  • obed od 12.00 do 13.30 h.,
  • večera od 18.00 do 19.30 h.,
  • večierka o 21.00 h.

Osoba umiestnená v cele má právo na 8 hodinový spánok, spravidla v nočnej dobe. V praxi však osoby v CPZ môžu spať kedykoľvek a táto doba nie je striktne kontrolovaná, nakoľko vykonávanie iných činnosti je značne obmedzené. Osobe v CPZ sa môže poskytnúť na krátenie času literatúra, ktorá je k dispozícii na útvare PZ, kde je osoba umiestnená. Hygienu, umiestnená osoba vykonáva priamo v CPZ, avšak po uplynutí troch dní má nárok na sprchovanie. V prípade mladistvých a žien je táto doba dva dni a tehotné ženy a ženy v perióde majú nárok na sprchovanie každý deň. Dozor pri tomto úkone vykonáva policajt s rovnakým pohlavím.

Osoba umiestnená v CPZ dlhšie ako 24 hodín má počas denného režimu nárok na vychádzku v trvaní jednej hodiny v priestoroch útvaru, pri ktorom sú cely zriadené. Vychádzky sa uskutočnia spravidla vždy, keď o ne osoba požiada len za výnimočných okolností (nepriaznivé počasie, infekčná choroba) sa vychádzka neuskutoční. V praxi sa však vychádzka neuskutoční hneď, keď o ňu umiestnená osoba požiada, nakoľko to neumožňuje personálny podstav polície. V takomto prípade je osoba na túto skutočnosť upozornená, aj na to, že vychádzka bude vykonaná hneď ako to bude možné.

Stravovanie v cele

Stravovanie osôb v CPZ upravujú osobitné prepisy, v ktorých sú určené jednotlivé podrobnosti o stravovaní osoby, ktorej bola obmedzená osobná sloboda. Umiestnenej osobe je poskytovaná strava podľa denného režimu v cele najskôr však po uplynutí 6 hodín od obmedzenia jej osobnej slobody. Strava by mala byť zabezpečovaná príslušníkmi policajného zboru v takej kvalite, aby spĺňala zásady správnej výživy a hodnoty vyváženého pokrmu. Taktiež by sa pri zabezpečovaní stravy malo dbať na vek, zdravotný stav a náboženské vyznanie umiestnenej osoby, aby boli dodržané jej základné ľudské práva. V prípade, že osoba stravu odmietne, policajt je povinný o tejto skutočnosti spísať záznam, rovnako tak spraví aj v prípade, že strava bola osobe poskytnutá. Záznam musí byť podpísaný policajtom, ďalším prítomným policajtom a osobou umiestnenou v cele.

Náklady na stravovanie si uhrádza osoba umiestnená v CPZ sama. V prípade, že nedisponuje so žiadnymi finančnými prostriedkami, náklady spojené so zabezpečením stravovania hradí útvar PZ prostredníctvom príslušného centra podpory. Osobe umiestnenej v CPZ a rovnako aj centru podpory sú predkladané opečiatkované pokladničné bloky za úhrady stravy.

Maximálne denné náklady na stravovanie pre jednu osobu umiestnenú v CPZ sú:
• raňajky – 1,53 Eur
• obed – 3,81 Eur
• večera – 2,29 Eur

V praxi financovanie prostredníctvom príslušného centra podpory funguje nasledovným spôsobom. Útvary PZ v ktorých sú CPZ dislokované načerpajú od centra podpory na začiatku roka zálohu v hodnote 100 Eur. Na konci každého mesiaca policajný útvar vyúčtuje centru podpory sumu, ktorá bola v danom mesiaci použitá na stravovanie osôb v CPZ. Následne útvar PZ dočerpá ďalšie peňažné prostriedky vždy do sumy 100 Eur s ktorými hospodári nasledujúci mesiac. Problém nastáva v mesiaci december, kedy je potrebné na začiatku tohto mesiaca, resp. v prvom týždni odovzdať zálohu späť na centrum podpory z dôvodu ročnej uzávierky. Z toho vplýva, že útvary PZ nemajú za čo hradiť stravu osobám umiestneným v CPZ najmenej tri týždne. Na vzniknutú situáciu musia reagovať riaditelia alebo príslušníci polície, ktorí vykonávajú stráženie ciel tým, že z vlastným zdrojov poskytnú finančné prostriedky na stravovanie osôb v CPZ, ktoré im následne centrum podpory v nasledujúcom mesiaci nového roku vráti.

Výkon dozoru v cele policajného zaistenia

Výkon dozoru v cele policajného zaistenia je zabezpečený príslušníkom Policajného zboru, ktorý má na zodpovednosť ochranu cely. Spravidla by dozor v cele mali vykonávať minimálne dvaja policajti, ktorí dokážu v krízových momentoch okamžite reagovať a riešiť vzniknutú situáciu. Nie každý útvar PZ, na ktorom sú dislokované CPZ, však dokáže z personálneho hľadiska zabezpečiť súčasne výkon dozoru dvoch policajtov a vtedy môžu nastať fatálne následky. Povinnosťou policajta je každú hodinu osobne kontrolovať osobu umiestnenú v cele a táto kontrola by nemala byť nahrádzaná kontrolou cez kamerový systém inštalovaný v CPZ. O výkone tejto kontroly a o správaní sa osoby spracuje policajt zakaždým záznam, ktorý je súčasťou celového spisu. V prípade, že správanie sa osoby v cele je neprimerané, agresívne, osoba má sklon k sebapoškodzovaniu alebo ničí majetok v cele a na nápravu jej správania nepostačuje výzva policajta, môže policajt v záujme zabezpečenia a udržania stanoveného režimu a poriadku v cele použiť primerané donucovacie prostriedky.

Eskortovanie osoby umiestnenej v cele policajného zaistenia

Vydať osobu mimo celu je možné iba na základe písomnej požiadavky na vydanie osoby mimo celu. Eskortovanie a vrátenie osoby do cely zapíše policajt vykonávajúci ochranu cely do knihy zadržaných a zaistených osôb a vrátenie osoby do cely vyznačí aj na tlačive požiadavka na vydanie osoby mimo celu. Za ochranu osoby prevzatej z cely ako aj prevzatých osobných vecí tejto osoby až do jej vrátenia do cely zodpovedá policajt, ktorý ju prevzal. Následne zabezpečí eskortovanie osoby umiestnenej v cele podľa osobitného predpisu.

Eskortou osoby sa rozumie jej ozbrojený sprievod príslušníkmi polície na území Slovenskej republiky, alebo neozbrojený policajný sprievod mimo územia Slovenskej republiky. Týmto spôsobom možno eskortovať len osobu, ktorá je predvádzaná, zaistená, zadržaná, v procesnom postavení svedka, dodávaná do výkonu väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody.

Eskortu osoby umiestnenej v cele policajného zaistenia alebo osoby, ktorá má byť umiestnená v cele, vykonávajú policajti útvaru, v územnom obvode ktorého je cela zriadená. Na tento účel môže byť zriadená aj stála eskortná skupina. Táto eskorta je vykonávaná za účelom umiestnenia osoby do cely, zabezpečenia účasti osoby na úkonoch trestného konania, zabezpečenia účasti osoby na súde, alebo za účelom dodania osoby do výkonu väzby, alebo výkonu trestu.

Pri každej vykonávanej eskorte veliteľ eskorty prevezme eskortovanú osobu, ktorej oznámi vykonanie eskorty a dôvody eskorty. Pokiaľ vec neznesie odklad, alebo policajt vykonávajúci eskortu nedokáže vykonať oznámenie v jazyku, ktorému eskortovaná osoba rozumie, v takomto prípade zabezpečí oznámenie ihneď, ako to okolnosti dovolia prostredníctvom tlmočníka. Eskortovaná osoba musí byť pri začatí eskorty poučená o svojich právach a povinnostiach, najmä o povinnosti uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz alebo požiadavku veliteľa eskorty a policajtov vykonávajúcich eskortu a o následkoch ich neuposlúchnutia. Bez povolenia veliteľa eskorty alebo policajtov vykonávajúcich eskortu, nesmie eskortovaná osoba z CPZ opustiť určené miesto. Eskorta je ukončená odovzdaním osoby príslušnému orgánu, ktorý prevzatie a odovzdanie eskortovanej osoby potvrdí.

Počet policajtov, ktorí vykonávajú eskortu sa určuje z ohľadom na viacero faktorov ako sú napr. správanie sa a charakterové vlastnosti eskortovanej osoby, spôsob vykonávania eskorty, jej dĺžka, denná doba, poveternostné podmienky, miesto začatia a miesto ukončenia vykonávania eskorty, pohlavie eskortovanej osoby. Pri eskorte ženy, ak je to možné, by mala byť jedným členom eskortnej skupiny policajtka. Eskortu vykonávajú spravidla dvaja policajti, pričom do tohto počtu sa nezapočítava vodič služobného cestného vozidla. Vo výnimočných prípadoch môže eskortu vykonať aj jeden policajt za predpokladu, že eskortu vykonáva na základe vlastného rozhodnutia peši, v uzatvorených objektoch ministerstva alebo služobným cestným vozidlom vybaveným ochrannou deliacou mrežou, oddeľujúcou priestor vodiča, od priestoru eskortovanej osoby.

Eskortovaná osoba je umiestnená na stranu spolujazdca a členovia eskorty obsadzujú miesto vedľa vodiča a za vodičom. Ak je eskorta vykonávaná jedným policajtom, zostáva miesto vedľa vodiča neobsadené. V takom prípade nastupuje eskortovaná osoba do osobného automobilu pred policajtom vykonávajúcim eskortu a vystupuje po ňom, pričom policajt vykonávajúci eskortu obsadí miesto za vodičom. Veliteľ eskorty zabezpečí, aby dvere osobného automobilu, ktoré sú v dosahu eskortovanej osoby boli zaistené proti otvoreniu znútra, ak sú takýmto zariadením vybavené a aby eskortovaná osoba bola počas jazdy pripútaná bezpečnostným pásom.

Prepúšťanie a odovzdávanie osoby umiestnenej v cele

Osoba umiestnená v cele sa prepustí na slobodu na základe rozhodnutia:

  • policajta vecne a miestne príslušného útvaru, ktorý vo veci koná alebo,
  • umiestňujúceho orgánu, ktorý vykonáva vo veci trestné stíhanie alebo,
  • príslušného prokurátora alebo sudcu, v zákonnej lehote stanovenej osobitným predpisom

Pokiaľ bola osoba umiestnená v cele prepustená na slobodu, doručí sa jej o tejto skutočnosti rozhodnutie a osobe sa vrátia všetky odobraté veci. Policajt vykonávajúci ochranu cely o tomto spisuje záznam, ktorý vkladá do celového spisu. V prípade cudzinca sa vyrozumieva aj riaditeľ príslušného oddelenia cudzineckej polície.

V prípade, že sudca vo svojom rozhodnutí vezme osobu umiestnenú v CPZ do väzby, policajt vykonávajúci eskortu (spravidla veliteľ) prevezme všetky osobné veci osoby, čo potvrdí na zozname odobratých vecí a tieto následne odovzdá pri prevzatí osoby v Ústave na výkon väzby. Ten potvrdí prevzatie osoby aj jej vecí a policajt, ktorý vykonal eskortu zoznam vráti späť do celového spisu, ktorý sa týmto úkonom ukončí. Prevzatie osoby z cely policajt vykonávajúci eskortu potvrdí podpisom na čelnej strane spisu.

Aktuálne stavy ciel policajného zaistenia v rámci SR

V rámci Slovenskej republiky má Policajný zbor na jednotlivých krajských, okresných a obvodných oddeleniach PZ dislokovaných 70 útvarov na ktorých sú zriadené cely policajného zaistenia.

(1) Cela sa zriaďuje v odôvodnenom prípade podľa potreby na
a) krajskom riaditeľstve Policajného zboru,
b) okresnom riaditeľstve Policajného zboru,
c) obvodnom oddelení Policajného zboru.
(2) Cela sa zriaďuje a zrušuje interným predpisom
a) riaditeľa krajského riaditeľstva,
b) riaditeľa okresného riaditeľstva na základe splnomocnenia riaditeľom krajského riaditeľstva.

Uvedený počet ciel policajného zaistenia sa v praxi pre potreby Policajného zboru doposiaľ javí ako postačujúci, nakoľko na každom z týchto 70 útvarov je k dispozícii viacero ciel policajného zaistenia spravidla s jedným alebo dvoma lôžkami pre umiestnené osoby. V rámci všetkých KR PZ v Slovenskej republike je zriadených 183 ciel policajného zaistenia a 239 lôžok v týchto celách pre umiestnené osoby.

Odporúčania vychádzajúce z potrieb aplikačnej praxe

  1. Eskortovanie osôb umiestnených v CPZ na súd vykonávajú policajti miestne a vecne príslušného útvaru, ktorý koná vo veci, pre ktorú bola osoba umiestnená v cele. V prípade, že súd rozhodne o umiestnení osoby do väzby, eskortu do výkonu väzby vykonávajú rovnakí príslušníci PZ. V tomto prípade navrhujeme, aby osoba, ktorá má byť umiestnená do výkonu väzby, bola zo súdu preeskortovaná už eskortnou skupinou Zboru väzenskej a justičnej stráže.
    Dôvod:
    - personálne podstavy polície
    Eskortovanie osoby na súd a následne do väzby zabezpečujú policajti z bežného výkonu služby. Tým pádom na čas, ktorý strávia s eskortovanou osobou, nie je pokrytá hliadková a obchôdzková služba a v prípade akútneho stavu musí operačné stredisko vysielať hliadku z iného obvodu, teda z iného mesta.
    - dlhé čakacie doby na prijatie eskortovanej osoby do výkonu väzby
    Stáva sa už pravidlom, že policajti vykonávajúci eskortu, s osobou čakajú pred bránou väzenia často aj niekoľko hodín, kým Zbor väzenskej a justičnej stráže osobu prevezme. Policajti na prevzatie osoby čakajú v služobnom motorovom vozidle spolu s odovzdávanou osobou, čo vzhľadom na jej možný zdravotný stav, infekčnú chorobu alebo agresivitu môže byť ohrozujúce pre život, zdravie a bezpečnosť eskortujúcich policajtov.
  2. V prípade zlého zdravotného stavu osoby, ktorá je umiestnená v cele policajného zaistenia, musí byť táto osoba eskortovaná do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia alebo jej musí byť privolaná rýchla lekárska pomoc. Ak lekár rozhodne o jej hospitalizácii v nemocnici, musí byť takáto osoba počas celej doby hospitalizácie strážená policajtmi miestne a vecne príslušného útvaru, ktorý koná vo veci, pre ktorú bola osoba umiestnená v cele. V uvedenom prípade navrhujeme, aby takáto osoba bola preeskortovaná a hospitalizovaná priamo v nemocnici pre odsúdených v Trenčíne.
    Dôvod:
    - personálne podstavy polície
    V tomto prípade policajti zabezpečujú stráženie hospitalizovanej osoby 24 hodín, teda v dennej aj nočnej dobe. Spravidla ide o policajtov, ktorý majú opäť zabezpečiť bežný výkon služby.
    - intimita
    Osoby z CPZ sú spravidla hospitalizované, z kapacitných dôvodov, medzi bežných pacientov, ktorí potrebujú pokoj na svoju liečbu. Policajti, ktorí vykonávajú dozor nad osobou z CPZ sú spravidla prítomní v nemocničnej izbe v dennej aj nočnej dobe za plnej prevádzky nemocnice. Často krát sa stáva, že dozor nad osobou vykonáva policajt opačného pohlavia, ktorého prítomnosť napr. na ženskom oddelení je vyslovene nevhodná.
  3. Dozor nad osobou v cele vykonáva na Obvodných oddeleniach prvého typu kde sú cely dislokované pracovník stálej služby. Tento okrem ciel má na starosť celý chod stálej služby, k čomu patrí obsluha vysielačky, telefónov, viacerých počítačov a systémov a kontrola hliadok v teréne. Za bežnej prevádzky často krát nie je možné aby svoju pozornosť venoval osobám umiestneným v celách do takej miery, ako si vyžaduje Nariadenie o celách. Navrhujeme, aby stála služba, ktorá zabezpečuje dozor v celách bola vykonávaná minimálne dvomi príslušníkmi PZ.
    Dôvod:
    - rýchly zásah
    V prípade potreby dokážu dvaja policajti lepšie reagovať na vzniknutú situáciu v celách policajného zaistenia, kedy si umiestnená osoba chce napr. siahnuť na život, alebo tak už spravila alebo jej náhle príde nevoľno, ktoré si vyžaduje podanie prvej pomoci. Policajt vykonávajúci dozor nad celami by vzhľadom na dodržanie bezpečnosti nemal do cely policajného zaistenia vstupovať sám a preto služba dvoch policajtov je nevyhnutnosťou.
  4. Osobám, ktoré sú umiestnené v cele a nemajú k dispozícii vlastné finančné prostriedky sa strava zabezpečuje z prostriedkov útvaru, na ktorom sú umiestnené. Navrhujeme, aby v takýchto prípadoch bola osobám zapožičaná potrebná finančná hotovosť na nákup nutnej stravy a následne táto suma po prepustení z CPZ zaplatená umiestnenou osobou alebo jej rodinným príslušníkom tak, ako napr. pri pokute na mieste nezaplatenej.
    Dôvod
    - hodnota stravy
    Suma, ktorá je pridelená na zakúpenie raňajok, obedu a večere je natoľko nízka, že nie je možné zakúpiť stravu v takej výživnej hodnote a kvalite ako požaduje Nariadenie o celách. Policajti, ktorí majú stravu zakúpiť, často krát sami nevedia ako s pridelenou hotovosťou čo najrozumnejšie naložiť. V prípadoch, kedy osoba v cele má špeciálnu diétu, ktorej dodržiavanie je nutnosťou pre jej zdravie alebo život je pridelená hotovosť absolútne nepostačujúca.

Uvedené odporúčania vyplynuli z aplikačnej praxe. Uvádzané návrhy by dokázali efektívnym spôsobom vylepšiť prácu polície v prípade ciel policajného zaistenia. Sú tu zhrnuté problémy, týkajúce sa ciel, ktoré príslušníci Policajného zboru okrem iných povinností musia riešiť každým dňom. V prípade záujmu kompetentných orgánov v tejto oblasti by sa dokázalo uľahčiť, už aj tak veľmi náročné povolanie akým je príslušník Policajného zboru.

Záver

Existuje viacero dôvodov prečo je potrebné celám policajného zaistenia venovať náležitú pozornosť. Tým prvým je fakt, že rozpracovanosť uvedeného inštitútu je z nášho pohľadu nepostačujúca a laická verejnosť a často krát aj mnohí noví, mladí príslušníci policajného zboru si nedokážu predstaviť, čo vlastne cela policajného zaistenia je, ako vyzerá, na čo slúži, kde je dislokovaná, koho do nej možno umiestňovať a za akých podmienok. Aplikačná prax prvej línie v súčasnosti rieši mnoho otázok s ktorými sa príslušníci policajného zboru vykonávajúci službu v celách musia potýkať každý deň, pričom tzv. „lepenie“ problému v rámci interného prostredia je skôr na príťaž pre konkrétnych policajtov, ktorí od kompetentných čakajú efektívne rozhodnutia a riešenia.

Práca príslušníkov PZ v celách si zaslúži obdiv, nakoľko prostredie, v ktorom každý deň pracujú je pre ich psychiku veľmi náročné a odosobniť sa od nej v čase voľna vyžaduje silného jedinca. Vo svojej práci prichádzajú do kontaktu s ľuďmi, ktorí sú umiestňovaní do ciel nie preto, že by konali dobro v spoločnosti, ale práve naopak. Ide často krát o agresívnych, drogovo závislých ľudí pod vplyvom alkoholu, ktorí sa dopustili trestného činu alebo v lepšom prípade priestupku. Netreba však hádzať všetky umiestnené osoby do jedného vreca. Život prináša rôzne situácie a okolnosti, kedy aj ten najmorálnejší človek dokáže prekročiť hranicu zákona a ocitne sa v cele policajného zaistenia.

Autorka: JUDr. Dominika Porubská, PhD.

Zoznam bibliografických odkazov

DEÁK, M. 2015. Zadržanie podozrivej osoby v trestnom konaní. Bratislava: C. H. Beck, 2010. 152s. ISBN 9788089603336

FRKÁŇOVÁ, A. - KUBOVIČOVÁ K. 2014. Zaistenie a alternatívy k zaisteniu v kontexte migračnej politiky Slovenskej republiky. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2014. 42 s. ISBN 978-80-89506-50-7.

KOČAN, Š. - LÖFFLER, B. - ZÁMEK, D. 2013. Poriadková polícia. Plzeň: Aleš Čeňek, 2013. 393 s. ISBN 978-80-7380-462-6.

PRÍBELSKÝ, Patrik. 2002. Zadržanie ako jedna z foriem obmedzenia osobnej slobody.- In: Justičná revue. ISSN 1335-6461, 2002, Roč. 54, č. 2, s. 156-164

Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 33/2014 o legislatívnych pravidlách

Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 83/2011 o vykonávaní eskorty osoby

Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 92/2015 o celách policajného zaistenia

Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)