Termination of employment from the point of view of Czech law

Abstrakt: Zameraním predkladaného článku je analýza okamžitého skončenia pracovného pomeru ako jedného z dôvodov skončenia pracovného pomeru. Článok je štrukturálne rozdelený na tri kapitoly, ktoré sa následne členia na podkapitoly. Prvú kapitolu tvorí už samotná charakteristika okamžitého skončenia pracovného pomeru a náležitosti, ktoré sú podmienkou platnosti tohto právneho úkonu. Nasledujúce dve kapitoly pozostávajú z okamžitého skončenia pracovného pomeru najskôr zo strany zamestnávateľa, a potom zo strany zamestnanca.
Kľúčové slová: pracovné právo, pracovný pomer, okamžité skončenie pracovného pomeru

Abstract: The aim of article is analysis of the term immediate employment termination as one of the reasons of employment termination. Article is structurally divided into three chapters, which are subsequently divided into subchapters.First chapter characterizes immediate termination of employment and requisites needed this legal action to be valid. Following two chapters consist of immediate termination of employment in the first place from employer’s site and then from employee’s site and bring detailed analysis of reasons for which it is possible to apply this establishment.
Key words: labour law, employment, termination of employment

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)

Abstrakt: Autorka sa v príspevku zaoberá inštitucionálnou problematikou riešenia sporov v pracovnom práve v krajinách V4.
Kľúčové slová: právny štát, rýchlosť konania, pracovné súdy, pracovno- právne spory, kolektívne spory, rozhodcovský súd

Abstract: The author in this paper addresses the institutional issue of dispute settlement in labor law in the V4 countries.
Key words: rule of law, speed proceedings, labour courts, labor disputes, collective disputes, Arbitration Court

RITOMSKÁ, M., URBAN, O., UHLÁRIKOVÁ, E.: Zborník 2014, Vzťahové pasce na pracoviskách v SR. 1. vydanie. Bratislava, 2015, 71 strán. ISBN: 978-80-971872-3-1. EAN: 9788097187231.

2. medzinárodná konferencia o MOBBINGU - neredukovateľné ľudské práva - stop neľudskému správaniu v medziľudských vzťahoch, sa konala 12.11.2014 v Košiciach. Organizátorkou a producentkou konferencie bola poslankyňa NR SR JUDr. Mária Ritomská

Úvod

Pracovný pomer bol v predchádzajúcich rokoch v centre záujmu slovenskej pracovnoprávnej literatúry. Slovenská pracovnoprávna literatúra pracovný pomer vždy považovala za základnú pracovnoprávnu kategóriu, za centrálny právny pojem pracovného práva.[1] Pracovný pomer je základným pracovnoprávnym vzťahom, ktorého právna úprava predstavuje jadro pracovného pomeru. Je to najtypickejší a najčastejší pracovnoprávny vzťah, prostredníctvom ktorého prevažná časť občanov realizuje ústavné právo na prácu.[2] Autorka článku si túto tému vybrala z dôvodu aktuálnosti problematiky skončenia pracovného pomeru.

Problematika pracovného času bezprostredne súvisí s ústavným právom zamestnanca na odpočinok po vykonanej práci, ktorý je zakotvený v článku 36 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecne je toto právo vyjadrením potreby regenerácie síl zamestnanca po vykonanej práci, ktorú obsahuje článok 3 Základných zásad Zákonníka práce.¹

V medzinárodnom meradle je vyššie uvedený subjektívny nárok zamestnanca upravený v Dohovore č. 1 MOP a tiež v článku 2 Európskej sociálnej charty v rámci práva na spravodlivé pracovné podmienky.

Detailnejšie rozvinutie práva zamestnanca na odpočinok po práci je obsiahnuté v Sociálnej charte, konkrétne v článkoch 7, 8 a 19.

Abstrakt: V posledný rokoch sme zaznamenali zvýšený záujem o demografické zmeny, ktoré nastávajú v našej spoločnosti. Tieto zmeny sa týkajú starnutia ľudskej populácie a sú determinované klesajúcou pôrodnosťou a rastúcou dlhovekosťou obyvateľstva. To sa zvýraznilo najmä po nástupe a rozvoji modernizačnej doby. Počas uplynulých 50 – tich rokov aj populácia Slovenska zaznamenala poznačenie zmenami súvisiacimi s početným aj proporcionálnym nárastom zastúpenia seniorov. (1) Priemerný vek populácie vzrástol a priemerný vek človeka sa predĺžil o dvadsať rokov. Podiel seniorov sa zdvojnásobil, čo má značný vplyv na jednej strane na štruktúru obyvateľstva na druhej strane aj na zloženie trhu práce a ekonomiku krajiny a jej hospodársku prosperitu. (2)
Kľúčové slová: Služby zamestnanosti. Aktívne opatrenia na trhu práce. Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Starnutie. Trh práce.

Abstrakt: Každý človek je jedinečný, osobitý a unikátny. Aj napriek tomu majú všetci ľudia niečo spoločné. Mladosť netrvá večne a každý raz zostarne bez ohľadu na pohlavie, etnický pôvod, náboženskú alebo politickú orientáciu, či jazyk.
Človek si často ani neuvedomuje, že v reálnom pracovnom živote sa často stretáva s diskrimináciou na základe veku. Vek patrí medzi najčastejšie dôvody diskriminácie na trhu práce, nasleduje hneď po diskriminácii na základe pohlavia a etnického pôvodu. (1) Podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer (2009) sa 69% opýtaných Slovákov stretlo pri pracovných pohovoroch s diskrimináciou na základe veku (európsky priemer je 48%).

Je možné predpokladať, že toto číslo sa bude pohybovať smerom nahor už len z toho titulu, že „svet prechádza demografickou zmenou. Starnutie sa stáva charakteristickou črtou pre našu dobu, počas ktorej narastá podiel staršieho obyvateľstva“. (2) Diskriminácia sa stáva neoddeliteľnou súčasťou našich životov aj napriek legislatívnym opatreniam či už na národnej alebo medzinárodnej úrovni. Smutnou pravdou je však to, že veková diskriminácia je spoločnosťou často tolerovaná a nie je jej prikladaná taká pozornosť ako by mala.
Kľúčové slová: Diskriminácia. Vek. Trh práce. Pracovnoprávna legislatíva. Antidiskriminačný zákon.

Právna úprava pracovných podmienok v súčasnosti, je výsledkom mnohých pokusov a úprav, ktoré výrazne ovplyvnili a poznačili hospodárske, sociálne, spoločenské aj politické zmeny. K dynamickému rozvoju právnej úpravy na poli pracovných podmienok žien, tehotných žien a matiek došlo začiatkom 20. storočia. Dovtedy im nebola venovaná dostatočná pozornosť, ktorú si nevyhnutne vyžadujú a boli formulované len okrajovo. Do vydania Zákonníka práce v roku 1965 neexistovala na našom území komplexná a jednotná právna úprava pracovných podmienok žien, tehotných žien a matiek. Súviselo to nielen s roztrieštenosťou pracovnoprávnych predpisov ako takých, ale najmä s tým, že zamestnanosť žien nebola v minulosti na takom vysokom stupni ako je dnes, a z toho dôvodu sa jej ani nevenovala patričná pozornosť.

Pracovné podmienky osôb so zdravotným postihnutím sú v základnom kódexe pracovného práva, v Zákonníku práce, upravené len okrajovo. Pracovné podmienky tejto skupiny zamestnancov sú bližšie upravené v zákone o službách zamestnanosti. Podmienky v chránených dielňach a pracoviskách sú prispôsobené zdravotnému stavu zamestnancov, aby mohli získavať potrebnú kvalifikáciu a aby im práca bola čo najviac uľahčená. Zákonník práce deklaruje, že zamestnávateľ prerokuje so zástupcami zamestnancov opatrenia na utváranie podmienok na zamestnávanie zamestnancov so zdravotným postihnutím a zásadné otázky, ktoré sa týkajú starostlivosti o týchto zamestnancov.¹ Nedostatok tejto právnej úpravy vidíme v nedôslednosti znenia tohto ustanovenia. Zákonodarca obligatórne nezakotvuje povinnosť zamestnávateľa tieto opatrenia prerokovať, ale ponecháva to na jeho uvážení. Z toho dôvodu za neprerokovanie takýchto opatrení voči zamestnávateľovi nemôže byť vyvodzovaná žiadna sankcia. Znenie tohto ustanovenia by malo byť direktívnej povahy. Malo by ukladať zamestnávateľovi, na ktorého pracovisku sú zamestnané osoby so zdravotným postihnutím, povinnosť a nie možnosť, prerokovať opatrenia týkajúce sa zamestnávania týchto osôb, pod hrozbou sankcie za nesplnenie tejto povinnosti.

Stabilita v pracovnoprávnych vzťahoch je nie len celospoločenským záujmom, ale v prvom rade je v centre záujmu pracovníkov. Predstavuje vyjadrenie ústavného práva na prácu. Určité špecifikum pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím je obsiahnuté aj v rámci skončenia pracovného pomeru. S osobou so zdravotným postihnutím, môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou len so súhlasom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, v obvode ktorého má sídlo. Ustanovenie Zákonníka práce, teda § 66, ktorý túto skutočnosť deklaruje, je v súlade s §13 ods. 1 písm. e tretí bod zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Poskytuje to takejto osobe zvýšenú právnu ochranu. Vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím to môžeme nazvať tzv. pozitívnym opatrením. Ide o opatrenie, ktoré má pomôcť prekonať znevýhodnenie. To znamená, že osôb bez zdravotného postihnutia sa táto skutočnosť nedotkne ani v negatívnom ani v pozitívnom zmysle.