Multilateral Convention to Implement Tax Treaty Related Measures to Prevent Base Erosion and Profit Shifting

Abstrakt: Článek se zabývá negativními právními aspekty Mnohostranné úmluvy o implementaci opatření k boji proti snižování daňového základu a přesouvání zisku ve vztahu k daňovým smlouvám („MLI“) s ohledem na platné právní předpisy a teorii práva. Zejména se soustředí na skutečnost, zda byly dodrženy veškeré povinné podmínky řádného legislativního procesu, dopad MLI na aktuálně vyjednávané smlouvy o zamezení dvojímu zdanění nebo také jeho dopad na princip srozumitelnosti práva. Článek rovněž pojednává o možných způsobech, jak se lze vypořádat s těmito negativními aspekty MLI prostřednictví výkladů platného slovenského práva.
Klíčová slova: Mnohostranný dohovor o zavedení opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov ziskov súvisiacich s daňovými zmluvami, právne aspekty, slovenské daňové právo

Abstract: The article discusses mainly negative legal aspects considering both, the applicable law and the theory of law, of the Multilateral Convention to Implement Tax Treaty Related Measures to Prevent Base Erosion and Profit Shifting („MLI“) with the focus on whether the MLI was implemented in the Slovak legislation in compliance with the mandatory legislation process, whether the MLI will apply also on double tax treaties currently being negotiated or also an impact on a legal certainty of users of the Slovak law. It contains an anticipation how these negative aspects can be overridden by the interpretation of the applicable law as well.
Key words: MLI, legal aspects, Slovak tax law

Foto: Peter Senko (2017)

Abstrakt: Článok sa zaoberá ochranou osobnej slobody v kontexte Európskeho dohovoru. Úvodom článku poukazujeme na hlavné aspekty práva na osobnú slobodu. V ďalšej časti článku sa zameriavame na osobitosti práva na osobnú slobodu zakotveného v Európskom dohovore. Súčasťou článku je aj výber judikatúry ESĽP, na ktorej demonštrujeme iné formy obmedzenia osobnej slobody. Záverom článku sú spomenuté dôvody a procesné podmienky pozbavenia osobnej slobody ako i oboznámenie s dôvodmi zatknutia. Primárnym cieľom článku je poskytnúť aktuálny pohľad na ochranu jedného z najzákladnejších ľudských práv, ktorým osobná sloboda bezpochyby, čoho dôkazom sú aj všetky spomenuté aspekty.
Kľúčové slová: obmedzenie osobnej slobody, Európsky dohovor, dôvody pozbavenia osobnej slobody, Procesné podmienky pozbavenia slobody, oboznámenie s dôvodmi zatknutia

Abstract: The publication deals with the protection of personal liberty in the context of the European Convention. Introduction The publication reference to the main aspects of the right to personal liberty. In another part of the publication is aimed at the special right to personal liberty enshrined in the European Convention. The publication is also the choice of ECHR case law, in which I demonstrate other forms of deprivation of liberty. In conclusion publications are also the reasons and process conditions of detention as well informed of the grounds of arrest. The primary objective of this publication is to provide a current view of the protection of one of the most fundamental human rights, personal freedom which no doubt is the evidence and all the aspects mentioned in the publication.
Keywords: deprivation of liberty, the Convention, the reasons for detention, procedural conditions of detention, informed of the grounds of arrest

Abstrakt: 8. januára 2014 sudca Orrick z Kalifornie (USA) rozhodol, že fúzia medzi Bazaarvoice a PowerReviews porušila § 7 Claytonovho zákona. Tento prípad poskytuje významné pohľady na to ako protimonopolné orgány a ministerstvo spravodlivosti (DOJ) riešia otázky spojené s fúziami a aký pohľad majú súdy na problémy s tým súvisiace.
Kľúčové slová: Bazaarvoice, Claytonov zákon, Fúzie, Hart-Scott-Rodino zákon, USA

Rýchla integrácia v rámci EÚ so sebou priniesla jednak rastové stimuly, ale i vytvorila zraniteľné miesta, ktoré sa v mnohých členských štátoch EÚ prehĺbili v dôsledku recesie. Prekonávanie následkov globálnej krízy je možné len prostredníctvom adaptačných procesov ktoré reagujú na jej viacrozmerné príčinné súvislosti. Poslaním Európy v 21. storočí je predovšetkým zabezpečiť mier, prosperitu a stabilitu; podporovať vyrovnaný hospodársky a sociálny rozvoj; čeliť výzvam globalizácie a zachovávať rozmanitosť národov Európy, ako aj zachovávať hodnoty spoločné pre všetkých Európanov (trvalo udržateľný rozvoj, úcta k ľudským právam apod.). Globalizácia prináša zo sebou neustále nové výzvy. EÚ bude potrebovať širokú škálu kompetencií, aby sa mohla pružne prispôsobiť rýchlo sa meniacemu a úzko prepojenému svetu. Lisabonská zmluva, podpísaná 13. decembra 2007, má ambíciu poskytnúť Únii právny rámec ako aj nástroje potrebné na riešenie budúcich výziev a naplnenie požiadaviek občanov Únie. Vďaka nej sa Únia môže lepšie sústrediť na politické výzvy, vrátane globalizácie a zmeny klímy. Bohatstvo a úspech Európy spočíva v jej rôznorodosti a spravodlivej vyváženosti záujmov väčších a menších krajín.

Abstrakt: Dva hlavné ciele si stanovila Európska únia ohľadne smernice o niektorých pravidlách upravujúcich žaloby podávané na základe vnútroštátneho práva s cieľom získať náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov členských štátov a Európskej únie na ochranu hospodárskej súťaže prijatej v novembri 2014: efektívna a úplná kompenzácia škody, ktorú utrpela osoba z dôvodu porušenia práva hospodárskej súťaže (čl. 1 (1) Smernice 2014/104/EÚ) ako aj koordinácia presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže medzi orgánmi hospodárskej súťaže a poškodenými osobami (čl. 1 (2) Smernice 2014/104/EÚ). V nasledujúcom článku sa budem stručne venovať všeobecným otázkam takýchto žalôb na náhradu škody a vývoju judikatúry SDEÚ (I.), stručnému prehľadu niektorých ustanovení Smernice 2014/104/EÚ (II.) a nakoniec celkovému posúdeniu s ohľadom na vytýčené ciele (III.)
Kľúčové slová: Hospodárska súťaž, Náhrada škody, SDEÚ

Abstract: The European Union has set itself 2 main objectives concerning the Directive on certain rules governing actions for damages under national law for infringements of the competition law provisions of the Member States and of the European Union adopted in November 2014: effective and full compensation for the damage suffered by a person (Art. 1 (1) Directive 2014/104/EU) as well as the coordination of the enforcement of the competition rules between competition authorities and those who have suffered such harm (Art. 1 (2) Directive 2014/104/EU). In the following article, I will briefly focus on such actions for damages and the CJEU case law development (I.), short overview of some parts of the Directive 2014/104/EU (II.), and finally provide an overall assessment with regard to the above mentioned objectives (III.).
Key words: Competition law, Actions for damages, CJEU

Začiatkom roka 2014 vydala Právnická fakulta Univerzity Karlovej v Prahe publikáciu Příklady z Evropského práva (128 s., ISBN 978-80-8714-693-4). Iniciátorom vydania a vedúcim autorského kolektívu sú vedúci katedry európskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe Prof. JUDr. PhDr. Michal Tomášek, DrSc. a vedúci centra právnej komparatistiky na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe Prof. JUDr. Luboš Tichý, CSc. Pri hodnotení publikácie nesmieme zabudnúť na ďalších členov autorského kolektívu, ako doc. JUDr. Richard Král, Ph.D., LL.M., doc. Dr. iur. Mag. phil. Harald Christian Scheu, Ph.D., doc. JUDr. Pavel Svoboda, Ph.D., D.E.A., JUDr. Ing. Jiří Zemánek CSc., či JUDr. Tereza Kunertová, LL.M., JUDr. Václav Šmejkal, Ph., Mgr. Petr Navrátil, Mgr. Veronika Vilímková, JUDr. Lenka Pítrová, CSc., ktorí sa podieľali na príprave tejto študijnej pomôcky.

Každý prijímajúci štát je podľa medzinárodného práva povinný poskytnúť diplomatickým misiám a ich personálu na svojom území pri výkone ich funkcií a činnosti osobitné právne postavenie, ktoré je odlišné od právneho postavenia vlastných občanov ako aj cudzincov. Rozdiel medzi diplomatickými výsadami a imunitami je v podstate v tom, že obsah výsad je pozitívny, t. j. poskytovanie práv a výhod viac, ktoré iní občania nemajú, zatiaľ čo obsah imunít je negatívny, t. j. znamená vyňatie z pôsobnosti niektorých noriem vnútroštátneho práva platného pre všetkých občanov prijímajúceho štátu. Výsady a imunity diplomatického zástupcu začínajú jeho vstupom na územie prijímajúceho štátu a končia, keď diplomat opustí toto územie, alebo bol vyhlásený za persona non grata (nežiaduca osoba). Diplomatické výsady a imunity a ich obsah sú upravené vo Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch.

"Už niekoľko rokov sa s ESĽP zaobchádza ako s pacientom trpiacim chorobou nie nevyhnutne smrteľnou, ale zjavne neliečiteľnou, či takou, ktorej liečba je predmetom opačných názorov uznávaných lekárov povolaných určiť diagnózu."(1)
Sir Nicolas Bratza

Úvod

Európa sa stala v posledných šesťdesiatych rokoch známa vysokou úrovňou ochrany ľudských práv, za čo vďačí najmä prínosu regionálnej medzinárodnej medzivládnej organizácie Rada Európy. Rada Európy prináša štátom nielen expertízu v oblasti ľudských práv, ale aj kontrolný mechanizmus ich dodržiavania. Na jej pôde bol prijatý Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý tvorí katalóg práv na ochranu nedotknuteľnosti osobnosti, pluralizmu v spoločnosti a právneho štátu. Európsky dohovor je medzinárodná zmluva, ktorá najvýznamnejšou mierou ovplyvnila vývoj a interpretáciu ľudských práv v európskych štátoch. Všetky členské štáty sa zaviazali rešpektovať jeho obsah. Od vstupu do platnosti v roku 1953 slúži ako spoločný referenčný rámec pre definíciu základných ľudských práv a slobôd, podobne ako legitímneho rozsahu ich obmedzenia. Stal sa významným zdrojom inšpirácie pre činnosť vnútroštátnych súdov zmluvných strán i Súdneho dvora Európskej únie. Výklad týchto práv a kontrolu ich dodržiavania zabezpečuje Európsky súd pre ľudské práva.

Dňa 23. 8. 2010 podal Najvyšší súd SR návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci Jozef Križan a iní proti Slovenská inšpekcia životného prostredia na Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“). Na Súdnom dvore je vec vedená pod č. C-416/10 (1) . Ide o predbežné otázky položené v rámci sporu známeho ako spor o „pezinskú skládku“. Pred Najvyšším súdom SR je vedený súdny spor medzi p.