By Porubská Dominika on
Články
Bezpečnostné vedy

Dualism of Border Controls in the Schengen Area: Legal Foundations and Implications

Abstrakt: Predkladaný článok analyzuje a porovnáva právny rámec a praktickú realizáciu hraničných kontrol v rámci Schengenského priestoru so zameraním na rozdiely medzi režimom uplatňovaným voči občanom Európskej únie a režimom aplikovaným na štátnych príslušníkov tretích krajín. V teoretickej časti sa článok opiera o Kódex schengenských hraníc, praktickú príručku pre príslušníkov pohraničnej stráže a relevantnú vnútroštátnu legislatívu, pričom identifikuje kľúčové ustanovenia, ktoré formujú pravidlá vstupu a výkonu kontrol. Analytická časť poukazuje na rozdiely v rozsahu a intenzite kontrol – občania EÚ podliehajú iba minimálnym kontrolám totožnosti, zatiaľ čo občania tretích krajín sú systematicky preverovaní z hľadiska dokladov, účelu pobytu, finančného zabezpečenia a prostredníctvom európskych informačných systémov.

Komparácia týchto režimov odhaľuje dualitu Schengenského systému – otvorenosť a voľný pohyb pre občanov Únie na jednej strane a prísny bezpečnostný režim voči osobám zvonka na strane druhej. Štúdia zároveň diskutuje praktické implikácie tohto rozdielu, vrátane časovej a administratívnej náročnosti kontrol, ako aj širších bezpečnostných a politických súvislostí. V závere sú formulované odporúčania smerujúce k posilneniu proporcionality, jednotnej aplikácii pravidiel, efektívnemu využívaniu digitálnych technológií a ochrane základných práv cestujúcich.

Štúdia je čiastkovým výstupom z VÝSK. 257, Odler R. , Gucký R. , Košč I. , Škrinár T. , Kuľková J. , Porubská D. , Galba J. , Holubiczky V. a i. 2021: Mobilné, dátové, odberové a analytické centrum pre riadenie v krízových situáciách : Projekt medzinárodnej vedeckovýskumnej úlohy. - Akadémia Policajného zboru, Bratislava, 2021.
Kľúčové slová: hraničná kontrola, kódex schengenských hraníc, občania Európskej únie, schengenský priestor, sloboda pohybu, štátni príslušníci tretích krajín, bezpečnosť

Abstract: This article analyzes and compares the legal framework and practical implementation of border controls within the Schengen Area, with a particular focus on the differences between the regime applied to European Union citizens and that applied to third-country nationals. The theoretical part draws on the Schengen Borders Code, the Practical Handbook for Border Guards, and relevant national legislation, identifying the key provisions that shape the rules of entry and the performance of border checks. The analytical section highlights differences in the scope and intensity of controls – EU citizens are subject only to minimal identity checks, while third-country nationals undergo systematic verification of travel documents, purpose of stay, financial means, and checks against European information systems.

The comparison reveals the dual nature of the Schengen system: openness and free movement for EU citizens on the one hand, and a strict security regime towards outsiders on the other. The study also discusses the practical implications of this distinction, including the time and administrative burden of checks, as well as broader security and political dimensions. In conclusion, the article formulates recommendations aimed at strengthening proportionality, ensuring uniform application of rules, enhancing the effective use of digital technologies, and safeguarding the fundamental rights of travelers.

This study is a partial output of RESEARCH project No. 257: Odler, R., Gucký, R., Košč, I., Škrinár, T., Kuľková, J., Porubská, D., Galba, J., Holubiczky, V., et al. (2021). Mobile, Data, Sampling and Analytical Center for Crisis Management: An International Research Project. Bratislava: Academy of the Police Force, 2021.
Key words border control, Schengen Borders Code, European Union citizens, Schengen Area, freedom of movement, third-country nationals, securit.

Úvod

Schengenský priestor predstavuje jeden z najvýznamnejších atribútov Európskej únie, keďže odstránením kontrol na vnútorných hraniciach vytvoril podmienky pre voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Tento inštitút zásadným spôsobom prispel k rozvoju hospodárskej spolupráce, k intenzívnejšej kultúrnej výmene, ako aj k nárastu mobility obyvateľov členských štátov. Zároveň však zavedenie voľného pohybu osôb zvýraznilo potrebu dôslednej ochrany vonkajších hraníc, ktoré sú v súčasnosti vnímané ako spoločný priestor zodpovednosti a kľúčový prvok kolektívnej bezpečnosti Európskej únie.

Výkon hraničných kontrol na vonkajších hraniciach je determinovaný Schengenským hraničným kódexom, ktorý ustanovuje jednotné pravidlá a postupy aplikovateľné vo všetkých členských štátoch. Právny rámec však rozlišuje medzi dvoma základnými kategóriami cestujúcich – medzi občanmi Európskej únie, ktorí požívajú právo voľného pohybu, a občanmi tretích krajín, ktorých vstup je podmienený splnením širšieho spektra požiadaviek (European Parliament and Council, 2016). Odlišnosti sú badateľné predovšetkým v rozsahu preverovania cestovných dokladov, vo vízových povinnostiach, v povinnosti preukazovať účel pobytu a finančné zabezpečenie, ako aj v rozsahu preverovania prostredníctvom európskych informačných systémov.

Z praktického hľadiska to znamená, že zatiaľ čo občania Európskej únie sú kontrolovaní v režime, ktorý vychádza z ich osobitného právneho postavenia a je spojený s nižšou administratívnou záťažou, občania tretích krajín podliehajú prísnejším režimom, ktoré reflektujú bezpečnostné záujmy Únie. Takéto nastavenie predstavuje pokus o dosiahnutie rovnováhy medzi zachovaním otvorenosti voči občanom členských štátov a zabezpečením ochrany pred potenciálnymi bezpečnostnými hrozbami.

V poslednom období sa otázka hraničných kontrol dostáva do popredia aj v súvislosti s technologickými inováciami a legislatívnymi zmenami na úrovni Európskej únie. Zavádzanie automatizovaných systémov, využívanie biometrických prvkov, ako aj pripravované európske projekty ako napr. Entry/Exit System (EES) a European Travel Information and Authorisation System (ETIAS), zásadným spôsobom ovplyvnia podobu výkonu hraničných kontrol. Zatiaľ čo pre občanov Európskej únie sú tieto zmeny spojené najmä s komfortom a efektívnejším odbavením, pre občanov tretích krajín predstavujú zásadné sprísnenie kontrolných mechanizmov.

Relevancia skúmanej problematiky je podporená aj aktuálnym rozšírením Schengenského priestoru o Bulharsko a Rumunsko v roku 2024, ktoré poukazuje na dynamickú povahu tohto integračného projektu. Zároveň sa otvárajú otázky proporcionality, ochrany základných práv a vyváženosti medzi požiadavkou efektívnosti a legitímnou potrebou bezpečnosti.

Cieľom tejto štúdie je analyzovať a porovnať režim hraničných kontrol občanov Európskej únie a občanov tretích krajín a identifikovať kľúčové rozdiely.

Spracovanie problematiky hraničných kontrol občanov Európskej únie a občanov tretích krajín bolo realizované prostredníctvom kombinovaného metodologického prístupu, ktorý prepája právnu analýzu a komparatívne skúmanie. Právna analýza bola zameraná na skúmanie primárneho a sekundárneho práva Európskej únie, osobitne Schengenského hraničného kódexu a jeho praktickej príručky, ktoré tvoria základný právny rámec výkonu hraničných kontrol. V rámci tejto analýzy boli identifikované ustanovenia týkajúce sa osobitného režimu občanov Únie a porovnané s ustanoveniami aplikovateľnými na štátnych príslušníkov tretích krajín. Komparatívna metóda umožnila identifikovať odlišnosti medzi prístupom k občanom Európskej únie a občanom tretích krajín, a to najmä z hľadiska rozsahu kontrolných postupov, administratívnych požiadaviek a zapojenia informačných systémov. Zvolený metodologický prístup umožnil vytvoriť multidimenzionálny pohľad na skúmanú problematiku, pričom prepojil normatívnu rovinu právnych predpisov.

Teoretické a právne východiská hraničnej kontroly

Schengenský priestor sa považuje za jeden z najvýznamnejších znakov Európskej únie, pretože odstránením kontrol na vnútorných hraniciach sa umožnil voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Súčasne však vznikla potreba efektívne chrániť vonkajšie hranice, ktoré sú dnes vnímané ako „spoločná hranica“ a teda ako priestor kolektívnej zodpovednosti členských štátov (European Commission, 2025f).

Zmluva o fungovaní Európskej únie v článkoch 26 a 77 ustanovuje zásadu voľného pohybu osôb a súčasne predpoklad spoločnej politiky v oblasti ochrany vonkajších hraníc. Sekundárne právo tento rámec konkretizuje prostredníctvom nariadení a smerníc, pričom medzi najvýznamnejšie patria Schengenský hraničný kódex, nariadenie o Entry/Exit System (EES) (European Parliament and Council, 2017) a nariadenie o ETIAS (European Parliament and Council, 2018).

  • Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)

Primárnym právnym základom pre výkon hraničných kontrol v Európskej únii je Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Tento dokument zakotvuje nielen zásadu voľného pohybu osôb, ale aj povinnosť vytvoriť spoločný systém ochrany vonkajších hraníc ako nevyhnutný predpoklad fungovania priestoru bez vnútorných hraníc. V článku 26 ods. 2 ZFEÚ sa ustanovuje, že Únia zabezpečí priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom sa zaručí voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Tento princíp je základným východiskom, ktoré následne determinuje podobu sekundárnych právnych predpisov, akým je napríklad kódex Schengenský hraníc (European Parliament and Council, 2016).

Článok 77 ZFEÚ špecificky upravuje kompetencie Únie v oblasti hraničných kontrol. Podľa jeho odseku 1 má Únia vytvoriť politiku, ktorá zahŕňa zrušenie akýchkoľvek kontrol osôb pri prekračovaní vnútorných hraníc, zabezpečenie kontrol osôb a účinného monitorovania osôb pri prekračovaní vonkajších hraníc a postupné zavedenie integrovaného systému riadenia hraníc (European Union, 2012).

Právny rámec zakotvený v ZFEÚ tak vytvára jasný dualizmus medzi vnútornými a vonkajšími hranicami. Vnútorné hranice sa v zásade nemajú kontrolovať, zatiaľ čo na vonkajších hraniciach je kontrola osôb povinná a musí byť vykonávaná podľa jednotných pravidiel. Tento model je základom Schengenského systému a jeho následnej sekundárnej legislatívy (European Parliament and Council, 2016).

Okrem toho, článok 72 ZFEÚ ponecháva členským štátom zodpovednosť za udržiavanie verejného poriadku a ochranu vnútorného bezpečia. V praxi to znamená, že aj napriek existencii jednotných pravidiel EÚ majú členské štáty možnosť dočasne obnoviť kontroly na vnútorných hraniciach v prípade vážnej hrozby pre verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť (European Commission, 2025f). Tento mechanizmus je vnímaný ako výnimočný nástroj a jeho použitie podlieha prísnym procedurálnym pravidlám.

ZFEÚ teda predstavuje základnú normatívnu bázu, z ktorej vychádza celý právny režim hraničných kontrol. Zakotvuje kľúčové zásady, ako je voľný pohyb osôb, ochrana vonkajších hraníc, integrované riadenie hraníc a princíp subsidiarity, ktorý členským štátom umožňuje reagovať na špecifické bezpečnostné výzvy.

  • Kódex schengenských hraníc

Právna úprava hraničných kontrol v Európskej únii je zakotvená predovšetkým v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399, známom ako Kódex schengenských hraníc (European Parliament and Council, 2016). Tento dokument tvorí základný legislatívny rámec upravujúci pravidlá pre prekračovanie hraníc a výkon kontrol na vonkajších hraniciach členských štátov. Jeho hlavným cieľom je dosiahnuť rovnováhu medzi zaručením voľného pohybu osôb a zachovaním vysokej úrovne bezpečnosti v rámci Schengenského priestoru. Kódex obsahuje presné definície kľúčových pojmov, ako sú vnútorné a vonkajšie hranice, hraničná kontrola či hraničný dozor. Hraničná kontrola je definovaná ako činnosť vykonávaná na hraniciach v reakcii na úmysel osoby prekročiť hranicu, ktorá zahŕňa kontrolu vstupu a výstupu, ako aj odmietnutie vstupu osôb, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené právom EÚ (European Parliament and Council, 2016, čl. 2). Hraničný dozor predstavuje činnosti vykonávané mimo hraničných priechodov, ktorých cieľom je zabrániť neoprávnenému prekračovaniu hraníc a boj proti cezhraničnej kriminalite.

Právny rámec zároveň zavádza rozlišovanie medzi kategóriami cestujúcich. Občania Európskej únie a ich rodinní príslušníci požívajú právo voľného pohybu garantované článkom 21 ZFEÚ a smernicou 2004/38/ES, čo sa v praxi premieta do menej prísneho režimu kontrol zameraného najmä na overenie totožnosti a platnosti dokladov (European Commission, 2025f). Druhou kategóriou osôb sú štátni príslušníci tretích krajín podliehajú komplexnejšej kontrole, ktorá zahŕňa overenie platnosti cestovného dokladu, prípadnej vízovej povinnosti, preukázania účelu pobytu, dostatočných finančných prostriedkov a preverenie v relevantných informačných systémoch, akými sú Schengenský informačný systém (SIS) či Vízový informačný systém (VIS) (eu-LISA, 2025).

  • Praktická príručka pre príslušníkov pohraničnej stráže

Popri záväzných právnych aktoch Európskej únie, akým je Kódex schengenských hraníc, existujú aj dokumenty, ktoré nemajú právne záväzný charakter, ale predstavujú významný metodický a aplikačný rámec pre výkon hraničných kontrol. Kľúčovým dokumentom tohto typu je Praktická príručka pre príslušníkov pohraničnej stráže (European Commission, 2022).

Príručka bola vypracovaná Európskou komisiou v spolupráci s členskými štátmi a agentúrami EÚ, pričom jej cieľom je poskytnúť jednotné metodické usmernenia a príklady dobrej praxe pri aplikácii schengenského acquis. Jej význam spočíva v tom, že slúži ako „most“ medzi normatívnou rovinou právnych predpisov a každodennou praxou príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí vykonávajú kontrolu osôb na vonkajších hraniciach.

Obsahovo sa príručka zameriava na viaceré kľúčové oblasti – praktické vykonávanie kontrol, rizikové profily a hodnotenie rizík, využívanie informačných systémov, postupy pri odmietnutí vstupu alebo osobitné kategórie osôb, ako sú napr. kontroly diplomatov, maloletých, osôb s ochranou medzinárodného práva alebo cezhraničných pracovníkov.

Hoci príručka nie je právne záväzná, jej aplikačný význam je značný. Európska komisia ju odporúča používať ako referenčný materiál, ktorý má zabezpečiť harmonizáciu postupov naprieč všetkými členskými štátmi (European Commission, 2022). V praxi to znamená, že aj keď jednotlivé krajiny disponujú vlastnými vnútroštátnymi predpismi a metodikami, príručka pôsobí ako spoločný základ, ktorý minimalizuje rozdiely a podporuje jednotnú úroveň bezpečnosti v celom Schengenskom priestore. Členské štáty ju často využívajú ako súčasť tréningových modulov pre nových príslušníkov pohraničnej stráže, čím sa zabezpečuje, že už od začiatku služby majú prístup k harmonizovaným a prakticky orientovaným pokynom.

Právny rámec výkonu hraničnej kontroly je postavený na zásade proporcionality, ktorá vyžaduje, aby pri výkone hraničných kontrol boli prijímané iba také opatrenia, ktoré sú nevyhnutné a primerané sledovanému cieľu. To znamená, že hoci členské štáty majú povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany vonkajších hraníc, musia tak robiť spôsobom, ktorý neobmedzuje slobodu pohybu viac, než je potrebné (Frontex, 2024).

Národná legislatíva Slovenskej republiky v oblasti kontroly hraníc je v súlade s právom Európskej únie, pričom základy legislatívy sa opierajú o Kódex schengenský hraníc (European Parliament and Council, 2016). Vnútroštátna legislatíva tieto normy rozpracúva a prispôsobuje špecifikám slovenského právneho poriadku. Národná legislatíva v oblasti hraničných kontrol tak plní dvojitú funkciu. Na jednej strane zabezpečuje súlad s európskym právom a záväzkami vyplývajúcimi z členstva v Schengenskom priestore, na strane druhej reflektuje špecifiká slovenskej štátnej hranice ako je napr. dĺžka vonkajšej hranice s Ukrajinou, ktorá je jedinou pozemnou vonkajšou hranicou Slovenskej republiky a teda má strategický význam pre celú EÚ (Frontex, 2024).

  • Zákon o pobyte cudzincov

Základným právnym predpisom je zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje:

  • podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na území SR,
  • pravidlá udeľovania víz, povolení na pobyt a registrácie pobytu,
  • povinnosti cudzincov pri vstupe na územie štátu a počas pobytu,
  • možnosti administratívneho vyhostenia a zákazy vstupu.

Tento zákon je kľúčový najmä z pohľadu kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, keďže určuje podrobné podmienky, ktoré musia spĺňať na prekročenie hranice a pobyt na území SR (Ministerstvo vnútra SR, 2024).

  • Zákon o Policajnom zbore

Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore predstavuje ďalší významný právny rámec, ktorý upravuje pôsobnosť Policajného zboru, vrátane Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru. Tento útvar je zodpovedný za výkon hraničných kontrol, zabezpečovanie ochrany štátnej hranice a kontrolu dodržiavania pravidiel pobytu cudzincov. Právomoci Policajného zboru zahŕňajú okrem kontroly hraníc aj spoluprácu s medzinárodnými orgánmi a agentúrami, ako je Frontex, či s partnerskými útvarmi v susedných krajinách.

  • Zákon o správe štátnych hraníc

Zákon č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc upravuje právne vzťahy súvisiace so správou štátnych hraníc Slovenskej republiky, ako aj práva a povinnosti subjektov, ktoré sa na správe hraníc podieľajú. Jeho cieľom je vytvoriť právny rámec pre ochranu nedotknuteľnosti štátnej hranice, jej vyznačenie, evidenciu a údržbu.

Hlavné ustanovenia zákona:

  • Definícia štátnej hranice – zákon vymedzuje, že štátna hranica Slovenskej republiky je plocha, ktorá vedie zvisle od hraničnej čiary do vzdušného priestoru a pod zemský povrch, čím oddeľuje územie Slovenska od územia susedných štátov.
  • Správa štátnej hranice – za správu štátnej hranice je zodpovedné Ministerstvo vnútra SR, ktoré zabezpečuje vyznačenie a údržbu hraničných znakov, evidenciu a dokumentáciu priebehu hranice, spoluprácu so susednými štátmi pri určovaní a správe hraničnej čiary.
  • Hraničné priechody – zákon určuje, že štátne hranice možno prekračovať iba na miestach na to určených (hraničné priechody), ak osobitné medzinárodné dohody alebo predpisy neustanovujú inak.
  • Pôsobnosť orgánov štátnej správy – zákon priznáva významné kompetencie Policajnému zboru, konkrétne Úradu hraničnej a cudzineckej polície, ktorý vykonáva ochranu hranice a dohľad nad dodržiavaním pravidiel vstupu a pobytu cudzincov.
  • Medzinárodná spolupráca – zákon explicitne stanovuje, že správa hraníc sa realizuje v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä bilaterálnymi dohodami so susednými krajinami o spoločnej správe a údržbe hraníc.

Uvedený zákon predstavuje základný vnútroštátny právny rámec pre ochranu a správu štátnych hraníc SR. Na rozdiel od zákona o pobyte cudzincov, ktorý sa orientuje na režim vstupu a pobytu osôb, tento zákon rieši územné a technicko-právne aspekty samotnej hranice, jej vyznačenie, správu a ochranu. V kontexte členstva Slovenska v Schengenskom priestore nadobúda osobitný význam najmä vonkajšia hranica s Ukrajinou, kde sa tento zákon aplikuje v praxi v úzkej koordinácii s európskymi pravidlami o hraničnej kontrole (European Parliament and Council, 2016). Upravuje napríklad spoluprácu so susednými štátmi pri vyznačovaní hranice či údržbe hraničných znakov, čo je oblasť, ktorú Schengenský hraničný kódex nerieši. Zároveň zabezpečuje, že technické aspekty správy hraníc, ako sú hraničné znaky, evidencia či správa priechodov sú plne v súlade s európskym právom, ktoré reguluje výkon kontrolných postupov a práva cestujúcich.

Treba konštatovať, že zákon č. 298/1999 Z. z. a kódex schengenských hraníc sa navzájom nevylučujú, ale dopĺňajú. Slovenský zákon rieši „hardvérovú“ stránku správy hraníc (vyznačenie, údržba, ochrana), kódex reguluje „softvérovú“ stránku, teda ako majú hraničné kontroly prebiehať, aby boli jednotné v celej EÚ.

  • Národné stratégie a implementácia európskeho práva

Okrem týchto zákonov prijíma Slovenská republika aj národné stratégie a koncepcie riadenia hraníc, ktoré sú priamo naviazané na európske politiky, ako je Integrované riadenie hraníc EÚ (IBM – Integrated Border Management). Implementácia európskeho práva do slovenského právneho systému prebieha prostredníctvom legislatívnych noviel, metodických usmernení a operačných plánov Ministerstva vnútra SR.

Hraničné kontroly podľa kategórií cestujúcich

Právny rámec Schengenského priestoru rozlišuje dve základné kategórie cestujúcich – občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov na jednej strane a štátnych príslušníkov tretích krajín na strane druhej. Rozdiely v prístupe k týmto kategóriám sú odrazom ich odlišného právneho postavenia a súvisia s právom voľného pohybu garantovaným primárnym právom EÚ, ako aj s požiadavkou zachovania vysokej úrovne bezpečnosti na vonkajších hraniciach (European Parliament and Council, 2016). Zatiaľ čo občania EÚ sú považovaní za „vnútorných“ aktérov integračného priestoru, občania tretích krajín sú vnímaní ako potenciálne bezpečnostné riziko, čo odôvodňuje prísnejšie kontrolné mechanizmy.

  • Občania Európskej únie a ich rodinní príslušníci

Občania Únie majú právo voľného pohybu podľa článku 21 ZFEÚ a smernice 2004/38/ES. Pri prekračovaní hraníc sú podrobovaní len minimálnej kontrole totožnosti, ktorej cieľom je overiť platnosť a pravosť cestovného dokladu a identitu osoby. Tento postup je v súlade s článkom 8 ods. 2 kódexu. Ak sú doklady v poriadku a nie je dôvod na podozrenie z ohrozenia verejného poriadku či bezpečnosti, občan EÚ je spravidla vybavený v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd. Kódex schengenských hraníc umožňuje členským štátom uplatniť cielené kontroly voči občanom EÚ v prípadoch, keď existujú podozrenia na ohrozenie verejného poriadku, bezpečnosti alebo verejného zdravia (European Parliament and Council, 2016, čl. 8). Praktická príručka zdôrazňuje, že pri kontrole občanov EÚ sa majú orgány zdržať akýchkoľvek nadbytočných opatrení, ktoré by mohli neprimerane obmedzovať ich právo voľného pohybu. Odmietnutie vstupu je možné len vo výnimočných prípadoch a musí byť riadne zdôvodnené a písomne zaznamenané (European Commission, 2022). Rodinní príslušníci občanov EÚ, ktorí sami nie sú občanmi Únie, požívajú odvodené právo voľného pohybu, avšak podliehajú povinnosti preukázať tento vzťah a disponovať príslušnými dokladmi (vízum, ak je potrebné).

  • Štátni príslušníci tretích krajín

Na štátnych príslušníkov tretích krajín sa vzťahuje komplexnejší režim hraničných kontrol. Podmienky vstupu na územie EÚ sú definované v článku 6 Schengenského hraničného kódexu a zahŕňajú:

  • platný cestovný doklad,
  • platné vízum, ak je požadované,
  • preukázanie účelu a podmienok plánovaného pobytu,
  • dostatočné finančné prostriedky,
  • absenciu záznamu v Schengenskom informačnom systéme (SIS), ktorý by znamenal zákaz vstupu,
  • nepredstavovanie ohrozenia verejného poriadku, vnútorného bezpečia alebo medzinárodných vzťahov členských štátov (European Parliament and Council, 2016, čl. 6).

Kontrola občanov tretích krajín je systematická pričom zahŕňa preverenie dokladov, víz, biometrických údajov a vyhľadanie osoby v informačných systémoch (SIS, VIS, prípadne EES a ETIAS po ich zavedení). Tento proces je časovo náročnejší, často trvá niekoľko minút. V prípade podozrenia môže byť cestujúci podrobený osobitnej kontrole, kde sa vykonáva detailnejšie preverenie dokladov, pohovor alebo konzultácia s inými orgánmi. Praktická príručka osobitne odporúča venovať zvýšenú pozornosť indíciám nelegálnej migrácie, obchodovania s ľuďmi či zneužívania azylového systému (European Commission, 2022).

  • Osobitné kategórie cestujúcich

Okrem hlavných skupín rozlišuje právny rámec aj osobitné kategórie, pri ktorých sa uplatňujú špeciálne pravidlá:

  • diplomati a osoby požívajúce imunity – kontrola sa obmedzuje na overenie totožnosti a platnosti dokladov, pričom sa rešpektujú ich výsady a imunity,
  • maloleté osoby – kontrola sa vykonáva s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa,

    • osobitná pozornosť sa venuje prevencii únosov,

  • cezhraniční pracovníci – uľahčený režim prekračovania hraníc, najmä na vonkajších hraniciach so štátmi, ktoré majú uzavreté dohody o cezhraničnom styku.

Osobitné kategórie cestujúcich, ako sú diplomati, maloleté osoby či cezhraniční pracovníci, podliehajú špecifickým režimom, ktoré sú prispôsobené ich postaveniu alebo špeciálnym potrebám. Tieto pravidlá sú formulované tak, aby zabezpečili rovnováhu medzi ochranou hraníc a rešpektovaním osobitných práv, imunít či zraniteľností jednotlivcov.

Rozdiely medzi kategóriami cestujúcich sú zásadné. Občania EÚ požívajú privilegované postavenie, ktoré sa prejavuje v zjednodušenom postupe a minimalizovanej administratívnej záťaži. Štátni príslušníci tretích krajín sú podrobovaní prísnejším kontrolám, ktoré odrážajú bezpečnostné záujmy Únie a požiadavku efektívneho riadenia migrácie. To vytvára rozdielnu časovú náročnosť, čo je v praxi obzvlášť viditeľné na frekventovaných priechodoch napríklad počas letnej turistickej sezóny alebo v čase krízových udalostí (napr. pri migračných vlnách). Tieto rozdiely zároveň ukazujú dualizmus Schengenského systému, otvorenosť voči občanom členských štátov a súčasne prísny režim na vonkajších hraniciach voči osobám zvonka. Cieľom tohto prístupu je udržať rovnováhu medzi slobodou pohybu a bezpečnosťou (Frontex, 2024).

Záver

Analýza hraničných kontrol v Schengenskom priestore poukazuje na výrazný rozdiel medzi režimom uplatňovaným voči občanom Európskej únie a ich rodinným príslušníkom a režimom aplikovaným na štátnych príslušníkov tretích krajín. Kým občania EÚ požívajú privilegované postavenie vyplývajúce z práva voľného pohybu zakotveného v primárnom práve Únie, kontrolné mechanizmy voči občanom tretích krajín sú nastavené prísnejšie a komplexnejšie, s dôrazom na bezpečnosť a efektívne riadenie migrácie.

Komparácia ukázala, že zatiaľ čo pri občanoch EÚ sa kontrola spravidla obmedzuje na overenie identity a pravosti dokladov, v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín zahŕňa celý rad dodatočných požiadaviek, ako je preverenie účelu pobytu, finančného zabezpečenia či vyhľadávanie v informačných systémoch SIS a VIS, a po zavedení aj v systémoch EES a ETIAS. Tento rozdiel sa premieta aj do časovej náročnosti kontroly, čo má významné praktické dôsledky najmä v čase zvýšeného pohybu osôb cez hranice.

Zistenia štúdie poukazujú na dualizmus Schengenského systému: otvorenosť a uľahčený pohyb pre občanov Únie na jednej strane a prísny bezpečnostný režim voči osobám zvonka na strane druhej. Tento model je legitímny z hľadiska ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, no súčasne vyvoláva otázky proporcionality a ochrany základných práv.

Z praktického hľadiska bude budúcnosť hraničných kontrol v EÚ determinovaná technologickými inováciami a zavádzaním nových digitálnych systémov, ktoré majú potenciál zefektívniť procesy a znížiť administratívnu záťaž, avšak zároveň prinášajú výzvy spojené s ochranou osobných údajov a zabezpečením interoperabilných systémov.

Na základe vykonanej analýzy možno formulovať nasledovné odporúčania:

  • dôsledne uplatňovať zásadu proporcionality pri vykonávaní kontrol,
  • zabezpečiť jednotnú aplikáciu právnych a metodických pravidiel naprieč členskými štátmi,
  • posilňovať interoperabilitu a bezpečnosť európskych informačných systémov,
  • venovať zvýšenú pozornosť ochrane základných práv, najmä pri spracúvaní biometrických údajov,
  • zlepšovať infraštruktúru a tréning príslušníkov pohraničnej stráže s cieľom zvládnuť nápor cestujúcich pri hraničných priechodoch.

Záverom možno konštatovať, že úspech budúcej podoby hraničných kontrol v Schengenskom priestore bude závisieť od schopnosti Európskej únie udržať rovnováhu medzi dvoma kľúčovými princípmi – zachovaním slobody pohybu osôb a zabezpečením vysokej úrovne ochrany vonkajších hraníc.

Autorka: JUDr. Dominika Porubská, PhD.
Katedra európskeho integrovaného riadenia hraníc, Akadémia Policajného zboru Bratislava

Zoznam bibliografických odkazov

European Commission. Entry/Exit System (EES) [online]. Brussels: Migration and Home Affairs, 2025 [cit. 30. 9. 2025]. Dostupné na: https://home-affairs.ec.europa.eu/policies/schengen/smart-borders/entry…
European Commission. European Travel Information and Authorisation System (ETIAS) [online]. Brussels: Migration and Home Affairs, 2025 [cit. 30. 9. 2025]. Dostupné na: https://home-affairs.ec.europa.eu

European Commission. FAQs about EES [online]. Travel to Europe – European Union, 2025 [cit. 30. 9. 2025]. Dostupné na: https://travel-europe.europa.eu/en/ees/faq

European Commission. How will the EES work? What is new during the border checks? [online]. Travel to Europe – European Union, 2025 [cit. 30. 9. 2025]. Dostupné na: https://travel-europe.europa.eu/en/ees

European Commission. Revised timeline for the EES and ETIAS [tlačová správa]. 5. 3. 2025 [cit. 30. 9. 2025]. Dostupné na: https://home-affairs.ec.europa.eu

European Commission. Schengen area [online]. Brussels: Migration and Home Affairs, 2025 [cit. 30. 9. 2025]. Dostupné na: https://home-affairs.ec.europa.eu/policies/schengen

European Parliament; Council. Regulation (EU) 2016/399 of 9 March 2016 on a Union Code on the rules governing the movement of persons across borders (Schengen Borders Code). Official Journal of the European Union, L 77, 23. 3. 2016, s. 1–52.

European Parliament; Council. Regulation (EU) 2018/1240 of 12 September 2018 establishing a European Travel Information and Authorisation System (ETIAS). Official Journal of the European Union, L 236, 19. 9. 2018.

eu-LISA. SIS Technical Report 2023–2024. Tallinn/Štrasburg: eu-LISA, 2025.

Frontex. Best Practice Operational Guidelines for Automated Border Control (ABC) Systems. Varšava: Frontex, 2012.

Frontex. Strategic Risk Analysis 2024. Varšava: Frontex, 2024.