Implementation of Autonomous UAS within the Integrated Border Management System

Abstrakt: Predkladaná vedecká štúdia analyzuje využitie bezpilotných leteckých systémov pri ochrane vonkajšej schengenskej hranice v podmienkach Slovenskej republiky. Navrhuje rozšírenie funkcionality MDOAC o autonómnu dokovaciu stanicu, ktorá zvyšuje schopnosť aktívneho hraničného dozoru. Posudzuje aj hrozby nelegálneho využívania dronov a predstavuje návrhy systémov C-UAS v súlade s princípmi Integrovaného riadenia hraníc.
Štúdia je čiastkovým výstupom z VÝSK. 257, Odler R. , Gucký R. , Košč I. , Škrinár T. , Kuľková J. , Porubská D. , Galba J. , Holubiczky V. a i. 2021: Mobilné, dátové, odberové a analytické centrum pre riadenie v krízových situáciách : Projekt medzinárodnej vedeckovýskumnej úlohy. - Akadémia Policajného zboru, Bratislava, 2021.
Kľúčové slová: autonómna dokovacia stanica; bezpilotné letecké systémy; C-UAS; integrované riadenie hraníc; MDOAC; ochrana hraníc; schengenská hranica;

Abstract: The study examines the use of unmanned aerial systems in protecting the external Schengen border under the conditions of the Slovak Republic. It proposes extending the functionality of the MDOAC with an autonomous docking station that enhances active border surveillance. The study also evaluates threats related to the illegal use of drones and presents C-UAS solutions aligned with the principles of Integrated Border Management.
The study is a partial output of VÝSK. 257: Odler, R., Gucký, R., Košč, I., Škrinár, T., Kuľková, J., Porubská, D., Galba, J., Holubiczky, V., et al. (2021). Mobile, Data, Sampling and Analytical Centre for Crisis Management: Project of an International Scientific Research Task. Academy of the Police Force in Bratislava, 2021.
Keywords: autonomous docking station; unmanned aerial systems; C-UAS; integrated border management; MDOAC; border protection; Schengen border

V dynamicky sa meniacom geopolitickom priestore 21. storočia prestáva byť štátna hranica len statickou geografickou líniou definujúcou suverenitu štátu. Stáva sa komplexným, viacvrstvovým bezpečnostným systémom, ktorý musí čeliť hrozbám siahajúcim od nelegálnej migrácie cez pašovanie tovaru až po hybridné hrozby. Slovenská republika, ako krajina zodpovedná za ochranu 97,9 km dlhého úseku vonkajšej hranice Európskej únie s Ukrajinou, sa nachádza v prvej línii tohto úsilia. Tento úsek, špecifický svojou členitosťou a hustým zalesnením, predstavuje unikátne operačné prostredie, kde tradičné metódy fyzickej ochrany narážajú na svoje limity [15].

Vývoj funkcie hraníc v schengenskom priestore

Schengenský priestor môžeme dnes zaradiť medzi najväčšie úspechy európskej integrácie, pričom predstavuje územie bez kontrol na vnútorných hraniciach, kde každodenne prekračujú hranice milióny ľudí. Táto sloboda pohybu vo vnútri však kladie enormné nároky na nepriepustnosť a bezpečnosť vonkajšej hranice. Schengen predstavuje nielen voľné cestovanie, ale predovšetkým „zabezpečenie vonkajších hraníc, vnútorného poriadku a bezpečnosti na spoločnom území“ [19].

V kontexte týchto požiadaviek sa však objavujú nové výzvy. Krízové situácie, akou bola pandémia COVID-19 alebo vojna na Ukrajine, odhalili zraniteľnosť systému a nutnosť rýchlej adaptácie, vrátane znovuzavedenia kontrol na vnútorných hraniciach, čo však popiera základnú myšlienku Schengenu [14]. Práve technológie, ktoré umožňujú diaľkový a bezkontaktný monitoring, sa stávajú kľúčovým nástrojom na udržanie rovnováhy medzi bezpečnosťou a slobodou pohybu.

Nástup bezpilotných technológií

Do tohto prostredia vstupuje fenomén bezpilotných prostriedkov (UAV – Unmanned Aerial Vehicles), ľudovo nazývaných drony. Sme svedkami enormne rýchleho vývoja autonómnych systémov, pričom legislatíva a aplikačná prax často zaostávajú za technickými možnosťami [4].

Policajný zbor systematicky zavádza technológiu bezpilotných lietadiel s cieľom posilniť svoje operačné kapacity. Bezpilotné prostriedky využíva dopravná polícia na riadenie cestnej premávky, kontrolu dodržiavania pravidiel a na dokumentovanie dopravných nehôd. Nasadzované sú aj pri zásahoch v krízových situáciách, napríklad pri pátraní po nezvestných osobách či iných mimoriadnych udalostiach. Bezpilotné lietadlá nachádzajú uplatnenie aj pri monitorovaní veľkých verejných podujatí, kde prispievajú k zabezpečeniu verejného poriadku a bezpečnosti. Ich nasadzovanie potvrdzuje, že Policajný zbor vníma bezpilotné systémy ako významný prostriedok na zvýšenie efektívnosti a adaptability v rôznych oblastiach policajnej činnosti.

Osobitný význam má ich využitie v oblasti ochrany štátnej hranice, predovšetkým na slovensko-ukrajinskom úseku, kde predstavujú dôležitý nástroj na monitorovanie rozsiahlych, hornatých a ťažko prístupných terénov. Umožňujú rýchlo identifikovať podozrivé aktivity, sledovať pohyb osôb a vozidiel a zvyšujú schopnosť včas reagovať na bezpečnostné incidenty. Využitie dronov v službách hraničnej polície predstavuje kvalitatívny skok [3]. Umožňuje prechod od reaktívneho modelu (reakcia na narušenie zistené až pri fyzickom kontakte alebo prekonaní zábrany) k proaktívnemu modelu (detekcia v hĺbke územia pred hranicou, sledovanie pohybu v reálnom čase). Zároveň však rovnaká technológia v rukách kriminálnych živlov predstavuje jednu z najvážnejších asymetrických hrozieb súčasnosti [15]. Cieľom tejto práce je preto nielen analyzovať možnosti využitia dronov pre potreby štátu, ale navrhnúť konkrétne technické riešenie integrácie týchto prostriedkov do existujúcich a vyvíjaných systémov krízového riadenia, konkrétne do projektu MDOAC [11].

Teoretické východiská a právny rámec prevádzky bezpilotných systémov

Pre korektnú implementáciu akéhokoľvek technického prostriedku do výzbroje bezpečnostných zložiek je nevyhnutné dokonalé pochopenie terminológie a legislatívnych mantinelov. Oblasť bezpilotného letectva prešla v posledných rokoch zásadnou harmonizáciou na úrovni Európskej únie, čo má priamy dopad na činnosť Policajného zboru.
V odbornej literatúre a legislatíve sa stretávame s terminologickým posunom. Hoci verejnosť používa termín „dron“, odborná komunita a legislatíva EÚ prešla k presnejšiemu označeniu UAS (Unmanned Aircraft System) – bezpilotný letecký systém [3], [13].

Tento rozdiel je zásadný. Kým UAV označuje len samotný lietajúci prostriedok, UAS zahŕňa tri kľúčové komponenty:

1. Samotné bezpilotné lietadlo (UAV).
2. Riadiacu stanicu (RPS – Remote Pilot Station).
3. Dátové spojenie (C2 Link – Command and Control link).

Pre potreby ochrany hraníc je chápanie systému ako celku kľúčové. Zraniteľnosť totiž často nespočíva v lietadle, ale v rušení dátového spojenia alebo v napadnutí riadiacej stanice [5].

Aktuálny legislatívny rámec EÚ a SR

Historicky bola regulácia roztrieštená. Zásadným prelomom bolo prijatie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 a následných vykonávacích nariadení Komisie (EÚ) 2019/947 a 2019/945 (Dusza, 2022 ).

Tieto predpisy zavádzajú kategorizáciu prevádzky na:

• Otvorenú (Open): Nízke riziko, pre bežných užívateľov.
• Osobitnú (Specific): Stredné riziko, vyžaduje oprávnenie.
• Osvedčenú (Certified): Vysoké riziko, porovnateľné s pilotovaným letectvom.

Pre policajnú prax je kritické ustanovenie o tzv. „štátnych lietadlách“. Policajné, colné a vojenské drony sú často vyňaté z pôsobnosti civilných predpisov EASA, avšak pri operáciách v spoločnom vzdušnom priestore (najmä v budúcom U-Space) budú musieť spĺňať určité technické štandardy, aby neohrozili civilnú prevádzku [2].
Z hľadiska policajných oprávnení je kľúčovým dokumentom zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Podľa tohto zákona je policajný útvar oprávnený umiestňovať a používať technické prostriedky v prihraničnom území, ktoré je definované ako územie do vzdialenosti 50 kilometrov od vonkajšej hranice. Toto ustanovenie tvorí právny základ pre nasadenie mobilných monitorovacích centier a dronov v širokom pásme pozdĺž hranice [11], [16], [20].

Analýza bezpečnostných hrozieb na vonkajšej hranici

Aby sme mohli navrhnúť efektívny systém ochrany, musíme najprv pochopiť modus operandi protivníka. Pašerácke skupiny a prevádzači na slovensko-ukrajinskej hranici prešli za poslednú dekádu výraznou technologickou modernizáciou. Pašovanie na úseku slovensko-ukrajinskej hranice má dlhú tradíciu, od podzemných tunelov až po využitie dronov. Páchatelia dnes disponujú celým systémom logistiky. Využívajú drony, ktoré sú často stavané na mieru („custom-built“) alebo modifikované poľnohospodárske drony s vysokou nosnosťou [4], [16], [17].

Tieto prostriedky majú špecifické charakteristiky:

• Autonómny let: Lietajú podľa vopred naprogramovaných GPS súradníc, čo znamená, že nepotrebujú aktívne rádiové spojenie s operátorom počas letu. Tým sa stávajú „neviditeľnými“ pre bežné detektory, ktoré hľadajú komunikačný signál medzi ovládačom a dronom.
• Nízky profil letu: Lietajú v nízkych výškach (low-level flight), často kopírujúc terén, aby sa vyhli radarovému pokrytiu.
• Tienenie a kamufláž: Páchatelia používajú tienenie proti rušeniu a vizuálnu kamufláž.

Drogové kartely v zahraničí (USA, Brazília a iné krajiny) využívajú drony nielen na pašovanie, ale aj na „counter-surveillance“ – sledovanie polohy policajných hliadok a vyhľadávanie zraniteľných miest v systéme ochrany [9]. Rovnaký trend je pozorovateľný aj na slovenskej hranici. Hoci primárnym účelom nelegálnych dronov na našej hranici je zatiaľ pašovanie kontrabandu (cigarety, drogy), nemožno ignorovať riziko ich modifikácie na nosiče výbušných systémov. Skúsenosti z konfliktov na Blízkom východe a Ukrajine ukazujú, že komerčné drony sa dajú ľahko prestavať na lacné a presné zbrane. V kontexte ochrany kritickej infraštruktúry alebo samotných pracovísk hraničnej kontroly je táto hrozba reálna. Ivan Košč a kol. vo svojej štúdii o ochrane pred cieleným útokom UAV v interiéroch dokonca analyzujú scenáre útoku dronov vo vnútri budov, čo si vyžaduje špecifické protiopatrenia, ako sú generátory hmly [8].

Mobilné, dátové, odberové a analytické centrum

Riešením pre zvýšenie efektivity hraničného dozoru v krízových situáciách je projekt Mobilného, dátového, odberového a analytického centra (MDOAC), riešený v rámci úlohy VÝSK. 257. Riešiteľským tím navrhol koncept modulárneho pracoviska, ktoré je primárne určené na zvládanie migračných vĺn spojených so zdravotnými rizikami (pandémie) [6], [7], [11].

Základom systému je ISO kontajner (koncepcia lodného kontajnera), ktorý je navrhnutý pre maximálnu mobilitu a autonómiu. Centrum disponuje nasledujúcimi kľúčovými subsystémami:

• Energetická sebestačnosť: MDOAC je vybavené fotovoltickými panelmi na streche a sústavou záložných batérií, ktoré umožňujú prevádzku po dobu minimálne 10 hodín bez externého napájania. Pre dlhodobé nasadenie je integrovaný záložný generátor. Tento aspekt je kľúčový pre nasadenie v odľahlých oblastiach zelenej hranice, kde chýba infraštruktúra (Odler et al., 2025 ).
• Diagnostický modul: Centrum je vybavené špičkovou medicínskou technikou. Obsahuje RTG prístroj s umelou inteligenciou (AI) na detekciu pľúcnych ochorení (COVID-19, TBC) a ultrazvuk (POCUS) na diagnostiku vnútorných zranení alebo určovanie veku migrantov (kostný vek).
• Bezpečnostná a dátová infraštruktúra: MDOAC využíva zabezpečené dátové pripojenie (šifrované tunely, VPN) na komunikáciu s centrálnymi databázami (MIGRA, SIS, VIS, EURODAC). Súčasťou je pracovisko pre prvolíniovú a druholíniovú kontrolu dokladov vybavené čítačkami MRZ a biometrickými snímačmi

[7], [11].

Hoci je MDOAC vynikajúcim nástrojom na spracovanie migrantov (screening, registrácia), jeho schopnosť monitorovať okolie je obmedzená na stacionárny kamerový systém a senzory v bezprostrednej blízkosti kontajnera. V členitom teréne východnej hranice to znamená, že centrum je „slepé“ voči dianiu za najbližším horizontom alebo lesným porastom. Práve tu vzniká priestor pre integráciu bezpilotných prostriedkov.

Implementácia autonómnej dokovacej stanice dronov

Hlavným inovačným prínosom tejto vedeckej štúdie je návrh na rozšírenie funkcionality MDOAC o modul Drone-in-a-Box (DiaB). Ide o autonómnu dokovaciu stanicu integrovanú priamo do konštrukcie mobilného centra.

Technický koncept dokovacej stanice

Navrhujeme umiestnenie hermeticky uzavretej dokovacej stanice na strechu kontajnera MDOAC, prípadne na prívesný modul. Táto stanica by plnila tri funkcie:

1. Ochrana a uskladnenie: Chráni dron pred poveternostnými vplyvmi a vandalizmom v čase nečinnosti.
2. Automatické nabíjanie/výmena batérií: Po pristátí dronu robotický mechanizmus vymení batériu alebo zabezpečí kontaktné nabíjanie. Tým sa zabezpečí pripravenosť na let 24/7 bez nutnosti zásahu operátora.
3. Dátový hub: Stanica slúži ako komunikačný uzol, ktorý sťahuje dáta z dronu (napr. záznamy z letu, ak neboli prenášané online) a nahráva nové letové plány.

MDOAC disponuje inteligentným riadením energie. Nabíjanie profesionálneho dronu (napr. triedy DJI Matrice alebo ekvivalent s termovíziou) vyžaduje príkon cca 500 – 1000 W. Tento odber je možné pokryť z existujúceho batériového úložiska MDOAC, pričom systém riadenia energie by prioritizoval kritické systémy (servery, komunikácia) v prípade poklesu kapacity batérií.

Integrácia dronu do MDOAC mení možnosti využitia celého systému:

• Autonómna perimetrická ochrana: Ak seizmické senzory alebo virtuálny plot v okolí MDOAC zaznamenajú pohyb, systém automaticky vyšle dron na verifikáciu. Operátor vnútri kontajnera (alebo na vzdialenom pracovisku RHCP Sobrance) okamžite vidí na obrazovke živý prenos a môže rozhodnúť o vyslaní hliadky. Tým sa eliminuje potreba posielať hliadku na každý falošný poplach (zver, vietor).
• Zdravotný triážny prieskum: V kontexte medicínskeho zamerania MDOAC môže dron vybavený termovíziou identifikovať skupiny migrantov v teréne a na základe tepelného obrazu predbežne indikovať osoby so zvýšenou telesnou teplotou (potenciálna infekcia) alebo osoby ležiace/nepohyblivé (zranenie, podchladenie). Zdravotnícky personál v MDOAC sa tak môže pripraviť na špecifický zásah ešte pred príchodom eskorty.
• Podpora pri pátraní: V prípade úteku osoby počas procesu registrácie v MDOAC môže dron okamžite vzlietnuť a sledovať unikajúcu osobu (funkcia Active Track), čím navedie pozemné jednotky.

Protidronová ochrana - nevyhnutná súčasť systému

Nestačí len vlastniť drony, musíme sa vedieť brániť proti dronom protivníka. Právny rámec pre „zostreľovanie“ dronov je zložitý. V civilnom prostredí (aj na hranici) je preferované tzv. soft-kill riešenie. Ide o rušenie (jamming) riadiaceho signálu alebo GNSS signálu. Pre MDOAC by bola vhodná smerová rušička integrovaná na otočnom stožiari spolu s detekčnými systémami. V prípade útoku autonómneho dronu (ktorý nevysiela signál) je však rušenie neúčinné, a nastupujú kinetické metódy (siete, projektily), ktorých nasadenie si vyžaduje prísnu legislatívnu úpravu [1], [18].

Unikátnou možnosťou v ochrane pred útokom UAV vo vnútorných priestoroch je využitie bezpečnostných generátorov hmly (napr. systém Foggy), ktoré v priebehu sekúnd zaplnia priestor hustou, zdravotne nezávadnou hmlou. Táto hmla znemožní orientáciu dronu (optické senzory zlyhajú) a zároveň skryje cieľ útoku (osoby, techniku) [8]. Tento systém je priamo aplikovateľný do interiéru kontajnera MDOAC ako ochrana proti sabotáži (vniknutie malého dronu otvorenými dverami) alebo pri fyzickom napadnutí centra.

Právne, etické a ľudskoprávne aspekty

Technologické riešenia nesmú byť implementované vo vákuu. Musia rešpektovať právny štát a ľudské práva. Pri činnosti polície je potrebné dbať na princípy GDPR, resp. Smernice (EÚ) 2016/680 [12]. Nasadenie dronov s kamerami s vysokým rozlíšením predstavuje zásah do súkromia. Zásah v kontexte čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv musí byť zákonný, sledovať legitímny cieľ a byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti [20], [21]. V praxi to znamená, že dron MDOAC nemôže plošne monitorovať záhrady obyvateľov prihraničných obcí bez konkrétneho podozrenia. Monitorovanie „zelenej hranice“ (lesov, lúk) je však z hľadiska proporcionality obhájiteľné.

Spolupráca s agentúrou FRONTEX

Projekt MDOAC a jeho dronová nadstavba sú plne kompatibilné s cieľmi Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). MDOAC predstavuje ideálnu platformu pre spoločné operácie. Poskytuje zázemie pre dôstojníkov Frontexu (registračné terminály Eurodac sú súčasťou návrhu MDOAC) a dronová technika zvyšuje situačné povedomie. Frontex už sám prevádzkuje drony (napr. Heron v Stredomorí), preto je interoperabilita systémov kľúčová [10].

Záver

Integrácia bezpilotných prostriedkov do architektúry ochrany štátnej hranice SR nie je len otázkou modernizácie, ale strategickou nevyhnutnosťou. Súčasná situácia, charakterizovaná technologickou vyspelosťou kriminálnych skupín, si vyžaduje adekvátnu reakciu štátu.
Projekt MDOAC, rozšírený o navrhovanú autonómnu dokovaciu stanicu pre drony, predstavuje unikátne riešenie typu „Smart Border“. Spája v sebe:

1. Medicínsku diagnostiku (ochrana verejného zdravia).
2. Administratívnu registráciu (azylové a cudzinecké procedúry).
3. Aktívny bezpečnostný monitoring (drony a senzory).

Toto riešenie je mobilné, energeticky nezávislé a škálovateľné. Jeho implementácia by nielen zvýšila efektivitu ochrany slovensko-ukrajinskej hranice, ale mohla by slúžiť ako pilotný model pre celú Európsku úniu.

Na záver je však nutné zdôrazniť, že technológia je len nástrojom. Jej úspešné nasadenie závisí od kvalitnej legislatívy, etického prístupu a vysoko kvalifikovaného personálu, schopného obsluhovať tieto sofistikované systémy. Ako uvádza Monika Weber, integrovaná správa hraníc (IBM) musí byť postavená na spolupráci a koordinácii, nie len na izolovaných technických prvkoch [22].

Autor:mjr. Ing. Vincent Holubiczky, PhD.
Katedra európskeho integrovaného riadenia hraníc
Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Bibliografický zoznam zdrojov

[1] DIANOVSKÝ, R. a PECHO, P., 2022. Pozemný systém detekcie a ochrany perimetra voči bezpilotným lietajúcim prostriedkom. In: Bezpilotné prostriedky II – Protidronová ochrana: Zborník vedeckých a odborných príspevkov. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 110-116. ISBN 978-80-8054-976-3.

[2] DUSZA, Š., 2022. Integrácia bezpilotných leteckých systémov a bezpilotných lietadiel do vzdušného priestoru Európskej únie. In: Bezpilotné prostriedky II – Protidronová ochrana: Zborník vedeckých a odborných príspevkov. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 60-65. ISBN 978-80-8054-976-3.

[3] HOLUBICZKY, V. 2024. Unbemannte Luftfahrzeuge der Grenz- und Fremdenpolizei in der Slowakischen Republik In: MEPA: Fachjournal. - ISSN 2079-3464. - č. 1 (2024), s. 13-20.

[4] HOLUBICZKY, V., 2023. Bezpilotné prostriedky a nelegálna činnosť na hranici. In: Quo vadis Schengen? Zborník vedeckých a odborných príspevkov. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 96-102. ISBN 978-80-8054-994-7.

[5] KÁPOSZNYÁK, T. a FELFÖLDI, P., 2022. Certain aspects of Hungarian legislation on the use of unmanned civil aircraft. In: Bezpilotné prostriedky II – Protidronová ochrana: Zborník vedeckých a odborných príspevkov. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 48-58. ISBN 978-80-8054-976-3.
[6] KOŠČ, I. a KOŠČOVÁ, M., 2023. Štatistická analýza textu pre potreby policajnej praxe. In: Quo vadis Schengen? Zborník vedeckých a odborných príspevkov. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 41-57. ISBN 978-80-8054-994-7.

[7] KOŠČ, I., HOLUBICZKY, V. 2023. Mobile Modular Center for Crisis Management of International Migration. In: I. Ludovika International Law Enforcement Research Symposium – Conference Proceedings. Budapest: Hungarian Association of Police Science. s. 53-61. ISBN 978-615-6456-14-4.

[8] KOŠČ, I., ZITTINO, M., KOŠČOVÁ, M. a VICEN, V., 2022. Ochrana pred cieleným útokom UAV vo vnútorných priestoroch. In: Bezpilotné prostriedky II – Protidronová ochrana: Zborník vedeckých a odborných príspevkov. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 8-23. ISBN 978-80-8054-976-3.

[9] KUĽKOVÁ, J., 2022. Bezpilotné prostriedky využívané na štátnych hraniciach v Brazílii a v USA. In: Bezpilotné prostriedky II – Protidronová ochrana: Zborník vedeckých a odborných príspevkov. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 83-90. ISBN 978-80-8054-976-3.

[10] LEŠANIČOVÁ, A. a SZAJKÓOVÁ, D., 2023. Stály zbor Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (agentúry Frontex). In: Quo vadis Schengen? Zborník vedeckých a odborných príspevkov. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 70-78. ISBN 978-80-8054-994-7.

[11] ODLER R. , GUCKÝ R. , KOŠČ I. , ŠKRINÁR T. , KUĽKOVÁ J. , PORUBSKÁ D. , GALBA J. , HOLUBICZKY V. a i. 2021: Mobilné, dátové, odberové a analytické centrum pre riadenie v krízových situáciách : Projekt medzinárodnej vedeckovýskumnej úlohy. Projekt vedeckovýskumnej úlohy VÝSK 257. 2021. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave.

[12] ODLEROVÁ, M., 2022. Ochrana osobných údajov na fotografiách a videách. In: Bezpilotné prostriedky II – Protidronová ochrana: Zborník vedeckých a odborných príspevkov. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 24-34. ISBN 978-80-8054-976-3.

[13] ONDREJOVIČ, D., 2022. Bezpilotné lietadlá – drony, právny rámec a ich využitie v Policajnom zbore. In: Bezpilotné prostriedky II – Protidronová ochrana: Zborník vedeckých a odborných príspevkov. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 91-96. ISBN 978-80-8054-976-3.

[14] ONDREJOVIČ, D., 2023. Opatrenia na schengenskej hranici počas núdzového stavu. In: Quo vadis Schengen? Zborník vedeckých a odborných príspevkov. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 79-86. ISBN 978-80-8054-994-7.

[15] PORUBSKÁ, D., FRIESSE, P. (2020). Automatisierte Grenzkontrolle – Gegenwart und Zukunft für die Slowakische Republik [Automatizovaná hraničná kontrola – súčasnosť a budúcnosť pre Slovenskú republiku]. MEPA-Fachjournal, č. 1, s. 16–24. ISSN 2079-3464.
[16] PORUBSKÁ, D., ŠKRINÁR, T., ONDREJKOVIČOVÁ, J. (2018). Wiedereinführung von Grenzkontrollen an Binnengrenzen [Znovuzavedenie hraničných kontrol na vnútorných hraniciach v Slovenskej republike]. MEPA-Fachjournal, č. 1, s. 23–28. ISSN 2079-3464.

[17] SEMJANOVÁ, L., 2022. Bezpilotné prostriedky, teória a prax. In: Bezpilotné prostriedky II – Protidronová ochrana: Zborník vedeckých a odborných príspevkov. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 133-136. ISBN 978-80-8054-976-3.

[18] SERBÍN, P., 2022. U-Space a integrácia UTM/C-UAS/ATM. In: Bezpilotné prostriedky II – Protidronová ochrana: Zborník vedeckých a odborných príspevkov. (Prezentácia v programe konferencie).

[19] SMETANA, M., 2023. Schengen jako součást cizineckého práva. In: Quo vadis Schengen? Zborník vedeckých a odborných príspevkov. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 59-69. ISBN 978-80-8054-994-7.

[20] ŠKRINÁR, T., 2022. Zásah do práva na súkromie bezpilotnými leteckými prostriedkami. In: Bezpilotné prostriedky II – Protidronová ochrana: Zborník vedeckých a odborných príspevkov. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 66-74. ISBN 978-80-8054-976-3.

[21] ŠKRINÁR, T., 2023. Ľudské práva neregulárnych migrantiek. In: Quo vadis Schengen? Zborník vedeckých a odborných príspevkov. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 29-40. ISBN 978-80-8054-994-7.

[22] WEBER, M., 2023. Integrovaná správa hranic a její výzvy. In: Quo vadis Schengen? Zborník vedeckých a odborných príspevkov. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 87-95. ISBN 978-80-8054-994-7.

Právne predpisy

Regulation (EU) 2018/1139 of the European Parliament and of the Council of 4 July 2018 on common rules in the field of civil aviation and establishing a European Union Aviation Safety Agency.

Commission Implementing Regulation (EU) 2019/947 of 24 May 2019 on the rules and procedures for the operation of unmanned aircraft systems.

Commission Delegated Regulation (EU) 2019/945 of 12 March 2019 on unmanned aircraft systems and on third-country operators of unmanned aircraft systems.

Commission Delegated Regulation (EU) 2024/1108 of 28 February 2024 amending Regulation (EU) 2018/1139 as regards requirements for unmanned aircraft systems.

Commission Implementing Regulation (EU) 2024/1109 of 28 February 2024 laying down detailed rules for the implementation of Regulation (EU) 2018/1139 as regards requirements for unmanned aircraft systems.

Commission Implementing Regulation (EU) 2024/1110 of 28 February 2024 amending Implementing Regulation (EU) 2019/947 as regards operational rules for unmanned aircraft systems.