Recommendations and measures of protection of the population during a terrorist attack

Anotácia: Článok sa na terorizmus pozerá z pohľadu problematiky ochrany obyvateľstva, pričom na základe metódy analógie práve predstavuje základné opatrenia ochrany obyvateľstva a navrhuje odporúčania civilnej ochrany obyvateľstva pred teroristickými útokmi, ktoré vychádzajú z odporúčaní Marka Thelena. Článok má taktiež snahu načrtnúť postavenie civilnej ochrany obyvateľstva a jej angažovanie sa v ochrane pred terorizmom a to nie len pri plnení vedeckej, publikačnej a popularizačnej činnosti, ale priamo pri vykonávaní opatrení ochrany obyvateľstva.
Kľúčové slova: terorizmus, ochrana obyvateľstva, civilná ochrana obyvateľstva, opatrenia počas teroristického útoku

Annotation: The article looks at terrorism from the point of view of the protection of the population, based on the method of law analogy, and presents the basic measures of protection of the population and proposes recommendations for civil protection of the population against terrorist attacks, mainly based on the recommendations of Mark Thelen. The article also seeks to outline the position of civil protection of the population and its involvement in protection against terrorism, not only in the performance of scientific, publishing and popularization activities, but directly in the implementation of measures to protect the population.
Key words: terrorism, population protection, emergency event, emergency situation

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)

Úvod

Terorizmus je charakterizovaný ako vysoko-profilový incident a do jeho riešenia sa zapája celé spektrum štátnych orgánov a organizácií, dokonca v rámci prevencie a prípravy sa do boja proti terorizmu sa zapájajú aj neštátne a dobrovoľné organizácie. Jedným z prvkov riešenia situácie, ktoré sa do boja proti terorizmu zapájú, je systém civilnej ochrany obyvateľstva, najmä svojimi základnými úlohami, obsiahnutými v § 6, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Civilná ochrana obyvateľstva okrem preventívnej činnosti pred vznikom udalosti, ktorá je pri terorizme zameraná na poskytovanie odporúčaní ako sa správať počas mimoriadnej situácie, vykonáva aj činnosti priamo pri riešení samotnej situácie a tvorí mimoriadne dôležitú súčasť riešenia takéhoto vysoko-profilového incidentu. Od varovania obyvateľstva, cez vyrozumenie osôb činných pri zvládaní mimoriadnej udalosti, až po základné a doplnkové úlohy civilnej ochrany, ktoré sú nevyhnutné na úspešnú ochranu životov, zdravia a majetku obyvateľstva.

Terorizmus

Terorizmus, podľa rezolúcie Valného zhromaždenia OSN A/RES/49/60 je definovaný ako trestný čin spáchaný s úmyslom vyvolať teror medzi obyvateľstvom, skupinou obyvateľov alebo jednotlivými občanmi spáchaný pre politické ciele. Pôvod slova terorizmus pochádza z latinského terror (strach a hrôza) a terrere (vydesiť, vystrašiť). V terminologickom slovníku ochrany obyvateľstva je terorizmus definovaný ako: „Organizované použitie násilia alebo hrozby jeho použitia, obvykle zamerané proti nezúčastneným osobám, s cieľom vyvolať paniku a strach, prostredníctvom ktorého majú byť splnené politické, náboženské alebo ideologické požiadavky ako vo vnútroštátnom, tak aj v medzinárodnom merítku.“¹ Terorizmus je mimoriadnou udalosťou i podľa zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva (ďalej len zákona o COO). V §3, ods. 2 zákona o COO je uvedené, že mimoriadnou udalosťou na účely tohto zákona sa rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok.

Odborníci na terorizmus rozdeľujú terorizmus podľa viacerých hľadísk. Terorizmus je možné deliť na podľa aktérov terorizmu, podľa rozsahu teroristickej činnosti (vnútroštátny, medzinárodný), podľa príčin vzniku a šírenia, podľa objektov útoku a podľa použitých násilných prostriedkov. Ako najodolnejším typom terorizmu sa javí ideologický terorizmus, ktorý v sebe zahŕňa náboženský terorizmus. Ďalej rozlišujeme politický, sociálny, nacionalistický (na základe príslušnosti k etnickej skupine, alebo rase), idiosynkratický, psychopatologický a kriminálny. Ku kriminálnemu terorizmu z histórie môžeme zaradiť zločiny páchané Medelínskym kartelom, na čele ktorého stál Pablo Emilio Escobar Gavíria. Medelínskemu kartelu sú pripisované viaceré bombové útoky z roku 1989 i výbuch lietadla, ktorý si vyžiadal 110 mŕtvych. Kriminálny terorizmus sleduje ciele, ktorými sú zisk peňazí, majetku alebo informácií kriminálnym spôsobom. K sociálnemu terorizmu zasa zaraďujeme hnutia a organizácie, ktoré sú ultraľavicové alebo ultrapravicové a snažia sa dosiahnuť zmenu politického režimu. Zväčša sú tieto hnutia stimulované zlou politickou a ekonomickou situáciou krajiny. Príkladom takéhoto hnutia môže byť ultraľavicové kolumbijské hnutie s názvom Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC), ktoré bolo v Kolumbii založené ako vojenské krídlo komunistickej strany Kolumbie. Príkladom sociálneho ultrapravicového terorizmu môže byť Anders Behring Breivik, ktorý 23. júla zavraždil 77 ľudí, najprv bombovým atentátom pred sídlom nórskej vlády v Osle a neskôr streľbou na ostrove Utøya. ²

Právne predpisy na úseku boja proti terorizmu

Legislatívne zázemie boja proti terorizmu tvorí najmä Ústava Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, dôležitým zákonom je i zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, v Dvanástej hlave: Trestné činy proti mieru, ľudskosti, trestné činy terorizmu, extrémizmu a trestné činy vojnové (konkrétne § 419 Terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme). Ďalšia legislatíva riešiaca terorizmus: zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka, zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, zákon č. 319/2012 Z. z. ktorým sa mení zákon NR SR č. 198/1994 o Vojenskom spravodajstve, zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre a iné zákony a právne predpisy.

Kľúčovými subjektmi boja proti terorizmu na území Slovenskej republiky je spravodajská oblasť, ktorú tvorí Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo, ktorých úlohou je prevencia teroristických útokov a rizikových aktivít. Operatívno-pátracou činnosťou získava informácie i Policajný zbor SR. Slovenská informačná služba sústreďuje informácie o extrémistických organizáciách a skupinách, nelegálnou obchode so zbraňami, ich komponentmi a zbraňovými systémami a informácie o organizovanom zločine a terorizme na území Slovenskej republiky. Pri vykonávaní analytickej a informačnej činnosti je oprávnená používať informačno-operatívne a informačno-technické prostriedky. SIS pri svojej činnosti spolupracuje s Ministerstvo vnútra SR a Policajným zborom SR. Vojenské spravodajstvo získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o terorizme, ktoré sú dôležité a potrebné na zabezpečenie obrany Slovenskej republiky. Informácie sa týkajú napríklad aktivít cudzích spravodajských služieb, terorizmu a ďalších skutočností, ktoré sú spôsobilé vážne ohroziť alebo poškodiť vojensko-hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Operatívno-pátraciu činnosť a účely prechádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a zisťovania páchateľov vykonáva i Policajný zbor Slovenskej republiky. PZ SR pri svojej činnosti spolupracuje s policajnými pridelencami zahraničných zastupiteľských úradov dislokovaných na území SR, v boji proti terorizmu ide najmä o získavanie informácií k vykonávateľom, nositeľom alebo podporovateľom terorizmu v podmienkach Slovenskej republiky.

Ďalšou kľúčovou oblasťou v boji proti terorizmu je činnosť špecializovaných útvarov Policajného zboru a orgánov činných v trestnom konaní. Jedným z dôležitých útvarov, ktoré boli vytvorené na boj proti terorizmu je Útvar osobitného určenia (Lynx commando). Útvar osobitného určenia sa riadi zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, osobitnými predpismi ako aj internými predpismi vydanými v pôsobnosti MV SR, v ktorých sú presne vymedzené prípady, kedy a kde možno Útvar osobitného určenia nasadiť. Ich úlohou je najmä vykonávať služobné zákroky proti teroristom, únoscom osôb a dopravných prostriedkov. Podieľajú sa i na záchranných akciách pri živelných pohromách a katastrofách, veľkých dopravných nehodách i pri priemyselných haváriách.³ Na boji proti terorizmu sa podieľa i Úrad na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR i Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru SR. K orgánom činným v trestnom konaní (skrátene: OČTK), ktoré sa svojou činnosťou podieľajú na boji proti terorizmu zaraďujeme: Úrad špeciálnej prokuratúry a Špecializovaný trestný súd.

Analýza národného akčného plánu boja proti terorizmu

Národný akčný plán boja proti terorizmu je komplexný programový dokument boja proti terorizmu. Prijatý bol uznesením vlády č. 369/2005 a počas svojej existencie mal niekoľko revízií. V súčasnosti je Národný akčný plán boja proti terorizmu (NAP) prijatý na roky 2015 až 2018.⁴ Cieľom NAP na roky 2015 až 2018 je pokračovať vo vytváraní vhodných podmienok na dôstojné napĺňanie a implementáciu medzinárodných záväzkov, v ktorých sú vyhlasované sankcie voči osobám a skupinám podozrivým z terorizmu a z podpory terorizmu. Prvou časťou NAP je analýza východiskovej aktuálnej situácie, ktorá sa zaoberá jednotlivými regiónmi sveta, najmä Blízkym východom, Áziou, Afrikou a Európou. NAP poukazuje na rastúcu tendenciu teroristických útokov v Európe, ako dôvod uvádza najmä konflikt v Sýrii a v Iraku. Poukazuje na nebezpečenstvo vyplývajúce zo slobodného pohybu osôb v rámci schengenských hraníc, nebezpečenstvo vyplývajúce z radikalizácie spoločnosti a z internetu, ktorý uľahčuje a podporuje propagáciu, riadenie a koordináciu. NAP apeluje, že je potrebné venovať zvýšenú pozornosť monitoringu webových stránok, džihádistických fór a populárnych sociálnych sietí. Európu v súčasnosti trápi najmä návrt bojovníkov z oblasti Blízkeho východu, vďaka bezpečnostným opatreniam útoky na masové ciele už nie sú ľahko realizovateľné. Problémom však ostávajú útoky „osamelých vlkov“, nazývaných lone wolves, ktorí nie sú priamo podporovaní džihádistickými skupinami a preto je ťažšie ich odhaliť. Podľa odhadov EÚ až 20% zahraničných bojovníkov v Sýrii pochádza z krajín západnej Európy, najmä z Francúzska, Veľkej Británie a Nemecka. Ako problém je v NAP definovaná i samoradikalizácia prostredníctvom internetu. Džihádistické dokumenty, knihy a materiály sú dostupné vo všetkých európskych jazykoch, čo umožňuje ich lepšiu dostupnosť. Rovnako tak sú dostupné rôzne návody na výrobu zbraní alebo výbušnín. Príkladom internetovej džihádistickej skupiny pôsobiacej na internete je sieť Sharia4, ktorá má korene v zakázanej salafisticko-wahhabistickej britskej skupine Al-Muhajiroun. Sharia4 pôsobí i na území Slovenskej republiky. V roku 2013 bola vytvorená webová stránka Sharia4Slovakia, kde prezentujú svoje ciele, výroky proroka Mohameda i prepojenia na ďalšie džihádistické stránky. Doposiaľ však nebolo zistené žiadne protiprávne konanie, konanie na stránke je umiernené. Portál odkazuje i na Sharia4Czechia, kde je vysvetľovaný džihád.⁵ Džihád talab je druh džihádu, ktorý je považovaný za útočný džihád a hovorí, že v prípade, že je zriadený Islamský štát, alebo kalifát, je potrebné viesť vojnu na medzinárodnej úrovni s inými štátmi, pričom vojna môže byť vedená i v zahraničí. Národný akčný plán boja proti terorizmu obsahuje ďalej úlohy, ktoré musia zodpovedné subjekty uskutočniť vo vymedzenom časovom období.

Civilná ochrana a terorizmus

Jedným z nástrojov štátnej protiteroristickej politiky je i civilná ochrana. Civilnú ochranu chápeme na základe zákona o civilnej ochrane obyvateľstva ako systém úloh zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činností pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí.⁶ Jednou z úloh civilnej ochrany je i vykonávanie prípravy na civilnú ochranu a zabezpečovanie vzdelávacej činnosti na úseku civilnej ochrany. Pracovníci civilnej ochrany počas pokojného stavu, kedy nie je vyhlásená mimoriadna situácia, ani nehrozí ohrozenie ľudského života, zdravia a majetku, vykonávajú vzdelávanie a osvetu obyvateľstva pred prípadnými mimoriadnymi udalosťami. Jednou z mimoriadnych udalostí je podľa § 3, ods. 2 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov i terorizmus. Forma osvety je i vydávanie odporúčaní pre obyvateľstvo ako sa správať v čase mimoriadnej udalosti, v tomto prípade terorizmu. Jednou za najnovších publikácií, ktorá sa zaoberá odporúčaniami pre civilné obyvateľstvo, v prípade, že sa ocitnete na mieste teroristického útoku je publikácia od spisovateľa a bezpečnostného poradcu Marka Thelena, ktorý odporúčania spracoval po konzultácií s bezpečnostnými expertmi, s príslušníkmi polície i za pomoci ďalších zdrojov, ktoré sa venujú problematike terorizmu.⁷ Autor upozorňuje, že návod ktorý poskytuje, nie je sto percentným návodom na to, ako správne postupovať pri teroristickom útoku.

Priestor postihnutý účinkami teroristického útoku je charakterizovaný najmä:

• usmrtením, zranením a ohrozením veľkého počtu osôb;
• kontaminovaním ovzdušia, vody, potravín a terénu;
• vznikom paniky postihnutého i nepostihnutého obyvateľstva;
• vznikom značných materiálnych škôd a strát⁸

Špecifické podmienky a charakter vykonávania záchranných prác pri teroristickom útoku sú uvedené v prílohe č. 4, Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany. Napadnuté územie je zväčša postihnuté rôznymi účinkami zbraní.

V závislosti od druhu použitej zbrane alebo prostriedku ničenia môže vzniknúť priestor napadnutia:

• konvenčnými zbraňami (výbušniny, strelné zbrane, klasické trhaviny, zápalné látky, jadrové nálože),
• biologickými, chemickými a rádioaktívnymi látkami a materiálmi.

Záchranné práce v priestore napadnutia po teroristických útokoch sú zamerané najmä na:

• varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb ohrozených účinkami použitých zbraní a prostriedkov ničenia,
• prieskum a pozorovanie priestoru napadnutia s cieľom vyhľadať postihnuté osoby a vyznačiť kontaminované a ohrozené úseky,
• vyslobodzovanie postihnutých osôb z trosiek zničených a narušených budov, vrakov dopravných prostriedkov,
• vyslobodzovanie postihnutých osôb zo zatopených objektov, zaplavených priestorov a boriacich sa budov,
• poskytnutie zdravotníckej pomoci vrátane ich odsunu a podania prostriedkov ochrany pred účinkami rádioaktívneho žiarenia ožiareným osobám,
• lokalizáciu a likvidáciu požiarov ohrozujúcich postihnuté osoby a nasadené sily a prostriedky na záchranné práce,
• kontrolu ožiarenia a kontaminovania osôb, územia, budov a ovzdušia,
• hygienickú očistu postihnutých osôb,
• dezaktiváciu, špeciálnu očistu, dezinsekciu a deratizáciu územia a priestorov, dopravných prostriedkov a pozemných komunikácií,
• uzavretie priestoru napadnutia,
• odsun osôb z priestoru napadnutia,
• práce a opatrenia na zamedzenie zrútenia sa poškodených budov ohrozujúcich životy a zdravie osôb a nasadených síl a prostriedkov,
• núdzové ubytovanie a núdzové zásobovanie postihnutého obyvateľstva,
• vyhľadávanie, zhromažďovanie, identifikácia a pochovávanie usmrtených osôb,
• veterinárnu pomoc zasiahnutým zvieratám a na veterinárnu očistu,
• likvidáciu uhynutých zvierat.⁹

Varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb má v prípade teroristického útoku svoje vyhradené špecifiká. Ide najmä o že varovanie obyvateľstva môže prebiehať prostredníctvom siete sirén, teda prostredníctvom informačného systému civilnej ochrany, ktorá je tvorená hlásnou a informačnou službou. Na varovanie obyvateľstva sa používa varovný signál „Všeobecné ohrozenie“, pre ktorý je charakteristický 2-minútový kolísavý tón sirén. Ďalším spôsobom varovania obyvateľstva je pomocou určenia miery rizika teroristického ohrozenia, na základe čoho môžu byť vyhlásené jednotlivé stupne teroristického ohrozenia. Krízový štáb Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyhodnocuje mieru rizika teroristického ohrozenia, pričom samotný krízový štáb Ministerstva vnútra SR aktivuje minister vnútra. Vyhlásenie alebo zmenu stupňa teroristického ohrozenia prostredníctvom informačného systému civilnej ochrany vykonáva stála služba v Centrálnom monitorovacom a riadom stredisku sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vyhlásenie stupňa teroristického ohrozenia alebo zmeny stupňa teroristického ohrozenia vykonáva Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, na základe rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky o vyhlásení alebo o zmene stupňa teroristického ohrozenia, pričom Sekcia krízového riadenia spolupracuje zároveň aj s Radou Národného bezpečnostného analytického centra (Rada NBAC).

V prípade, ak v dôsledku vzniku teroristického ohrozenia hrozí nebezpečenstvo ohrozenia života, zdravia, majetku, životného prostredia alebo verejného poriadku, minister vyhlási štvrtý stupeň teroristického ohrozenia. Varovanie obyvateľstva je teda zabezpečované aj prostredníctvom vyhlasovania jednotlivých stupňov teroristického ohrozenia, ktoré sa k obyvateľstvu dostanú buď prostredníctvom okresných úradov, obcí ale najmä prostredníctvom RTVS (Rozhas a televízia Slovenska) a TASR (Tlačovej agentúry Slovenskej republiky), z ktorej následne i súkromné médiá preberajú správy a informujú tak obyvateľstvo. O stupni teroristického ohrozenia sú orgány štátnej správy a všetky ostatné útvary a organizácie vyrozumievané pomocou plánu vyrozumenia, pričom vyrozumievacím orgánom je najmä Centrálne monitorovacie a riadiace stredisko sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (SKR MV SR CMRS), ktoré nižšie uvedené subjekty musí v pracovnom aj mimopracovnom čase vyrozumieť do 90 minút.O vyhlásení alebo o zmene stupňa teroristického ohrozenia vydáva minister vnútra rozhodnutie. Obsahovou náležitosťou tohto rozhodnutia je dátum a hodina a stupeň teroristického ohrozenia na území Slovenskej republiky, ďalšou časťou rozhodnutia ministra vnútra sú príkazy o telefonickom vyrozumení určených subjektov podľa plánu vyrozumenia vyhlásenia stupňov teroristického ohrozenia. Príkazy na prípravu textu vyhlásenia, respektíve zmeny stupňa teroristického ohrozenia a zabezpečenie jeho vyhlásenia v hromadných informačných prostriedkoch. Za tieto dva príkazy ministra vnútra zodpovedá Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, pričom oba príkazy majú určený termín splnenia. Sekcia krízového riadenia zodpovedá aj za priebežné informovanie hromadných informačných prostriedkov o aktuálnom stave teroristického ohrozenia, konkrétne zodpovedá Komunikačný odbor. Úlohy, ktoré vyplávajú z rozhodnutia ministra vnútra sa musia premietnuť do riadiacich aktov štatutárnych zástupcov orgánov krízového riadenia, pričom za to samotné premietnutie zodpovedajú subjekty podľa plánu vyrozumenia. V tretej časti rozhodnutia ministra sú uložené konkrétne úlohy, najmä generálnemu riaditeľovi Sekcie krízového riadenia, aby zabezpečil doručenie rozhodnutia dotknutým organizáciám. Ďalej Kancelárií ministra vnútra SR aby zabezpečila kontrolu plnenia ustanovení v rozhodnutí. Rozhodnutie obsahuje informácie aj o tom, kedy rozhodnutie nadobúda účinnosť (dátum, hodina).¹⁰

Odporúčania civilnej ochrany obyvateľstva

Pri ceste do zahraničia, napríklad kvôli dovolenke alebo služobnej ceste je dôležité, aby ten, kto cestuje mal dostatok informácií o bezpečnostnej situácií, ktorá v krajine panuje. Oficiálne a overené informácie o bezpečnostnej situácií v krajine je možné nájsť na stránke Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Veľmi dôležité je mať neustále pri sebe mobilný telefón s nabitou batériou a uložené kontakty, ktorými možno privolať príslušníkov policajného zboru alebo záchranné zložky. Ďalším dôležitým aspektom je byť pozorný voči svojmu okoliu.

Hoci Thelen v úvode svojho návodu poukazuje na to, že nechce vyvolávať zbytočnú paranoju, je na mieste byť ostražitý a sledovať svoje okolie. Preto i na správne chápanie odporúčaní možno použiť vetu, ktorú často používajú inštruktori bojových umení, ktorí učia svojich žiakov sebaobranu: „Je lepšie byť živým paranoikom, ako mŕtvym flegmatikom.“

Ostražitosť voči okoliu by sme mali mať najmä v prostriedkoch hromadnej dopravy, v reštauráciách, kultúrnych a športových podujatiach a na verejných priestranstvách. Teroristické útoky boli nejedenkrát smerované voči zástavkám hromadnej dopravy alebo voči samotnej hromadnej doprave, nakoľko sa práve na týchto miestach zdržuje veľa ľudí – cestujúcich alebo príbuzní cestujúcich a častokrát z rôznych krajín sveta, čo teroristom umožňuje väčší celosvetový dopad a tým väčší efekt na dosiahnutie svojich politických cieľov. Atentáty, ktorých cieľom boli dopravné prostriedky boli napríklad v Izraeli alebo v Egypte.¹¹ Útoky na stanice a zastávky hromadnej dopravy boli napríklad v Londýne alebo v Moskve. V poslednej dobre v rámci Európy pribúdajú najmä útoky motorovými vozidlami, ktoré sú buď ukradnuté alebo prenajaté a terorista (alebo skupina teroristov) má záujem dosiahnuť čo najvyšší počet mŕtvych alebo zranených. Na takéto účely slúžia najmä otvorené priestranstvá peších zón, promenád, či námestí, kde nie sú žiadne zábrany na vstup motorových vozidiel. Pred samotným útokom je potrebné si všímať: podozrivé osoby, podozrivé veci (batožiny, tašky) a podozrivé dopravné prostriedky (neprimerane rýchlo jazdiace auto smerom na miesto, kde je neprirodzená vyššia rýchlosť vozidla).

Prvky, vďaka ktorým je možné odhaliť podozrivé osoby: neprirodzene sebavedomo kráčajúca osoba, vystresovaná osoba, zmätená osoba, osoba v tranze, hlboké a rýchle dýchanie, neprirodzené modlenie sa osoby, používanie slov typických pre teroristické osoby a iné prvky. Ďalšími znakmi sú: oblečenie, ktoré nezodpovedá postave osoby, oblečenie, ktoré je široké a hrubé. Hrubší opasok, neprirodzene ťažká batožina, s ktorou podozrivá osoba opatrne manipuluje. Pri zaťatých pästiach je dôležité si všímať, či osobe nesmeruje drôt zo zápästia do rukáva, poprípade do tašky. Mobilný telefón pevne stlačený v ruke. Poznávacím znamením môže byť i čerstvo oholená brada, ktorá je neopálená v porovnaní so zvyškom tváre, maskovanie kapucňou, čiapkou, šiltovkou, okuliarmi. Samozrejme na odhalenie útočníka, ktorý má v pláne spáchať teroristický útok je potrebná kombinácia viacerých prvkov. Pri prvotnom slabšom podozrení je potrebné vzdialiť sa a ukryť sa. Ak by podozrenie bolo silnejšie je potrebné kontaktovať políciu, poprípade z bezpečnej vzdialenosti sa pokúsiť podozrivú osobu odfotiť alebo nahrať na video. Takéto snímky alebo videá sú neskôr pri vyšetrovaní veľmi dôležité. Na mobilnom telefóne, v prípade, že ide o útočníka je potrebné si vypnúť vibrácie i zvuk mobilného telefónu.

Pri opustených batožinách je dôležité najskôr upozorniť ľudí v okolí a opýtať sa, či batožina nepatrí im. Ak nepatrí nikomu naokolo, je potrebné vzdialiť sa od batožiny. Rovnaký postup sa uplatňuje i pri taškách, igelitových taškách, škatuliach, nádobách. Ak sú takéto predmety označené ako chemické látky, rádioaktívne látky snažte sa čo najrýchlejšie opustiť miesto. O takomto náleze je potrebné upovedomiť políciu. Pri rýchlo pohybujúcom sa aute je potrebné sa skryť za pevnú prekážku alebo do najbližšej budovy. Potrebné je upozorniť na rýchlo pohybujúce sa auto i okoloidúcich a to hlasitým pokrikom!

Ak už útok prebieha a vy sa o ňom dozviete je potrebné neriskovať a nepribližovať sa k miestu útoku. V prípade, že sa priamo nachádzate na mieste útoku a začne streľba, je potrebné vo vnútri budovy vyhľadať čo najrýchlejšie východ a skrývať za steny, alebo nábytok, či iné predmety. Ak sa teroristický útok streľbou deje na otvorenom priestranstve je potrebné vyhľadávať rohy budov, alebo objekty za ktoré je možné sa schovať a následne je nevyhnutné čo najrýchlejšie priestor opustiť. Pri útoku s nožom (alebo obdobným predmetom) je nutné čo najrýchlejšie utekať smerom od prebiehajúceho útoku. V prípade atentátu, kedy je použitá trhavina, nie je šanca rýchlo zareagovať a ukryť sa. Existujú však techniky, respektíve spôsoby ako sa ochrániť proti účinkom granátov, alebo výbuchov bômb. Jedna z techník, kedy si obeť nohami chráni vnútorné orgány pred zásahom črepín je používaná v izraelskom bojovom umení krav maga.

Veľmi dôležité v prípade teroristického útoku je opustiť miesto teroristického útoku a alarmovať políciu. Z tohto dôvodu nie je správne snažiť sa počas teroristického útoku zachraňovať zranené osoby, i napriek tomu, že z morálneho hľadiska ide o správnu vec. Pomoc môžeme poskytnúť ľahšie zraneným, ktorých vieme veľmi rýchlo dostať z miesta preč. Pokiaľ nastane situácia, že sa teroristický útok odohráva vo vnútri budovy a nemáme možnosť budovu opustiť, najlepšou možnosťou je skryť sa za odolný materiál alebo sa zabarikádovať. Je lepšie ležať na zemi vzdialený od okien i dverí, mobil prepnúť do tichého režimu, bez vibrácií a informovať policajný zbor o situácií. Ako psychologická pomoc v situácií môže poslúžiť snaha zapamätať si okolie a situáciu, ktorá čiastočne upokojí myseľ a navyše po teroristickom útoku pomôže polícií i bezpečnostným expertom. V prípade, že sa útočník približuje k Vám, máte 3 hlavné možnosti: predstierať mŕtveho, vyjednávať, pokúsiť sa útočníka odzbrojiť. Tieto tri možnosti však platia iba v prípade, že z miesta nemožno ujsť a schovať sa do bezpečia.

Predstierať mŕtveho je správne v prípade, že sa nachádzate pri ťažko ranených alebo mŕtvych, nakoľko útočník sa zaujíma najmä o pohybujúce sa ciele. Ak majú útočníci určité ciele, respektíve sú náchylní k vyjednávaniu, je lepšie s nimi vyjednávať, stať sa ich rukojemníkom a neodporovať im. Príkladom teroristického útoku, pri ktorom držali rukojemníkov a išlo teroristom o určité požiadavky bol útok na moskovské divadlo Dubrovka v roku 2002. Teroristi vtedy požadovali ukončenie vojny v Čečensku a odchod ruských vojsk z Čečenska.¹² Horším prípadom je, ak teroristom ide o počty mŕtvych a ich vlastný smrť pre nich predstavuje cieľ, ktorý chcú dosiahnuť. Motívy teroristu môže poodhaliť Jürgen Todenhöfer vo svojom rozhovore s bojovníkom džihádistickej skupiny Džund-al-Kasá: „Ja sa nebojím, že umriem. Pretože alhamdulilláh, inšalláh, keď sú vaše úmysly čisté, umierate pre Alaha.“ ¹³ Je veľmi ťažké rozlíšiť počas útoku o čo konkrétne teroristom ide, avšak pri ich odhodlaní zabiť všetkých naokolo, je možné sa teroristovi i vzoprieť. V bezvýchodiskovej situácií, kedy je takmer isté, že teroristi nechcú vyjednávať a ide im len o smrť všetkých naokolo, kedy vie obeť, že je v najkrízovejšej situácií a útočník sa nachádza pri nej, môže zasiahnuť proti teroristovi a pustiť sa do osobného súboja. Pred súbojom je však dôležité zvážiť svoj aktuálny psychický i fyzický stav. Najzraniteľnejšími časťami ľudského tela sú oči, krk, nos, uši, koleno, píšťala, rozkrok. Použiť sa môžu i všetky dostupné predmety naokolo (fľaše, stoličky, nože a iné predmety). V roku 2015 sa vo Francúzsku zabránilo teroristickému útoku vo vlaku tým, že útočníka vyzbrojeného AK-47 spacifikovali cestujúci vo vlaku a zabránili tak tragédií, nakoľko v pohybujúcom vlaku bolo uväznených 554 cestujúcich. Zranení boli dvaja cestujúci, z nich jeden bol ten, čo odzbrojil útočníka. Útočníka marockého pôvodu obvinili francúzske úrady z terorizmu.¹⁴ Pri príchode polície na miesto teroristického útoku je potrebné aby sa osoby riadili pokynmi polície. Je potrebné ostať na mieste a nebežať smerom k príslušníkom policajného zboru, ani k iným ozbrojeným jednotkám.

Záver

Terorizmus, je témou ktorá je v odborných kruhoch za posledné roky rozoberaná z každého uhlu pohľadu a napriek tomu má vždy možnosť ponúknuť nové informácie, ktoré sú potrebné pri jej zvládaní. Ochrana pred terorizmom je stále v štádiu svojho vzniku, hoci presný návod a odporúčaný postup dodnes nevie nikto s istotou poskytnúť. Ani tento článok sa nesnaží o poskytnutie zaručene overených postupov, ale snaží sa v otázke ochrany obyvateľstva zaujať racionálny postoj. Článok snaží otvoriť cestu ďalším autorom k hlbšiemu skúmaniu problematiky ochrany obyvateľstva v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie teroristického útoku. Ochrana obyvateľstva, predovšetkým toho civilného, je neodmysliteľnou súčasťou úspešného zvládania teroristického útoku, najmä ak máme pri zvládaní tejto mimoriadnej situácie prioritu ochrániť ľudský život, zdravie a majetok.

Autor: PhDr. JUDr. Ondrej Blažek

Literatúra

BACIGÁL, I.: Etické dilemy rozhodovania bezpečnostného manažéra. In: Profesijná etika ako aktuálny problém bezpečnostno-právnej teórie a praxe : Zborník – Bratislava: Akadémia Policajného zboru, Katedra spoločenských vied, 2012. s. 5 – 11. ISBN 978-80-8054-539-0

BLAŽEK, O., MARCINEK, M.: Terorizmus. In: Revue civilnej ochrany, 2018 Roč. 20, č. 1. s. 20 – 23. ISSN 1335-4049

Cíl našího džihádu: Snaha o islamizaci naší vlasti. In: islamskavyzva.com. Viac na WWW [23.10.2020, 15:24]: https://islamskavyzva.com/cil-naseho-dzihadu-snaha-o-islamizaci-nasi-vl…

Čečenský terorizmus. In: www.1sg.sk Viac na WWW [22.10.2020, 21:46]: http://www.1sg.sk/www/data/01/projekty/2010_2011/neptunes/rusko/rusko_c…

Ministerstvo vnútra SR: Útvar osobitného určenia Prezídia Policajného zboru. In: minv.sk. Dostupné aj online na WWW [19.10.2020, 12:52]: https://www.minv.sk/?utvar-osobitneho-urcenia-prezidia-policajneho-zboru

MARKOVÁ, V.: Práva úprava trestných činov terorizmu pre potreby Policajného zboru. In: Policajná teória a prax, 2018. Roč. 26, č. 4. s. 58-82. ISSN 1335-1370

Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 5/2017 o plnení úloh pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení.

Národný akčný plán boja proti terorizmu. Dostupný aj online na WWW [30.10.2017, 13:14]: http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_opr/nptj/NAP%20terori…

OLŠER, B.: Má pravdu Breivik, že v Nórsku bude opäť fašistický režim v horizonte 13 až 40 rokov? In: rukojmi.cz, 2017. Dostupné aj online na WWW [23.10.2020, 08:29]: http://www.rukojmi.cz/clanky/819-ma-pravdu-breivik-ze-v-norsku-bude-ope…

SVOBODA, I.: Rizika terorismu jako nástroje projevů extrémismu. In: Notitiae iudicaiales Academiae collegii aedilium in Bratislava, 2020. Roč. 6, č. 1. s. 52-77. ISSN 2453-6954.

TASR: Atentát na autobus v Jeruzaleme. In. www.hnonline.sk Dostupné aj na WWW [23.10.2020, 15:23]: http://hnonline.sk/svet/80836-atentat-na-autobus-v-jeruzaleme

THE GUARDIAN: France train attack: Americans overpower gunman on Paris express. In: www.theguardian.com, 2015 Viac na WWW [23.10.2020, 09:26]: https://www.theguardian.com/world/2015/aug/21/amsterdam-paris-train-gun…

THELEN M.: Čo robiť keď, sa ocitnete na mieste teroristického útoku. Dostupné na WWW [28.10.2017, 17:50]: http://markothelen.eu/data/MT_TERORISTI_03.pdf

TODENHÖFER, J.: Inside IS – 10 dnů v „Islámském státě“. Bratislava: Vydavateľstvo IKAR, 2016 s. 288 ISBN 978-80-55146-62-1.

Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

¹ ROTH R., BUZALKA J.: Terminologický slovník ochrany obyvateľstva. Akadémia Policajného zboru, Bratislava, 2007, s.40-41
² OLŠER, B.: Má pravdu Breivik, že v Nórsku bude opäť fašistický režim v horizonte 13 až 40 rokov? In: rukojmi.cz, 2017. Dostupné aj online na WWW (23.10.2020, 08:29): http://www.rukojmi.cz/clanky/819-ma-pravdu-breivik-ze-v-norsku-bude-ope…
³ MINISTERSTVO VNÚTRA SR: Útvar osobitného určenia Prezídia Policajného zboru. In: minv.sk. Dostupné aj online na WWW (30.10.2019, 12:52): https://www.minv.sk/?utvar-osobitneho-urcenia-prezidia-policajneho-zboru
⁴ Úplne znenie Národného akčného plánu boja proti terorizmu je dostupné na WWW (30.10.2017, 13:14): http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_opr/nptj/NAP%20terori…
⁵ Cíl našího džihádu: Snaha o islamizaci naší vlasti. In: islamskavyzva.com. Viac na WWW (30.10.2017, 15:24): https://islamskavyzva.com/cil-naseho-dzihadu-snaha-o-islamizaci-nasi-vl…
⁶ § 2, ods. 1., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
⁷ THELEN M.: Čo robiť keď, sa ocitnete na mieste teroristického útoku. Dostupné na WWW (28.10.2017, 17:50): http://markothelen.eu/data/MT_TERORISTI_03.pdf
⁸ Príloha č. 1, k vyhláške Ministerstva vnútra č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany.
⁹ Príloha č. 4, k vyhláške Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany.
¹⁰ Príloha č. 4a k nariadeniu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 5/2017 o plnení úloh pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení.
¹¹ TASR: Atentát na autobus v Jeruzaleme. In. www.hnonline.sk Dostupné aj na WWW (23.10.2020, 15:23): http://hnonline.sk/svet/80836-atentat-na-autobus-v-jeruzaleme
¹² Čečenský terorizmus. In: www.1sg.sk Viac na WWW (29.10.2017, 21:46): http://www.1sg.sk/www/data/01/projekty/2010_2011/neptunes/rusko/rusko_c…
¹³ TODENHÖFER, J.: Inside IS – 10 dnů v „Islámském státě“. s.54
¹⁴ THE GUARDIAN: France train attack: Americans overpower gunman on Paris express. In: www.theguardian.com, 2015 Viac na WWW (30.10.2017, 09:26): https://www.theguardian.com/world/2015/aug/21/amsterdam-paris-train-gun…