Assembly law and organization of public events and their impact on the activities of the Police Force and public administration

Abstrakt: Autor sa v štúdii venuje zhromažďovaciemu právu v zmysle jeho zakotvenia v Ústave Slovenskej republiky, a v ďalších zákonoch súvisiacich so zhromažďovacím právom a organizovaním verejných podujatí, ktoré majú vplyv na činnosti Policajného zboru. Policajný zbor musí dohliadať na konanie zhromaždenia a v prípade narušenia verejného poriadku zasiahnuť. Z toho pramenia mnohé konfliktné situácie medzi právom na zhromažďovanie a snahou udržiavať verejný poriadok a verejnú bezpečnosť. Autor sa pozerá na problematiku z hľadiska pozitívneho práva.
Kľúčové slová: zhromaždenie, Policajný zbor, správne právo, verejná správa, organizovanie verejných podujatí, protest, demonštrácie

Abstract: The author deals with the right of assembly in the sense of its anchoring in the Constitution of the Slovak Republic, and in other laws related to the right of assembly and the organization of public events that affect the activities of the Police Force. The police force must supervise the proceedings of the assembly and intervene in the event of a breach of public order. This gives rise to many conflicts between the right of assembly and the pursuit of public order and public security. The author looks at the issue in terms of positive law.
Keywords: assembly, police force, administrative law, public administration, organization of public events, protest, demonstration

Úvod

Zhromažďovacie právo je jedným z výdobytkov demokracie, ktorý je súčasťou aj všeobecnej deklarácie ľudských práv, konkrétne v čl. 20: „Každý má právo na slobodu pokojného zhromažďovania sa a združovania.“ Ak by sme sa na zhromažďovacie právo pozreli optikou bezpečnostno-právnych vied a zohľadnili súčasné aplikačné úskalia jeho uplatňovania, tak by sme došli k záveru, že aplikáciou čo najprísnejších bezpečnostných opatrení vzniká vysoká pravdepodobnosť toho, že dôjde k zásahu do ľudských práv a slobôd. Policajný zbor ako ozbrojený bezpečnostný zbor má úlohu zabezpečovať verejný poriadok a verejnú bezpečnosť aj pri uplatňovaní práva na zhromažďovanie občanmi. Pri výkone svojej činnosti musí vykonávať bezpečnostné opatrenia a plniť ďalšie úlohy, ktoré mu plynú zo všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov. Ak by sme chceli zabezpečiť čo najvyššiu mieru verejnej bezpečnosti a verejného poriadku, v takomto prípade by realizácia zhromažďovacieho práva nebola možná, nakoľko stále by existovali nejaké riziká, odvíjajúce sa od existencie nejakého zhromaždenia. Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. ¹ Práve vnútorný poriadok, vnútorná bezpečnosť vie byť demonštráciami a zneužitím zhromažďovacieho práva narušená. Úlohou Policajného zboru je teda pri dohliadaní na verejnú bezpečnosť a verejný poriadok navrhnúť také opatrenia, aby boli optimálne pre daný druh úlohy a aby riziko neeliminovali alebo len optimalizovali na akceptovateľnú úroveň. Správa bezpečnostno-policajných záležitostí sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. ² Eliminácia rizika pri udržiavaní verejného poriadku a verejnej bezpečnosti by znamenala faktickú neexistenciu práva zhromažďovať sa, čo je neprípustné v demokratickej spoločnosti. Úlohou spoločnosti je prostredníctvom zákonných procesov tak upraviť zhromažďovacie právo, úlohy subjektov v ňom vystupujúcich a dohliadajúcich na jeho výkon aby bolo v maximálnej možnej miere dodržané právo pokojne sa zhromažďovať a zároveň nedošlo k ohrozeniu práv (majetkových či osobných), či k narušeniu verejného poriadku a verejnej bezpečnosti. Právne predpisy upravujúce zhromažďovanie, právne predpisy upravujúce činnosť orgánov verejnej moci a ozbrojených zborov, či prostriedky, ktorými môžeme zasiahnuť do práv a slobôd musia byť použiteľné do takej miery aby nedošlo k eliminácii rizika narušenia verejného poriadku a verejnej bezpečnosti ale len k dosiahnutiu jeho akceptovateľnej úrovni. Za akceptovateľné riziko považujeme také riziko, ktoré je vyjadrením pravdepodobnosti vzniku negatívneho neočakávaného javu (narušenie verejného poriadku) s takými dôsledkami, ktoré je pre existenciu systému možné akceptovať, ktoré sú ešte pre systém únosné. ³

Ústavné hľadisko

Z hľadiska prijímania bezpečnostných opatrení Policajným zborom je mimoriadne dôležité analyzovať niektoré práve predpisy z oblasti správneho práva, obsahujúce administratívno-právne normy, ktoré majú vplyv na činnosť Policajného zboru pri činnostiach, kedy si občania uplatňujú zhromažďovacie právo. Právnych predpisov, ktoré ovplyvňujú realizáciu policajno-bezpečnostných opatrení pri uplatňovaní zhromažďovacieho práva je viacero, no medzi najvýznamnejšie zaraďujeme predovšetkým zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov. Ide o právny predpis, ktorý vychádza z čl. 28 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom je zaručené právo pokojne sa zhromažďovať. Následne v čl. 28 ods. 2 Ústava Slovenskej republiky stanovuje, že podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Na základe vyššie spomenutého čl. 28 ods. 2 je vydaný zákon o zhromažďovacom práve. ⁴ Samotná Ústava Slovenskej republiky pojem „pokojne sa zhromažďovať“ bližšie nedefinuje ani na inom mieste nepribližuje. Výklad samotného pojmu „pokojne sa zhromažďovať“ môžeme čerpať zo zákona o zhromažďovacom práve, z ktorého úpravy vyplýva, že výkon tohto práva slúži občanom predovšetkým na využívanie slobody prejavu, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločenských záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk.⁵ Za zhromažďovanie považujeme aj pouličné sprievody a manifestácie. Na každej zo spomenutých aktivít súvisiacich s výkonom práva pokojne sa zhromažďovať môže dôjsť neočakávanému nežiadúcemu javu, ktorý môže smerovať k ohrozeniu alebo k narušeniu bezpečnosti. Právo pokojne sa zhromažďovať podľa čl. 28 ods. 1 ústavy úzko súvisí s právom na slobodu prejavu a s právom na informácie podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. ⁶ Ďalším definičným znakom výkonu tohto základného práva je imperatív, že priebeh zhromaždenia bude „pokojný“. Na základe uvedeného možno konštatovať, že sloboda zhromažďovania a právo prostredníctvom nej vyjadriť názory patrí k prvoradým hodnotám demokratickej spoločnosti. Ústavná úprava obsahuje imperatív, že priebeh zhromaždenia bude „pokojný“, teda, že zvolávateľ zhromaždenia aj účastníci zhromaždenia budú dodržiavať povinnosti vyplývajúce nielen zo zákona o zhromažďovacom práve ale aj ostatné všeobecne záväzné práve predpisy. Avšak je potrebné brať ohľad aj na to, že Na to aby bol priebeh zhromaždenia pokojný je potrebné obmedziť aj prípadné externé negatívne vplyvy na zhromaždenie, ktoré nie sú usporiadateľ a účastníci zhromaždenia schopní ovplyvniť. Ide o vonkajšie prvky narúšajúce pokojné zhromaždenia akými sú napríklad protidemonštrácie. Samotné zakotvenie zhromažďovacieho práva v Ústave Slovenskej republiky má základ aj v čl. 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Akékoľvek opatrenia, ktoré by realizoval Policajný zbor sa musia opierať o zákon, akékoľvek opatrenia orgánov verejnej moci (obcí), ktoré by obmedzovalo základné právo pokojne sa zhromažďovať sa musí taktiež opierať o zákon, pričom treba rešpektovať, že zákon o zhromažďovacom práve je lex specialis voči niektorým iným predpisom správneho práva (napríklad voči cestnému zákonu⁷ – ak by riešil orgán verejnej moci neoprávnené užívanie miestnej komunikácie). ⁸

Zákon o zhromažďovacom práve

Prvým základným prvkom bezpečnosti je úprava možnosti sa zhromažďovať v určitej vzdialenosti od zákonodarného zboru alebo od miest, v ktorých tento zákonodarný zbor rokuje. ⁹ Podľa súčasnej právnej úpravy je táto vzdialenosť 50 metrov od budov zákonodarného zboru, pričom v minulosti bola táto vzdialenosť 100 metrov. Zníženie tejto vzdialenosti od budovy zákonodarného zboru bolo prijaté zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 468/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov. Na základe dôvodovej správy k tejto zmene zákona sme zistili, že išlo o skrátenie hranice vychádzajúce z reality, nakoľko 100 metrov predstavoval príliš široký okruh, ktorý sa v praxi nedodržiaval. Ďalším dôvodom na zmenu bola legislatívno-technická úprava, nakoľko Slovenská republika má len jeden zákonodarný zbor a dovtedajšia úprava hovorila o zákonodarných zboroch. Predkladatelia tejto novely však z hľadiska bezpečnosti deklarovali, že zmena ustanovenia tohto paragrafu neohrozí ochranu a bezpečnosť zákonodarného zboru. ¹⁰ Ďalším ustanovením zo zákona o zhromažďovacom práve, ktoré má vplyv na bezpečnosť zhromaždenia a aj na prípadnú bezpečnosť v obci kde je realizované je oznamovacia povinnosť. Oznamovaciu povinnosť musí splniť zvolávateľ zhromaždenia voči obci tak, že písomne oznámi obci jeho konanie. Obec musí písomné oznámenie dostať minimálne 5 dní vopred a najskôr 6 mesiacov pred konaním zhromaždenia. V odôvodnených prípadoch je možné písomné oznámenie prijať aj v kratšej lehote, než stanovuje zákon. Oznámenie nemusí byť nutne doručené prostredníctvom pošty, nakoľko v zmysle zákona je možné predložiť oznámenie aj osobne každý pracovný deň medzi ôsmou a pätnástou hodinou. V oznámení musia byť uvedené vopred predpísané náležitosti, ktoré vie obec a aj Policajný zbor využiť pri zabezpečovaní verejného priestranstva a znižovania rizík narušenia samotného zhromaždenia. Bezpečné zhromaždenie si vyžaduje koordináciu medzi zvolávateľom a obcou a z tohto dôvodu je nutné v písomnom oznámení obsiahnuť meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený konať v zastúpení zvolávateľa, ďalej meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko samotného zvolávateľa (v prípade právnickej osoby ide pochopiteľne o názov a sídlo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať). Práve tieto informácie umožňujú obci komunikovať a zároveň aj kooperovať so zvolávateľom pri zaisťovaní bezpečnosti pri zhromaždení. Zvolávateľ má povinnosť poskytnúť obci súčinnosť. ¹¹ Pokiaľ ide o ďalšie záležitosti, ktoré má obsahovať písomné oznámenie, ide najmä o účel zhromaždenia, deň a miesto jeho konania, čas začatia a časť ukončenia zhromaždenia. V oznámení musí zvolávateľ uviesť aj predpokladaný počet účastníkov zhromaždenia a opatrenia, ktoré urobí, aby sa zhromaždenie konalo v súlade so zákonom, najmä počet usporiadateľov, ktorých na organizáciu zhromaždenia určí, a spôsob ich označenia. V praxi dochádza často k zamieňaniu pojmu zvolávateľ zhromaždenia a usporiadateľ zhromaždenia. Kým zvolávateľ je iniciátorom a organizačným prvkom pred konaním zhromaždenia, usporiadateľ je len organizačným prvkom zhromaždenia už počas prebiehajúceho zhromaždenia. Informácie smerom k Policajnému zboru plynú predovšetkým zo strany obce. Policajný zbor sa od obce dozvie, že sa bude konať zhromaždenie, prípadne aj to, že rozhodla o zákaze zhromaždenia. Informácia o konaní zhromaždenia má byť Policajnému zboru poskytnutá obcou ihneď potom, ako obec prijala písomné oznámenie o konaní zhromaždenia. ¹² Policajný zbor zväčša z vlastnej iniciatívy vyhodnocuje prípadné nebezpečenstvo spojené so zhromaždením, avšak aj samotný zvolávateľ má zo zákona plynúcu povinnosť pri dôvodnej obave, že zhromaždenie bude rušené, požiadať príslušný útvar Policajného zboru, aby sa zhromaždeniu poskytla ochrana. Túto žiadosť nemusí adresovať len príslušnému útvaru Policajného zboru ale aj obci samotnej. ¹³ Pri plánovaní bezpečnostných opatrení Policajný zbor vychádza z informácií, ktoré má k dispozícii v zmysle zákona z prostredia miestnej samosprávy alebo priamo od zvolávateľa. Informácie, ktoré zvolávateľ poskytuje miestnej samospráve musia byť pravdivé a riadne oznámené a v tomto smere musí prezentovaný priebeh zhromaždenia zvolávateľ dodržiavať. Na vynútenie tejto povinnosti zákon umožňuje uložiť fyzickej osobe pokutu za priestupok, ktorá môže dosiahnuť výšku až 165 eur¹⁴ a pri právnickej osobe môže výška uloženej pokuty za správny delikt dosiahnuť až 663 eur. ¹⁵ To, že informačná povinnosť zvolávateľa je úzko prepojená s potrebami Policajného zboru je obsiahnutá aj v dôvodovej správe k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 468/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov, podľa ktorej toto ustanovenie vychádza z praxe: „Nakoľko Policajný zbor doteraz nemusel byť informovaný o konaní zhromaždenia, nakoľko zákon obci takúto oznamovaciu povinnosť neustanovoval. Týmto sa chce predísť situácii, aby Policajný zbor bol v čas informovaný a pripravený koordinovať svoje zložky na prípadný služobný zákrok. Nová právna úprava zlepšuje súčinnosť medzi obcou a Policajným zborom.“ ¹⁶

Činnosti Policajného zboru sa zďaleka nekončia len vo fáze pred zhromaždením, kedy dochádza k príprave bezpečnostných opatrení. Priama činnosť Policajného zboru je realizovaná počas prebiehajúceho zhromaždenia. Priama spolupráca Policajného zboru so zvolávateľom zhromaždenia prebieha počas zhromaždenia, kedy ak sa zvolávateľovi pri narušení pokojného priebehu zhromaždenia alebo ak sa účastníci pokojne nerozídu a ani v jednom prípade sa zvolávateľovi sa nepodarí zaistiť nápravu, požiada o potrebnú pomoc obec alebo útvar Policajného zboru. ¹⁷ Je síce očakávané, že účastníci zhromaždenia musia zo zákona dbať na pokyny zvolávateľa a usporiadateľov, avšak pri niektorých typoch zhromaždení bolo evidentné, že niektorí účastníci len zneužívajú prebiehajúce zhromaždenia pre systematické narúšanie verejného poriadku. Činnosť Policajného zboru pri príprave bezpečnostných opatrení výrazne ovplyvňujú ustanovenia § 7 zákona o zhromažďovacom práve, ktorý ustanovuje, že účastníci zhromaždenia nesmú mať pri sebe strelné zbrane alebo výbušniny. Ide o ustanovenie, ktoré sa týka každého zhromaždenia. Účastníci zhromaždenia nesmú mať ani iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, avšak tu zákon naznačuje, že sa to týka účastníkov zhromaždenia vtedy, ak možno z okolností alebo zo správania účastníkov usudzovať, že sa majú použiť na násilie alebo hrozbu násilím. Pri nastavovaní bezpečnostných opatrení súvisiacich s kontrolami účastníkov zhromaždenia musia teda opätovne príslušníci Policajného zboru vychádzať aj z podstaty zhromaždenia a operatívnych informácií, ktoré majú k dispozícii. Vyslovene zakázané predmety sú zbrane a výbušniny, existujú však predmety, ktoré za normálnych okolností neslúžia ako zbraň, no pri ich použití k inému, než pôvodnému účelu sú schopné spôsobiť ublíženie na zdraví (napríklad dáždnik s kovovou špičkou). Na riešenie problému anonymity agresívnych jedincov zaviedol zákonodarca do právneho predpisu aj obmedzenie, ktoré neumožňuje účastníkovi zhromaždenia mať svoju tvár zakrytú spôsobom znemožňujúcim jeho identifikáciu, avšak len v prípadoch ak je proti nemu vykonávaný služobný zákrok príslušníkmi Policajného zboru a príslušník Policajného zboru ho na odkrytie tváre vyzval. ¹⁸ Toto ustanovenie v zákone dáva možnosť uložiť pokutu tým účastníkom zhromaždenia, ktorí v rámci konaného zhromaždenia porušujú verejný poriadok, ničia majetok a ohrozujú svojimi útokmi život, zdravie, práva a slobody iných. Zavedenie tejto povinnosti zaviedlo zároveň novú skutkovú podstatu priestupku proti zhromažďovaciemu právu, za ktorú je možné udeliť pokutu fyzickej osobe do výšky 165 eur.

Obec má v praxi len veľmi obmedzenú možnosť zakázať zhromaždenie, čo je v zásade správne. Možnosť zakázať zhromaždenie môže obec len na základe zákonom stanovených možností a odvíja sa predovšetkým od znenia oznámeného účelu zhromaždenia (napríklad by smerovalo k výzve popierať alebo obmedzovať ľudské, politické alebo iné práva pre občanov). Obec môže zhromaždenie zakázať aj v prípade kolízii s inými zhromaždeniami, verejnými kultúrnymi alebo športovými podujatiami, konajúcimi sa v rovnaký čas na rovnakom mieste alebo by na tom mieste hrozilo účastníkom konania závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie.
Ak sa zhromaždenie uskutočňuje aj napriek zákazu, zástupca obce vyzve zvolávateľa, aby zhromaždenie bez meškania ukončil. Pokiaľ zvolávateľ neurobí účinné opatrenia, aby sa účastníci pokojne rozišli, oznámi zástupca obce účastníkom, že zhromaždenie je rozpustené, a vyzve ich, aby sa pokojne rozišli. V prípade, že zástupca obce nie je prítomný, môže zhromaždenie rozpustiť aj príslušník Policajného zboru (náčelník príslušného útvaru Policajného zboru alebo veliaci príslušník). Bezpečnostné opatrenia realizované Policajným zborom teda musia odrážať aj prípadnú rešpektovanú, či nerešpektovanú výzvu o rozpustenie zhromaždenia. Je nutné brať do úvahy, že oznámenie o rozpustení zhromaždenia musí obsahovať dôvody na rozpustenie a upozornenie na následky neuposlúchnutia tejto výzvy a musí sa urobiť takým spôsobom, aby bolo účastníkom zhromaždenia zrozumiteľné a aby sa s ním všetci účastníci zhromaždenia mohli oboznámiť. Ustanovenie v § 12 ods. 6 zákona o zhromažďovacom práve naznačuje spôsob akým by mali byť realizované jednotlivé kroky zo strany Policajného zboru pri narúšaní verejného poriadku alebo bezpečnosti počas zhromaždení, kde sa má uplatňovať princíp najskôr zákrok proti jednotlivcom narúšajúcim verejný poriadok, až neskôr pristúpenie k rozpusteniu zhromaždenia.

Organizovanie verejných športových a kultúrnych podujatí

Ďalším právnym predpisom, ktorý ovplyvňuje výkon bezpečnostných opatrení je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky organizovania verejného športového podujatia, oprávnenia a povinnosti organizátora podujatia, činnosť, oprávnenia a povinnosti člena usporiadateľskej služby, úlohy obce a Policajného zboru a ďalšie aspekty súvisiace s organizovaním verejných športových podujatí. Práve masová účasť športových fanúšikov na športových podujatiach môžu byť potencionálne narušujúcim elementom bezpečnosti na určitom vymedzenom území. Toto územie je zväčša vymedzené katastrálnym územím obce, či už priamo v intraviláne alebo aj v extraviláne (dohodnuté strety medzi rôznymi priaznivcami hooligans). Ako v každej bezpečnostno-právnej problematike, aj v tomto prípade na seba naráža navzájom požiadavka bezpečnosti a zároveň nutnosť nezasahovania do základných práv a slobôd. Hranica medzi prijímaním bezpečnostných opatrení a dodržiavaním základných právna slobôd je vždy veľmi tenká. Akákoľvek právna úprava však musí rešpektovať princíp čo najmenšieho zásahu do výkonu práv a slobôd garantovaných článkami 28 a 37 Ústavy Slovenskej republiky v rámci verejných športových podujatí, a to jednak do slobody zhromažďovania sa účastníkov/divákov, ako aj do slobody združovania sa športovcov a ostatných členov občianskych združení - športových klubov. Podujatím chápeme súťaž, stretnutie, turnaj, preteky, turistické podujatie alebo iné podujatie spojené s pohybovo-rekreačnou aktivitou fyzických osôb v oblasti telesnej kultúry. Každé podujatie sa považuje za verejné, ak je prístupné pre individuálne neurčených divákov. ¹⁹ Podujatia môžeme pre účely realizácie bezpečnostných opatrení rozdeliť na rizikové podujatia a podujatia s osobitným režimom. K tomu aby sme podujatie chápali ako rizikové podujatie je potrebné aby podujatie označili za rizikové organizátori podujatia, športový zväz, obec alebo Policajný zbor. Za rizikové možno vymedzenými subjektami označiť také podujatie, pri ktorom hrozí narušenie verejného poriadku alebo ohrozenie bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia. Rizikoví účastníci podujatia ale nie sú vyslovene spätí len s rizikovými podujatiami ale ide o fyzické osoby, u ktorých je predpoklad, že môžu v súvislosti s účasťou na podujatí svojim správaním alebo konaním narušiť verejný poriadok, ohroziť bezpečnosť, zdravie, majetok alebo životné prostredie alebo narušiť pokojný priebeh podujatia. Takéto osoby sú evidované v informačnom systéme o bezpečnosti na športových podujatiach, na ktorom sa podieľa aj Policajný zbor. ²⁰ Zákon o organizovaní verejných športových podujatí rozdeľuje nepriamo verejné športové podujatia na viacero kategórií, pričom najmenej podmienok na zaistenie bezpečnosti sa kladie na najmenšie verejné športové podujatia do 300 účastníkov podujatia (ako účastník podujatia sa chápe nielen divák ale aj osoby, ktoré sa zúčastňujú podujatia v súvislosti s výkonom športovej činnosti – športovci a osoby, ktoré sa na podujatí zúčastňujú v súvislosti s organizovaním podujatia). Zákon vymedzuje aj podujatia s osobitným režimom, na ktoré sú kladené vyššie nároky na bezpečnosť podujatia aj v prípade, ak podujatie nie je chápané ako rizikové. Ide predovšetkým o futbalové stretnutia alebo hokejové stretnutia dvoch najvyšších súťaží v kategórii dospelých alebo posledné štyri kolá pohárových súťaží vo futbale a hokeji v kategórii dospelých, podujatie, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov, alebo podujatie, na ktorom sa predpokladá viac ako 90 % obsadenia športového zariadenia s kapacitou 2 000 a viac divákov. ²¹ Navrhovatelia zákona v dôvodovej správe k zákonu uviedli dôvod rozdelenia týchto podujatí podľa veľkosti v zmysle toho, že: „Zákon má čo najmenej obťažovať slušných ľudí pri organizovaní malých športových podujatí (do 300 účastníkov vrátane športovcov, členov realizačných tímov, delegovaných osôb a funkcionárov), uzavretých komunitných podujatí (školské, firemné a pod), ako aj podujatí v tých športových odvetviach, vekových a výkonnostných kategóriách, v ktorých doposiaľ neboli zaznamenané akty diváckeho násilia ani iné bezpečnostné incidenty.“ ²² Pre policajný zbor a plánovanie bezpečnostných opatrení je tento zákon prínosom vo viacerých smeroch. Na jednej strane zákon určuje úlohy Policajného zboru a ostatných zainteresovaných subjektov, na druhej strane presúva agendu priestupkov z obce na Policajný zbor. Táto zmena priniesla pozitívny dopad na štátny rozpočet ale negatívny dopad na rozpočet miest a obcí, nakoľko príjmy z pokút už nie sú príjmom rozpočtu obce ale príjmom štátneho rozpočtu. Presun agendy priestupkov z obce na Policajný zbor bol logickým krokom, ktorý odstránil dovtedajší konflikt záujmov, nakoľko mnohé obce sú spoluvlastníkom športových klubov alebo významným „sponzorom“ športových klubov. Napríklad sa podieľajú na nákladoch klubov súvisiacich so správou a údržbou športového zariadenia užívaného športovým klubom. Prínosom zákona pre Policajný zbor je aj fakt, že v zmysle § 7 ods. 2 si Policajný zbor môže v prípade vynúteného zásahu v športovom zariadení, ktorého dôvodom je hrubé zanedbanie povinnosti organizátora, uplatniť účelne vynaložené náklady na tento zásah.

Podobne ako pri zákone, ktorý upravuje právo na zhromažďovanie, aj v tomto prípade Policajný zbor čerpá informácie potrebné k plánovaniu bezpečnostných opatrení od organizátora podujatia, ktorý v prípade ak ide o rizikové podujatie, podujatie s osobitným režimom alebo medzinárodné podujatie musí túto skutočnosť oznámiť aj Policajnému zboru. Organizátor rizikového podujatia je povinný požiadať Policajný zbor o pomoc pri zabezpečení ochrany verejného poriadku. Informácie, ktoré slúžia ako podklady k tvorbe bezpečnostných opatrení Policajný zbor čerpá najmä z informačnej povinnosti organizátora, či z povinne usporiadaných porád v zmysle § 6 ods. 3 písm. g) zákona o organizovaní verejných športových podujatí. ²³ Z hľadiska riešenej problematiky bezpečnostných opatrení je prínos tohto zákona²⁴ aj v tom, že priamo spomína pojem „bezpečnostné opatrenie“ hoci ho nevymedzuje. Príkladom použitia tohto pojmu je ustanovenie § 7: „Ak na mieste konania podujatia došlo k hrubému narušeniu verejného poriadku alebo vážnemu ohrozeniu bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia, ktoré nemôže byť odstránené silami a prostriedkami organizátora podujatia, organizátor podujatia ihneď preruší podujatie alebo ukončí podujatie podľa športových pravidiel a bezodkladne požiada o pomoc Policajný zbor; ak ide o rizikové podujatie, organizátor podujatia písomne požiada o pomoc veliteľa bezpečnostného opatrenia Policajného zboru, ktorý sa počas rizikového podujatia zdržiava v riadiacej miestnosti športového zariadenia, ak je zriadená. Organizátor podujatia môže požiadať Policajný zbor o pomoc aj vtedy, ak sa účastníci podujatia po ukončení podujatia pokojne nerozídu.“ Zákon teda upravuje vzťah medzi organizátorom podujatia a veliteľom bezpečnostného opatrenia Policajného zboru, a zároveň načrtáva očakávanie, že sa veliteľ bezpečnostného opatrenia Policajného zboru bude nachádzať v riadiacej miestnosti športového zariadenia (v tzv. „velíne“). Riadiaca miestnosť športového zariadenia musí byť v zmysle smerníc Slovenského futbalového zväzu na každom štadióne, pričom musí byť vybavená príslušnými komunikačnými zariadeniami, s kamerovým dohľadom na všetky vonkajšie a vnútorné priestory štadióna a s najlepším možným priamym výhľadom na všetky sektory štadióna (odporúča sa riadiacu miestnosť umiestniť v hornej časti tribúny). ²⁵ Pri výkone bezpečnostných opatrení je riešený aj vzťah Policajného zboru k bezpečnostnému manažérovi, ktorým je odborne spôsobilý usporiadateľ, ktorého organizátor podujatia určil, aby organizoval a riadil činnosť usporiadateľskej služby, pripravoval, riadil, vykonával a vyhodnocoval bezpečnostné opatrenia na mieste konania podujatia. Bezpečnostného manažéra môžeme chápať ako článok systému zabezpečujúci súčinnosť usporiadateľskej služby s Policajným zborom.

Azda najdôležitejšie kompetencie plynú Policajnému zboru z § 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prípade, ak na podujatí alebo v súvislosti s podujatím hrozí bezprostredné nebezpečenstvo narušenia verejného poriadku alebo je ohrozená bezpečnosť, život alebo zdravie účastníkov podujatia, Policajný zbor môže toto podujatie zakázať alebo vylúčiť účastníka podujatia z účasti na podujatí. Policajný zbor je taktiež oprávnený bez označenia monitorovaných priestorov vyhotovovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy z prípravy alebo priebehu podujatia. Táto právomoc sa vzťahuje aj na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov z premiestňovania sa účastníkov podujatia, ako aj iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku súvisiacich s podujatím. Policajný zbor môže uzatvoriť s organizátorom podujatia písomnú dohodu.

Posledným z trojice právnych predpisov, ktoré ovplyvňujú plánovanie, organizáciu a výkon bezpečnostných opatrení je zákon Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje usporadovanie verejných kultúrnych podujatí (divadelných predstavení, koncertov, výstavy diel výtvarných umení, festivalov a podobne). Obdobne ako aj pri športových podujatiach aj pri kultúrnych podujatiach sa za podujatie považuje za verejnosti prístupné, ak sa koná pre individuálne neurčených návštevníkov. Hoci zákon priamo neurčuje povinnosti pre Policajný zbor ale vymedzuje len vzťahy medzi obcou a usporiadateľom, aj v prípade verejných kultúrnych podujatí môže dôjsť k situácii, ktorá si bude vyžadovať prípravu bezpečnostných opatrení zo strany Policajného zboru.

Záver

Právo zhromažďovať sa je jedným z výdobytkov občianskej spoločnosti a demokracie. Dôkazom toho je jeho zakotvenie vo Všeobecnej deklarácií ľudských práv a v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo sa odzrkadlilo aj na právnej úprave v Slovenskej republike. Dôležitosť tohto práva je možné vyčítať z judikatúry, z rozhodovacej činnosti súdov. V budúcnosti vidíme predpoklad rozvoja problematiky kooperácie Policajného zboru a ostatných subjektov v rámci verejnej moci, či subjektov v rámci zhromažďovacieho práva. Pre Policajný zbor vidíme možnosť rozvíjať túto problematiku z hľadiska interných predpisov v oblasti bezpečnostných opatrení, či edukácii príslušníkov Policajného zboru v oblasti zhromaždovacieho práva. Pre bezpečnostné vedy vidíme prínos rozpracovania tejto témy v možnosti ďalšieho skúmania a nastavovania hraníc medzi zabezpečovaním verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a nezasahovania do zhromažďovacieho práva.

Autor: PhDr. JUDr. Ondrej Blažek

Literatúra
BALGA, J. Policajná správa a policajné právo. In: Racionalizácia verejnej správy. Hodonín: Európsky ústav práva a soudního inženýrství, Česká republika, 2019. s. 57. ISBN 978-80-906601-8-2.

BUZALKA, J. Teória bezpečnostných rizík. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2012. s. 37. ISBN 978-80-8054-547-5.

Dôvodová správa – Všeobecná časť k zákonu č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Dôvodová správa k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 468/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.

HAŠANOVÁ, J., DUDOR, L. Základy správneho práva. Plzeň: Aleš Čeněk, s. r. o., 2019. s. 197. ISBN 978-80-7380-757-3.

Nález Ústavného súdu SR z 30. marca 2004, sp. zn. I. ÚS 193/03-35.

SEPEŠI, P., LETKO, J. Informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach, základný nástroj prevencie diváckeho násilia alebo príspevok SFZ k dosiahnutiu spoločného cieľa. In: ucps.sk. Dostupné aj online na WWW (09.03.2022, 09:54): http://www.ucps.sk/ODBORNA_VEREJNA_DISKUSIA___INFORMACNY_SYSTEM_O_BEZPE…

Smernica Slovenského futbalového zväzu o infraštruktúre štadiónov 2018. Dostupná aj online na WWW (09.03.2022, 11:52): http://www.ucps.sk/Smernica_SFZ_o_infrastrukture_stadionov_2018

Ústava Slovenskej republiky.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov.

¹ Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Zb. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
² BALGA, J. Policajná správa a policajné právo. In: Racionalizácia verejnej správy. Hodonín: Európsky ústav práva a soudního inženýrství, Česká republika, 2019. s. 57.
³ BUZALKA, J. Teória bezpečnostných rizík. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2012. s. 37..
⁴ Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.
⁵ § 1 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.
⁶ Nález Ústavného súdu SR z 30. marca 2004, sp. zn. I. ÚS 193/03-35.
⁷ Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
⁸ Nález Ústavného súdu SR z 30. marca 2004, sp. zn. I. ÚS 193/03-35.
⁹ HAŠANOVÁ, J., DUDOR, L. Základy správneho práva. Plzeň: Aleš Čeněk, s. r. o., 2019. s. 197. ISBN 978-80-7380-757-3.
¹⁰ Dôvodová správa k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 468/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.
¹¹ § 6 ods. 5 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v
¹² § 6 ods. 5 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.
¹³ § 8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.
¹⁴ § 6 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.
¹⁵ § 14 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.
¹⁶ § 14a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.
¹⁷ Dôvodová správa k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 468/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.
¹⁸ § 6 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.
¹⁹ § 7 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.
²⁰ § 1 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
²¹ SEPEŠI, P., LETKO, J. Informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach, základný nástroj prevencie diváckeho násilia alebo príspevok SFZ k dosiahnutiu spoločného cieľa. In: ucps.sk. Dostupné aj online na WWW (09.03.2022, 09:54): http://www.ucps.sk/ODBORNA_VEREJNA_DISKUSIA___INFORMACNY_SYSTEM_O_BEZPE…
²² § 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
²³ Dôvodová správa – Všeobecná časť k zákonu č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
²⁴ Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových
²⁵ Smernica Slovenského futbalového zväzu o infraštruktúre štadiónov 2018. Dostupná aj online na WWW (09.03.2022, 11:52): http://www.ucps.sk/Smernica_SFZ_o_infrastrukture_stadionov_2018