Analysis of the Implementation of Rescue Operations and Other Measures by Public Administration Authorities during Crisis Situations in the Bratislava Region in 2020–2025

Abstrakt: Predkladaná vedecká práca sa zaoberá analýzou realizácie záchranných prác a ďalších opatrení orgánmi verejnej správy počas krízových situácií v Bratislavskom kraji v rokoch 2020 až 2025. Cieľom práce je identifikovať, aké typy záchranných prác a opatrení boli v skúmanom období realizované, aká bola ich funkčná štruktúra, ako sa menili v závislosti od povahy mimoriadnej udalosti alebo mimoriadnej situácie a do akej miery bol výkon verejnej správy determinovaný špecifickým bezpečnostným profilom Bratislavského kraja. Práca je koncipovaná ako kvalitatívno-kvantitatívny empirický výskum interdisciplinárnej povahy na rozhraní správneho práva, civilnej ochrany obyvateľstva, krízového riadenia a bezpečnostných štúdií. Metodologicky vychádza najmä z obsahovej analýzy dokumentov, deskriptívnej, analytickej, syntetickej a komparatívnej metódy. Empirickú bázu výskumu tvoria predovšetkým pravidelné informácie informačnej služby civilnej ochrany obyvateľstva a podklady okresného úradu v sídle kraja v Bratislave. Výsledky výskumu potvrdzujú, že Bratislavský kraj sa v skúmanom období profiloval najmä ako priestor urbanizovaných, technicko-bezpečnostných a infraštruktúrnych rizík, pričom popri lokálnych mimoriadnych udalostiach bol výrazne ovplyvnený aj celoslovenskými mimoriadnymi situáciami, osobitne pandémiou COVID-19, prílevom cudzincov a veterinárno-bezpečnostným režimom. Výskum zároveň ukazuje, že záchranné práce orgánov verejnej správy nemali iba bezprostredný zásahový charakter, ale často nadobúdali aj dlhodobý stabilizačný, organizačný a manažérsky rozmer. Práca tým prispieva k poznaniu praktického výkonu verejnej správy počas krízových situácií v metropolitnom priestore a poukazuje na potrebu chápať krízové riadenie ako kontinuálnu adaptívnu správu rizika.
Kľúčové slová: záchranné práce, krízová situácia, mimoriadna udalosť, mimoriadna situácia, verejná správa, civilná ochrana obyvateľstva, Bratislavský kraj, krízové riadenie

Abstract: The present scientific paper analyses the implementation of rescue operations and other measures carried out by public administration authorities during crisis situations in the Bratislava Region between 2020 and 2025. The aim of the paper is to identify which types of rescue operations and measures were implemented during the examined period, what their functional structure was, how they changed depending on the nature of the emergency event or emergency situation, and to what extent the performance of public administration was determined by the specific security profile of the Bratislava Region. The paper is conceived as a qualitative–quantitative empirical study of an interdisciplinary nature situated at the intersection of administrative law, civil protection of the population, crisis management, and security studies. Methodologically, it is primarily based on document content analysis, as well as descriptive, analytical, synthetic, and comparative methods. The empirical basis of the research consists mainly of regular reports of the Civil Protection Information Service and materials provided by the District Office at the seat of the region in Bratislava. The research findings confirm that during the examined period the Bratislava Region was primarily characterized as an area of urbanized, technical-security, and infrastructural risks. Alongside local emergency events, it was also significantly influenced by nationwide emergency situations, particularly the COVID-19 pandemic, the influx of foreign nationals, and the veterinary-security regime related to foot-and-mouth disease. The research further shows that rescue operations carried out by public administration authorities did not have only an immediate intervention character but often also acquired a long-term stabilizing, organizational, and managerial dimension. The paper thus contributes to understanding the practical performance of public administration during crisis situations in a metropolitan environment and highlights the need to perceive crisis management as a continuous adaptive form of risk governance.
Keywords: rescue operations, crisis situation, emergency event, emergency situation, public administration, civil protection of the population, Bratislava Region, crisis management

Úvod a metodológia práce

Záchranné práce predstavujú v zmysle zákona o civilnej ochrane obyvateľstva¹ činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na odsun osôb a majetku z ohrozených alebo z postihnutých priestorov. Súčasťou záchranných prác sú činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti a vytvorenie podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.

V našej vedeckej práci sa zameriame na výskum mimoriadnych udalostí a mimoriadnych situácií, ktoré sa vyskytli v rokoch 2020 až 2025 a ktoré si vyžiadali výkon záchranných prác, pričom výskum bude orientovaný len na územie Bratislavského kraja ako správneho celku Slovenskej republiky. ²Záchranné práce budú identifikované na podklade pravidelných informácií, ktoré zhromažďuje informačná služba civilnej ochrany obyvateľstva. ³ „Podstatou informačného systému v civilnej ochrane je získavať, spracovávať a poskytovať informácie na ich zužitkovanie príslušnými kompetentnými subjektmi a to čo najskôr, v potrebnom rozsahu a vo vhodnej forme.“ ⁴Jednotlivé informácie boli zabezpečované prostredníctvom pracovísk informačných miest informačnej služby civilnej ochrany obyvateľstva. „Tieto pracoviská informačných miest sa nachádzajú na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, Sekcii krízového riadenia, okresnom úrade v sídle kraja, okresnom úrade, v samosprávnom kraji, v obciach, v právnických osobách a fyzických osobách - podnikateľov.“ ⁵Zvyčajne sa zber informácií vykonáva v súlade s Vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 388/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečovanie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany v znení neskorších predpisov.

Prameňom nášho skúmania sú pravidelné informácie, ktoré predkladá informačné miesto okresný úrad v sídle kraja v Bratislave v zmysle § 7 ods. 3 písm. d) vyhlášky o podrobnostiach na zabezpečovanie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany v znení neskorších predpisov.

Objektom skúmania je výkon verejnej správy pri zvládaní krízových situácií v Bratislavskom kraji v rokoch 2020–2025.

Predmetom skúmania sú konkrétne opatrenia, nástroje a záchranné práce realizované orgánmi verejnej správy pri mimoriadnych udalostiach a mimoriadnych situáciách. ⁶Pravidelné informácie okresných úradov a obcí predstavujú pramennú a empirickú bázu výskumu. V rokoch 2020 až 2025 čelil systém krízového riadenia v Slovenskej republike viacerým výzvam, pričom najviac medializovanými výzvami bolo šírenie celosvetového ochorenia, ktoré ohrozovalo verejné zdravie (COVID-19) a následne prílev cudzincov, ktorý nastal v súvislosti s eskaláciou vojenského konfliktu na východe Ukrajiny. Tieto krízy právom zapĺňali mediálny priestor v Slovenskej republike, no ostatná činnosť orgánov krízového riadenia išla kvôli tomuto obdobiu do úzadia. Napriek tomu, orgány civilnej ochrany obyvateľstva aj orgány krízového riadenia riešili lokálne mimoriadne udalosti, počas ktorých sa neraz vykonávali náročné záchranné práce (napríklad počas povodní v septembri 2024).

Orgány krízového riadenia aj civilnej ochrany sú orgánmi verejnej správy a mnohé z nich sú aj štátne orgány. ⁷Štátne orgány realizujú štátnu moc, ktorá „garantuje zaistenie organizácie a vnútornej harmonizácie činnosti systémov zabezpečujúcich chod štátu rozvojom odbornej prípravy a finančnej kapacity pre pracovníkov, či príslušníkov orgánov verejnej správy.“ ⁸ Balga uvádza, že „Organizácia verjenomocenského života zahrňuje najviac činností, ktoré považujeme za odvetvie vnútornej správy krajiny ako systém organizácie dopravy,... Nemôžeme zabúdať taktiež na riešenie krízových situácií s mobilizáciou prostriedkov pri riešení živelných pohrôm, prírodných katastrof, požiarov, či hromadných dopravných nehôd.“ ⁹ Na orgány krízového riadenia sú preto kladené minimálne všetky požiadavky v takej kvalite, ako sú kladené na orgány verejnej správy pri organizácii verejnomocenského života. Pre orgány realizujúce záchranné práce sú záväzné princípy činnosti verejnej správy. „Ide o všeobecne uznávané pravidlá, ktoré sa nespochybňujú, a preto sa svojim charakterom približujú k záväzným prameňom správneho práva.“ ¹⁰

Cieľom predkladanej vedeckej práce je analyzovať realizáciu záchranných prác a ďalších opatrení orgánmi verejnej správy počas krízových situácií v Bratislavskom kraji v rokoch 2020 až 2025. Práca vychádza z toho, že objektom skúmania je výkon verejnej správy pri zvládaní krízových situácií v uvedenom časovom a územnom rámci, pričom predmetom skúmania sú konkrétne opatrenia, nástroje a záchranné práce realizované pri mimoriadnych udalostiach a mimoriadnych situáciách. Empirickú bázu výskumu tvoria najmä pravidelné informácie informačnej služby civilnej ochrany obyvateľstva a podklady okresného úradu v sídle kraja v Bratislave.

Hlavným cieľom práce je identifikovať, aké typy záchranných prác a opatrení boli v skúmanom období realizované, aká bola ich funkčná štruktúra, ako sa menili v závislosti od povahy mimoriadnej udalosti alebo mimoriadnej situácie a do akej miery bol výkon verejnej správy determinovaný špecifickým bezpečnostným profilom Bratislavského kraja. Z textu práce zároveň vyplýva, že Bratislavský kraj sa v rokoch 2020 až 2025 profiloval prevažne ako priestor urbanizovaných, technicko-bezpečnostných a infraštruktúrnych rizík, pričom v niektorých obdobiach bol výrazne ovplyvnený aj celoslovenskými mimoriadnymi situáciami, ako boli pandémia COVID-19, prílev cudzincov a neskôr aj veterinárno-bezpečnostný režim slintačky a krívačky.

Popri hlavnom cieli možno vymedziť aj parciálne ciele práce. Týmito sú najmä zmapovanie mimoriadnych udalostí a mimoriadnych situácií v Bratislavskom kraji v rokoch 2020 až 2025, identifikácia konkrétnych druhov záchranných prác vykonávaných orgánmi verejnej správy, komparácia jednotlivých rokov z hľadiska bezpečnostného profilu kraja a napokon formulovanie záverov o tom, či výkon verejnej správy v krízových situáciách mal prevažne reaktívny, stabilizačný alebo dlhodobo manažérsky charakter. Tento cieľový rámec korešponduje s tým, že skúmané obdobie nebolo homogénne, ale vykazovalo prechod od prevažne technicko-bezpečnostného modelu ohrozenia k viacúrovňovej krízovej kumulácii a následne späť k metropolitnému profilu rizík.

Predkladaná práca je koncipovaná ako kvalitatívno-kvantitatívny empirický výskum interdisciplinárnej povahy, situovaný na rozhraní správneho práva, civilnej ochrany obyvateľstva, krízového riadenia a bezpečnostných štúdií. Metodologicky ide o aplikovaný výskum, pretože nesleduje len teoretické uchopenie pojmov, ale predovšetkým praktickú realizáciu záchranných prác a ďalších opatrení orgánmi verejnej správy v konkrétnom regionálnom prostredí. Výskum je zároveň retrospektívny, keďže analyzuje už uzavreté obdobie rokov 2020 až 2025. „Štúdium dokumentov je špecifická výskumná metóda, ktorá umožňuje skúmať problémy retrospektívne, tzn. Skúmať predovšetkým tie problémy, ktoré sa odohrali, resp. boli zaregistrované i inej dobe a na inom mieste než sa momentálne nachádza výskumník.“ ¹¹Výskum je aj regionálne orientovaný, pretože sa viaže na územie Bratislavského kraja ako správneho celku Slovenskej republiky.

Základnou výskumnou metódou je obsahová analýza dokumentov. Jej predmetom sú pravidelné informácie informačnej služby civilnej ochrany obyvateľstva, ktoré zhromažďujú a poskytujú informačné miesta na rôznych úrovniach verejnej správy, pričom v práci sa osobitne vychádza z pravidelných informácií predkladaných okresným úradom v sídle kraja v Bratislave. Táto metóda umožňuje identifikovať druh mimoriadnej udalosti alebo mimoriadnej situácie, určiť právny a organizačný rámec jej riešenia, zistiť, aké opatrenia a záchranné práce boli vykonané, a následne tieto zistenia systematicky porovnať. Význam tejto metódy spočíva aj v tom, že analyzovaný materiál zachytáva reálnu rozhodovaciu a výkonnú činnosť orgánov verejnej správy v krízových situáciách.

Doplňujúcimi metódami sú deskriptívna metóda, analytická metóda, syntetická metóda a komparatívna metóda. Deskriptívna metóda sa uplatňuje pri systematickom opise jednotlivých mimoriadnych udalostí a mimoriadnych situácií v skúmaných rokoch. Analytická metóda umožňuje rozložiť skúmaný jav na jednotlivé prvky, teda oddeliť povahu ohrozenia, právny režim, zúčastnené orgány, typ zásahu a jeho funkciu. Syntetická metóda následne slúži na formulovanie všeobecnejších záverov o charaktere výkonu verejnej správy v Bratislavskom kraji počas jednotlivých kríz. Komparatívna metóda umožňuje porovnať jednotlivé roky, jednotlivé typy krízových situácií, ako aj rozdiely medzi krátkodobými mimoriadnymi udalosťami a dlhodobejšími mimoriadnymi situáciami. Tento prístup je opodstatnený najmä preto, že v texte práce sa opakovane ukazuje odlišnosť medzi krátkodobým operačným charakterom mimoriadnych udalostí a právno-organizačným, často dlhodobým charakterom mimoriadnych situácií.

Metodológia práce zároveň vychádza z klasifikačného postupu, prostredníctvom ktorého možno záchranné práce a ďalšie opatrenia funkčne roztriediť. Hoci samotná práca je založená predovšetkým na analytickom spracovaní udalostí podľa rokov a typov ohrozenia, jej výskumný potenciál spočíva aj v možnosti odvodiť z dokumentovaných zásahov všeobecnejšie typy činností verejnej správy, napríklad monitorovacie, organizačné, technické, logistické či expertízne činnosti. Takéto funkčné triedenie je dôležité preto, že umožňuje prekročiť čisto kronikársky opis udalostí a posunúť výskum k vedeckému vysvetleniu toho, aké formy výkonu verejnej správy dominovali pri rôznych druhoch kríz.

Z hľadiska spracovania údajov práca kombinuje kvalitatívny a jednoduchý kvantitatívny prístup. Kvalitatívna rovina spočíva v interpretácii obsahu situačných správ, právnych režimov a vecnej povahy zásahov. Kvantitatívna rovina spočíva v evidencii výskytu konkrétnych druhov udalostí a opatrení v jednotlivých rokoch, čo umožňuje porovnať intenzitu a štruktúru bezpečnostnej záťaže v skúmanom období. Tento metodologický rámec je primeraný cieľu práce, keďže skúmaný jav nemožno vyčerpávajúco uchopiť len čisto normatívne alebo len čisto štatisticky; adekvátnym riešením je preto kombinácia právnej interpretácie, obsahovej analýzy a komparácie empirického materiálu.

Mimoriadne udalosti a mimoriadne situácie v Bratislavskom kraji v rokoch 2020 až 2025

Skôr ako dôjde k skúmaniu záchranných prác a opatrení realizovaných v Bratislavskom kraji v skúmanom období, bude pre nás podstatné zmapovať obdobie skúmaných rokov 2020 až 2025 z hľadiska výskytu incidentov, udalostí, mimoriadnych udalostí a mimoriadnych situácií. Incidenty a udalosti je potrebné chápať v rovine negatívneho vymedzenia voči mimoriadnym udalostiam a mimoriadnym situáciám. Incidenty a udalosti sú na účely tejto vedeckej práce chápané ako negatívne neočakávané javy, ktoré mali akýkoľvek dopad na bezpečnosť, no nie je možné ich klasifikovať ako mimoriadne udalosti alebo mimoriadnu situáciu v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Je zrejmé, že mnohé z nich sú latentné pre bezpečnostné zložky a preto ich uvádzanie v jednotlivých rokoch netreba ani zďaleka vnímať ako ich úplný výpočet - ale iba ako ilustračný podklad k bezpečnostnej situácií v Bratislavskom kraji. Podstatnými sú mimoriadne udalosti a následne vyhlásené mimoriadne situácie. Mimoriadnou udalosťou chápeme živelné pohromy, havárie, katastrofy, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa, smogová situácia, narušenie dodávok tepla, nežiaduci výskyt medveďa hnedého, hromadný prílev cudzincov na územie Slovenskej republiky alebo teroristický útok. ¹²Mimoriadnou situáciou rozumieme obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva a počas ktorej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. ¹³ Dôležitá skutočnosť tkvie v tom, že nie každá mimoriadna udalosť je zároveň aj mimoriadnou situáciou, ale každá mimoriadna situácia musela byť vyhlásená na základe vzniku mimoriadnej udalosti.

Mimoriadne udalosti a mimoriadne situácie v Bratislavskom kraji v roku 2020

Rok 2020 predstavoval v podmienkach Bratislavského kraja osobitné obdobie z hľadiska krízového riadenia, keď sa na území kraja súbežne prejavovali jednak individuálne mimoriadne udalosti lokálneho rozsahu, jednak plošne pôsobiaca mimoriadna situácia celoslovenského významu. Z hľadiska charakteru ohrození možno konštatovať, že pre Bratislavský kraj boli typické najmä udalosti mestského, technického a bezpečnostného charakteru, predovšetkým požiare, poplašné správy, nálezy neznámych látok a úniky potenciálne nebezpečných látok. Zásadný význam však mala predovšetkým mimoriadna situácia vyhlásená v súvislosti s pandémiou COVID-19, keď vláda Slovenskej republiky dňa 12. marca 2020 o 6.00 hod. vyhlásila mimoriadnu situáciu na celom území Slovenskej republiky, teda aj na území Bratislavského kraja. V nasledujúcich mesiacoch bol tento režim dopĺňaný ďalšími núdzovými opatreniami a obmedzeniami, ktoré podstatne ovplyvnili fungovanie orgánov verejnej správy, bezpečnostných zložiek aj bežného života obyvateľstva. Osobitnú pozornosť si zasluhuje skutočnosť, že v Bratislavskom kraji popri pandemickej mimoriadnej situácii (ohrozenie verejného zdravia II. stupňa) pretrvávali aj staršie, územne viazané mimoriadne situácie zosuvového charakteru.

V prehľadoch aktuálne vyhlásených mimoriadnych situácií sa počas roka 2020 opakovane uvádzala mimoriadna situácia v mestskej časti Bratislava – Devín, vyhlásená 3. júla 2016 v dôsledku zosuvu pôdy a vyvrátených stromov na Štítnej ulici, ako aj mimoriadna situácia v mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, pôvodne vyhlásená 7. apríla 2017. Pri Karlovej Vsi je pritom výslovne uvedené, že pôvodná mimoriadna udalosť bola síce ukončená 24. januára 2019, avšak mimoriadna situácia trvala naďalej z dôvodu novej mimoriadnej udalosti vzniknutej 13. januára 2019. To potvrdzuje, že bezpečnostná situácia v kraji nebola v roku 2020 determinovaná iba novými incidentmi, ale aj dlhodobo pretrvávajúcimi svahovými deformáciami a ich následkami.

V prvých mesiacoch roka 2020 sa v Bratislavskom kraji evidovali najmä izolované mimoriadne udalosti predovšetkým požiarneho charakteru. V januári bola zaznamenaná poplašná správa v Bratislave, požiar bytu v mestskej časti Staré Mesto a následne ďalšia poplašná správa v Bratislave. Vo februári pribudla dopravná nehoda dvoch osobných vozidiel v obci Pernek a poplašná správa v Marianke. Už tieto udalosti naznačujú, že región mal v sledovanom období profilovaný skôr ako priestor s koncentráciou urbanizovaných a inštitucionálnych rizík než ako priestor dominovaný rozsiahlymi prírodnými katastrofami.

Zlomovým momentom bol marec 2020, keď sa ku klasickým lokálnym mimoriadnym udalostiam pridalo šírenie ochorenia, ktoré ohrozovalo verejné zdravie - COVID-19. V Bratislavskom kraji bol v tomto období evidovaný aj nález neznámeho prášku v Bratislave, avšak z hľadiska závažnosti pre riadenie bezpečnosti mal neporovnateľne väčší význam prechod do režimu celoštátnej mimoriadnej situácie. Tá vytvorila nový normatívny a organizačný rámec pre činnosť orgánov krízového riadenia, zdravotníckych zariadení, orgánov verejnej správy a integrovaného záchranného systému.

V apríli bol v Dunajskej Lužnej zaznamenaný nález bielej kryštalickej látky, ktorá bola následne identifikovaná ako chlorid sodný bez chemického alebo radiačného nebezpečenstva. V máji sa v kraji objavila poplašná správa v podobe nástražného výbušného systému na súdoch v mestskej časti Petržalka. V druhej polovici roka 2020 sa charakter evidovaných udalostí v Bratislavskom kraji zásadne nemenil. V auguste sa v Bratislave objavila udalosť vedená ako meranie radiácie Kontrolným chemickým laboratóriom civilnej ochrany (známe pod skratkou „KCHL CO“), zaradená medzi úniky nebezpečných látok.

V septembri bol v lokalite Miloslavov riešený únik neznámej zapáchajúcej látky, pričom vyhodnotenie zásahu upozornilo, že bez realizácie zásadných bezpečnostno-technických opatrení môže dochádzať k ďalšiemu znečisťovaniu životného prostredia s možným vážnym dopadom na zdravie obyvateľov. V novembri boli v kraji evidované dve významnejšie udalosti, a to únik neznámej látky v Dunajskej Lužnej a požiar v Bratislave; v prípade Dunajskej Lužnej bolo zistené, že zápach spôsobovala zmes prchavých látok, v ktorej prevládal toluén. V decembri bol následne zaznamenaný ďalší požiar v Bratislave. ¹⁴

Na základe uvedeného možno uzavrieť, že rok 2020 bol v Bratislavskom kraji charakteristický prevažne výskytom technických, chemických, požiarnych a iných bezpečnostných incidentov lokálneho rozsahu, ktoré boli zároveň prekryté a systémovo determinované celoslovenskou mimoriadnou situáciou spôsobenou pandémiou COVID-19. Špecifikom kraja bolo, že popri nových udalostiach tu pretrvávali aj dlhodobé mimoriadne situácie zosuvového charakteru na území hlavného mesta. Bratislavský kraj tak v roku 2020 predstavoval priestor, v ktorom sa stretávali tradičné mestské bezpečnostné riziká s dlhodobými územnými problémami a s bezprecedentnou zdravotno-bezpečnostnou krízou celoštátneho dosahu.
Mimoriadne udalosti a mimoriadne situácie v Bratislavskom kraji v roku 2021

Rok 2021 bol v podmienkach Bratislavského kraja charakteristický súbehom trvajúcich mimoriadnych situácií a viacerých mimoriadnych udalostí prevažne mestského, technického a iného bezpečnostného charakteru. Na rozdiel od regiónov Slovenska, v ktorých sa v sledovanom období výraznejšie prejavili povodne, snehové kalamity alebo nové svahové deformácie, profil Bratislavského kraja bol determinovaný najmä udalosťami viazanými na urbanizované prostredie hlavného mesta a jeho zázemia, teda najmä únikmi nebezpečných látok, požiarmi, poplašnými správami, dopravnými nehodami a ďalšími incidentmi zasahujúcimi verejný poriadok a technickú bezpečnosť. Tento trend je zreteľný z evidovaných udalostí v Bratislave, Stupave, Rusovciach či Budmericiach, ktoré počas roka 2021 tvorili podstatnú časť regionálne zaznamenaných mimoriadnych udalostí.

Z hľadiska mimoriadnych situácií bol Bratislavský kraj aj v roku 2021 naďalej ovplyvnený predovšetkým celoslovenskou mimoriadnou situáciou vyhlásenou v súvislosti s pandémiou koronavírusu, ktorá bola vedená pre všetky okresy Slovenskej republiky od 12. marca 2020 o 6.00 hod. Popri nej sa v prehľadoch všetkých aktuálne vyhlásených mimoriadnych situácií aj naďalej nachádzali dve dlhodobo trvajúce zosuvové mimoriadne situácie na území Bratislavy, a to v mestskej časti Devín, vyhlásená 3. júla 2016 o 18.00 hod., a v mestskej časti Karlova Ves, vyhlásená 7. apríla 2017 o 12.00 hod. Tieto údaje potvrdzujú, že bezpečnostná situácia v Bratislavskom kraji nebola v roku 2021 utváraná iba novými incidentmi, ale aj pretrvávajúcimi územnými a zdravotno-bezpečnostnými režimami, ktoré vytvárali stabilný rámec pre činnosť orgánov krízového riadenia.

V rovine konkrétnych mimoriadnych udalostí sa už v prvých mesiacoch roka prejavil typický mestský a technicko-bezpečnostný charakter regionálnych rizík. Vo februári 2021 bol v Bratislave, mestskej časti Rusovce, evidovaný únik nebezpečnej látky, ktorý trval od 1. februára do 11. februára 2021. V apríli nasledovala poplašná správa v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto, a v máji sa v prehľadoch výjazdov zložiek civilnej ochrany objavil požiar v sklade pneumatík v Bratislave. Tieto udalosti poukazujú na skutočnosť, že v Bratislavskom kraji dominovali najmä incidenty vyžadujúce koordináciu záchranných, bezpečnostných a odborných zložiek v podmienkach vysoko urbanizovaného prostredia.

V ďalšom priebehu roka sa tento profil ešte zvýraznil. V júni 2021 bol v okrese Pezinok, v obci Budmerice, zaznamenaný požiar skládky nebezpečného odpadu a v okrese Malacky, v meste Stupava, dopravná nehoda auta s kamiónom na diaľnici. Júl 2021 priniesol viacero udalostí bezpečnostného charakteru, a to nástražný výbušný systém na okresnom súde v Bratislave, nález leteckej bomby v Bratislave, dopravnú nehodu v Bratislave a tiež narušenie verejného poriadku.

V októbri boli v kraji evidované ďalšie významné technické a bezpečnostné udalosti, konkrétne únik chlóru v technickej miestnosti bazénu v Bratislave, opätovný požiar skládky nebezpečného odpadu v Budmericiach, požiar bytu v Bratislave, únik plynu v Karlovej Vsi a zároveň aj poplašná správa na súdoch vedená pre celé územie Slovenskej republiky. December uzatvoril rok nástražným výbušným systémom v Stupave a ropnou škvrnou na hladine potoka v Bratislave. Uvedená skladba udalostí jednoznačne svedčí o tom, že v Bratislavskom kraji v roku 2021 prevažovali technologické, environmentálne, požiarne a bezpečnostné incidenty nad prírodnými katastrofami plošného rozsahu. ¹⁵

Na základe uvedeného možno uzavrieť, že Bratislavský kraj v roku 2021 predstavoval špecifický priestor, v ktorom sa prelínali tri základné roviny bezpečnostnej záťaže. Prvou bola dlhodobo trvajúca mimoriadna situácia celoštátneho rozsahu (COVID-19), druhou pretrvávanie starších zosuvových mimoriadnych situácií na území hlavného mesta a treťou séria nových mimoriadnych udalostí prevažne mestského a technicko-bezpečnostného charakteru. Z pohľadu vedeckého hodnotenia preto možno konštatovať, že krízové riadenie v Bratislavskom kraji bolo v roku 2021 orientované predovšetkým na zvládanie urbanizovaných rizík v prostredí hlavného mesta a jeho zázemia, pričom prírodné mimoriadne udalosti nepredstavovali v regionálnom profile dominantný faktor.

Mimoriadne udalosti a mimoriadne situácie v Bratislavskom kraji v roku 2022

Rok 2022 predstavoval v podmienkach Bratislavského kraja obdobie, v ktorom sa mimoriadne udalosti a mimoriadne situácie prejavovali predovšetkým v podobe urbanizovaných, technicko-bezpečnostných a čiastočne humanitárnych rizík. Na rozdiel od niektorých iných krajov Slovenskej republiky nebol Bratislavský kraj v sledovanom roku profilovaný dominantne povodňami, snehovými kalamitami alebo novými rozsiahlymi zosuvmi pôdy, ale najmä požiarmi, poplašnými správami, nálezmi neznámych látok, únikmi plynu a iných nebezpečných látok, ako aj udalosťami viazanými na bezpečnosť obyvateľstva v mestskom prostredí. Už z mesačných situačných správ¹⁶ vyplýva, že regionálny rizikový profil bol koncentrovaný najmä na územie hlavného mesta a jeho bezprostredného zázemia, teda na priestor s vysokou mierou urbanizácie, koncentrácie inštitúcií a intenzívnej dopravnej a technickej infraštruktúry. Z hľadiska mimoriadnych situácií bol rok 2022 v Bratislavskom kraji determinovaný predovšetkým celoštátnymi režimami.

V prehľadoch aktuálne vyhlásených mimoriadnych situácií sa aj v roku 2022 naďalej uvádzala mimoriadna situácia z dôvodu pandémie koronavírusu, vedená pre celé územie Slovenskej republiky od 12. marca 2020 o 6.00 hod. Zároveň pribudla ďalšia mimoriadna situácia celoštátneho dosahu, a to z dôvodu prílevu vojnových utečencov z Ukrajiny, evidovaná od 26. februára 2022 o 12.00 hod. Tento humanitárny rozmer predstavoval novú kvalitatívnu vrstvu krízového riadenia, ktorá sa bezprostredne dotýkala aj Bratislavského kraja ako priestoru s vysokou koncentráciou dopravných uzlov, štátnych orgánov a prijímacích kapacít. Súčasne v dlhodobých prehľadoch aktuálne vyhlásených mimoriadnych situácií pretrvávala aj staršia zosuvová mimoriadna situácia v mestskej časti Bratislava – Devín, vyhlásená 3. júla 2016 o 18.00 hod., čo svedčí o tom, že bezpečnostný profil kraja bol aj v roku 2022 formovaný nielen novými incidentmi, ale aj dlhodobo neuzavretými územnými problémami.

Na úrovni konkrétnych mimoriadnych udalostí sa rok začal bezpečnostne ladeným incidentom, keď bol v januári 2022 v meste Stupava evidovaný nástražný výbušný systém. Už tento záznam naznačuje, že aj v roku 2022 zostával Bratislavský kraj priestorom, v ktorom mali významné miesto poplašné správy a bezpečnostné zásahy. V marci 2022 následne došlo v Bratislave k požiaru parkovacieho domu, ktorý predstavoval jednu z najvýraznejších požiarnych udalostí v kraji v prvej polovici roka. V apríli 2022 sa tento technicko-bezpečnostný profil ešte viac zvýraznil. V Bratislave bol evidovaný nástražný výbušný systém, následne nález neznámej látky a na konci mesiaca aj únik plynu. Takáto koncentrácia udalostí rôzneho charakteru, avšak v jednom urbanizovanom priestore, poukazuje na zvýšené nároky na koordináciu zásahových zložiek a na potrebu funkčného prepojenia bezpečnostných, záchranných a expertíznych kapacít civilnej ochrany. V máji sa v rámci Bratislavského kraja objavila aj mimoriadna udalosť v Malackách v podobe výbuchu s následným veľkým požiarom, pričom rozbory Kontrolného chemického laboratória civilnej ochrany v Nitre poukazovali na vysokú koncentráciu oxidu uhoľnatého v zasiahnutých priestoroch.

Ďalšou významnou udalosťou bol jún 2022, keď bol v Bratislave I - Starom Meste zaznamenaný požiar na 38. poschodí budovy. Táto udalosť je významná nielen z hľadiska intenzity samotného zásahu, ale aj ako ukážka špecifík veľkomestského krízového riadenia, kde sa mimoriadne udalosti odohrávajú v zložitých výškových a dopravne exponovaných podmienkach. ¹⁷ V júli 2022 bol následne v Bratislave evidovaný ďalší nástražný výbušný systém, tentoraz na ubytovni, a v tom istom období sa Bratislavského kraja funkčne dotýkali aj celoslovenské poplašné správy. Uvedené udalosti potvrdzujú, že bezpečnostný rozmer ostával v krajskom profile výrazne prítomný aj v druhej polovici roka.

Jesenné mesiace opätovne potvrdili dominanciu lokálnych technických a požiarnych udalostí nad prírodnými katastrofami. V októbri 2022 bol v Bratislave zaznamenaný požiar, v novembri 2022 únik nebezpečnej látky v obci Nová Dedinka v okrese Senec a v decembri 2022 požiar v panelákovom dome v Bratislave. Ide o typ udalostí, ktoré sú charakteristické skôr pre hustú zástavbu, vysokú koncentráciu obyvateľstva a prítomnosť rizikových technických a prevádzkových prvkov, než pre klasické prírodné ohrozenia plošného rozsahu. V tomto smere bol Bratislavský kraj v roku 2022 naďalej typickým príkladom regiónu, v ktorom je krízové riadenie orientované najmä na zvládanie technologických, environmentálnych a bezpečnostných incidentov v mestskom prostredí. ¹⁸ Na základe uvedeného možno uzavrieť, že rok 2022 bol v Bratislavskom kraji charakteristický súbehom troch základných rovín bezpečnostnej záťaže. Prvú rovinu tvorila pokračujúca mimoriadna situácia súvisiaca s COVID-19, druhú nová mimoriadna situácia súvisiaca s prílevom vojnových utečencov z Ukrajiny a tretiu séria lokálnych mimoriadnych udalostí prevažne požiarneho, chemicko-technického a bezpečnostného charakteru. Z vedeckého hľadiska preto možno Bratislavský kraj v roku 2022 hodnotiť ako región, v ktorom sa krízové riadenie koncentrovalo predovšetkým na urbanizované a inštitucionálne riziká, zatiaľ čo tradičné prírodné hrozby nepredstavovali dominantný faktor regionálneho bezpečnostného profilu.

Mimoriadne udalosti a mimoriadne situácie v Bratislavskom kraji v roku 2023

Z mesačných situačných správ vyplýva, že rok 2023 v Bratislavskom kraji bol z hľadiska mimoriadnych udalostí a mimoriadnych situácií opäť typický najmä mestským a technicko-bezpečnostným profilom rizík. Bratislavský kraj nepatril medzi regióny, v ktorých by dominovali povodne, veterné smršte alebo nové rozsiahle zosuvy pôdy; tie sa v roku 2023 sústreďovali skôr do východných, severných a stredných častí Slovenska. V Bratislavskom kraji sa naopak opakovali najmä požiare, poplašné správy, nálezy a úniky neznámych alebo nebezpečných látok, dopravné incidenty a technické poruchy infraštruktúry. Z hľadiska mimoriadnych situácií mal rok 2023 v Bratislavskom kraji dve odlišné fázy. V prvej polovici roka dominovali opatrenia proti šíreniu koronavírusu COVID-19 pre celé územie Slovenskej republiky. Súčasne sa v apríli 2023 v zozname aktuálne vyhlásených mimoriadnych situácií objavila aj nová mimoriadna situácia v Bratislave z dôvodu havárie vodovodného potrubia, vyhlásená 28. apríla 2023 o 15.00 hod. primátorom hlavného mesta Bratislava.

Druhá výrazná rovina mimoriadnych situácií sa objavila na jeseň 2023. V októbri a novembri sa v Bratislavskom kraji evidovala mimoriadna situácia z dôvodu zosilneného hromadného prílevu cudzincov, a to osobitne pre mesto Bratislava od 7. októbra 2023 o 9.00 hod. a zároveň pre všetky okresy Bratislavského kraja od 12. októbra 2023 o 13.00 hod. Tieto mimoriadne situácie boli následne v novembri odvolané, pričom pri Bratislave je v správe uvedené odvolanie 13. novembra 2023 o 12.00 hod. a pri celom kraji 6. novembra 2023 o 16.00 hod. To znamená, že rok 2023 už v Bratislavskom kraji neprinášal iba technické a bezpečnostné mimoriadne udalosti, ale aj migračno-humanitárny rozmer krízového riadenia s priamym dopadom na hlavné mesto a celý kraj.

Na úrovni mimoriadnych udalostí sa rok začal pomerne pokojne, ale už v januári 2023 bol v Bratislave zaznamenaný požiar, a vo februári 2023 aj požiar rodinného domu v Kráľovej pri Senci. Popri tom sa Bratislavského kraja dotýkali aj celoslovenské poplašné správy, keďže viaceré bombové hrozby boli vedené pre celé územie Slovenskej republiky. V marci 2023 sa v Bratislavskom kraji prejavil najmä bezpečnostný a chemicko-technický charakter rizík. Evidované bolo šírenie poplašnej správy v Bratislave a tiež prijatie podozrivej látky s neznámym obsahom v mestskej časti Staré Mesto. V tomto období teda nejde o prírodné ohrozenia, ale o udalosti vyžadujúce zásah bezpečnostných a špecializovaných zložiek v urbanizovanom prostredí. Apríl 2023 bol pre Bratislavský kraj mimoriadne dôležitý, pretože sa v ňom spojili mimoriadne udalosti aj vyhlásená mimoriadna situácia. V Bratislave bol zaznamenaný nález neznámej látky, následne únik nebezpečnej látky v Starom Meste a napokon aj prasknuté vodovodné potrubie v Bratislave, ktoré prerástlo do režimu mimoriadnej situácie. Z hľadiska krízového riadenia išlo o najvýznamnejší lokálny posun roka, pretože technická porucha infraštruktúry už neostala len jednotlivou udalosťou, ale bola právne a organizačne uchopená ako mimoriadna situácia.

V máji a júni 2023 pokračoval prevažne mestský a technický charakter mimoriadnych udalostí. V Malackách bola evidovaná dopravná nehoda, v Bratislave únik plynu, v mestskej časti Nové Mesto požiar a v obci Rovinka taktiež požiar. Súčasne sa Bratislavského kraja dotýkali aj dve celoslovenské poplašné správy z júna. Tento sled udalostí ukazuje, že jadrom rizík v kraji boli nehody a zásahy (záchranné práce) v husto obývanom a infraštruktúrne náročnom priestore. Počas leta 2023 sa Bratislavský kraj neprofiloval ako priestor výraznejších povodňových alebo veterných udalostí, hoci iné regióny Slovenska takýmto mimoriadnym udalostiam čelili veľmi intenzívne.

V dostupných prehľadoch sa pre Bratislavský kraj v júli, auguste a septembri neukazuje dominancia lokálnych prírodných katastrof; september bol skôr ovplyvnený celoslovenskými hláseniami nástražných výbušných systémov, ktoré sa funkčne vzťahovali aj na Bratislavský kraj. Október 2023 predstavoval pre Bratislavský kraj zlomový mesiac. Na jednej strane sa objavili udalosti spojené s hromadným prílevom cudzincov v Bratislave a v celom kraji, ktoré mali charakter mimoriadnej udalosti a zároveň vyústili do vyhlásenia mimoriadnej situácie. Na druhej strane bol v Bratislave evidovaný aj únik neznámej látky v nemocnici, pri ktorom sa následne zistilo, že nešlo o akútny chemický havarijný stav, a v tom istom mesiaci aj požiar v byte. Zároveň sa Bratislavského kraja dotýkala aj celoslovenská hrozba nahlasovaného nástražného výbušného systému na súdoch. Október tak spojil humanitárnu, bezpečnostnú aj technicko-chemickú rovinu ohrozenia.

V novembri 2023 sa v Bratislavskom kraji evidoval únik nebezpečnej látky pri bioplynovej stanici v Senci a nahlásený nástražný výbušný systém v nemocnici v Pezinku. Zároveň sa v tomto mesiaci odvolávali už spomenuté mimoriadne situácie pre hromadný prílev cudzincov v Bratislave a v celom kraji. V decembri 2023 sa kraj v prehľade mimoriadnych udalostí objavil ešte pri nástražnom výbušnom systéme v Bratislave. Koniec roka tak neuzatvárali povodne či zosuvy, ale opäť predovšetkým bezpečnostné incidenty v mestskom priestore. ¹⁹

Na základe uvedeného možno uzavrieť, že rok 2023 v Bratislavskom kraji bol charakteristický prechodom od prevažne technicko-bezpečnostných mimoriadnych udalostí k širšiemu spektru mimoriadnych situácií, pričom popri doznievajúcom koronavíruse COVID-19 sa osobitne prejavila technická mimoriadna situácia spojená s haváriou vodovodného potrubia v Bratislave a neskôr migračno-humanitárna mimoriadna situácia spojená s hromadným prílevom cudzincov v Bratislave a v celom kraji. Na úrovni mimoriadnych udalostí a iných nebezpečných udalostí však naďalej dominovali požiare, poplašné správy, úniky látok a jednotlivé dopravné či technické incidenty, nie prírodné katastrofy plošného rozsahu. Bratislavský kraj tak v roku 2023 opäť predstavoval predovšetkým priestor urbanizovaných, inštitucionálnych a infraštruktúrnych rizík.

Mimoriadne udalosti a mimoriadne situácie v Bratislavskom kraji v roku 2024

Rok 2024 v Bratislavskom kraji bol z hľadiska mimoriadnych udalostí a mimoriadnych situácií výrazne pestrejší než predchádzajúce roky. Popri tradičných mestských a technicko-bezpečnostných incidentoch, ako sú požiare, nálezy neznámych látok, bombové hrozby a úniky nebezpečných látok, sa v ňom veľmi výrazne presadil aj povodňový režim, najmä v júni a rozhodujúco v septembri. Bratislavský kraj teda v roku 2024 nevystupuje len ako priestor urbanizovaných rizík, ale aj ako územie, kde sa do regionálneho bezpečnostného profilu výrazne zapísali hydrometeorologické ohrozenia. Medzi aktuálnymi mimoriadnymi situáciami sa na začiatku roka stále evidoval dlhodobý zosuv pôdy v mestskej časti Devín vyhlásený 3. júla 2016, a zároveň aj mimoriadna situácia pre prasknuté vodovodné potrubie v Bratislave vyhlásená 28. apríla 2023.

V priebehu roka potom pribudli ďalšie mimoriadne situácie: 18. januára 2024 bola vyhlásená nová zosuvová mimoriadna situácia v Bratislave, v marci krátkodobá mimoriadna situácia pre požiar v Plaveckom Štvrtku, v máji mimoriadna situácia pre havarijný stav mosta - cesty v Bratislave a v júni dočasná povodňová mimoriadna situácia v Devíne. Najvýznamnejší zlom však nastal v septembri 2024, keď boli v Bratislavskom kraji vyhlásené až štyri povodňové mimoriadne situácie: pre Bratislavu z dôvodu povodní a veternej smršte, pre okres Malacky, pre všetky okresy Bratislavského kraja a osobitne aj pre Lozorno. Ku koncu roka medzi aktuálnymi mimoriadnymi situáciami naďalej figurovali Devín, januárová zosuvová mimoriadna situácia v Bratislave, májový havarijný stav mosta - cesty, ako aj septembrové mimoriadne situácie pre Bratislavu a okres Malacky, zatiaľ čo mimoriadna situácia pre celý Bratislavský kraj bola odvolaná 5. decembra 2024 a pre Lozorno dňa 17. decembra 2024.

Na úrovni mimoriadnych udalostí sa rok začal najmä v Bratislave. Už v januári 2024 boli v kraji evidované požiare v Bratislave, nález neznámej bielej látky, svahová deformácia a nástražný výbušný systém. Marec priniesol požiar strechy rodinného domu v Plaveckom Štvrtku a nález obálok s neznámym práškom v Bratislave. V apríli nasledoval nález nebezpečných látok v Bratislave a v máji sa v Bratislave objavila séria bombových hrozieb, vrátane nahláseného nástražného výbušného systému na školách, pričom súčasne bol evidovaný aj havarijný stav mosta. Tieto udalosti potvrdzujú, že v prvej polovici roka zostával Bratislavský kraj silne zaťažený najmä bezpečnostnými a infraštruktúrnymi incidentmi v mestskom priestore. Jún 2024 bol prvým mesiacom, v ktorom sa mestské incidenty spojili s povodňovou epizódou. V Bratislave sa evidovalo podozrenie na nástražný výbušný systém, dve udalosti typu nález neznámej látky a zároveň aj povodeň v mestskej časti Devín.

Koncom júna pribudol aj požiar nelegálnej skládky odpadu v Bratislave. V júli nasledoval požiar v Pezinku, nález neznámej látky v byte v Bratislave, únik nebezpečnej látky v Pezinku a ďalší nástražný výbušný systém v Bratislave. August pokračoval skôr chemicko-bezpečnostným profilom, keď sa v Bratislave objavil nález neznámej látky a následne aj príjem podozrivej zásielky s práškovým obsahom. September 2024 predstavoval jednoznačný kulminačný bod roka. V mesačnej správe sa pri Bratislavskom kraji objavili naraz povodeň a veterná smršť v Bratislave, povodeň v okrese Malacky, povodeň vedená pre všetky okresy Bratislavského kraja a samostatne aj povodeň v Lozorne. Tie isté udalosti sa zároveň premietli do vyhlásenia viacerých mimoriadnych situácií, čo potvrdzuje, že nešlo len o izolované lokálne udalosti, ale o regionálne eskalovaný povodňový stav.

Po septembrovej kulminácii sa profil ohrození opäť vrátil k technicko-bezpečnostným incidentom: v októbri bol evidovaný únik nebezpečnej látky SO₂ v Limbachu a v novembri sa v Bratislave opäť objavili bombové hrozby na školách. ²⁰Na základe uvedeného možno uzavrieť, že rok 2024 bol v Bratislavskom kraji rokom prelínania dvoch základných rovín krízového vývoja. Prvú tvorili klasické mestské mimoriadne udalosti – požiare, nálezy neznámych látok, poplašné správy, úniky nebezpečných látok a technické poruchy infraštruktúry. Druhú tvorili mimoriadne situácie, ktoré sa v tomto roku citeľne rozšírili: od zosuvových a infraštruktúrnych problémov sa vývoj posunul až k viacúrovňovým povodňovým mimoriadnym situáciám, ktoré sa stali dominantným momentom roka. Bratislavský kraj tak v roku 2024 predstavoval nielen priestor urbanizovaných a inštitucionálnych rizík, ale aj územie výrazne zasiahnuté povodňovým a meteorologickým ohrozením.
Mimoriadne udalosti a mimoriadne situácie v Bratislavskom kraji v roku 2025

Rok 2025 bol v podmienkach Bratislavského kraja charakteristický najmä pokračovaním mestského a technicko-bezpečnostného profilu rizík, ktorý sa v tomto regióne formuje už niekoľko rokov. Z dostupných mesačných situačných správ nevyplýva, že by bol Bratislavský kraj v roku 2025 dominantne postihovaný novými plošnými povodňami alebo inými rozsiahlymi prírodnými katastrofami regionálneho rozsahu. Naopak, jadro evidovaných mimoriadnych udalostí tvorili predovšetkým požiare, poplašné správy, nálezy neznámych látok, úniky nebezpečných látok, dopravné incidenty a jednotlivé environmentálne udalosti v urbanizovanom alebo suburbanizovanom priestore. Bratislavský kraj sa teda aj v roku 2025 profiloval skôr ako priestor inštitucionálnych, infraštruktúrnych a technologických rizík než ako región dominovaný klasickými prírodnými ohrozeniami.

Z hľadiska mimoriadnych situácií vstupoval Bratislavský kraj do roku 2025 s viacerými pretrvávajúcimi stavmi z predchádzajúcich rokov. V prehľadoch aktuálne vyhlásených mimoriadnych situácií sa počas roka naďalej objavovala najmä dlhodobá zosuvová mimoriadna situácia v mestskej časti Bratislava – Devín, vyhlásená 3. júla 2016, ďalej zosuvová mimoriadna situácia pre Bratislavu vyhlásená 18. januára 2024 a mimoriadna situácia pre havarijný stav mosta - cesty v Bratislave vyhlásená 17. mája 2024. V jarných a letných prehľadoch sa ešte objavovali aj dôsledky povodňových stavov z roku 2024, najmä vo väzbe na Bratislavu a okres Malacky. Osobitne treba uviesť aj zosuvovú mimoriadnu situáciu v Bernolákove, vyhlásenú 5. decembra 2024, ktorá bola odvolaná až 7. apríla 2025. To znamená, že Bratislavský kraj v roku 2025 nečelil iba novým incidentom, ale aj dlhodobo otvoreným územným a infraštruktúrnym problémom, ktoré si zachovávali režim mimoriadnej situácie.

V priebehu roka 2025 sa pritom objavili aj nové mimoriadne situácie, ktoré sa Bratislavského kraja dotýkali priamo alebo sprostredkovane. V marci bola v obci Závod vyhlásená mimoriadna situácia z dôvodu požiaru, pričom aprílová správa uvádza jej odvolanie 9. apríla 2025. Zároveň bol 25. marca 2025 na celom území Slovenskej republiky vyhlásený režim mimoriadnej situácie pre výskyt slintačky a krívačky, ktorý sa vzťahoval aj na Bratislavský kraj a trval do 19. novembra 2025. Hoci táto veterinárno-bezpečnostná mimoriadna situácia nevznikla lokálne v Bratislavskom kraji, z hľadiska právneho a organizačného rámca krízového riadenia sa naň plne vzťahovala. Regionálny bezpečnostný profil roku 2025 tak tvoril súbeh lokálnych územných mimoriadnych situácií a celoštátnych režimov s dopadom na celý kraj.

Na úrovni konkrétnych mimoriadnych udalostí sa už v prvých mesiacoch roka ukázal typický mestský a bezpečnostný charakter regiónu. Vo februári bol v Bratislave evidovaný nahlásený nástražný výbušný systém, pričom súčasne sa Bratislavského kraja dotýkali aj viaceré celoslovenské bombové hrozby. V marci nasledovali výhražné e-maily pre všetky okresy Bratislavského kraja, požiar rodinného domu v Závode, únik nebezpečnej látky do odpadových vôd v Stupave a únik neznámej látky do potoka v Šenkviciach. V apríli sa objavil nález neznámej látky v Bratislave, ako aj ďalšie bezpečnostné a technické incidenty, ktoré si vyžadovali zásah špecializovaných zložiek. Už prvá tretina roka teda potvrdzuje, že Bratislavský kraj bol zaťažený najmä incidentmi na rozhraní verejnej bezpečnosti, ochrany životného prostredia a technickej bezpečnosti.

V máji a júni sa tento profil ešte zvýraznil. V máji boli v Bratislave evidované nález neznámej látky v Petržalke, únik kyseliny chlorovodíkovej a dve samostatné udalosti typu nahlásený nástražný výbušný systém. Jún priniesol v rámci kraja požiar v Budmericiach, nález neznámej bielej látky v Bratislave, nález neznámej látky v Záhorskej Vsi, únik nebezpečnej látky v Malackách a napokon aj požiar chemického skladu v Bratislave. Sprievodné expertízne vyhodnotenie udalosti v Malackách pritom uvádza, že laboratórna analýza potvrdila prítomnosť propylénglykolu, čo naznačovalo použitie obranného slzotvorného spreja ako pravdepodobnej príčiny dráždivého zápachu. To je dôležité, pretože poukazuje na prelínanie chemického, bezpečnostného a verejnoporiadkového rozmeru mimoriadnych udalostí v kraji.

Druhá polovica roka v zásade potvrdila rovnaký trend. V júli bol v Bratislave evidovaný nález neznámej látky, v auguste hromadný úhyn rýb v Zálesí, v októbri nástražný výbušný systém v Bratislave a únik nafty v Bratislave, v decembri následne požiar v Malackách, ďalší nástražný výbušný systém v Bratislave, únik nafty do Dunaja v Bratislave a opätovne nález neznámej látky v Bratislave. Tento vývoj potvrdzuje, že ani v závere roka neprevažovali v Bratislavskom kraji prírodné ohrozenia, ale skôr udalosti spojené s hustou zástavbou, dopravnou a technickou infraštruktúrou, environmentálnymi záťažami a bezpečnostnými hrozbami. Z hľadiska krízového riadenia tak išlo o súbor mimoriadnych udalostí typických pre metropolitný a inštitucionálne koncentrovaný priestor. ²¹ Na základe uvedeného možno uzavrieť, že rok 2025 bol v Bratislavskom kraji charakteristický súbehom dlhodobo trvajúcich mimoriadnych situácií a série nových mimoriadnych udalostí prevažne mestského, technicko-bezpečnostného a environmentálneho charakteru. Na úrovni mimoriadnych situácií dominovali pokračujúce zosuvové a infraštruktúrne stavy z predchádzajúcich rokov, krátkodobá mimoriadna situácia pre požiar v Závode a celoštátna mimoriadna situácia pre výskyt slintačky a krívačky. Na úrovni mimoriadnych udalostí prevažovali požiare, poplašné správy, nálezy a úniky neznámych alebo nebezpečných látok a jednotlivé environmentálne incidenty. Bratislavský kraj tak aj v roku 2025 potvrdil charakter priestoru, v ktorom je krízové riadenie orientované predovšetkým na zvládanie urbanizovaných, infraštruktúrnych a inštitucionálnych rizík.

Zhrnutie obdobia 2020-2025

Z hľadiska doktríny krízového riadenia a civilnej ochrany možno vývoj v Bratislavskom kraji v rokoch 2020 až 2025 vyhodnotiť ako prechod od dominantne urbanizovaného a technicko-bezpečnostného modelu ohrozenia k dočasnej viacúrovňovej krízovej kumulácii, a následne späť k metropolitnému profilu rizík. Východiskovým znakom celého obdobia je, že Bratislavský kraj sa len výnimočne profiloval ako územie dlhodobo dominované klasickými prírodnými katastrofami. V rokoch 2020 až 2023 sa v ňom ako typické opakovali najmä požiare, poplašné správy, nálezy neznámych látok, úniky nebezpečných látok, dopravné a infraštruktúrne incidenty, teda udalosti viazané na vysokú urbanizáciu, hustotu inštitúcií a komplexnú technickú infraštruktúru hlavného mesta a jeho zázemia.

Prvou doktrinálnou črtou sledovaného obdobia je odlišnosť medzi štruktúrou mimoriadnych udalostí a štruktúrou mimoriadnych situácií. Kým mimoriadne udalosti boli prevažne krátkodobé, operačné a mestského typu, mimoriadne situácie mali v Bratislavskom kraji často dlhé trvanie a právno-organizačný charakter. Už na začiatku obdobia boli medzi aktuálnymi mimoriadnymi situáciami evidované staršie zosuvové situácie v Bratislave - Devíne od 3. júla 2016 a v Karlovej Vsi od 7. apríla 2017, pričom pri Karlovej Vsi správy výslovne uvádzali pokračovanie mimoriadnej situácie aj po ukončení pôvodnej mimoriadnej udalosti z dôvodu novej udalosti z januára 2019. To znamená, že právny režim mimoriadnej situácie v Bratislavskom kraji neplnil len reakčnú, ale aj stabilizačno-preventívnu funkciu, keď dlhodobo udržiaval zvýšený režim verejnej správy nad územným problémom, ktorý nebol jednorazovo odstrániteľný.

Druhou doktrinálnou črtou je, že roky 2020 až 2022 boli determinované prevažne nadlokálnymi, celoslovenskými mimoriadnymi situáciami, ktoré sa premietali do Bratislavského kraja bez ohľadu na to, či ich príčina vznikla priamo v ňom. Od 12. marca 2020 bola na celom území Slovenskej republiky vyhlásená mimoriadna situácia pre šírenie ochorenia, ktoré ohrozovalo verejné zdravie – koronavírusu COVID-19, ktorá vytvorila základný rámec fungovania verejnej správy a bezpečnostných zložiek aj v Bratislavskom kraji. Od roku 2022 sa k nej pridal aj režim spojený s prílevom vojnových utečencov z Ukrajiny, ktorý mal celoštátny, ale zároveň silne metropolitný dopad, keďže Bratislava a jej zázemie patrili medzi prirodzené priestorové uzly humanitárnej, dopravnej a administratívnej absorpcie. V doktrinálnom jazyku to znamená, že Bratislavský kraj fungoval ako recipient centrálne vyhlásených krízových režimov, ktoré sa v ňom operacionalizovali intenzívnejšie pre jeho hlavnomestské postavenie.

Treťou črtou je postupná teritorializácia krízových režimov v samotnom kraji. Ak roky 2020 až 2022 dominovali najmä celoslovenské mimoriadne situácie a staršie zosuvové stavy, rok 2023 priniesol už aj nové, explicitne bratislavské mimoriadne situácie. Najprv išlo o mimoriadnu situáciu pre prasknuté vodovodné potrubie v Bratislave vyhlásenú 28. apríla 2023, teda o situáciu, kde technická porucha mestskej infraštruktúry prerástla z roviny incidentu do právneho režimu mimoriadnej situácie. Následne v októbri 2023 vznikli aj mimoriadne situácie pre hromadný prílev cudzincov osobitne pre mesto Bratislava a osobitne pre všetky okresy Bratislavského kraja, pričom v novembri boli odvolané. Doktrinálne to ukazuje posun od abstraktnej „centrálnej krízy“, ktorá sa v kraji len prejavuje, k situácii, keď sa samotný Bratislavský kraj stáva primárnym miestom vyhlásenia krízového režimu z dôvodu vlastnej infraštruktúrnej alebo migračno-humanitárnej záťaže.

Štvrtou, zlomovou črtou je rok 2024 ako hydrologický a meteorologický rok z hľadiska krízových situácií. Kým v predchádzajúcich rokoch Bratislavský kraj nevystupoval ako región dominovaný povodňami, v roku 2024 sa tento vzorec dočasne narušil. Už v júni bola evidovaná povodeň v mestskej časti Devín, no rozhodujúci zlom prišiel v septembri 2024, keď boli vyhlásené mimoriadne situácie pre Bratislavu z dôvodu povodní a veternej smršte, pre okres Malacky, pre všetky okresy Bratislavského kraja a osobitne aj pre Lozorno. Tým sa Bratislavský kraj na krátky čas presunul z modelu izolovaných mestských incidentov do modelu regionálne eskalovanej viacúrovňovej prírodnej krízy, v ktorej sa súčasne aktivovali obecná, okresná (reprezentovaná okresnými úradmi, odborom krízového riadenia) aj krajská úroveň verejnej správy (reprezentovaná okresným úradom v sídle kraja, odborom krízového riadenia). Z doktrinálneho pohľadu ide o najvýznamnejší moment celého sledovaného obdobia, pretože ukazuje, že aj metropolitný kraj s prevažne technicko-bezpečnostným profilom môže byť v určitom okamihu pohltený plošnou prírodnou udalosťou s nutnosťou multilevel governance.

Piatou črtou je, že rok 2025 predstavuje re-normalizáciu po povodňovej eskalácii, nie však návrat do stavu bez mimoriadnych situácií. V aktuálnych prehľadoch sa v Bratislavskom kraji naďalej objavovali staršie a pretrvávajúce stavy: zosuvová mimoriadna situácia v Bratislave z 18. januára 2024, mimoriadna situácia pre havarijný stav mosta - cesty v Bratislave od 17. mája 2024, ako aj pokračujúce práce po povodniach z roku 2024 pre Bratislavu a okres Malacky. Súčasne sa objavila aj nová celoslovenská mimoriadna situácia pre slintačku a krívačku od 25. marca 2025, teda opäť situácia, keď kraj vstupuje do celoštátneho režimu mimoriadnej situácie, hoci hlavný zdroj krízy neleží v ňom. Na úrovni mimoriadnych udalostí, ktoré neviedli k vyhláseniu mimoriadnych situácií však 2025 opäť dominovali požiare, bombové hrozby, nálezy látok, úniky chemikálií a environmentálne incidenty. Bratislavský kraj sa teda po septembrovej povodňovej epizóde z roku 2024 nevrátil do „normálneho“ stavu v zmysle absencie mimoriadnych situácií, ale do stavu sekundárne stabilizovanej permanentnej krízovej pohotovosti, typickej pre metropolitné územie.

Šiestou a azda najdôležitejšou doktrinálnou tézou je, že Bratislavský kraj v rokoch 2020 až 2025 potvrdzuje model, v ktorom mimoriadna situácia nie je výnimkou v materiálnom zmysle, ale trvalým nástrojom právneho a organizačného manažmentu komplexného územia. V kraji sa dlhodobo kumulujú staré zosuvové stavy, technické a infraštruktúrne havárie, celoštátne zdravotné a veterinárne režimy, krátkodobé humanitárne krízy i epizodické povodňové stavy. Z toho možno vyvodiť, že doktrína krízového riadenia pre Bratislavský kraj nemôže byť založená len na klasickom modeli „udalosť – zásah – návrat do normálu“, ale skôr na modeli kontinuálnej adaptívnej správy rizika, kde sa prekrývajú preventívne, stabilizačné, koordinačné a zásahové funkcie verejnej správy. Empirický materiál nášho výskumu, ktorý pozostával z mesačných situačných správ z rokov 2020 až 2025 preto podporuje chápanie Bratislavského kraja ako priestoru, ktorý je vystavený permanentným intermitentným neočakávaným negatívnym javom. Systém v Bratislavskom kraji sa teda väčšinu času vyskytuje bez kolapsu, ale takmer nepretržite v stave právnej, organizačnej alebo operačnej pripravenosti na ďalší incident, prípade vo fáze riešenia a odstraňovania následkov predchádzajúcich incidentov, udalostí, mimoriadnych udalostí a mimoriadnych situácií.

Činnosti orgánov verejnej správy pri riešení krízových situácií>

Pre činnosť orgánov verejnej správy už roky nespochybniteľne platia základné právne medze a to síce, že „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ ²² Toto pravidlo nesmú orgány verejnej správy obísť ani počas krízovej situácie. „Kríza nie je mimoprávna výnimka (exceptionalita), ale právom regulovateľná každodennosť (normalita).“ ²³ Keďže na každú činnosť musia mať orgány verejnej správy aj počas krízovej situácie hmotnoprávny základ je veľmi zložitou otázkou miera improvizácie verejnej správy pri riešeniach krízových situácií, najmä pri zadávaní úloh orgánom verejnej moci a ďalším subjektom participujúcim na riadení krízových situácií. Dôležitým faktom je, že aj keď je kríza, na ktorú možno právny poriadok úplne dôkladne nemyslel, nemožno opomenúť hodnoty, ktorými sú život a zdravie, princíp právneho štátu a právnej istoty a ochrana majetku. Verejná správa v kríze smie byť improvizačne pružná len pri výkone, koordinácii a organizácii zásahu, ale nesmie improvizovať v otázke právomocí, adresátov povinností a zásahov do práv. Pri záchranných prácach je teda prípustná operačná improvizácia, nie kompetenčná improvizácia.

V doktrinálnej rovine treba legalitu záchranných prác vykladať tak, že krízová situácia síce legitimizuje pružnejšie a operatívnejšie rozhodovanie exekutívy, no nezakladá priestor pre kompetenčnú svojvôľu ani pre improvizované vytváranie nových právomocí mimo vopred určeného normatívneho rámca. Súčasná doktrína výslovne vychádza z tézy, že kríza nie je mimoprávnou výnimkou, ale právom regulovateľným stavom, v ktorom je základnou úlohou verejnej moci vykonávať všetky potrebné opatrenia na ochranu života, zdravia, majetku a bezpečnosti, avšak ústavným spôsobom, ktorý zachová demokratický a právny charakter štátu. Z toho vyplýva, že pri záchranných prácach je prípustná vysoká miera operačnej adaptability pri koordinácii síl, voľbe technických postupov a organizácii zásahu, nie však improvizácia v otázke samotného právneho titulu na ukladanie úloh orgánom verejnej moci alebo ďalším participujúcim subjektom. Aj v najnebezpečnejších situáciách totiž nemožno rezignovať na ochranu ústavných hodnôt, ²⁴ naopak, zásahy majú byť vedené snahou minimalizovať zásahy do práv jednotlivcov a rešpektovať vopred daný normatívny rámec. Legalita záchranných prác sa preto neprejavuje absenciou flexibility, ale tým, že flexibilita výkonu ostáva podriadená zákonnosti právomocí.

Legálny základ činností orgánov krízového riadenia pri mimoriadnych udalostiach sa nachádza okrem zákona o civilnej ochrane obyvateľstva²⁵ aj vo vyhláške Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany v znení neskorších predpisov.

Záchranné práce v Bratislavskom kraji v roku 2020

Najstabilnejšiu a najdlhšie trvajúcu líniu záchranných prác tvorila mimoriadna situácia na Slovanskom nábreží v Devíne, súvisiaca so zvetrávaním muriva a ohrozením komunikácie padajúcim kamenným materiálom. V priebehu roka sa opakovane vykonávali najmä uzávery rizikových úsekov dopravným značením a bezpečnostnou páskou, rozširovanie ochranného oplotenia, čiastočná asanácia kamenného oporného muriva, privolávanie statika a vypracúvanie odborných vyjadrení a nových statických posudkov. Neoddeliteľnou súčasťou tohto režimu boli aj pravidelné kontroly kritického brala, dopravného značenia a dodržiavania zákazu vstupu zo strany miestneho úradu a mestskej polície. Záchranné práce tu preto mali prevažne protihavarijný, technicko-zabezpečovací a monitorovací charakter, pričom ich cieľom nebolo jednorazové odstránenie následkov udalosti, ale dlhodobé udržiavanie bezpečnostného režimu v ohrozenom priestore.

Od marca 2020 sa v analyzovaných dokumentoch výraznejšie objavuje aj druhá línia záchranných prác, a to zosuv pôdy v lokalite Merice na Štítovej ulici. V tomto prípade mali záchranné práce širšiu odbornú a prípravnú dimenziu než pri Slovanskom nábreží. Okrem uzatvorenia komunikácie a kontroly zákazov vjazdu boli súčasťou postupu aj konzultácie s geológom, geodetom a geotechnikom, vypracúvanie odborných stanovísk, hlásenia aktívnej svahovej deformácie na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a príprava realizačných projektov sanácie komunikácie. V niektorých obdobiach sa vykonávali aj technické zásahy, najmä odstraňovanie padnutých stromov a priebežné zabezpečovanie komunikácie.

Osobitnú kapitolu záchranných prác v roku 2020 tvorila pandemická mimoriadna situácia COVID-19, ktorá od marca zásadne zmenila krízové riadenie v kraji. V počiatočnej fáze išlo najmä o evidenčno-monitorovací režim na úrovni okresu Malacky, teda sledovanie pozitívnych prípadov, karanténnych kontaktov a právneho režimu mimoriadnej situácie a núdzového stavu. Už v apríli a máji 2020 sa však na úrovni Bratislavského kraja objavil aj rozsiahly logisticko-organizačný rozmer: preprava repatriovaných osôb z hraničných priechodov do karanténnych zariadení, zabezpečovanie a preverovanie ubytovacích kapacít, dezinfekcia hraničných priechodov, zabezpečenie kontajnerov na odpad, distribúcia pitnej vody, potravín a ochranných prostriedkov, ako aj prevádzka karanténnych zariadení vrátane Kamenného Mlyna. V jesennej fáze pandémie sa záchranné a krízové opatrenia presunuli k zriaďovaniu mobilných odberných miest, celoplošnému testovaniu a k opätovnému posilňovaniu núdzového režimu. Pandémia tak do roku 2020 vniesla model záchranných prác, v ktorom dominovali organizačné, logistické a monitorovacie činnosti, odlišné od technicko-zabezpečovacích zásahov typických pre mimoriadne situácie geologického charakteru (zosuvy).

Tretím dôležitým okruhom boli hydrologické udalosti v okrese Malacky. Vo februári 2020 bol vyhlásený II. stupeň povodňovej aktivity na hydrologickej stanici Zohor a v júni 2020 boli II. stupne povodňovej aktivity vyhlásené na hydrologickej stanici Malé Leváre aj hydrologickej stanici Zohor. V októbri 2020 sa povodňový režim na týchto úsekoch opäť aktivoval. V dostupných správach sa tento druh záchranných prác prejavuje najmä prostredníctvom vyhlásenia stupňa povodňovej aktivity, monitorovania hladín a vnútorných vôd a priebežného sledovania trvania hydrologického rizika. Mimoriadna situácia v tejto súvislosti nemohla byť vyhlásená, lebo sa vyhlasuje až od III. stupňa povodňovej aktivity. ²⁶

Na záver možno konštatovať, že záchranné práce v Bratislavskom kraji v roku 2020 mali viacúrovňový a diferencovaný charakter. Pri dlhodobých geologických ohrozeniach v Devíne dominovali technické, expertízne a monitorovacie činnosti zamerané na fyzické zabezpečenie územia a kontrolu stability svahov a muriva. Pri pandémii COVID-19 sa ťažisko presunulo k organizačným a logistickým opatreniam, ktoré zabezpečovali fungovanie karanténneho a repatriačného režimu. Pri povodňových situáciách v okrese Malacky zase prevažovali opatrenia spojené s aktiváciou povodňového režimu a hydrologickým monitoringom. Rok 2020 je preto možné hodnotiť ako obdobie, v ktorom sa v rámci jedného kraja mimoriadne zreteľne ukázala pluralita foriem záchranných prác, ako aj schopnosť verejnej správy paralelne reagovať na chronické územné riziká, akútne systémové ohrozenie verejného zdravia a sezónne hydrologické hrozby.

Záchranné práce v Bratislavskom kraji v roku 2021

Z hľadiska záchranných prác bol rok 2021 v Bratislavskom kraji charakteristický najmä pretrvávaním dvoch dlhodobých geologických mimoriadnych situácií v mestskej časti Bratislava-Devín, a to na Slovanskom nábreží a v lokalite Merice - Štítová ulica. V prvej časti roka sa k nim paralelne pripájal aj celoslovenský pandemický režim a lokálne prejavy povodňovej aktivity, avšak samotné záchranné práce v užšom slova zmysle boli v dokumentoch najkonkrétnejšie rozpracované práve pri svahových a skalných deformáciách v Devíne. Empirický materiál²⁷ preto ukazuje, že výkon záchranných prác v roku 2021 mal prevažne protihavarijný, zabezpečovací, monitorovací a expertízny charakter, pričom smeroval k bezprostrednej ochrane života, zdravia a majetku, ako aj k udržaniu bezpečnostného režimu na dlhodobo ohrozených lokalitách.

Pri mimoriadnej situácii na Slovanskom nábreží pod hradom Devín sa záchranné práce v roku 2021 vykonávali v opakovane sa vracajúcom režime. Ich základ tvorilo uzatvorenie časti komunikácie dopravným značením a bezpečnostnou páskou, čím sa bezprostredne obmedzil vstup do priestoru ohrozeného padaním kamenného materiálu. Na to nadväzovalo rozšírenie ochranného oploteného priestoru, teda fyzické oddelenie nebezpečnej zóny od frekventovanej komunikácie a pohybu osôb. Súčasťou záchranných prác bola aj čiastočná asanácia kamenného oporného muriva na kritickom úseku, ktorá predstavovala technický zásah smerujúci k zníženiu bezprostredného rizika ďalšieho uvoľňovania muriva. Popri týchto opatreniach sa opakovane realizovalo privolanie statika a vypracovanie odborného vyjadrenia, resp. zhotovenie nového statického posudku, čo poskytovalo odborný základ pre ďalší postup pri zabezpečení lokality. V priebehu roka sa zároveň vykonávala kontrola dopravného značenia pre zákaz vstupu a náhodná kontrola jeho rešpektovania mestskou políciou, ako aj kontrola kritického brala a značenia zamestnancami miestneho úradu. Dokumenty za január, február, marec, apríl, máj a druhý polrok 2021 ukazujú, že práve tieto opatrenia tvorili stabilné jadro záchranných prác pri tejto mimoriadnej situácii. Ak teda uvedené práce zhrnieme do súvislej sekvencie, pri Slovanskom nábreží sa v roku 2021 vykonávali tieto konkrétne opatrenia: uzatváranie rizikového úseku komunikácie, osadzovanie a udržiavanie dopravného značenia a bezpečnostnej pásky, rozširovanie ochranného oplotenia, čiastočná asanácia muriva, odborné statické posudzovanie, priebežná kontrola stability muriva a kritického brala, kontrola zákazov vstupu a monitorovanie dodržiavania bezpečnostného režimu. Tieto záchranné práce nemožno chápať ako jednorazový zásah, ale ako kontinuálny výkon verejnej správy pri chronickej geologickej hrozbe, ktorá si vyžadovala dlhodobé udržiavanie bezpečnostných opatrení v teréne.

Druhou výraznou líniou záchranných prác v roku 2021 bola svahová deformácia v lokalite Merice – Štítová ulica. Tu sa v dokumentoch objavujú záchranné práce, ktoré mali o niečo širšiu odbornú a projektovú dimenziu. Ich východiskom bolo uzatvorenie časti komunikácie dopravným značením a bezpečnostnou páskou, teda bezprostredné zabezpečenie miesta zosuvu. Súbežne sa vykonávala kontrola dopravného značenia „zákaz vjazdu“ a jeho rešpektovania mestskou políciou, ako aj kontrola zosunutého svahu zamestnancami miestneho úradu. Významnou súčasťou týchto prác bolo aj odstránenie padnutých stromov z komunikácie, prípadne riešenie voľných koreňov a iných prekážok, ktoré ohrozovali bezpečnosť prevádzky a pohybu v území. Popri technickom zabezpečení sa opakovane realizovala komunikácia s geológom a geodetom, konzultácia s geotechnikom a vypracovanie geotechnického stanoviska, pričom podklady súčasne zachytávajú aj prípravu realizačného projektu sanácie havarijného stavu komunikácie Štítová. V niektorých správach sa uvádza aj zosilnenie pravidelnej kontroly kritických miest, najmä pri zhoršených poveternostných podmienkach.

V syntetickej rovine možno preto konštatovať, že pri Mericiach sa v roku 2021 vykonávali tieto konkrétne záchranné práce a bezprostredne nadväzujúce opatrenia: uzatváranie komunikácie, kontrola zákazov vjazdu, kontrola zosunutého svahu, odstraňovanie padnutých stromov a koreňov z komunikácie, geologické, geodetické a geotechnické posudzovanie, vypracovanie odborných stanovísk a príprava sanácie havarijného stavu komunikácie. Na rozdiel od Slovanského nábrežia, kde prevažoval monitorovací a protihavarijný režim, pri Mericiach už záchranné práce zreteľnejšie smerovali aj k príprave trvalejšieho technického riešenia.

Osobitne treba spomenúť aj celoslovenskú situáciu, kde sa v roku 2021 v súvislosti s COVID-19 vykonávali najmä tie opatrenia, ktoré možno považovať za operatívne zabezpečovacie činnosti. V januári a februári dokumenty výslovne uvádzajú prevádzku štyroch mobilných odberných miest, dvoch v Malackách a dvoch v Stupave, a zároveň konštatujú, že v okrese prebiehal plošný skríning (testovanie). Tieto činnosti síce nemali charakter klasických technických zásahov v teréne ako pri geologických udalostiach, ale z hľadiska materiálneho obsahu išlo o prakticky vykonávané úkony počas krízovej reakcie, ktoré zabezpečovali testovanie obyvateľstva a prevádzku pandemickej infraštruktúry.

Prevažná časť záchranných prác bola sústredená na dve dlhodobé geologické mimoriadne situácie v Devíne. Pri Slovanskom nábreží išlo najmä o: uzávery komunikácií, zákaz vstupu, ochranné oplotenie, čiastočnú asanáciu muriva, statické posudky, kontrolu kritického brala a priebežný monitoring bezpečnostného režimu. Pri Mericiach išlo najmä o: uzávery komunikácie, kontrolu zákazov vjazdu, kontrolu zosunutého svahu, odstránenie stromov a koreňov, geologické, geodetické a geotechnické posudzovanie a prípravu sanácie komunikácie. Pandemické záchranné práce sa ako reálne vykonávané opatrenia prejavili predovšetkým prevádzkou mobilných odberných miest a plošným skríningom. Rok 2021 tak ukazuje model, v ktorom záchranné práce v kraji prebiehali prevažne ako dlhodobé zabezpečovanie územia, technická stabilizácia a odborné posudzovanie ohrozených lokalít, doplnené o zdravotno-bezpečnostné opatrenia v pandemickom režime.

Záchranné práce v Bratislavskom kraji v roku 2022

V roku 2022 mali záchranné práce v Bratislavskom kraji tri hlavné podoby. Prvou boli dlhodobo vykonávané práce pri mimoriadnej situácii na Slovanskom nábreží v Devíne, spojenej so zvetrávaním hradného muriva a padaním uvoľnených kameňov. Druhou boli práce pri zosuve pôdy v lokalite Merice na Štítovej ulici, kde išlo o ohrozenie komunikácie a bezpečnosti pohybu osôb. Treťou boli záchranné práce viazané na hromadný prílev cudzincov na územie Slovenskej republiky po 26. februári 2022, ktoré sa v Bratislavskom kraji prejavili najmä poskytovaním ubytovania, zásobovania a koordináciou humanitárnej pomoci. Z tohto pohľadu bol rok 2022 špecifický tým, že sa v ňom súbežne realizovali technicko-zabezpečovacie práce pri lokálnych geologických rizikách a organizačno-logistické práce humanitárneho charakteru.

Pri Slovanskom nábreží mali záchranné práce v roku 2022 stabilný a opakovane sa vracajúci charakter. Ich jadrom bolo presne ako v roku 2021 napríklad oplotenie úseku, kde hrozilo padanie uvoľnených kameňov, ďalej uzatvorenie časti komunikácie v úseku zosuvu dopravným značením a bezpečnostnou páskou vrátane textu o uzavretí, privolanie statika a vypracovanie odborného vyjadrenia, podanie hlásenia o aktívnej svahovej deformácii na Okresný úrad v sídle kraja v Bratislave, kontrola dopravného značenia pre zákaz vstupu a náhodná kontrola rešpektovania tohto zákazu Mestskou políciou Bratislava, rozšírenie ochranného oploteného priestoru z dôvodu padania drobných kameňov na cestu v pešej zóne, zhotovenie nového statického posudku a kontrola kritického brala a značenia zamestnancami miestneho úradu. V letných a záverečných správach roka sa tento režim ďalej opakoval, čo potvrdzuje, že išlo o dlhodobé, kontinuálne vykonávané záchranné práce zamerané na fyzické oddelenie rizikového priestoru a na priebežné odborné zabezpečenie lokality.

Pri Mericiach na Štítovej ulici mali záchranné práce širší technický a odborný rozmer. V dokumentoch sa uvádza najmä uzatvorenie časti komunikácie v úseku zosuvu dopravným značením a bezpečnostnou páskou, odstránenie padnutých stromov z komunikácie v rámci prvotných záchranných prác, komunikácia s geológom a geodetom a vydanie príkazu na vypracovanie posudkov, podanie hlásenia aktívnej svahovej deformácie na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, komunikácia s referátom životného prostredia o odstránení voľne ležiacich koreňov vyvalených stromov, kontrola dopravného značenia pre zákaz vjazdu a náhodná kontrola jeho rešpektovania Mestskou políciou Bratislava, kontrola zosunutého svahu a dopravného značenia zamestnancami miestneho úradu, kontrola správnosti umiestnenia dopravného značenia a priebežná kontrola stavu svahu, konzultácia s geotechnikom a vypracovanie geotechnického stanoviska, konzultácia riešenia krízovej situácie na Okresnom úrade v sídle kraja v Bratislave, vypracovanie štúdie zabezpečenia zosuvného územia a napokon aj príprava realizačného projektu sanácie havarijného stavu komunikácie Štítová vrátane výkazu výmer a finančného vyčíslenia potrebných prác. Z hľadiska priebehu záchranných prác tak išlo o kombináciu bezprostredných technických zásahov a následnej expertíznej prípravy trvalej sanácie.

Novinkou v rámci realizácie záchranných prác v zmysle zákona o civilnej ochrane obyvateľstva boli záchranné práce pri hromadnom príleve cudzincov na územie Slovenskej republiky, ktoré mali v Bratislavskom kraji prevažne humanitárny a logistický charakter. Samotné správy výslovne uvádzajú, že priebeh záchranných prác spočíval v poskytovaní ubytovania a zásobovania utečencom z Ukrajiny a v koordinácii humanitárnej pomoci. Prakticky vykonávané opatrenia zahŕňali aktualizáciu prehľadov ubytovacích a stravovacích zariadení v rámci kraja, aktualizáciu prehľadu humanitárneho materiálu, aktualizáciu prehľadov ukrytia, dopĺňanie prehľadu organizácií schopných poskytnúť dobrovoľníkov na zabezpečenie činností súvisiacich s ubytovaním vojnových utečencov, telefonické preverovanie ubytovacích kapacít a kontaktovanie ubytovní, zariadení a penziónov, zabezpečovanie konkrétneho ubytovania cez informačné stredisko civilnej ochrany, priebežné preverovanie zariadení zaregistrovaných v systéme BOOKIO pre Bratislavský kraj, prípravu aktivácie pracoviska na Bottovej ulici vo veľkokapacitnom centre, výdaj antigénových testov pre toto pracovisko a tiež dočasné zatvorenie núdzového ubytovania na Prokofievovej ulici zo zdravotných dôvodov. V tomto prípade mali záchranné práce charakter koordinovaného zabezpečovania základných životných potrieb, najmä bývania, zásobovania a organizačnej podpory prijatia osôb prichádzajúcich z vojnového konfliktu.

Ak sa záchranné práce v roku 2022 zhrnú v analytickej rovine, možno konštatovať, že verejná správa v Bratislavskom kraji vykonávala tri rozdielne súbory činností. Pri Slovanskom nábreží išlo o opakované zabezpečovanie priestoru, oplotenie, uzávery, kontrolu zákazov vstupu a odborné statické zabezpečenie. Pri Mericiach išlo o uzávery, odstraňovanie stromov, kontrolu zosuvu a postupné odborné smerovanie k sanácii komunikácie. Pri hromadnom príleve cudzincov išlo o humanitárne a logistické záchranné práce, teda o zabezpečenie ubytovania, zásobovania a koordinácie prijímacieho systému. Rok 2022 tak ukazuje, že pojem záchranné práce v podmienkach Bratislavského kraja zahŕňal nielen technické zásahy v teréne, ale aj rozsiahle organizačné a logistické činnosti bezprostredne smerujúce k ochrane života, zdravia a základných životných podmienok dotknutých osôb.

Záchranné práce v Bratislavskom kraji v roku 2023

V roku 2023 mali záchranné práce v Bratislavskom kraji prevažne dve základné podoby. Prvou bol dlhodobý výkon záchranných prác pri geologických mimoriadnych situáciách v mestskej časti Bratislava-Devín, konkrétne na Slovanskom nábreží a v lokalite Merice – Štítová ulica, pričom išlo o pretrvávajúce mimoriadne situácie z predchádzajúcich rokov. Druhú predstavovala akútna technická havária v Bratislave-Starom Meste na Žižkovej ulici, kde došlo k poškodeniu vodovodného potrubia a následnému zosuvu pôdy. Záchranné práce sa tak v roku 2023 nevyvíjali v jednotnom režime, ale podľa povahy ohrozenia oscilovali medzi dlhodobým protihavarijným zabezpečovaním územia a operatívnou reakciou na náhle narušenie infraštruktúry.

Najrozsiahlejšiu a najstabilnejšiu líniu tvorili záchranné práce pri mimoriadnej situácii na Slovanskom nábreží pod hradom Devín. Ich obsah bol v priebehu roka pozoruhodne konzistentný v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Osobitný charakter mali záchranné práce pri akútnej udalosti na Žižkovej ulici v Bratislave-Starom Meste v apríli 2023. Na rozdiel od Devína nešlo o dlhodobo monitorovanú svahovú deformáciu, ale o náhle narušenie technickej infraštruktúry s okamžitým dopadom na bezpečnosť priestoru. Z dokumentov vyplýva, že sa vykonávalo nahlásenie udalosti a aktivácia zásahových zložiek, kontaktovanie správcu vodovodnej infraštruktúry, uzatvorenie komunikácie a čistenie vozovky, obmedzenie dopravy a koordinácia s Policajným zborom, ohradenie parkoviska a priestoru pod svahom, ako aj zvolanie krízového štábu mesta. V tomto prípade mali záchranné práce jednoznačne operatívny a reakčný charakter: ich cieľom bolo bezodkladne stabilizovať mestský priestor, zabrániť ďalšiemu ohrozeniu osôb a vytvoriť podmienky na riešenie technickej príčiny havárie.

Z vedeckého hľadiska je rok 2023 významný tým, že veľmi čisto ukazuje rozdiel medzi chronicky vykonávanými záchrannými prácami pri geologických hrozbách a operatívnymi záchrannými prácami pri náhlej technickej havárii. Pri Slovanskom nábreží a Mericiach dominovala kontinuita, opakovanie a dlhodobé zabezpečovanie územia. Pri Žižkovej ulici dominovala rýchla terénna reakcia, obmedzenie dopravy, zabezpečenie priestoru a koordinácia zásahu. V oboch prípadoch však zostáva spoločným menovateľom to, že záchranné práce v Bratislavskom kraji v roku 2023 smerovali predovšetkým k bezprostrednej eliminácii rizika pre osoby a majetok, a to prostredníctvom kombinácie technických, monitorovacích a expertíznych opatrení.

Záchranné práce v Bratislavskom kraji v roku 2024

V roku 2024 mali záchranné práce v Bratislavskom kraji rozmanitý charakter. V analyzovaných dokumentoch sa sústreďujú najmä do štyroch okruhov: na dlhodobo trvajúce geologické ohrozenie na Slovanskom nábreží v Devíne, na svahovú deformáciu v lokalite Merice – Štítová ulica – ako aj po minulé roky a na požiar obytných objektov v Plaveckom Štvrtku a na povodňové záchranné práce v septembri 2024, ku ktorým sa na konci roka pridružili aj práce na Devínskej ceste po podmytí svahu. Z hľadiska materiálneho obsahu išlo o kombináciu bezprostredných technických zásahov, terénneho zabezpečenia priestoru, monitorovania ohrozených lokalít, odstraňovania následkov a odbornej podpory pri stabilizácii územia.
Odlišný charakter mali záchranné práce pri požiari obytných objektov v Plaveckom Štvrtku v marci 2024. Tu išlo o mimoriadnu udalosť, pri ktorej sa realizoval zásah Hasičského a záchranného zboru a ďalších zložiek integrovaného záchranného systému, ošetrenie zranených osôb na mieste, evakuácia ohrozených osôb, zabezpečenie dočasného ubytovania, zabezpečenie stravovania, pitného režimu a základných potrieb, zabezpečenie lehátok pre evakuovaných, pristavenie kontajnerov na odvoz sutín, objednanie ďalších kontajnerov, poskytnutie techniky na nakladanie sutín, kontrola miesta požiaru a pravidelné monitorovanie priestoru obecnou políciou. Záchranné práce teda prebiehali vo viacerých etapách: bezprostredná záchrana a evakuácia, núdzové zabezpečenie osôb a následne odstraňovanie následkov požiaru vrátane manipulácie so sutinami a zabezpečenia základných životných potrieb dotknutých osôb.

Najrozsiahlejší súbor záchranných prác v roku 2024 priniesla povodňová situácia v septembri 2024. Zo správ vyplýva, že sa vykonávalo zabezpečenie 40 000 vriec ako protipovodňových opatrení a prikrývok pre evakuované osoby, zabezpečenie piesku na plnenie vriec a jeho prepravy, príprava autobusov pre potreby evakuácie, uzatváranie ciest z dôvodu vody na vozovke, nasadenie čerpadla Hasičského a záchranného zboru pri prečerpávacej stanici v Zohore, riešenie roztrhnutej hrádze v chatovej osade Feld v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p., Hasičským a záchranným zborom a starostami priľahlých obcí, spevňovanie brehov rieky Rudava a vrecovanie brehov, nasadenie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v obci Malé Leváre a v obci Láb a v lokalite Feld (obec Jakubov), monitorovanie vývoja vodných hladín a vnútorných vôd, sanácia poškodených objektov a územia po kulminácii povodne, odstraňovanie vriec s pieskom z ochrannej línie Moravy, odstraňovanie prekážok z prietočných profilov vodných tokov, stabilizácia brehov a odstraňovanie naplavenín na Marianskom potoku, sanácia výtrhov na Stupavskom potoku, Perneckom potoku, Jablonovskom potoku a ďalších tokoch, čistenie korýt po povodni, odstraňovanie náletových drevín a popadaných stromov, úprava koryta vodného toku Malina v obci Kuchyňa, zvýšenie a spevnenie ochrannej hrádze Rudava, zabezpečenie opravy ochranného múra pri Morave vo Vysokej pri Morave a monitorovanie stability ochranných hrádzí a svahových deformácií v dotknutých obciach okresu Malacky. V tomto prípade už záchranné práce nepredstavovali len krátkodobý zásah, ale viacfázový proces zahrňujúci bezprostredné zvládnutie povodne, ochranu obyvateľstva, technické zásahy do vodných tokov a následné sanačné práce po ústupe vody. Pri vykonávaní verejnej správy pri opatreniach s evakuačným charakterom je predpoklad, že „na podnet prednostu okresného úradu, primátora mesta alebo starostu obce môže byť zriadená evakuačná komisia, ktorá spĺňa funkciu odborného poradného orgánu“ ²⁸ a že za týmto účelom aj zriadená bola.

Na konci roka 2024 sa ako osobitná línia objavujú aj záchranné práce na Devínskej ceste, kde po podmytí svahu nad frekventovanou vozovkou prebiehalo pravidelné monitorovanie svahu a Devínskej cesty, výrub rizikových stromov, zhadzovanie uvoľnených skál, odťaženie zeminy z horného prahu svahu, doplnenie bariér na Devínskej ceste a v závere roka aj začiatok výrubov a orezov stromov v celom kritickom úseku. Aj tu išlo o typický príklad záchranných prác smerujúcich k okamžitej stabilizácii svahu a k zníženiu rizika ohrozenia cestnej komunikácie a jej používateľov.

Ak sa záchranné práce v Bratislavskom kraji v roku 2024 zhrnú do jednej syntézy, možno konštatovať, že prebiehali v štyroch základných režimoch: ako dlhodobé protihavarijné zabezpečovanie geologicky ohrozených lokalít v Devíne, ako technicko-sanačné práce pri svahových deformáciách v Mericiach a na Devínskej ceste, ako bezprostredné zásahové a následné odstraňovanie následkov požiaru v Plaveckom Štvrtku a napokon ako rozsiahle povodňové záchranné práce na úrovni viacerých obcí a okresov. V materiálnom jadre týchto činností dominovali uzávery priestoru, oplotenia, asanácie, odstraňovanie stromov, skál, naplavenín a sutín, spevňovanie brehov, odčerpávanie a prečerpávanie vody, monitoring ohrozených lokalít a odborné zabezpečenie ďalšieho postupu. Rok 2024 tak predstavuje veľmi výrazný príklad toho, že záchranné práce v podmienkach verejnej správy nemajú len technický charakter, ale sú vždy kombináciou terénneho zásahu, priebežného dohľadu a odborného zabezpečenia ďalšej stabilizácie územia.
Záchranné práce v Bratislavskom kraji v roku 2025

V roku 2025 mali záchranné práce v Bratislavskom kraji prevažne stabilizačný a sanačný charakter. Na rozdiel od rokov, v ktorých dominovali akútne zásahy pri požiari, pandémii alebo povodni, sa v roku 2025 ťažisko výkonu presunulo k dlhodobo vykonávaným prácam na geologicky a svahovo nestabilných lokalitách a k pokračujúcim povodňovým zabezpečovacím prácam v okrese Malacky. V analyzovaných podkladoch sa preto ako rozhodujúce okruhy záchranných prác javí najmä Devínska cesta, hradné bralo na Slovanskom nábreží v Devíne a pokračujúce práce na vodných tokoch a ochranných prvkoch po povodni. Tieto práce už nemali povahu jednorazového zásahu, ale skôr súboru kontinuálnych technických, monitorovacích a sanačných úkonov, ktorých cieľom bolo znížiť pravdepodobnosť ďalšieho ohrozenia života, zdravia a majetku.

Zo pravidelných informácií informačnej služby civilnej ochrany obyvateľstva vyplýva pri realizovaná záchranných prác na hradnom brale na Slovanskom nábreží v Devíne, zriadenie staveniska od 25. augusta 2025, začiatok stavebných prác od 2. septembra 2025 a samotná sanácia hradného brala kombináciou dynamickej bariéry a zemných klincov. Konkrétne sa uvádza osadenie dynamickej záchytnej bariéry pozdĺž chodníka pod hradným bralom, pričom bariéra mala byť vytvorená v dĺžke 112 metrov, zložená zo 16 polí s rozmermi 8 × 5 metrov, a ďalej kotvenie nestabilných blokov brala celozávitovými kotevnými tyčami. Ak sa teda sústredíme výlučne na záchranné práce, v roku 2025 boli pri hradnom brale vykonávané alebo realizované: kontrola kritického brala a značenia, zriadenie staveniska, začatie stavebných prác, montáž dynamickej bariéry, zemné klincovanie a kotvenie nestabilných blokov brala.

Treťou líniou boli pokračujúce povodňové záchranné a zabezpečovacie práce v okrese Malacky, ktoré mali v roku 2025 už podobu následných sanačných a stabilizačných zásahov po predchádzajúcej povodňovej udalosti. Zo správ vyplýva, že v tomto období sa pokračovalo najmä v stabilizácii brehov a odstraňovaní naplavenín na Marianskom potoku v katastri Marianky, v čistení koryta potoka Rudávka od nánosov po povodni, v odstraňovaní náletových drevín a v sanácii výtrhov v intraviláne obce Rohožník, ďalej v sanácii výtrhov a dovoze lomového kameňa na Stupavskom potoku v obci Borinka, v odstraňovaní náletových drevín z koryta, v sanácii výtrhov a čistení od nánosov po povodni na Jablonovskom potoku a v ukladaní betónových panelov do dna Jablonovského potoka, v odstraňovaní naplavenín a popadaných stromov na povodňových úsekoch rieky Morava, v odstraňovaní naplavenín po povodni, náletových drevín a v úprave pobrežných pozemkov na potoku Malina v intraviláne obce Kuchyňa, ako aj v sanácii výtrhov na tomto toku. Zároveň sa pokračovalo v prácach za účelom navrátenia koryta Suchého potoka v Lozorne do pôvodnej polohy, vrátane ukladania lomového kameňa na spevnenie brehov, vykonával sa monitoring prietrže na ochrannom hrádzovom objekte Stupavského potoka, mala sa zabezpečiť oprava poruchy automatického režimu a mechanickej poruchy na hati na Stupavskom potoku, pokračovalo sa v opravách poškodeného koryta Perneckého potoka a v odstraňovaní povodňových nánosov a náletových drevín z koryta. V tej istej línii sa uvádza aj potreba opravy ochranného múra na rieke Morava vo Vysokej pri Morave, zvýšenia a spevnenia ochrannej hrádze Rudava a vypracovania projektovej dokumentácie pre sanáciu prietrže na ochrannom hrádzovom objekte Malina – lokalita Feld a na ochrannom hrádzovom objekte Stupavského potoka s následnou realizáciou. V materiálnom zmysle tak išlo o veľmi široký súbor pokračujúcich záchranných prác: stabilizácia brehov, čistenie korýt, odstraňovanie naplavenín a drevín, sanácia výtrhov, spevňovanie brehov lomovým kameňom, opravy poškodených objektov a technických zariadení a monitoring porúch vodných stavieb.

Ak sa záchranné práce v Bratislavskom kraji v roku 2025 zhrnú do jednej syntézy, možno povedať, že ich priebeh bol postavený na troch základných osiach. Prvou bola svahová a cestná stabilizácia na Devínskej ceste, zahŕňajúca monitoring, výrub rizikových stromov, zhadzovanie uvoľnených skál, odťaženie zeminy, dopĺňanie bariér a realizáciu sanácie zosuvu. Druhou bola technická sanácia hradného brala v Devíne, zahŕňajúca monitoring rizikovej lokality, zriadenie staveniska, osadenie dynamickej bariéry, zemné klince a kotvenie nestabilných blokov. Treťou boli pokračujúce povodňové záchranné a zabezpečovacie práce v okrese Malacky, zahŕňajúce stabilizáciu brehov, čistenie korýt, odstraňovanie naplavenín, náletových drevín a popadaných stromov, sanáciu výtrhov, navracanie korýt do pôvodnej polohy, spevňovanie brehov a opravy technických vodohospodárskych objektov. Rok 2025 je preto možné charakterizovať ako obdobie, v ktorom záchranné práce nadobudli najmä podobu dlhodobej technickej stabilizácie územia a následnej sanácie, nie krátkodobého zásahu pri akútnej udalosti.

Teoretické zhrnutie výsledkov skúmania záchranných prác v Bratislavskom kraji za roky 2020 až 2025

Zistili sme, že záchranné práce nepredstavujú jednotný, jednorazový a obsahovo homogénny výkon verejnej moci, ale vrstvený a premenlivý súbor činností, ktorého konkrétna štruktúra závisí od typu hrozby, územného rozsahu ohrozenia, časového trvania udalosti a miery narušenia sociálneho alebo technického prostredia.

Jadrom zistení je tvrdenie, že záchranné práce sa vždy skladajú z viacerých funkčných vrstiev, pričom ich intenzita a poradie sa mení podľa charakteru mimoriadnej situácie. V podmienkach Bratislavského kraja sa ukázalo, že pri dlhodobých geologických hrozbách dominujú uzávery komunikácií, oplotenie, kontrola zákazov vstupu, čiastočné asanácie, monitoring stability svahov a muriva a odborné statické či geotechnické posudzovanie. Pri povodniach sa do popredia dostávajú spevňovanie brehov, odčerpávanie vody, distribúcia vriec s pieskom, monitoring vodných hladín a následné sanačné práce na tokoch a ochranných stavbách. Pri požiari a pri technických haváriách sa záchranné práce prejavujú ako evakuácia, bezprostredný zásah, dočasné zabezpečenie osôb, odstraňovanie sutín a zabezpečenie priestoru. Pri pandémii a pri hromadnom príleve cudzincov sa ťažisko presúva k preprave osôb, ubytovaniu, zásobovaniu, prevádzke karanténnych alebo prijímacích kapacít a k logistickému zabezpečeniu základných životných podmienok.

Môžeme teda tvrdiť, že typ mimoriadnej situácie určuje dominantnú vrstvu záchranných prác. Pri chronických územných a geologických rizikách prevažuje monitorovaco-technicko-expertízna vrstva; pri systémových humanitárnych a zdravotných krízach prevažuje organizačno-logistická vrstva; pri akútnych lokálnych udalostiach, ako sú požiare alebo poruchy infraštruktúry, prevažuje bezprostredná zásahová a ochranná vrstva. Táto téza je empiricky podporená tým, že roky 2020–2022 boli v Bratislavskom kraji výrazne poznačené pandémiou a migráciou, a teda vysokým podielom organizačných a logistických opatrení, zatiaľ čo roky 2023–2025 sa zreteľnejšie vracajú k technickému, monitorovaciemu a expertíznemu režimu pri Devíne, Mericiach a Devínskej ceste.

Záchranné práce sa vyvíjajú v čase od akútnej ochrany k stabilizácii a následne k dlhodobému manažmentu rizika. Inými slovami, záchranné práce nekončia okamihom odvrátenia bezprostredného nebezpečenstva, ale pokračujú vo forme monitoringu, kontrol, technickej stabilizácie, odstraňovania následkov a prípravy sanácie. Tento vývoj je osobitne viditeľný pri Slovanskom nábreží, kde sa záchranné práce z akútneho zabezpečenia priestoru postupne transformovali na opakovaný protihavarijný režim a napokon na technickú sanáciu brala s dynamickou bariérou a kotvením blokov. Rovnaký prechod vidno aj pri Mericiach a pri Devínskej ceste, kde sa pôvodné uzávery a základné zabezpečenie zmenili na projektovo pripravené a následne realizované sanačné zásahy.

Záchranné práce majú vždy minimálne tri funkčné komponenty: ochranný, stabilizačný a verifikačný. Ochranný komponent spočíva v okamžitom oddelení nebezpečného priestoru od osôb a majetku, napríklad uzáverou komunikácie, zákazom vstupu, oplotením, evakuáciou alebo zriadením prijímacieho a ubytovacieho režimu. Stabilizačný komponent predstavujú tie práce, ktoré fyzicky znižujú intenzitu ohrozenia, napríklad asanácia muriva, odstránenie stromov, odčerpávanie vody, spevňovanie brehov, osadenie bariér alebo sanácia svahu. Verifikačný komponent zahŕňa monitoring, kontroly, odborné posudky a priebežné posudzovanie, či je prijatý režim stále adekvátny. Bez tohto tretieho komponentu by sa záchranné práce menili na jednorazový zásah bez spätnej väzby. Empiricky je práve verifikačný komponent mimoriadne silný v celom sledovanom období, najmä pri Devíne, Mericiach, povodňových režimoch a epidemiologickom monitoringu.

Ďalším zo zistení je, že čím väčší je územný rozsah a sociálna šírka ohrozenia, tým viac rastie význam logistickej zložky záchranných prác. Pri lokálnych svahových deformáciách v Devíne logistická vrstva prakticky nehrá dominantnú rolu. Naproti tomu pri COVID-19 a pri hromadnom príleve cudzincov sa bez prepravy, ubytovania, zásobovania, distribúcie materiálu, zabezpečenia testovania a koordinácie kapacít záchranné práce vôbec nemohli uskutočniť. Predpokladáme, že logistická vrstva nie je univerzálne silná, ale jej význam rastie priamo úmerne k plošnosti a populačnému dopadu krízy.

Ďalším z poznatkov je, že verejná správa pri záchranných prácach neplní len úlohu vykonávateľa zásahu, ale aj úlohu architekta bezpečnostného režimu. To znamená, že jej úlohou nie je len priamo vykonať technické práce alebo aktivovať záchranné zložky, ale aj vytvoriť taký inštitucionálny, dopravný, organizačný a odborný rámec (pri dodržiavaní princípu právnej istoty) v ktorom môžu záchranné práce pokračovať bezpečne a dlhodobo. Uzávery, zákaz vstupu, kontrola značenia, koordinácia odborníkov, projektová príprava sanácií a následné stabilizačné práce sú preto súčasťou toho istého záchranného procesu. Záchranné práce sú adaptívne vrstvený proces, v ktorom sa podľa druhu hrozby mení pomer medzi okamžitou ochranou, fyzickou stabilizáciou, odborným overovaním a logistickým zabezpečením.

Navrhujeme preto ďalšie delenie záchranných prác, kde rozhodujúce nie je, či úkon vykonáva obec, Hasičský a záchranný zbor, okresný úrad alebo technická súkromná obchodná spoločnosť, ale či daný úkon fyzicky stabilizuje priestor, overuje stav ohrozenia, koordinuje činnosť aktérov, zabezpečuje materiálne toky, alebo poskytuje odborný podklad pre ďalší zásah. V reálnych krízových situáciách sa jednotlivé práce navzájom prelínajú, ale napriek tomu majú odlišnú dominantnú funkciu. Práve dominantná funkcia je základným klasifikačným kritériom. V rámci tejto teórie sa delia podľa dominantnej funkcie na:

• technické,
• monitorovacie,
• organizačné,
• logistické,
• expertízne,
• a podľa potreby aj na ďalšie pomocné kategórie, napríklad humanitárne, zdravotnícke alebo bezpečnostno-ochranné.

Každá záchranná práca má jednu dominantnú funkciu, aj keď môže súčasne niesť vedľajšie funkcie. Pre klasifikáciu sa preto vždy určuje tá funkcia, bez ktorej by daný úkon stratil svoj hlavný účel. Napríklad: Ak obec osadí bariéru na svah, ide primárne o technickú záchrannú prácu, hoci zároveň plní aj ochranný a organizačný význam. Ak mestská polícia kontroluje zákaz vstupu, ide primárne o monitorovaciu prácu, hoci podporuje aj organizáciu režimu. Ak okresný úrad zvolá krízový štáb, ide o organizačnú prácu, nie logistickú ani technickú. Ak sa rozvážajú vrecia s pieskom, ide o logistickú prácu, aj keď ich neskoršie uloženie na hrádzu už je technická práca.

Technické záchranné práce sú tie činnosti, ktoré priamo fyzicky zasahujú do priestoru, objektu, svahu, komunikácie, toku alebo technického zariadenia, aby znížili alebo odstránili ohrozenie. Patria sem najmä:

• asanácia muriva,
• odstraňovanie stromov, skál, koreňov a sutín,
• oplotenie a fyzické zabezpečenie priestoru,
• budovanie bariér a zábran,
• sanácia svahu,
• spevňovanie brehov,
• odčerpávanie vody,
• čistenie korýt,
• odstraňovanie naplavenín,
• dopĺňanie ochranných prvkov na komunikáciách,
• montáž technických stabilizačných systémov.

²⁹

Monitorovacie záchranné práce sú tie činnosti, ktorých hlavným účelom je zisťovať, preverovať, sledovať alebo kontrolovať aktuálny stav ohrozenia a účinnosť prijatých opatrení. Patria sem najmä:

• kontrola svahu, muriva, hrádze alebo komunikácie,
• monitoring stability,
• kontrola dopravného značenia,
• kontrola zákazov vstupu a vjazdu,
• monitoring vodných hladín,
• priebežné sledovanie šírenia požiaru, povodne alebo epidemiologickej situácie,
• dohľad nad dodržiavaním ochranného režimu,
• opakované terénne obhliadky.

Organizačné záchranné práce sú tie činnosti, ktoré ustanovujú režim zásahu, rozdeľujú úlohy, koordinujú aktérov a vytvárajú rozhodovací rámec, v ktorom môžu ostatné práce prebiehať. Patria sem najmä:

• zvolanie krízového štábu,
• vydanie príkazu alebo pokynu,
• rozhodnutie o evakuácii,
• určenie režimu uzáver,
• koordinácia zložiek integrovaného záchranného systému,
• rozdelenie kompetencií,
• nastavenie postupov medzi inštitúciami.

Logistické záchranné práce sú tie činnosti, ktoré zabezpečujú presun osôb, materiálu, techniky, zásob a kapacít potrebných na zvládnutie mimoriadnej situácie. Patria sem najmä:

• rozvoz vriec s pieskom,
• preprava osôb do bezpečia alebo do karanténnych zariadení,
• zabezpečenie ubytovania,
• zásobovanie vodou, potravinami a ochrannými prostriedkami,
• distribúcia humanitárneho materiálu,
• pristavenie kontajnerov,
• zabezpečenie dopravných prostriedkov,
• presuny techniky na miesto zásahu, a podobne.

Expertízne záchranné práce sú tie činnosti, ktorých hlavným cieľom je poskytnúť odborný základ pre rozhodnutie, zásah alebo sanáciu. Patria sem najmä:

• statické posudky,
• geologické posudky,
• geotechnické stanoviská,
• geodetické zamerania,
• arboristické posudky,
• projektová príprava sanácie,
• odborné vyjadrenia statika alebo geológa, a podobne.

Takto by sme mohli kategorizovať rôzne ďalšie druhy záchranných prác. Napríklad aj bezpečnostno-ochranné záchranné práce - zamerané na udržanie poriadku a ochranu priestoru, spočívajúce v strážení lokality mestskou políciou alebo Policajným zborom, regulácia pohybu osôb, usmerňovanie dopravy a podobne. Takéto kategórie však môžu byť subsumované pod logistické alebo organizačné opatrenia. ak je výstupom fyzická zmena priestoru, ide o technickú prácu. Dôležitým zhrnutím je, že ak je výstupom poznanie o stave, ide o monitorovaciu prácu, ak je výstupom koordinácia postupu, ide o organizačnú prácu, ak je výstupom dopravenie zdrojov, ide o logistickú prácu a ak je výstupom odborný podklad, ide o expertíznu prácu.

Tabuľka č. 1: Prehľad počtu opatrení orgánov verejnej správy v súvislosti s výkonom záchranných prác nahlásených cez informačnú službu civilnej ochrany z okresného úradu v sídle kraja Sekcii krízového riadenia MV SR v Bratislavskom kraji v rokoch 2020 až 2025. (Spracovanie dát: autor na základe pravidelných informácií poskytnutých Sekciou krízového riadenia).

Rok	Monitorovacie	Organizačné	Expertízne	Technické	Logistické
2020	27	33	15	17	5
2021	14	21	14	13	0
2022	11	18	9	10	6
2023	19	14	19	17	0
2024	17	11	8	14	1
2025	23	5	7	16	0
Spolu 2020-2025	111	102	72	87	12

Kvantitatívne vyhodnotenie realizovaných záchranných prác v Bratislavskom kraji v rokoch 2020–2025 ukazuje, že v sledovanom období dominovali predovšetkým monitorovacie a organizačné práce, doplnené o výrazný podiel technických zásahov. Takéto rozloženie naznačuje, že výkon záchranných prác v podmienkach Bratislavského kraja nebol založený len na jednorazových terénnych zásahoch, ale najmä na dlhodobom udržiavaní bezpečnostného režimu, priebežnej kontrole ohrozených lokalít a koordinácii postupu jednotlivých subjektov verejnej správy.

Z hľadiska časového vývoja možno konštatovať, že rok 2020 predstavoval najviac krízovo diverzifikované obdobie, čo sa odrazilo aj v najvyššom počte organizačných prác (33). Tento jav súvisel najmä s pandemickým režimom COVID-19, repatriačnými opatreniami, zabezpečovaním karanténnych kapacít a súbežným riešením geologických a hydrologických udalostí. Popri tom bol vysoký aj počet monitorovacích prác (27), čo potvrdzuje, že verejná správa musela paralelne sledovať vývoj viacerých odlišných mimoriadnych situácií. Už v tomto roku sa ukazuje typický znak modernej krízovej správy: čím komplexnejšia a plošnejšia je mimoriadna situácia, tým silnejšie narastá význam organizačnej a koordinačnej dimenzie záchranných prác. V roku 2022 sa štruktúra záchranných prác opäť modifikovala. Popri pretrvávajúcich geologických hrozbách v Devíne sa výraznejšie prejavila humanitárna dimenzia spojená s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky, čo sa odrazilo vo vyššom počte organizačných prác (18) a v relatívne zvýšenom počte logistických prác (6). Tento rok tak predstavuje prechod od zdravotno-bezpečnostnej krízy k humanitárno-organizačnému režimu. Záchranné práce už neboli primárne viazané na pandemickú logistiku, ale na zabezpečovanie ubytovania, zásobovania a základných podmienok pre prijatie osôb prichádzajúcich z vojnového konfliktu. Logistické opatrenia v roku 2024 súviseli so septembrovými povodňami, čo len podporuje naše zistenia.

Z komparatívneho hľadiska možno uzavrieť, že v rokoch 2020–2025 sa v Bratislavskom kraji postupne menila vnútorná štruktúra záchranných prác. Kým v skorších rokoch dominovali organizačné a logistické činnosti spojené so systémovými krízami, v neskoršom období začali prevažovať monitorovacie, technické a expertízne práce viazané na dlhodobé územné a geologické ohrozenia. Tento trend naznačuje, že záchranné práce majú výrazne adaptívny charakter: ich konkrétna podoba sa mení podľa toho, či verejná správa reaguje na plošnú spoločenskú krízu, alebo na lokálne, ale dlhodobo pretrvávajúce ohrozenie priestoru. Z hľadiska teórie verejnej správy a krízového riadenia preto možno konštatovať, že záchranné práce v Bratislavskom kraji mali v sledovanom období charakter funkčne diferencovaného systému činností, v ktorom sa podľa typu mimoriadnej situácie mení pomer medzi koordináciou, monitoringom, odborným posudzovaním, logistikou a technickým zásahom.

Záchranné práce realizované podľa jednotlivých druhov mimoriadnych situácií

V nasledujúcej časti prinášame prehľad realizovaných opatrení orgánov civilnej ochrany obyvateľstva v spolupráci s ďalšími orgánmi verejnej správy, či súkromného práva (fyzickými osobami a súkromnými právnickými osobami).

Pri živelných pohromách - zosuvoch pôdy a svahových deformáciách, ktoré zahŕňa aj podmytie svahu, ³⁰boli realizované v Bratislavskom kraji tieto záchranné práce a opatrenia orgánmi civilnej ochrany obyvateľstva, orgánmi krízového riadenia (t.j. orgánmi verejnej správy):

• uzatvorenie časti ciest dopravným značením a bezpečnostnou páskou;
• uzatvorenie ciest alebo zákaz vjazdu;
• kontroly dopravného značenia „zákaz vjazdu“;
• kontroly rešpektovania zákazu vjazdu mestskou políciou;
• kontroly zosunutého svahu;
• kontroly iných svahov, ciest a rizikových miest;
• pravidelné monitorovanie svahu, komunikácie a zosuvného územia;
• monitorovanie stability svahu a ciest;
• monitorovanie sanácie svahu;
• zosilnenie pravidelných kontrol kritických miest;
• odstránenie padnutých stromov z komunikácie;
• odstránenie vegetácie zo svahu;
• právne riešenia rizikových stromov, voľných koreňov a drevnej hmoty;
• výruby rizikových stromov;
• čistenie svahu od uvoľnených kameňov a nánosov;
• odstraňovanie uvoľnených skál;
• osadenie ochranných sietí;
• odťaženie zeminy zo svahu;
• technický návrh stabilizácie svahu;
• projektová príprava bariér a ďalších ochranných prvkov;
• príprava projektovej dokumentácie sanácie;
• príprava realizačného projektu sanácie;
• komunikácia s geológom a geodetom;
• konzultácia s geotechnikom;
• vypracovanie geotechnického stanoviska;
• vypracovanie geologického posudku;
• arboristické posudky stromov;
• podanie hlásenia aktívnej svahovej deformácie na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky;
• konzultácie riešení na okresnom úrade a okresnom úrade v sídle kraja;
• zasadnutie pracovnej skupiny k projektovej dokumentácii;
• hľadanie externého financovania sanácie.

Činnosti a záchranné práce orgánov verejnej správy pri živelných pohromách - povodniach za roky 2020 až 2025 v Bratislavskom kraji predstavovali najmä:

• vyhlásenie stupňov povodňovej aktivity;
• trvanie a monitoring stupňov povodňovej aktivity;
• odvolanie stupňov povodňovej aktivity;
• vyhlásenie mimoriadnej situácie;
• zvolanie krízového štábu;
• koordinačné stretnutie zložiek integrovaného záchranného systému;
• distribúcia vriec s pieskom;
• evakuácia záhradkárskej osady;
• spevňovanie brehov rieky;
• stabilizácia brehov vodných tokov;
• nasadenie Hasičského a záchranného zboru;
• uzatvorenie ciest;
• výstavba protipovodňových zábran;
• odčerpávanie vody;
• monitoring vodných hladín a vnútorných vôd pri prečerpávaní;
• demontáž protipovodňových zábran;
• čistiace práce po povodni;
• odstraňovanie naplavenín z koryta;
• sanácia škôd na vodných tokoch;
• vypracovanie projektovej dokumentácie opráv.

Pri ohrození verejného zdravia II. stupňa sa orgánmi verejnej správy vykonávali tieto záchranné práce a krízové opatrenia:

• vyhlásenie mimoriadnej situácie;
• evidencia pozitívnych prípadov, vyliečených osôb a karanténnych kontaktov;
• priebežné monitorovanie epidemiologickej situácie;
• preprava repatriovaných osôb do karanténnych zariadení;
• preprava repatriovaných osôb do ubytovacích a karanténnych zariadení po Slovensku;
• príkazy na vecné plnenie;
• zabezpečenie odpadového hospodárstva na hraničných priechodoch;
• dezinfekcia priechodov a súvisiacich priestorov;
• overovanie a zabezpečovanie ubytovacích kapacít;
• testovanie osôb v karanténnych zariadeniach;
• dopĺňanie ochranných osobných prostriedkov;
• dopĺňanie vody, potravín a materiálu pre výkon služby;
• prevádzka karanténneho zariadenia;
• ukončenie činnosti karanténnych zariadení;
• zasadnutie krízového štábu;
• zasadnutie Bezpečnostnej rady okresu;
• celoplošné testovanie, plošný skríning;
• zriadenie mobilných odberných miest;
• prevádzka mobilných odberných miest;

Pri hromadnom príleve cudzincov na územie Slovenskej republiky museli orgány verejnej správy realizovať tieto opatrenia a vykonávať tieto záchranné práce:

• aktualizácia prehľadov ubytovacích a stravovacích zariadení;
• aktualizácia evidencie humanitárneho materiálu;
• aktualizácia prehľadov ukrytia;
• dopĺňanie prehľadu organizácií schopných zabezpečiť dobrovoľníkov;
• telefonické preverovanie okamžite dostupných ubytovacích kapacít;
• priebežné preverovanie ubytovacích kapacít v kraji;
• preverovanie ubytovacích kapacít v online informačných systémoch;
• zabezpečenie ubytovania pre osoby;
• príprava príkazov na vecné plnenie a osobné úkony;

Pri zvyšných mimoriadnych situáciách v Bratislavskom kraji sa za roky 2020 až 2025 vyskytli podobné opatrenia, niekedy však s inými subjektami. Uzatváranie pozemných komunikácií je bežné aj pri havárií vodovodného potrubia, aj pri zrútení oporného múru a chodníka.

• príprava aktivácie pracoviska Vstupného klientskeho centra Bottova;³¹
• výdaj antigénových testov pre Vstupné klientske centrum Bottova;
• dočasné zatvorenie núdzového ubytovania pre zdravotné riziká.

Záver

Predkladaná vedecká práca sa zamerala na analýzu realizácie záchranných prác a ďalších opatrení orgánmi verejnej správy počas krízových situácií v Bratislavskom kraji v rokoch 2020 až 2025. Východiskom výskumu bolo skúmanie mimoriadnych udalostí a mimoriadnych situácií, ktoré si v sledovanom období vyžiadali výkon záchranných prác, pričom empirickú bázu tvorili najmä pravidelné informácie informačnej služby civilnej ochrany obyvateľstva. Výskum potvrdil, že Bratislavský kraj predstavuje špecifický bezpečnostný priestor, v ktorom sa koncentrujú predovšetkým urbanizované, technicko-bezpečnostné, infraštruktúrne a inštitucionálne riziká, zatiaľ čo plošné prírodné katastrofy sa v sledovanom období prejavili skôr výnimočne, hoci v niektorých momentoch veľmi intenzívne.

Analýza vývoja v jednotlivých rokoch ukázala, že bezpečnostný profil Bratislavského kraja nebol homogénny. Roky 2020 až 2022 boli výrazne determinované najmä celoštátnymi mimoriadnymi situáciami, osobitne ohrozením verejného zdravia II. stupňa spôsobené ochorením COVID-19 a následne prílevom vojnových utečencov z Ukrajiny. Popri týchto nadlokálnych situácií však orgány verejnej správy v kraji súčasne riešili aj celý rad lokálnych mimoriadnych udalostí, najmä požiare, úniky nebezpečných látok, poplašné správy, dopravné a technické incidenty. Rok 2023 priniesol výraznejšiu teritorializáciu krízových právnych režimov priamo v Bratislavskom kraji, najmä v súvislosti s haváriou vodovodného potrubia v Bratislave a so zosilneným hromadným prílevom cudzincov. Rok 2024 predstavoval zlomové obdobie, keď sa k tradičnému mestskému a technickému profilu ohrození pridala viacúrovňová povodňová a meteorologická kríza. Rok 2025 následne ukázal návrat k prevažne stabilizačnému a sanačnému režimu, v ktorom dominovali dlhodobé technické a zabezpečovacie práce na svahovo nestabilných územiach, hradnom brale a vodných tokoch.

Výskum zároveň potvrdil, že záchranné práce realizované orgánmi verejnej správy v Bratislavskom kraji nemožno redukovať len na bezprostredný zásah pri akútnej mimoriadnej udalosti. Ich charakter bol v skúmanom období výrazne diferencovaný. Pri niektorých udalostiach dominovali technické a protihavarijné činnosti, ako napríklad pri zosuvoch, haváriách infraštruktúry alebo pri zabezpečovaní hradného brala v Devíne. Pri iných situáciách sa do popredia dostával organizačný, logistický a koordinačný rozmer, najmä pri pandémii COVID-19 a pri humanitárnych situáciách. Pri povodňových udalostiach sa zase ukázala nevyhnutnosť kombinácie terénnych zásahov, monitorovania, expertíznych činností a následnej technickej stabilizácie územia. Z uvedeného vyplýva, že výkon verejnej správy v krízových situáciách mal nielen zásahový, ale aj stabilizačný, preventívny a manažérsky charakter.

Osobitne významným zistením je, že právny režim mimoriadnej situácie v podmienkach Bratislavského kraja neplní iba funkciu reakcie na už vzniknutú mimoriadnu udalosť, ale často aj funkciu dlhodobého právneho a organizačného rámca pre stabilizáciu územia. Tento záver sa prejavil najmä pri dlhodobo trvajúcich zosuvových situáciách, pri následkoch povodní, ako aj pri technických a infraštruktúrnych poruchách, ktoré nebolo možné odstrániť jednorazovým zásahom. Výskum tak potvrdzuje, že v podmienkach metropolitného kraja sa mimoriadna situácia stáva nástrojom kontinuálnej adaptívnej správy rizika, v rámci ktorej sa prekrývajú zásahové, koordinačné, preventívne a sanačné funkcie verejnej správy.

Dôležitý záver práce spočíva aj v normatívnej rovine. Analýza ukázala, že ani v podmienkach krízovej situácie nemožno odhliadnuť od princípu legality verejnej správy. Orgány verejnej správy môžu aj počas krízových situácií konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom. Kríza preto nezakladá priestor na kompetenčnú svojvôľu, ale len na operačnú flexibilitu v rámci už existujúceho právneho rámca. Záchranné práce tak možno chápať ako priestor, v ktorom je prípustná vysoká miera organizačnej a technickej adaptability, nie však improvizácia v otázkach právomoci, adresátov povinností alebo zásahov do práv jednotlivcov.

Na základe vykonaného výskumu možno uzavrieť, že Bratislavský kraj v rokoch 2020 až 2025 potvrdil charakter územia, v ktorom je krízové riadenie orientované predovšetkým na zvládanie urbanizovaných a infraštruktúrnych rizík, no zároveň musí byť schopné absorbovať aj nadlokálne zdravotné, humanitárne, veterinárne a prírodné krízy. Systém verejnej správy sa v tomto priestore nenachádza v jednoduchom modeli „udalosť – reakcia - návrat do normálu“, ale skôr v režime permanentnej právnej, organizačnej a operačnej pripravenosti. Z tohto pohľadu práca potvrdzuje, že moderné krízové riadenie v podmienkach Bratislavského kraja nemožno chápať ako výnimočný režim aktivovaný len sporadicky, ale ako relatívne trvalú súčasť výkonu verejnej správy v komplexnom metropolitnom prostredí.

Zároveň treba uviesť, že výsledky práce sú viazané na analyzovanú pramennú bázu, ktorú tvorili najmä evidované a formalizované podklady civilnej ochrany a krízového riadenia. Závery preto nemožno bez ďalšieho generalizovať na celé územie Slovenskej republiky. Napriek tomu však práca ponúka relevantný vedecký príspevok k poznaniu praktického výkonu verejnej správy počas krízových situácií a vytvára priestor pre ďalší výskum, najmä komparáciu s inými krajmi Slovenskej republiky, hlbšie typologické spracovanie záchranných prác alebo podrobnejšie skúmanie vzťahu medzi právnym rámcom a faktickou organizáciou zásahu.

Autor: PhDr. JUDr. Ondrej Blažek, PhD.
Katedra správneho práva, Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Zoznam použitej literatúry

BALGA, J. Policajná správa a policajné právo. In. FELCAN, M. a kol. Racionalizácia verejnej správy. Hodonín: Evropský ústav práva a soudního inženýrství, 2019. s. 46-57. ISBN 978-80-906601-8-2.

BLAŽEK, V., SUJA, M. Informačný systém civilnej ochrany. In. BLAŽEK, V. a kol. Ochrana obyvateľstva 1. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2015. s. 26. ISBN978-80-8054-621-2.

BOHRNOVÁ, M. Evakuácia osôb, zvierat a vecí. In. BLAŽEK, V. a kol. Ochrana obyvateľstva 1. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2015. s. 29-36. ISBN978-80-8054-621-2.

GIBA, M. a kol. Ústavný systém Slovenska počas krízových situácií: Možnosti, limity a riešenia. 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2022, s. 272. ISBN 978-80-571-0549-7.

HAŠANOVÁ, J. Správne právo v bezpečnostných vedách. Plzeň: Aleš Čeněk, 2025. 430 s. ISBN 978-80-7380-972-0.

KÉMEŇOVÁ, E. Záchranné práce. In. BLAŽEK, V. a kol. Ochrana obyvateľstva 1. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2015. s. 59-68. ISBN978-80-8054-621-2.

Mesačné situačné správy (január 2020 až december 2025). Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia krízového riadenia, 2020-2025. In. minv.sk. Dostupné aj online na WWW [09.03.2026, 18:13]: https://www.minv.sk/?civilna-ochrana

MURDZA, K. Metodológia vedy a metodika vedeckého poznávania. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2022. 259 s. ISBN 978-80-8054-954-1.

POLEDŇÁK, P., ORINČÁK, M. Riešenie prírodných krízových situácií. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, 2011. 232 s. ISBN 978-80-554-0339-7.

Požiar rozostavanej budovy Eurovea Tower. Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Hasičského a záchranného zboru, 2022. In. minv.sk. Dostupné aj online na WWW [09.03.2026, 19:30]: https://www.minv.sk/?Aktuality_BL&sprava=poziar-rozostavanej-budovy-eur…

Pravidelná informácia – mimoriadna situácia: Slovanské nábrežie [interný elektronický dokument]. Bratislava: Mestská časť Bratislava-Devín, 2020–2025.

Pravidelná informácia – mimoriadna situácia: Merice – Štítová ulica [interný elektronický dokument]. Bratislava: Mestská časť Bratislava-Devín, 2020–2025.

Pravidelná informácia o stave a priebehu záchranných prác: hromadný prílev cudzincov na územie Slovenskej republiky [interný elektronický dokument]. Bratislava: Okresný úrad Bratislava, 2022.
Pravidelná informácia o stave a priebehu záchranných prác: hromadný prílev cudzincov na územie Slovenskej republiky [interný elektronický dokument]. Bratislava: Okresný úrad Bratislava, 2022.

Pravidelná informácia: vyhlásenie mimoriadnej situácie a núdzového stavu – koronavírus COVID-19 [interný elektronický dokument]. Malacky: Okresný úrad Malacky, 2020–2021.

SUJA, M. Informačný systém civilnej ochrany. In. BLAŽEK, V. a kol. Informatórium civilnej ochrany 1. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2013. s. 93-98. ISBN 978-80-8054-572-7.

Ústava Slovenskej republiky.

Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 388/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečovanie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov.

---

¹ Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
² § 8 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
³§ 6 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 388/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečovanie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany v znení neskorších predpisov.
⁴SUJA, M. Informačný systém civilnej ochrany. In. BLAŽEK, V. a kol. Informatórium civilnej ochrany 1. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2013. s. 94.
⁵BLAŽEK, V., SUJA, M. Informačný systém civilnej ochrany. In. BLAŽEK, V. a kol. Ochrana obyvateľstva 1. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2015. s. 26.
⁶ Pozri viac: KÉMEŇOVÁ, E. Záchranné práce. In. BLAŽEK, V. a kol. Ochrana obyvateľstva 1. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2015. s. 59-68.
⁷Avšak nie všetky, napríklad obec nie je štátnym orgánom.
⁸BALGA, J. Policajná správa a policajné právo. In. FELCAN, M. a kol. Racionalizácia verejnej správy. Hodonín: Evropský ústav práva a soudního inženýrství, 2019. s. 47.
⁹Tamtiež: BALGA, J. Policajná správa a policajné právo. In. FELCAN, M. a kol. Racionalizácia verejnej správy. Hodonín: Evropský ústav práva a soudního inženýrství, 2019. s. 47.
¹⁰HAŠANOVÁ, J. Správne právo v bezpečnostných vedách. Plzeň: Aleš Čeněk, 2025. s. 31.
¹¹MURDZA, K. Metodológia vedy a metodika vedeckého poznávania. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2022. s. 222.
¹²§ 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
¹³§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
¹⁴Mesačné situačné správy (január až december 2020). Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia krízového riadenia, 2020. In. minv.sk. Dostupné aj online na WWW [09.03.2026, 18:13]: https://www.minv.sk/?civilna-ochrana
¹⁵Mesačné situačné správy (január až december 2021). Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia krízového riadenia, 2021. In. minv.sk. Dostupné aj online na WWW [09.03.2026, 18:13]: https://www.minv.sk/?civilna-ochrana
¹⁶Mesačné situačné správy (január až december 2022). Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia krízového riadenia, 2022. In. minv.sk. Dostupné aj online na WWW [09.03.2026, 18:13]: https://www.minv.sk/?civilna-ochrana
¹⁷Mesačné situačné správy (január až december 2023). Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia krízového riadenia, 2023. In. minv.sk. Dostupné aj online na WWW [09.03.2026, 19:31]: https://www.minv.sk/?civilna-ochrana
¹⁸Požiar rozostavanej budovy Eurovea Tower. Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Hasičského a záchranného zboru, 2022. In. minv.sk. Dostupné aj online na WWW [09.03.2026, 19:30]: https://www.minv.sk/?Aktuality_BL&sprava=poziar-rozostavanej-budovy-eur…
¹⁹Mesačné situačné správy (január až december 2022). Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia krízového riadenia, 2022. In. minv.sk. Dostupné aj online na WWW [09.03.2026, 18:13]: https://www.minv.sk/?civilna-ochrana
²⁰Mesačné situačné správy (január až december 2024). Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia krízového riadenia, 2024. In. minv.sk. Dostupné aj online na WWW [09.03.2026, 19:31]: https://www.minv.sk/?civilna-ochrana
²¹Mesačné situačné správy (január až december 2025). Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia krízového riadenia, 2025. In. minv.sk. Dostupné aj online na WWW [09.03.2026, 19:31]: https://www.minv.sk/?civilna-ochrana
²²Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
²³GIBA, M. a kol. Ústavný systém Slovenska počas krízových situácií: Možnosti, limity a riešenia. 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2022, s. 78. ISBN 978-80-571-0549-7.
²⁴Pozri: GIBA, M. a kol. Ústavný systém Slovenska počas krízových situácií: Možnosti, limity a riešenia. 1. vydanie. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2022, s. 272.
²⁵Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
²⁶ § 12 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov.
²⁷Pravidelné hlásenia okresného úradu v sídle kraja Sekcii krízového riadenia prostredníctvom informačnej služby civilnej ochrany.
²⁸BOHRNOVÁ, M. Evakuácia osôb, zvierat a vecí. In. BLAŽEK, V. Ochrana obyvateľstva 1. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2015. s. 29-36.
²⁹Pre viac detailov odporúčame: POLEDŇÁK, P., ORINČÁK, M. Riešenie prírodných krízových situácií. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, 2011. s. 110-118.
³⁰Mnohé z nich sú aplikovateľné aj pre skalné a murivové zosuvy spôsobené zvetrávaním muriva (napríklad v Devíne pri Bratislave v Bratislavskom kraji alebo pod zrúcaninou Strečno v Žilinskom kraji).
³¹Vstupné klientske centrum Bottova je kľúčové kontaktné miesto v Bratislave, ktoré vzniklo pôvodne ako reakcia na potrebu koordinovanej pomoci ľuďom utekajúcim pred vojnou na Ukrajine. Centrum sa postupne transformovalo na miesto, ktoré pomáha cudzincom s integráciou do života v hlavnom meste.