Úvod

Exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke patrí v praxi medzi najjednoduchšie, najrýchlejšie, najúspešnejšie a preto aj najčastejšie využívané spôsoby vykonávania (civilnej) exekúcie, pokiaľ exekučný titul znie na peňažné plnenie. Prikázanie pohľadávky z účtu v banke je upravené predovšetkým v § 93 a nasledujúcich zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok). Prikázanie pohľadávky z účtu v banke možno označiť za osobitný druh prikázania pohľadávky ako jedného zo základných spôsobov výkonu exekúcie(1).

Exekúciu prikázaním pohľadávku z účtu v banke možno zjednodušene charakterizovať nasledujúcim spôsobom. Banka je na základe exekučného príkazu (príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke) vydaného súdnym exekútorom (ďalej len exekútor) v zmysle § 52 v spojením s § 96 Exekučného poriadku, povinná dlh, ktorý má voči svojmu veriteľovi, čiže povinnému v exekučnom konaní, plniť namiesto povinnému priamo oprávnenému, resp. exekútorovi.(2) Dlh banky voči povinnému v zmysle načrtnutej konštrukcie predstavujú peňažné prostriedky (resp. ich budúce vyplatenie), ktoré má povinný ako klient banky uložené na svojom účte(3). Exekučnému príkazu predchádza príkaz na začatie exekúcie, na základe ktorého banka v zmysle § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zablokuje na účte povinného peňažné prostriedky (ďalej len prostriedky) vo výške vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Exekučnému príkazu rovnako predchádza aj upovedomenie o začatí exekúcie s uvedením prikázania pohľadávky z účtu v banke ako spôsobu vykonania exekúcie, resp. pokiaľ nejde v danom exekučnom konaní o prvý spôsob výkonu exekúcie, je týmto úkonom upovedomenie o spôsobe vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Upovedomenie o začatí exekúcie, resp. upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, sa doručuje oprávnenému a povinnému. Príkaz na začatie exekúcie sa doručuje len banke, prípadne viacerým bankám.

Na úvod príspevku je vhodné v stručnosti sa pristaviť aj pri pojme banka. To, kto (čo) je bankou(4), vymedzuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o bankách). „Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie.“(5) Za banku sa pre účely exekučného konania považuje aj pobočka zahraničnej(6) banky.(7)

Zablokovanie prostriedkov na bankovom účte povinného na základe príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke(8) predstavuje pre tohto účastníka exekučného konania výrazný a veľmi citeľný zásah do jeho majetkovej sféry. Upovedomením o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke exekútor povinnému nie len zakáže nakladať s prostriedkami na účte do určenej výšky (tzv. inhibitorium), ale banka po doručení príkazu na začatie exekúcie účet povinného do určenej výšky zablokuje a tým mu znemožní faktické nakladanie s prostriedkami v určenej výške, aj keby povinný chcel porušiť zákaz uložený exekútorom v upovedomení. Jediné nakladanie s prostriedkami blokovanými na účte, ktoré je povinnému umožnené, je v zmysle ustanovenia § 95 ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku uspokojenie pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie.

Blokovanie prostriedkov na účet povinného, pre povinného nesporne nepriaznivý stav, je možné, odhliadnuc od úspešného úplného vymoženia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie, odstrániť len odblokovaním účtu. Cieľom tohto príspevku je poukázať na súčasnú nedostatočnú právnu úpravu inštitútu odblokovania účtu povinného. Ako priblížime na nasledujúcich riadkoch, Exekučný poriadok vo viacerých situáciách, ktoré sa v exekučnom konaní vyskytujú pravidelne, neobsahuje výslovnú úpravu odblokovania účtu, resp. neukladá exekútorovi expressis verbis povinnosť odblokovať bankový účet povinného. Druhým, nemenej závažným nedostatkom súčasnej právnej úpravy, je absencia výslovného určenia lehôt, v ktorých by mal exekútor odblokovanie účtu zabezpečiť.

Odblokovanie účtu a nevydanie exekučného príkazu

Exekučný poriadok predpokladá expressis verbis procesný úkon exekútora smerujúci k odblokovaniu účtu povinného len v troch prípadoch.

Prvý z nich je upravený v § 96 ods. 4 prvej vete Exekučného poriadku. V zmysle tohto ustanovenia je exekútor povinný vydať príkaz na odblokovanie účtu povinného, ak nastane niektorá z dvoch predpokladaných skutočností. Po prvé, exekútor je povinný vydať príkaz na odblokovanie účtu v prípade, ak nevydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke(9) ) do 14 dní od uplynutia lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii. Po druhé, povinnosť vydať príkaz na odblokovanie účtu má exekútor aj v prípade, ak povinný síce podal námietky proti exekúcii, ale súd ich zamietol a exekútor po tom, čo mu bolo rozhodnutie súdu doručené, nevydal exekučný príkaz.

Exekučný poriadok výslovne neustanovuje lehotu, v ktorej je exekútor povinný príkaz na odblokovanie účtu vydať. Výkladom § 96 ods. 1 v spojení s ods. 4 je však možné dospieť k záveru, že exekútor je povinný vydať príkaz na odblokovanie účtu v rovnakej lehote ako exekučný príkaz. Do 14 dní po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcie je tak exekútor povinný vydať buď exekučný príkaz alebo príkaz na odblokovanie účtu. Pokiaľ ide o eventualitu zamietnutia námietok, Exekučný poriadok výslovne neustanovuje určitú lehotu ani na vydanie exekučného príkazu. Exekútor je podľa § 96 ods. 1 v spojení s ods. 4 povinný vydať exekučný príkaz alebo príkaz na odblokovanie účtu „(...) po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli“. Zákonodarca mal v tomto prípade pravdepodobne vôľu ustanoviť exekútorovi povinnosť vydať exekučný príkaz alebo príkaz na odblokovanie účtu ihneď po doručení rozhodnutia súdu, ktorým boli námietky zamietnuté. Vzhľadom na nie príliš jasné znenie ustanovenia § 96 ods. 1 a ods. 4, bolo by de lege ferenda vhodné pouvažovať prinajmenšom o stanovení výslovnej povinnosti exekútora konať bez zbytočného odkladu.

„Právnym účinkom príkazu na odblokovanie účtu je zánik účinkov príkazu na začatie exekúcie, ktoré zanikajú ex nunc.“(10) Dôvod, pre ktorý exekútor vydal príkaz na odblokovanie účtu, musí byť v zmysle § 96 ods. 4 predposlednej vety v samotnom príkaze na odblokovanie účtu uvedený. Príkaz na odblokovanie účtu sa doručí banke do vlastných rúk, teda rovnako ako príkaz na začatie exekúcie.

Pokiaľ ide o príkaz na odblokovanie účtu, zaujímavosťou je, že pôvodné znenie(11) Exekučného poriadku tento inštitút nepoznalo. Paragraf 96 bol o štvrtý odsek, ktorý upravuje tak vydanie príkazu na odblokovanie účtu v prípade nevydania exekučného príkazu ako aj jeho vydanie z dôvodov hodných osobitného zreteľa(12), doplnený až zákonom č. 280/1999 Z. z. Tento zákon sa stal účinným 9. novembra 1999. Dôvodová správa(13) k zákonu č. 280/1999 Z. z. k predmetnej zmene uvádza: „Navrhovaná úprava vychádza z praktických poznatkov, keď niektorí exekútori zablokujú účty povinného, pričom po splnení zákonných podmienok nevydajú exekučný príkaz. Dôsledkom je skutočnosť, že povinný nemôže disponovať s prostriedkami na účtoch, ale tieto zároveň nie sú poukázané ani oprávnenému. Exekútor teda nemá skutočný záujem vykonať exekúciu týmto spôsobom. Preto nemožno pripustiť stav, aby nečinnosťou exekútora vznikali povinnému škody. Zároveň sa exekútorovi priznáva nová možnosť odblokovať účet povinného v mimoriadnych prípadoch. Dôvod, pre ktorý exekútor účet odblokuje, však musí byť v príkaze na odblokovanie účtu uvedený a to z dôvodu, aby takýto úkon exekútora bol preskúmateľný.“

Prijatie zákona č. 280/1999 Z. z., prinajmenšom pokiaľ ide o doplnenie § 96 o štvrtý odsek, možno uviesť ako príklad úspešného vplyvu aplikačnej praxe na legislatívu. Do určitej miery je ale zarážajúce, že so situáciou charakterizovanou v citovanej časti dôvodovej správy nepočítal zákonodarca už v čase, keď sa pôvodný Exekučný poriadok prijímal.

Odblokovanie účtu a dôvody hodné osobitného zreteľa

Druhým prípadom, kedy Exekučný poriadok výslovne predpokladá procesný úkon exekútora smerujúci k odblokovaniu bankového účtu povinného, je odblokovanie účtu z tzv. dôvodov hodných osobitného zreteľa. Vydanie príkazu na odblokovanie účtu v tomto prípade upravuje ustanovenie § 96 ods. 4 druhá veta Exekučného poriadku.

Na rozdiel od predchádzajúceho prípadu, čiže obligatórneho odblokovania účtu z dôvodu nevydania exekučného príkazu, odblokovanie účtu z dôvodov hodných osobitného zreteľa je fakultatívne. Je teda na exekútorovi, aby zvážil okolnosti toho-ktorého prípadu a rozhodol, či vydá príkaz na odblokovanie účtu alebo nie. „Súdny exekútor môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa odblokovať účet aj čiastočne.“(14)

Exekučný poriadok dôvody hodné osobitného zreteľa nevypočítava ani len demonštratívne. O to náročnejší by bol taxatívny výpočet, vzhľadom na veľké množstvo rôznych situácií, ktoré môžu v priebehu exekučného konania nastať a ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem dôvod hodný osobitného zreteľa. Rovnako ako v prípade obligatórneho vydania príkazu na odblokovanie účtu, aj pri fakultatívnom príkaze na odblokovanie účtu musí exekútor uviesť dôvod, pre ktorý má dôjsť k odblokovaniu účtu. S ohľadom na skutočnosť, že dôvody fakultatívneho vydania príkazu na odblokovanie účtu nie sú v Exekučnom poriadku vypočítané, má povinnosť uviesť dôvod odblokovania ešte väčší význam ako pri obligatórnom odblokovaní.

„Ako dôvod hodný osobitného zreteľa možno všeobecne charakterizovať situácie, keď súdny exekútor fakultatívnym príkazom na odblokovanie účtov napĺňa základné zásady exekučného konania svojím voľným uvážením, a predchádza tak situáciám, keď by povinný bol postihnutý nad mieru primeranú podmienkam konkrétnej exekúcie.“(15) V praxi môže ísť napr. o situáciu, keď bolo príkazom na začatie exekúcie zablokovaných povinnému viac bankových účtov, a to buď v jednej banke, alebo vo viacerých bankách, pričom súhrn zablokovaných prostriedok prevyšuje vymáhanú pohľadávku oprávneného vrátanie jej príslušenstva a trov exekúcie. V danom prípade, v súlade s princípom, že exekúcia sa má vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, ktorý je vyjadrený v § 61b Exekučného poriadku, je fakultatívny príkaz na odblokovanie účtu namieste.

Ďalšou situáciou, kedy prichádza do úvahy využitie fakultatívneho príkazu na odblokovanie účtu, je uzavretie písomnej dohody o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky medzi exekútorom a povinným. Táto dohoda je medzi účastníkmi exekučného konania vystupujúcimi na strane povinného s veľkou obľubou nazývaná ako tzv. splátkový kalendár. Nevyhnutným predpokladom pre to, aby exekútor vôbec mohol takúto dohodu s povinným uzavrieť, je písomný súhlas oprávneného. Za použitia systematického výkladu ustanovení § 56 Exekučného poriadku možno dohodu o postupnom splatení charakterizovať, i keď nie úplne presne, ako druh odkladu exekúcie sui generis. V prípade, ak uzavretiu dohody predchádzal exekučný príkaz a pohľadávka oprávneného vrátene príslušenstva a trov exekúcie nebola v plnej miere vymožená, resp. bankový účet povinného bol zablokovaný na základe príkazu na začatie exekúcie, prichádza do úvahy práve fakultatívne vydanie príkazu na odblokovanie účtu. Počas plnenia dohody o postupnom splatení exekútor ďalej v exekúcii aktívne nepokračuje, len kontroluje, či povinný plní to, k čomu sa v dohode zaviazal, teda či uhrádza dohodnuté splátky. Použitím výkladu a contrario z ustanovenia § 56 ods. 9 Exekučného poriadku vyplýva, že v prípade, ak povinný poruší dohodu o postupnom splatení, exekútor bude v exekúcii pokračovať, čiže môže opäť vydať príkaz na začatie exekúcie a účet povinného opäť zablokovať, resp. súčasne vydať aj exekučný príkaz, ak sú na to splnené podmienky.

Ako uvediem v ďalších častiach príspevku, v praxi sú dôvody hodné osobitného zreteľa ako dôvody na vydanie príkazu na odblokovanie účtu využívané pomerne často. V niektorých prípadoch, ktoré budú popísané neskôr, však pravdepodobne nejde o situácie, ktoré mal zákonodarca na mysli pri formulovaní ustanovenia § 96 ods. 4 Exekučného poriadku. To napokon vyplýva aj z dôvodovej správy citovanej v predchádzajúcej časti.

Odblokovanie účtu a odklad exekúcie

Tretím prípadom, kedy Exekučný poriadok upravuje expressis verbis procesný úkon smerujúci k odblokovaniu bankového účtu povinného, je odklad exekúcie z tzv. sociálnych dôvodov.

Odklad exekúcie, ako jeden z inštitútov procesnej obrany a ochrany účastníkov exekučného konania a tretích osôb(16), je všeobecne upravený v § 56 Exekučného poriadku. Osobitnosti odkladu exekúcie pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke Exekučný poriadok následne upravuje v § 100.

Odblokovanie bankového účtu povinného, zablokovaného na základe príkazu na začatie exekúcie, prichádza do úvahy len pri jednom z dôvodov odkladu exekúcie. Ide o už spomenuté tzv. sociálne dôvody. „Na návrh povinného môže súd povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.“(17) Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, súd o odklade exekúcie z uvedených dôvodov môže rozhodnúť len na návrh, nie ex offo. „Na povolenie odkladu nie je právny nárok; rozhodnutie o návrhu závisí od posúdenia procesných predpokladov súdom.“(18)

Ak súd povolí odklad exekúcie z vyššie uvedených dôvodov, banka v zmysle ustanovenia § 101 ods. 1 neblokuje účet povinného „(...) odo dňa, keď jej exekútor oznámi rozhodnutie súdu o odklade exekúcie (...)“. Exekučný poriadok v citovanom ustanovení síce nepoužil formuláciu znejúcu napr.: „Exekútor oznámi banke rozhodnutie súdu, ktorým povolil odklad exekúcie“, ktoré by bolo jednoznačne interpretovateľné v tom zmysle, že exekútor má povinnosť takéto oznámenie banke vykonať, no vzhľadom na účel predmetného ustanovenia a odkladu exekúcie zo sociálnych dôvodov, možno sa prikloniť k názoru, že oznamovacia povinnosť(19) exekútora voči banke existuje. Aj so zreteľom na uvedené, bolo by vhodnejšie, najmä v záujme právnej istoty, aby bola povinnosť exekútora vykonať procesný úkon smerujúci k odblokovaniu účtu povinného po povolení odkladu exekúcie formulovaná jednoznačnejšie. Rovnako by bolo vhodné určiť exekútorovi na takýto procesný úkon lehotu, resp. povinnosť vykonať úkon bez zbytočného odkladu.

Procesný úkon exekútora smerujúci banke, ktorá vykonáva blokáciu účtu povinného, Exekučný poriadok nepomenúva ako príkaz na odblokovanie účtu, ako to je v dvoch predchádzajúcich prípadoch. Vzhľadom na terminológiu relevantného ustanovenia Exekučného poriadku možno predmetný procesný úkon exekútora označiť jednoducho ako „oznámenie“.

Odblokovanie bankového účtu povinného má v prípade odkladu exekúcie len dočasný charakter, ako to vyplýva už aj zo samotných podmienok povolenia odkladu. Nepriaznivá sociálna situácia povinného musí byť len prechodná(20). „To znamená, že musí ísť o dôvod, v súvislosti s ktorým možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať.“(21) Aj napriek skutočnosti, že to Exekučný poriadok výslovne nepredpokladá, súd by mal v uznesení o povolení odkladu exekúcie určiť aj čas, na ktorý sa exekúcia odkladá. Podľa § 101 ods. 1 totiž banka v blokovaní účtu povinného pokračuje po tom, čo jej exekútor doručil príkaz, aby v blokácii pokračovala. Takýto príkaz môže exekútor vydať až po tom, čo uplynie lehota, na ktorú bol odklad exekúcie povolený.

Odblokovanie účtu a upustenie od vykonania exekúcie

(Aj) z ustanovenia § 60 Exekučného poriadku, ktorý upravuje situácie, kedy je exekútor povinný vrátiť súdu poverenie na vykonanie exekúcie, je možné identifikovať spôsoby skončenia exekúcie. V spojení s inštitútom odblokovania účtu povinného, ktorý bol zablokovaný na základe príkazu na začatie exekúcie, bude predmetom záujmu v nasledujúcich častiach príspevku skončenie exekúcie upustením od vykonania exekúcie; vymožením pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie a taktiež aj skončenie exekúcie jej zastavením.

Upustenie od vykonania exekúcie predpokladá dobrovoľné(22) splnenie povinnosti povinného, ktorú mu ukladá exekučný titul. Podľa ustanovenia § 46 ods. 3 Exekučného poriadku totiž „exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí.“

Na základe ustanovenia § 95 ods. 1 písm. b) v spojení s § 47 ods. 1 písm. a) je povinný upovedomením o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke exekútorom upovedomený nie len o začatí exekúcie, ale aj o skutočnosti, že svoju povinnosť môže splniť dobrovoľne do 14 dní od doručenia upovedomenia. Až v prípade ak tak nespraví, môže exekútor vydať exekučný príkaz, na základe ktorého banka prostriedky z účtu povinného poukáže oprávnenému alebo exekútorovi.

Plynutie lehoty na dobrovoľné plnenie povinnosti však nevylučuje skutočnosť, aby exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie a bankový účet povinného tak do určenej výšky už bol zablokovaný. Systematický výklad § 95 ods. 1 to dokonca predpokladá. Ako už bolo uvedené aj v úvode, aj napriek blokácii môže povinný zo zablokovaného účtu bezhotovostným prevodom uhradiť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie, a to na účet určený exekútorom. Ku splneniu povinnosti a následnému upusteniu od vykonania exekúcie však môže dôjsť aj iným spôsobom, napr. uhradením pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v hotovosti u exekútora. Aj napriek tomu, že v takomto prípade tiež dochádza k upusteniu od vykonania exekúcie, banka vykonávajúca blokáciu účtu povinného sa o takejto skutočnosti nemá ako dozvedieť, pokiaľ jej to neoznámi exekútor, prípadne niektorí z účastníkov exekučného konania.

Exekútor má však v prípade, ak upustí od vykonania exekúcie, výslovne povinnosť len vrátiť poverenie(23) na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok exekútorovi expressis verbis neustanovuje povinnosť vydať príkaz na odblokovanie účtu alebo iným spôsobom dať banke, ktorá blokuje účet povinného, na vedomie skutočnosť, že došlo k upusteniu od vykonania exekúcie. Prax si s daným nedostatkom poradila tak, že v prípade, ak exekútor upustí od vykonania exekúcie, vydá príkaz na odblokovanie účtu s odkazom na ustanovenie § 96 ods. 4 Exekučného poriadku, teda na ustanovenie vzťahujúce sa na dôvody hodné osobitného zreteľa. Ako dôvod odblokovania účtu sa uvedie jednoducho to, že exekútor upustil od vykonania exekúcie. Vyvodenie povinnosti exekútora vydať príkaz na odblokovanie účtu, resp. iným procesným úkonom oznámiť banke, že došlo k upusteniu od exekúcie, prichádza alternatívne do úvahy ešte zo všeobecnej zodpovednosti exekútora za škodu a všeobecnej povinnosti predchádzať škodám.(24)

Aj napriek uvedenej praxi, čiže vydávaniu príkazu na odblokovanie účtu s odkazom na dôvody hodné osobitného zreteľa, nemožno súčasný stav považovať za uspokojujúci. S ohľadom na skutočnosť, že blokáciou bankového účtu dochádza k výrazne citeľnému zásahu do majetkovej sféry povinného, bolo by namieste povinnosť exekútora zabezpečiť odblokovanie účtu povinného upraviť v Exekučnom poriadku aj výslovne, napr. príkazom na odblokovanie účtu. Vychádzajúc z uvedených argumentov je rovnako namieste aj zabezpečenie odblokovania účtu v čo najkratšom čase, čiže buď ustanovením presnej lehoty, resp. bez zbytočného odkladu.

Odblokovanie účtu a vymoženie

Ďalším spôsobom skončenia exekúcie, ktorý je možné identifikovať z ustanovenia § 60 Exekučného poriadku, je vymoženie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Spôsob skončenia exekúcie spočívajúci vo vymožení možno zjednodušene charakterizovať tak, že subjekt, ktorému exekútor adresuje exekučný príkaz, uspokojí pohľadávku, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. V prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke je týmto subjektom banka, v ktorej má povinný účet a na ktorom sú blokované prostriedky do výšky vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. V rámci vymoženia ako spôsobu skončenia exekúcie pri výkone exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke je dôležité rozlíšiť dve odlišné situácie.

Po prvé, k vymoženiu pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie môže dôjsť výlučne len spôsobom vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Po tom, ako bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie a príkaz na začatie exekúcie a po tom, ako sú splnené procesné podmienky na vydanie exekučného príkazu, banka na základe exekučného príkazu v zmysle § 96 ods. 3 Exekučného poriadku odpíše prostriedky z účtu povinného a poukáže ich oprávnenému alebo exekútorovi. Predpokladom je, samozrejme, tá skutočnosť, že na účte povinného je dostatok prostriedkov. Vymoženie celej pohľadávky oprávneného vrátane jej prípadného príslušenstva a trov exekúcie je potom dôvodom pre vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 60 písm. e) Exekučného poriadku.

„Ak dôjde ku skončeniu exekúcie vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie tak, že banka vyplatila celú sumu podľa exekučného príkazu, dochádza tým, prirodzene, k odblokovaniu účtu.“(25) Nie je potrebné, aby exekútor v tomto prípade vydával príkaz na odblokovanie účtu.(26) Účelom blokovania prostriedkov na účte povinného, ku ktorému banka pristúpi na základe príkazu na začatie exekúcie, je totiž zabezpečiť, aby výkon exekúcie nebol zmarený a aby po tom, čo budú splnené podmienky na vydanie exekučného príkazu a tento bude banke doručený, banka poukázala určenú sumu oprávnenému alebo exekútorovi. Účinky príkazu na začatie exekúcie, vydaného na základe ustanovenia § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, tak zanikajú ipso facto poukázaním prostriedkov bankou, čiže vymožením. Vychádzajúc z uvedeného výkladu exekútor potom už nemusí banke oznamovať aby účet odblokovala. V praxi aj napriek tomu dochádza k vydávaniu príkazu na odblokovanie účtu. Vzhľadom na chýbajúce osobitné ustanovenie je takýto príkaz na odblokovanie účtu opäť opieraný o ustanovenie § 96 ods. 4 Exekučného poriadku.

Uvedený výklad o skončení exekúcie vymožením analogicky platí aj v prípade, ak sa na zablokovaný účet pripisujú prostriedky postupne a banka ich postupne na základe exekučného príkazu poukazuje. Podľa § 98 Exekučného poriadku totiž „príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahujú aj na sumy, ktoré dôjdu na účty povinného po tom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie.“ „V prípade, že sa na zablokovaný účet pripisujú prostriedky postupne a banka ich postupne na základe exekučného príkazu vypláca, vykoná banka čiastočné odblokovanie vždy po úhrade určitej sumy.“(27)

Druhá situácia, ku ktorej pri skončení exekúcie vymožením môže dôjsť, je vo vzťahu k odblokovaniu účtu oveľa problematickejšia. K vymoženiu pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie totiž môže dôjsť aj kombináciou viacerých spôsobov vykonania exekúcie. A v praxi nejde vôbec o ojedinelé prípady. Podľa § 65 totiž exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi. Pre lepšie pochopenie si uveďme príklad. So zreteľom na skutočnosť, že na účte povinného nie je dostatok prostriedkov na uspokojenie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie v plnom rozsahu, exekútor vykoná exekúciu aj ďalším spôsobom, napr. zrážkami zo mzdy. Podľa § 98 Exekučného poriadku príkaz na začatie exekúcie, na základe ktorého dochádza k blokácii účtu povinného, zostáva v platnosti aj po tom, čo banka realizovala exekučný príkaz a poukázala prostriedky oprávnenému alebo exekútorovi, a to v tom prípade, ak poukázaná suma je nižšia ako suma určená v exekučnom príkaze. Účet tak zostáva aj naďalej blokovaný. Ak dôjde k vymoženiu zvyšku pohľadávky, jej príslušenstva alebo trov exekúcie iným spôsobom, napr. zrážkami zo mzdy, banka sa o tejto skutočnosti nemá ako dozvedieť.

Podľa názoru kolektívu autorov pod vedením M. Števčeka a S. Ficovej musí banka čakať na procesný úkon exekútora, ktorý je vo forme príkazu na odblokovanie účtu.(28) Problémom ale je, že Exekučný poriadok vydanie príkazu na odblokovanie účtu ako procesného úkonu exekútora v prípade skončenia exekúcie vymožením výslovne nepredpokladá. Prax uvedený nedostatok znovu vyriešila odkazom na ustanovenie § 96 ods. 4, čiže ustanovenia umožňujúceho vydanie príkazu na odblokovanie účtu z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Za istých okolností prichádza do úvahy ešte aplikácia ustanovenia § 35 ods. 3, podľa ktorého „exekútor je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní od ukončenia exekučného konania, písomne oznámiť túto skutočnosť tretej osobe, ktorú požiadal o súčinnosť podľa § 34“. Nedostatkom takejto aplikácie je však to, že exekútor môže vydať príkaz na začatie exekúcie, teda prikázať zablokovať účet povinného aj bez využitia žiadosti o súčinnosť podľa § 34 ods. 5(29) adresovanej banke. Výnimočným totiž nie je taký postup exekútora, keď je príkaz na začatie exekúcie doručený tzv. naslepo do viacerých bánk súčasne bez predchádzajúcej žiadosti o poskytnutie súčinnosti, teda bez predchádzajúceho zisťovania či povinný v danej banke má alebo nemá účet. Okrem iného je takýto postup v konečnom dôsledku lacnejší, nakoľko za odpoveď na žiadosť o poskytnutie súčinnosti si banky účtujú úhradu nákladov (poplatok), ktorý by nakoniec v zásade znášal povinný ako súčasť trov exekúcie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujeme aj v prípade skončenia exekúcie vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke v kombinácii s iným spôsobom vykonania exekúcie, za vhodné výslovné zakotvenie povinnosti exekútora zabezpečiť informovanosť banky o skončení exekúcie. Podobne ako v prípade skončenia exekúcie upustením by de lege ferenda bolo žiaduce, aby mal exekútor výslovnú povinnosť vydať príkaz na odblokovanie účtu alebo vykonať iný procesný úkon s rovnakým účinkom. Určite by mal mať povinnosť tak spraviť v čo najkratšom čase.

Odblokovanie účtu a zastavenie exekúcie

Zastavenie exekúcie rozhodnutím súdu predstavuje ďalší zo spôsobov skončenia exekúcie. Na základe § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu buď na návrh, alebo aj bez návrhu. Z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že návrh na zastavenie môžu podať účastníci konania, čiže oprávnený a povinný, ale aj súdny exekútor. V prípade, ak návrh na zastavenie exekúcie podá oprávnený, exekučný súd je na základe ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) povinný exekúciu zastaviť. Uvedené ustanovenie je prejavom dispozičného princípu v exekučnom konaní. Oprávnený rozhoduje o tom, či exekučné konanie začne, teda či podá exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, a rovnako môže disponovať aj s ukončením exekučného konania. Pokiaľ ide o samotného exekútora, tento je v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku povinný „(...) predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie“. Súd exekúciu zastaví aj na návrh povinného, pokiaľ je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie. Tieto sú taxatívne vypočítané v § 57 ods. 1 písm. a) až k). Z rovnakých dôvodov súd zastaví exekúciu aj na návrh exekútora.

Problémom inštitútu zastavenia exekúcie pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke je, že Exekučný poriadok expressis verbis neustanovuje povinnosť exekútora vydať príkaz na odblokovanie účtu, tak ako je to napr. v prípade nevydania exekučného príkazu. Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie (ktoré má formu uznesenia), vydané či už na základe návrhu, alebo bez návrhu, sa v zmysle § 58 ods. 3 Exekučného poriadku doručuje len oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Banke, ktorej poverený exekútor doručil príkaz na začatie exekúcie, sa rozhodnutie súdu de lege lata nedoručuje. Banka vykonávajúca blokáciu účtu povinného sa tak o takomto spôsobe skončenia exekúcie nemá ako dozvedieť. Exekučný poriadok totiž neustanovuje exekútorovi povinnosť vydať príkaz na odblokovanie účtu ani iným procesným úkonom upovedomiť banku o skutočnosti, že exekúcia bola rozhodnutím súdu zastavená. Vzhľadom na uvedené samozrejme absentuje aj akákoľvek lehota na zabezpečenie odblokovania bankového účtu povinného. Exekútor má výslovnú povinnosť len vrátiť poverenie.

Okrem zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu môže dôjsť k zastaveniu exekúcie aj ex lege, čiže priamo zo zákona. Exekúcia je zastavená, ak nastane právna skutočnosť predpokladaná zákonom. Zákonom, ktorý predpokladá právnu skutočnosť smerujúcu k zastaveniu exekúcie, je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o konkurze a reštrukturalizácii). Právnou skutočnosťou, ktorá znamená zastavenie exekúcie, je vyhlásenie konkurzu, teda začatie druhej fázy konkurzného konania. V zmysle § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii „na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú“. Z uvedeného teda vyplýva, že ak bol na majetok účastníka exekučného konania vystupujúceho na strane povinného vyhlásený(30) konkurz, exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Zastavanie exekúcie je v tomto prípade úplne nezávislé od vôle a akéhokoľvek procesného úkonu exekútora či exekučného súdu. Podobne ako pri zastavení exekúcie rozhodnutím súdu, ani v prípade zastavenia exekúcie ex lege v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného sa banka, aj napriek publicite Obchodného vestníka, nemá prakticky ako o zastavení exekúcie dozvedieť. Nemá sa preto ani ako dozvedieť o tom, že má odblokovať účet povinného blokovaný na základe príkazu na začatie exekúcie. Rovnaké účinky na exekučné konanie ako vyhlásenie konkurzu má aj povolenie reštrukturalizácie. V zmysle § 118 ods. 3 v spojení s § 114 ods. 1 písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa exekučné konanie povolením(31) reštrukturalizácie ex lege zastavuje.

Pri riešení načrtnutého problému, teda ako sa banka dozvie o potrebne odblokovať účet povinného, prichádzajú do úvahy viaceré varianty. Napr. podľa názoru M. Tomašoviča(32) môže byť povinnosť súdneho exekútora oznámiť banke zastavenie exekúcie, a tak zabezpečiť aj odblokovanie účtu povinného, vyvodená z jeho všeobecnej zodpovednosti za škodu a všeobecnej povinnosti predchádzať škodám(33). V praxi je aj napriek absencii výslovnej zákonnej povinnosti bežné, že exekútor po tom, ako mu je doručené právoplatné(34) uznesenie súdu o zastavení exekúcie, vydá príkaz na odblokovanie účtu a doručí ho banke, ktorá na základe príkazu na začatie exekúcie blokuje na účte povinného prostriedky. Dokonca, vydanie príkazu na odblokovanie účtu prichádza do úvahy ešte aj pred tým, ako súd o návrhu na zastavenie exekúcie rozhodne, pokiaľ ide o zastavenie rozhodnutím a nie ex lege. Pôjde o také situácie, keď exekútor môže odôvodnene predpokladať, že súd exekúciu zastaví. Takúto situáciu môže napr. nastať vtedy, ak návrh na zastavenie exekúcie podal oprávnený. Súd je potom podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku(35) povinný exekúciu zastaviť. Vydanie príkazu na odblokovanie účtu v prípade zastavenia exekúcie sa odôvodňuje v praxi odkazom na už spomínané ustanovenie § 96 ods. 4 tretej vety, teda, že exekútor môže vydať príkaz na odblokovanie účtu povinného aj z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Zastavenie exekúcie rozhodnutím súdu môže banke, ktorá vykonáva blokáciu účtu, preukázať aj sám povinný, nakoľko v zmysle už spomínaného ustanovenia § 58 ods. 3 Exekučného poriadku súd rozhodnutie o zastavení exekúcie doručí aj povinnému. Povinný má tiež, na rozdiel od banky, vedomosť o vyhlásení konkurzu a jej následku, čiže zastavení exekúcie. V takýchto prípadoch by mala banka účet povinného odblokovať aj bez príkazu na odblokovanie účtu vydaného exekútorom alebo iného výslovného procesného úkonu exekútora.(36)

Avšak, aj napriek všetkým uvedeným skutočnostiam, som toho názoru, že výslovné zakotvenie povinnosti exekútora vydať príkaz na odblokovanie účtu povinného po tom, ako bola exekúcia zastavená, či už rozhodnutím súdu alebo ex lege, je namieste. Namieste, rovnako ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie alebo skončenia exekúcie vymožením, je stanoviť exekútorovi pre vykonanie tohto procesného úkonu aj primeranú lehotu alebo povinnosť urobiť tak bez zbytočného odkladu.

Záver

Tak ako to už bolo spomenuté aj v úvode, blokovanie bankového účtu povinného predstavuje pre tohto účastníka exekučného konania evidentne nepriaznivú situáciu. Túto skutočnosť povinný vníma ešte o to citlivejšie, o čo je jeho sociálna situácia slabšia. So zreteľom na fakt, že exekučné konanie ako nútený výkon rozhodnutia nastupuje až po tom, čo si povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú v exekučnom titule, predstavuje blokovanie účtu povinného ako nevyhnutný predpoklad úspešnej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke legitímny krok. Nie je však žiaduce, aby boli prostriedky na účte povinného blokované viac ako je nevyhnutné. Uvedené platí nielen pokiaľ ide o výšku blokácie, ale aj pokiaľ ide o čas trvania blokácie. Po tom, ako bola exekúcia skončená, či už vymožením pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie, upustením alebo zastavením, je nevyhnutné odstrániť stav navodený príkazom na začatie exekúcie, čiže je nevyhnutné zabezpečiť odblokovanie účtu povinného. Predmetný príspevok si kládol za cieľ upriamiť pozornosť na skutočnosť, že de lege lata nie je inštitút odblokovania účtu v Exekučnom poriadku upravený uspokojujúco vo všetkých smeroch.

Najväčším nedostatkom súčasnej právnej úpravy je absencia výslovnej povinnosti exekútora vydať príkaz na odblokovanie účtu, resp. zabezpečiť odblokovanie účtu povinného, v prípadoch, ak upustil od vykonania exekúcie, ak došlo ku skončeniu exekúcie vymožením kombináciou prikázania pohľadávky z účtu v banke a iného spôsobu vykonania exekúcie a ak došlo k zastaveniu exekúcie.

Tento nedostatok prax rieši napr. tak, že vo všetkých uvedených prípadoch exekútor vydá príkaz na odblokovanie účtu odkazujúc na ustanovenie § 96 ods. 4 Exekučného poriadku, čiže na dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitím teleologického výkladu, sledujúc účel príslušného zákonného ustanovenia, nemožno uvedený postup označiť za ten najvhodnejší. Veď napokon aj z dôvodovej správy k zákonu č. 280/1999 Z. z. vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa mal zákonodarca na mysli mimoriadne situácie, ktoré by sa v exekučnom konaní mohli vyskytnúť. Upustenie od vykonania exekúcie ani skončenie exekúcie vymožením prikázaním pohľadávky z účtu v banke v kombinácii s iným spôsobom výkonu exekúcie nemožno v žiadnom prípade označiť za mimoriadnu situáciu. Ide skôr o situácie bežné, dokonca želateľné. Účelom exekúcie je totiž zabezpečenie núteného výkonu exekučného titulu, čiže zabezpečenie toho, aby došlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného vrátane jej prípadného príslušenstva. Upustením od vykonania exekúcie či vymožením k naplneniu uvedeného cieľa určite dochádza.

Ako východisko z charakterizovanej situácie sa javí ako vhodné výslovné zakotvenie povinnosti exekútora vydať príkaz na odblokovanie účtu vo všetkých troch sporných prípadoch, a to bez zbytočného odkladu. Povinnosť exekútora vydať príkaz na odblokovanie účtu by mohla byť v koncentrovanej podobe vyjadrená napr. v novom ustanovení § 96a Exekučného poriadku. Toto ustanovenie by prípadne mohlo nahradiť aj súčasné ustanovenie § 96 ods. 4.

Autor: JUDr. Marek Domin
exekútorský koncipient a interný doktorand na Právnickej fakulte UK v Bratislave

Zoznam použitej literatúry a prameňov

komentáre a učebnice
1) HORVÁTH, E. – HROMÁDKOVÁ, L.: Exekučný poriadok s komentárom. In Poradca, 2011, č. 2-3, s. 7-280.
2) KRAJČO, J.: Exekučný poriadok – komentár. Bratislava: Eurounion, 2009, 600 s. ISBN 978-80-89374-04-6.
3) MAZÁK, J. a kol.: Základy občianskeho procesného práva. Bratislava: Iura Edition, 2009, 897 s. ISBN 978-80-8078-275-7.
4) ŠTEVČEK, M. – FICOVÁ, S. a kol.: Exekučný poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2011, 592 s. ISBN 978-80-7400-335-6.
5) TOMAŠOVIČ, M.: Exekučný poriadok s komentárom. Žilina: Eurokódex, Poradca podnikateľa, 2006, 296 s. ISBN 80-88931-41-X.

právne predpisy
6) Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
7) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
8) Zákon č. 280/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
9) Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
10) Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

dôvodové správy
11) Dôvodová správa k zákonu č. 280/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov; parlamentná tlač č. 344 z roku 1999.

internetové pramene
12) http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad-nad-bankovnictvo….

---

(1) Exekučný poriadok vo štvrtej časti („Spôsoby vykonávania exekúcie“), prvej hlave („Uspokojenie práv na peňažné plnenie“) a druhom diely („Exekúcia prikázaním pohľadávky“) upravuje popri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke aj exekúciu prikázaním iných peňažných pohľadávok a exekúciu postihnutím iných majetkových práv. V rovnakom diely je upravená aj exekúcia na obchodný podiel.
(2) V zmysle ustanovenia § 96 ods. 3 časť vety za bodkočiarkou sa oprávnený môže s exekútorom písomne dohodnúť, že banka prostriedky predstavujúce pohľadávku oprávneného a jej príslušenstvo na základe exekučného príkazu nepoukáže priamo oprávnenému ale exekútorovi. Ten následne tieto prostriedky poukáže oprávnenému.
(3) Účtom v banke sa má na mysli nie len účet založený na základe zmluvy o bežnom účte, ktorá je upravená v § 708 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodný zákonník), ale v súlade s ustanovením § 94 ods. 2 Exekučného poriadku aj účet založený zmluvou o vkladovom účte podľa § 716 a nasl. Obchodného zákonníka.
(4) Podľa údajov dostupných na internetových stránkach Národnej banky Slovenska k 31. marcu 2013 pôsobilo na území Slovenskej republiky 14 bánk a k 11. júnu 2013 14 pobočiek zahraničných bánk. Bližšie pozri http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad-nad-bankovnictvo….
(5) Paragraf 2 zákona o bankách.
(6) Pobočka zahraničnej banky je podľa ustanovenia § 2 ods. 8 zákona o bankách „(...) organizačná zložka zahraničnej banky umiestnená na území Slovenskej republiky, ktorá priamo vykonáva najmä bankové činnosti podľa ods. 1“. Úverové inštitúcie so sídlom v niektorom z členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru, vrátené bánk, môžu vykonávať činnosť na území Slovenskej republiky bez povolenia udeľovaného Národnou bankou Slovenska a to za predpokladu, že im takéto povolenie už bolo udelené v domovskom štáte.
(7) KRAJČO, J.: Exekučný poriadok – komentár; Bratislava, Eurounion, 2009, s. 255.
(8) Príkazom na začatie exekúcie sa v nasledujúcich častiach príspevku bude mať vždy na mysli príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke podľa § 95 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
(9) Exekučným príkazom sa v nasledujúcich častiach príspevku bude mať vždy na mysli exekučný príkaz podľa § 96 ods. 1 Exekučného poriadku, čiže príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke.
(10) TOMAŠOVIČ, M.: Exekučný poriadok s komentárom; Žilina, Eurokódex Poradca podnikateľa, 2006, s. 160.
(11) Exekučný poriadok, v pôvodnom znení, bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený 14. septembra 1995. Účinnosť nadobudol 1. decembra 1995.
(12) K problematike vydania príkazu na odblokovanie účtu z dôvodov hodných osobitného zreteľa pozri ďalšiu časť príspevku.
(13) Osobitná časť dôvodovej správy k zákonu č. 280/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač č. 344 z roku 1999).
(14) TOMAŠOVIČ, M.: Exekučný poriadok s komentárom; Žilina, Eurokódex Poradca podnikateľa, 2006, s. 160.
(15) ŠTEVČEK, M. – FICOVÁ, S. a kol.: Exekučný poriadok; Praha, C. H. Beck, 2011, s. 242.
(16) K ďalších inštitútom procesnej obrany a ochrany účastníkov exekučného konania a tretích osôb patria: námietka zaujatosti exekútora, námietky proti exekúcii, námietky proti predbežným trovám exekúcie, námietky proti (ďalším) trovám exekúcie, námietky proti udeleniu príklepu na dražbe nehnuteľnosti, námietky proti rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti, námietky proti bytovej náhrade, žaloba o vylúčenie veci z exekúcie, zapieracia žaloba a odklad exekúcie Bližšie pozri napr. MAZÁK, J. a kol.: Základy občianskeho procesného práva; Bratislava, Iura Edition, 2009, s. 607 a nasl.
(17) Paragraf 56 ods. 1 Exekučného poriadku.
(18) MAZÁK, J. a kol.: Základy občianskeho procesného práva; Bratislava, Iura Edition, 2009, s. 619.
(19) Porovnaj aj HORVÁTH, E. – HROMÁDKOVÁ, L.: Exekučný poriadok s komentárom; in: Poradca, 2011, č. 2 – 3 s. 129.
(20) Porovnaj § 56 ods. 1 Exekučného poriadku.
(21) HORVÁTH, E. – HROMÁDKOVÁ, L.: Exekučný poriadok s komentárom; in: Poradca, 2011, č. 2 – 3 s. 97.
(22) Dobrovoľným splnením povinnosti povinného, ktorá mu bola uložená exekučný titulom, sa má na mysli jej splnenie pred tým, ako exekútor vydá exekučný príkaz, nakoľko exekučné konanie ako také predstavuje nútený výkon rozhodnutia, resp. povinnosti ním uloženej.
(23) Paragraf 60 písm. b) Exekučného poriadku.
(24) K tomu pozri viac v časti príspevku venujúcej sa odblokovaniu účtu v súvislosti so zastavením exekúcie.
(25) TOMAŠOVIČ, M.: Exekučný poriadok s komentárom; Žilina, Eurokódex Poradca podnikateľa, 2006, s. 161.
(26) ŠTEVČEK, M. – FICOVÁ, S. a kol.: Exekučný poriadok; Praha, C.H.Beck, 2011, s. 242.
(27) TOMAŠOVIČ, M.: Exekučný poriadok s komentárom; Žilina, Eurokódex Poradca podnikateľa, 2006, s. 161.
(28) Porovnaj ŠTEVČEK, M. – FICOVÁ, S. a kol.: Exekučný poriadok; Praha, C.H.Beck, 2011, s. 243.
(29) „Banky sú povinné oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť čísla bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov a ich zmeny.“
(30) Podľa § 23 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa konkurz považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. V zmysle § 199 ods. 9 citovaného zákona sa písomnosti, ktoré sa podľa zákona o konkurze zverejňujú v Obchodnom vestníku, čiže aj uznesenie o vyhlásení konkurzu, považujú za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku. K zastaveniu exekúcie tak v prípade vyhlásenia konkurzu dochádza deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu.
(31) Presný okamih zastavenia exekúcie v prípade povolenia reštrukturalizácie je analogický ako v prípade vyhlásenia konkurzu. Reštrukturalizácia sa totiž podľa § 118 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. Toto uznesenie sa považuje za zverejnené rovnako ako v prípade konkurzu, čiže deň po jeho skutočnom zverejnení.
(32) TOMAŠOVIČ, M.: Exekučný poriadok s komentárom; Žilina, Eurokódex Poradca podnikateľa, 2006, s. 161.
(33) Zodpovednosť exekútora za škodu spôsobenú pri činnosti podľa Exekučného poriadku je upravená predovšetkým v § 33 Exekučného poriadku. Exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec celým svojim majetkom. Podľa § 12 ods. 2 v spojení s § 16 ods. 1 a ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, je predpokladom pre výkon činnosti exekútora uzavretie zmluvy o poistení zodpovednosť ta škodu.
(34) Proti uzneseniu o zastavení exekúcie je podľa § 58 ods. 3 Exekučného poriadku prípustné odvolanie len pokiaľ ide o zastavenie exekúcie z nasledujúcich dôvodov: exekúcia sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným; rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným; po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané alebo majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Proti výroku o náhrade trov konania je však odvolanie vždy prípustné.
(35) „Exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.“
(36) Porovnaj TOMAŠOVIČ, M.: Exekučný poriadok s komentárom; Žilina, Eurokódex Poradca podnikateľa, 2006, s. 161.