Surrogate motherhood and its legal regulation in selected countries

Abstrakt: Autorka sa v predkladanom článku venuje etickým a právnym problémom náhradného materstva, ako aj legislatívnou úpravou vo svete. V kontexte nadobudnutého poznania a reflektujúc najdiskutovanejšie problémy inštitútu, autorka v závere vyvinie snahu o poskytnutie návrhu de lege ferenda o tom, ako by surogačné materstvo mohlo a malo fungovať v právnom prostredí Slovenskej republiky.
Kľúčové slová: surogačné materstvo, náhradná matka, nadobúdajúci rodičia

Abstract: In the presented article the author deals with the ethical and legal problems of surrogacy and its legal framework in various states around the world. In the end of the article the author will try to, according to an acquired knowledge and reflecting the most discussed issues of an analyzed legal institute, provide a de lege ferenda proposition in order to find out how could the surrogacy motherhood institute be adapted within the Slovak law system.
Key words: surrogacy motherhood, surrogate mother, intentional parents

Právne predpisy/legislation: zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov,
zákon č. 460/1992 Zb. Ústava SR

Úvod

Samotné počiatky inštitútu náhradného materstva možno nájsť ešte v dávnych historických časoch, kedy bola hlavným cieľom predovšetkým túžba po zachovaní dedičských mocenských dynastií. V prípade, ak žena nemohla dať mužovi dieťa, tento si na pokračovanie svojho rodu našiel pre svoje potomstvo náhradnú matku. Uvedeným spôsobom vznikla tradičná forma náhradného materstva, ktorá sa postupom času modifikovala. V súčasnosti sa tejto problematike dostáva veľké množstvo pozornosti, predovšetkým so zreteľom na vzrastajúcu neplodnosť párov, ktorí túžia po potomstve s vlastnými priamymi genetickými väzbami. ¹ V týchto intenciách možno uviesť, že na problematiku náhradného materstva tak v odborných kruhoch, ako aj v laickej verejnosti neexistuje jednotný ucelený názor. Na jednej strane zástancovia náhradného materstva poukazujú na nevídanú pomoc neplodným párom, avšak na druhej strane odporcovia označujú surogačné materstvo za obchodovanie s ľudským telom, ale aj s deťmi. Práve z vyššie uvedených dôvodov možno o surogačnom materstve hovoriť ako o alternatívnom riešení neplodnosti, avšak v súčasnosti je stále viac právnym než etickým problémom, pri ktorého riešení nie je v jednotlivých štátoch konsenzus. ²

Právny rámec náhradného materstva

Za právny rámec náhradného materstva možno pokladať dohodu o surogačnom materstve, na ktorej je založený právny vzťah medzi objednávateľským párom na jednej strane a surogačnou matkou na strane druhej. Jej význam spočíva predovšetkým v presnom vymedzení vzájomných práv a povinností oboch zmluvných strán. Na tomto mieste možno uviesť do pozornosti, že ani v krajinách, ktoré existenciu náhradného materstva povoľujú, však spravidla nie sú dohody o surogačnom materstve zmluvami pomenovanými, ktoré by pre svoj frekventovaný výskyt a spoločenský význam boli zákonodarcom upravené v osobitnej forme, tak ako sú upravené iné zmluvné typy. Nepochybne možno zvýrazniť, že je nesmierne dôležitá čo najdetailnejšia úprava v rámci dohody o surogačnom materstve. Za žiaduce považujeme, aby v dohodách o náhradnom materstve boli regulované čo najrozličnejšie životné situácie, ktoré môžu počas oplodnenia a v priebehu tehotenstva nastať. Ako príklad možno uviesť situáciu, kedy by počas tehotenstva nastal dôvod pre jeho umelé prerušenie. V prípade, že by predmetom dohody nebola aj táto situácia, súd by bol následne postavený pred veľmi zložitú otázku, či rozhodnutie o umelom prerušení prináleží objednávateľskému páru alebo surogačnej matke, v tele ktorej sa vyvíja plod. ³ V týchto intenciách možno pre lepšiu ilustráciu vyššie uvedeného uviesť prípad bábätka Gammy The Baby Gammy Case, kedy roku 2014 náhradnej matke v štvrtom mesiaci tehotenstva zistili podozrenie na Downov syndróm jedného z dvojčiat, pričom objednávateľský pár odporučil tejto surogačnej matke interrupciu. Avšak jej budhistická viera to nedovoľovala a porodila dvojčatá, jedno zdravé dievčatko, ktoré si objednávateľský pár prevzal a jednak chlapčeka s Downovým syndrómom a ďalšími ochoreniami, ktorého odmietli a ponechali ho v starostlivosti náhradnej matky. ⁴

Vynútiteľnosť zmlúv o surogačnom materstve

V intenciách dohôd o náhradnom materstve nemožno opomenúť tému ich vynútiteľnosti. Podstatnou sa táto téma stala po prepuknutí prípadu označovaného ako Baby M case. Prípad novorodenca M predstavoval dramatický vrchol fenoménu náhradného materstva a išlo vôbec o prvý prípad, kedy sa americký súd zaoberal platnosťou surogačnej zmluvy. ⁵ Išlo o situáciu, kedy Mary Beth Whiteheadová v pozícii náhradnej matky uzavrela s pánom Wiliamom Sternom zmluvu o náhradnom materstve, za ktorú dostala finančnú odmenu. V predmetnom prípade išlo o tradičnú formu surogácie, čiže pani Whiteheadová bola aj biologickou matkou. Vzájomne sa dohodli, že po pôrode sa p. Whiteheadová vzdá svojich materských práv, aby si pani Sternová mohla dieťa následne adoptovať. Avšak v momente ako sa dieťa narodilo, náhradná matka sa rozhodla si dieťa nechať a žiadala o jeho vrátenie späť, a napokon dieťa s manželom uniesla. Pán Stern sa domáhal svojich práv na súde a žiadal o výkon zmluvy o náhradnom materstve. Najvyšší súd napokon dospel k rozhodnutiu, že zmluvy o náhradnom materstve za odplatu sú protiprávne a nevynútiteľné, a zrušenie rodičovských práv surogačnej matky vyhlásil za neplatné. Za matku označil náhradnú matku a za otca muža z objednávateľského páru, ktorý bol biologickým otcom dieťaťa. Predmetná vec bola ďalej postúpená na Súd prejednávajúci rodinné záležitosti, ktorý mal určiť či surogačná matka má aj nárok na zverenie do osobnej starostlivosti. V tomto prípade súd zobral na zreteľ „najlepší záujem dieťaťa“ a dieťa zveril do osobnej starostlivosti Sternovcov a p. Whitehead boli povolené pravidelné návštevy jej dcéry. ⁶

So zreteľom na vyššie uvedený prípad možno zvýrazniť, že surogačné materstvo predstavuje alternatívu k adopcii, avšak na druhej strane je súčasne s ňou prepojené. Za žiaduce považujeme uviesť fundamentálny rozdiel medzi nimi, ktorý spočíva v tom, že adopciou sa poskytuje rodina dieťaťu a nie dieťa rodine, ako je to v prípade náhradného materstva. V týchto intenciách možno uviesť, že v prípade Pini a ostatní proti Rumunsku sa súd jasne priklonil k deklarácii priority najlepšieho záujmu dieťaťa pred záujmami rodičov vo vzťahu založeného na osvojení, čo môžeme aplikovať i na prípad surogačného materstva. ⁷

Právna úprava surogačného materstva vo vybraných štátoch

So zreteľom na zásadné následky, ktoré sú s náhradným materstvom späté nie je vo väčšine štátov výkon tohto inštitútu legalizovaný a prípadné dohody o surogačnom materstve nie sú platné. Na druhej strane však možno skonštatovať, že existujú štáty, ktoré zaujali k tejto forme asistovanej reprodukcie kladný postoj. Vo všeobecnosti však môžeme jednotlivé štáty rozdeliť do troch pomyselných skupín: štáty, kde je náhradné materstvo povolené, štáty zakazujúce surogačné materstvo, a napokon štáty, ktoré sa k surogačnému materstvu nevyjadrujú resp. vyjadrujú sa len okrajovo.

Surogačné materstvo v podmienkach USA

V rámci inštitútu náhradného materstva nemožno opomenúť Spojené štáty americké, kde má surogačné materstvo skutočne dlhú históriu, o čom svedčí aj prípad Baby M, ktorému sme sa venovali vyššie. USA predstavujú kolísku náhradného materstva a tento inštitút tu je legálny, avšak zároveň je i veľmi finančne nákladný. Na tomto mieste si dovoľujeme zdôrazniť, že štáty v USA majú vlastné právne úpravy surogačného materstva a teda táto problematika nie je upravená na federálnej úrovni. Podľa nášho názoru by za zváženie stálo prijatie aspoň základného fundamentálneho právneho rámca surogačného materstva práve na úrovni federálnej. Zo štátov USA možno uviesť do popredia predovšetkým Kaliforniu, ktorá predstavuje globálne centrum surogačného turizmu. V týchto súvislostiach nemožno opomenúť známe kalifornské precendensy Calvert proti Johnson z roku 1993 a Buzzanca proti Buzzanca z roku 1998. V prípade Calvert proti Johnson, súd konštatoval, že objednávateľský pár predstavuje biologických i právnych rodičov v prípade, že vložené embryo do tela surogátky vzniklo z pohlavných buniek objednávateľského páru. ⁸ V prípade Buzzanca proti Buzzanca išlo o situáciu, kedy genetická väzba medzi objednávateľským párom a dieťaťom neexistovala a v priebehu procesu surogácie došlo k rozvodu objednávateľského páru. Muž z objednávateľského páru zároveň žiadal, aby nebol označený za právneho rodiča dieťaťa. Odvolací súd však konštatoval, že v prípade, ak objednávateľský pár udelil súhlas k oplodneniu surogátky, stáva sa tak aj právnymi rodičmi dieťaťa. Výsledkom daného záveru bola existujúca zákonná úprava, v zmysle ktorej, ak dá muž súhlas na oplodnenie manželky prostredníctvom asistovanej reprodukcie, stáva sa otcom dieťaťa bez ohľadu na to, či bol použitý jeho genetický materiál. Uvedené rozhodnutia boli veľmi pokrokové a zásadným spôsobom napomohli rozvoju surogácie v USA. ⁹Pre doplnenie si dovoľujeme uviesť, že v súčasnosti je surogačné materstvo v Kalifornii upravené v California Family Code, a možno zvýrazniť, že priorizovaná je gestačná forma surogácie pred altruistickou, nakoľko vynútiteľnými sú v Kalifornii zmluvy o surogácii, len za predpokladu, že ide o gestačnú formu surogácie. ¹⁰

Právna úprava náhradného materstva v niektorých európskych krajinách

Čo sa týka stanoviska európskych krajín k dohodám o surogačnom materstve možno skonštatovať, že právna úprava samotného inštitútu v jednotlivých európskych krajinách je pomerne rozmanitá a nejednotná. Väčšina z nich stavia dohody o surogačnom materstve mimo zákon z dôvodu ich rozporu s právnymi ako aj etickými princípmi spoločnosti, avšak i v rámci európskych krajín sa nájdu také, kde sú tieto dohody o náhradnom materstve legálne.

Ukrajina
Ukrajina predstavuje už dlhodobo jedno z popredných svetových centier pre náhradné materstvo. Jasná a prísne presadzovaná reprodukčná legislatíva, vysoká úroveň reprodukčnej medicíny a rozumné ceny robia z Ukrajiny najspoľahlivejšiu možnosť pre páry, ktoré hľadajú náhradnú matku. V rámci ukrajinskej legislatívy surogačného materstva možno skonštatovať, že má jednu z najpokročilejších právnych regulácií tohto inštitútu. ¹¹ Ukrajinský Zákon o rodine obsahuje čl. 123, ktorého predmetom úpravy je regulácia určenia materstva a otcovstva v prípadoch, kedy dochádza k umelému oplodneniu. V odseku 2 predmetného článku je uvedené, že rodičmi dieťaťa, ktoré bolo porodené ženou, ktorej bolo implantované vajíčko manželského páru, sú muž a žena z objednávateľského páru. Zároveň sa ďalej v odseku 3 uvádza, že manželský pár sa stáva rodičmi dieťaťa aj v prípade, že dieťa bolo počaté implantovaním vajíčka cudzej ženy oplodnenej manželom. Súčasne je žiaduce pre lepšiu ilustráciu dodať, že v Ukrajine ide o komerčnú formu surogačného materstva a odmena surogačnej matky sa pohybuje okolo 5000,- EUR. ¹²

Francúzsko
Vo Francúzku je surogačné materstvo od roku 1991 zakázané rozhodnutím francúzskeho Najvyššieho súdu a neskôr to bolo i potvrdené v Zákone o bioetike z roku 1994. Avšak je tu daná eventualita v podobe možnosti párov vyhľadávať túto možnosť v iných krajinách, lenže problém nastáva neskôr v podobe uznávania týchto detí za francúzskych štátnych príslušníkov. Vo Francúzku neuznávajú ani adopcie týchto detí, ako to je napríklad v Nemecku. Na tomto mieste považujeme za žiaduce pre lepší prehľad uviesť zaujímavé prípady Menesson¹³ a Labassee¹⁴ proti Francúzsku, ktoré sa týkali detí narodených v rámci surogačného materstva v USA francúzskemu objednávateľskému páru. Zo strany Francúzska došlo k odmietnutiu registrácie takto narodených detí do registra narodených, aj napriek tomu, že v USA bol objednávateľským párom priznaný status rodičov. Skutočnosť, že došlo k odmietnutiu zápisu v registri spôsobila nemožnosť týmto deťom priznať štátnu príslušnosť Francúzska a tým pádom aj prístup k sociálnemu systému, vzdelaniu a bezpečnosti. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ako „ESĽP“) následne konštatoval porušenie ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „Dohovor“) vo vzťahu k súkromného životu dieťaťa, ale nie porušenie práva na rodinný život sťažovateľov ako objednávateľského páru a dieťaťa. ¹⁵

Taliansko
Zákon č. 40/2004 zakázal surogačné materstvo vo všetkých jeho formách a súčasne zakotvil, že zmluvy, v rámci ktorých je požadovaný súhlas náhradnej matky s následnou adopciou dieťaťa treťou osobou sú zakázané a v rozpore s talianskym právom. Súčasne si dovoľujeme doplniť, že talianski občania môžu využívať z dôvodu zdravotných indikácií metódu asistovanej reprodukcie, avšak len v zahraničí. Zaujímavé je rozhodnutie ESĽP vo veci Paradiso a Campanelli proti Taliansku. V danom prípade rozhodovala Veľká komora ESĽP (v pomere hlasov 11:6), a jednalo sa o to, či úradné odobratie dieťaťa počatého v rozpore s talianskymi predpismi (prostredníctvom surogačnej matky a asistovanej reprodukcie v Rusku) a jeho následné premiestnenie na územie Talianska je porušením čl. 8 Dohovoru. V danom prípade v pozícii sťažovateľov vystupoval taliansky pár, ktorý sa po mnohých neúspešných pokusoch o založenie rodiny, rozhodol využiť inštitút náhradného materstva v Rusku, kde je surogačné materstvo legalizované. V danom prípade Veľká komora ESĽP dospela k záveru, že nedošlo k porušeniu čl. 8 Dohovoru – práva na súkromný a rodinný život. Išlo o deväťmesačné dieťa, ktoré bolo vynosené surogačnou matkou, a ktoré bolo odobraté objednávateľskému talianskemu páru. ESĽP sa zaoberal otázkou či vzťah medzi sťažovateľmi a dieťaťom napĺňa pojem „rodinný život“ v zmysle Dohovoru, a došiel k negatívnemu záveru, v duchu ktorého uviedol, že rodičovské práva vykonávané zo strany sťažovateľov boli uznané len na účely konania o pozastavení ich výkonu. Medzi rozhodujúce skutočnosti, ktoré viedli k vyššie uvedenému rozhodnutiu bola ochrana verejného poriadku, suverenita vnútroštátneho práva a v neposlednom rade fakt, že objednávateľský pár nedisponoval biologickou väzbou k dieťaťu. Zreteľ sa zrejme bral i na časové okolnosti prípadu, nakoľko objednávateľský pár sa o dieťa staral len deväť mesiacov a teda súd mal zato, že sa nestihli vytvoriť silnejšie emocionálne väzby. Vyššie uvedené rozhodnutie však nemožno ponímať v tom zmysle, že za každých okolností pri absencii biologických i právnych väzieb náhradných rodičov k dieťaťu nemôže ich vzťah predstavovať „rodinný život“. ESĽP v prípade Moretti a Benedetti proti Taliansku konštatoval, že pri hodnotení skutočnosti či ide o „rodinný život“, je významný čas strávený spoločne, kreovanie úzkych väzieb osobného charakteru a rola, ktorú náhradní rodičia voči dieťaťu zaujali. ¹⁶

Česká republika
Inštitút náhradného materstva nie je v podmienkach Českej republiky explicitne právne regulovaný, pričom surogačné materstvo sa v Českej republike prvýkrát objavilo už v roku 1993 v Zlíne, kedy išlo o prípad adoptívnej matky, ktorá následkom operácie maternice nemohla vynosiť a porodiť vlastné dieťa. Proces surogácie v danom prípade prebehol utajeným spôsobom.

Pre lepšiu ilustráciu je žiaduce uviesť, že právna úprava surogačného materstva je v Českej republike minimálna a tým pádom je potrebné vychádzať z toho, čo zákon v súvislosti s ním neumožňuje. ¹⁷Podľa Ústavy Českej republiky platí, že každý občan môže konať čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal to, čo zákon neukladá. ¹⁸V zmysle nového českého Občianskeho zákonníka platí, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila, avšak zákonodarca už nezakotvuje neplatnosť dohôd, ktoré by boli v rozpore s touto zásadou. Možno teda konštatovať, že ak vychádzame z vyššie uvedenej ústavnej zásady, tak v podmienkach Českej republiky prichádza do úvahy možnosť legálneho uzavretia dohody o surogačnom materstve. Uvedené podporuje aj fakt, že zákonodarca v jednom z ustanovení nového Občianskeho zákonníka vyslovene uvádza: „Osvojení je vyloučeno medzi osobami spolu příbuznými v příme linii a medzi sourozenci. To neplatí v prípade náhradního mateřství.“ ¹⁹ So zreteľom na uvedené predmetné ustanovenie možno teda zvýrazniť, že priamo explicitne v zákone je regulovaná výnimka v prípade surogačného materstva, čo môžeme hodnotiť ako pripustenie výkonu náhradného materstva v praxi zo strany zákonodarcu, i napriek tomu, že nie je kreovaná špeciálna právna úprava.

Ako negatívum právnej regulácie inštitútu surogačného materstva v Českej republike možno hodnotiť nedostatočnú právnu úpravu, keďže sa tu surogačné materstvo bežne legálne vykonáva, avšak bez existencie osobitnej právnej úpravy. Súčasne si dovoľujeme zvýrazniť skutočnosť, v zmysle ktorej ide o významnú, problematickú tému a jej právna úprava by podľa nášho názoru rozhodne nemala byť ponechaná len na pravidlo „každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané“.

Náhradné materstvo v podmienkach Slovenskej republiky

Slovenská republika sa zaraďuje medzi štáty, v ktorých absentuje výslovná právna regulácia surogačného materstva a nemožno badať ani snahy o jeho reguláciu. Môžeme však skonštatovať, že ide skôr o negatívnu asertivitu, v zmysle ktorej náhradné materstvo na území Slovenskej republiky podporované nie je. ²⁰

Surogačné materstvo v zmysle platných právnych predpisov SR

Otázky súvisiace s materstvom sú v rámci slovenskej právnej úpravy riešené predovšetkým Zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o rodine“ alebo „ZoR“), ktorý vo svojom ustanovení § 82 ods. 1 jasne zakotvuje, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. ²¹ So zreteľom na uvedené ustanovenie môžeme teda konštatovať, že materstvo je podmienené objektívnou a rozhodujúcou skutočnosťou v podobe pôrodu, a nie právnym úkonom či právnou normou. Ďalej predmetné ustanovenie Zákona o rodine zakotvuje neplatnosť dohôd, ktoré by boli v rozpore s vyššie uvedenou zásadou obsiahnutou v spomenutom § 82 ods. 1 ZoR. Ide síce o veľmi krátke ustanovenie, avšak so zásadnými a ďalekosiahlymi dôsledkami. ²² Vzhľadom na uvedené možno uviesť, že slovenská právna úprava zvolila variant nevýslovného zákazu. Dôvodová správa k Zákonu o rodine poukazuje na starorímsku zásadu „mater semper in iure certa est, pater incertus“, ale i na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sú neplatné také dohody, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Na tomto mieste možno skonštatovať, že z predmetnej dôvodovej správy vyplýva, že surogačné materstvo na území Slovenskej republiky prípustné nie je. ²³ Za otáznu možno pokladať v neposlednom rade i spôsobilosť zmluvy, nakoľko za predmet zmluvy nemožno považovať dieťa a nemožno ho ponímať ako objekt práva, keďže ide o živého človeka predstavujúceho subjekt práva. Ďalšiu prekážku pre uplatnenie surogačného materstva v praxi možno nájsť i v ustanovení § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná. ²⁴Uvedené ustanovenie prakticky vylučuje, aby sa surogačná matka ešte pred umelým oplodnením vopred vzdala svojich rodičovských práv, ktoré ešte nemá.

Zaujímavou je skutočnosť, že asistovaná reprodukcia, darovanie vajíčok, spermií či iných buniek, tkanív a orgánov sú na území Slovenskej republiky povolené, preto je aktuálnou otázka, prečo surogačné materstvo ako forma asistovanej reprodukcie povolená nie je.

Úvahy de lege ferenda o budúcnosti surogačného materstva na území Slovenskej republiky

Máme zato, že na to, aby sme vôbec mohli navrhnúť právnu úpravu náhradného materstva v rámci úvah de lege ferenda, bolo žiaduce nahliadnuť ako funguje inštitút náhradného materstva vo vybraných štátoch. Považujeme za žiaduce a prínosné, aby Slovenská republika zaujala k inštitútu surogačného materstva jasné stanovisko. Dospeli sme k záveru, že najschodnejšou cestou by bola v určitej a ohraničenej miere inšpirácia právnou úpravou v susednej Českej republike, a teda prvým krokom v rámci novelizácie Zákona o rodine považujeme za žiaduce vypustenie ustanovenia § 82 ods. 2 ZoR, ktoré zakotvuje absolútnu neplatnosť akýchkoľvek dohôd, ktoré by boli v rozpore s ustanovením § 82 ods. 1 ZoR²⁵. Uvedený postup je nesmierne dôležitý, aby sme mohli vôbec začať rozmýšľať o legalite surogačného materstva. Na druhej strane si dovoľujeme uviesť, že inšpirovať sa vo všetkom v plnej miere českou právnou úpravou nepovažujeme za vhodné, nakoľko ani absenciu právnej úpravy nemožno považovať za správnu cestu pri tak dôležitej a citlivej problematike akou je inštitút surogačného materstva. Práve preto považujeme za žiaduce, aby došlo ku kreovaniu úplne novej právnej úpravy v podobe Zákona o surogačnom materstve, v rámci ktorého by došlo k explicitnému zakotveniu podmienok prípustnosti náhradného materstva, ako aj k fundamentálnemu vymedzeniu podstatných náležitostí zmluvy o surogačnom materstve, ktorej forma by bola pod sankciou absolútnej neplatnosti písomná. Dovoľujeme si zdôrazniť, že uvedený právny predpis by bol samozrejme plne prispôsobený primárnemu právu EÚ ako aj dohovorom, ktoré boli prijaté a ratifikované Slovenskou republikou. V neposlednom rade za vhodnú a potrebnú považujeme novelizáciu i ďalších právnych predpisov. Príkladom možno uviesť Trestný zákon, v rámci ktorého pokladáme za potrebné doplniť explicitné ustanovenie, ktoré zakotvuje trestnosť komerčného náhradného materstva. Uvedené považujeme za nevyhnutné nakoľko by sa tým predišlo zneužívaniu tohto inštitútu za účelom získania finančnej odmeny, čo by mohlo neskôr viesť k obchodovaniu s ľudským zdravím, a to by sa určite nemalo v súvislosti s týmto inštitútom dopustiť.

Máme zato, že v rámci inštitútu surogačného materstva je nesmierne dôležité vyhnúť sa príliš miernej a liberálnej právnej regulácii z dôvodu rizika využívania surogačných matiek aj v prípadoch bez zdravotnej indikácie na strane objednávateľského páru. Za nesmierne dôležité považujeme, aby došlo k prísnemu nastaveniu legislatívnych podmienok, ktoré musia byť splnené zo strany objednávateľského páru, predovšetkým preukázaná neplodnosť alebo prítomnosť inej zdravotnej indikácie jedného z potenciálnych rodičov. Za nevyhnutné považujeme i vymedzenie určitých predpokladov, ktoré musia byť splnené taktiež aj zo strany surogačnej matky. Máme zato, že je žiaduce, aby podstúpila tak fyzické ako aj psychologické testy, a rovnako tak by nemalo ísť o ženu v hmotnej núdzi z dôvodu predchádzania pochybnostiam o jej nezištnej intencii stať sa surogačnou matkou.

Záverom možno zvýrazniť, že náhradné materstvo predstavuje veľmi citlivý predmet právnej úpravy, ktorý pri nedostatočnej alebo veľmi miernej právnej úprave môže veľmi ľahko skĺznuť do obchodovania s ľudským telom, a preto máme za veľmi zásadné dbať na neprelomenie etickej výhrady, v zmysle ktorej ľudské telo nemôže byť predmetom obchodu.

Autorka: Mgr. Alexandra Mišinová, LL.M.

Použité zdroje:

1. Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov.
2. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
3. Ústavní zákon č. 1/1993 Ústava České republiky.
4. Zákon č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník ve znění pozdejších předpisu.
5. ERDOSOVÁ, A. Aktuálne otázky o človeku a jeho právach v bioetike. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016. 212 s.
6. HUMENNÍK, I., 2011. Ochrana osobnosti a medicínske právo. Bratislava: EUROKODEX, 2011. 288 s. ISBN 978-80-89447-58-9.
7. SVÁK, J. Nadnárodné systémy ochrany ľudských práv. III. Zväzok, Ochrana súkromia a majetku. 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2021, s. 636 s. ISBN 978-80-571-0356-1.
8. BUREŠOVÁ,K.: Surogátní mateřství a jeho (nejen) právní aspekty. In: Právní rozhledy, č. 6. ISSN 1210-6410.
9. ERDOSOVA, A.: Náhradné materstvo ako bioetický problém z pohľadu ochrany základných práv a slobôd. In: Justičná revue, 2020, roč. 72, č. 4. ISSN 1335-6461.
10. BLAHUTOVÁ, S.: Náhradné materstvo ako alternatívne riešenie neplodnosti.[online] [cit. 2022-3-17 ] Dostupné na: Náhradné materstvo ako alternatíve riešenie neplodnosti - epravo.sk.
11. RAČKOVÁ, K.: Surogačné materstvo.[online] [cit. 2022-3-17] Dostupné na: Surogačné materstvo (I.) | pravovzdravotnictve.sk.
12. Mennesson v. Francúzsko, sťažnosť č. 65192/11 z 26. júna 2014.
13. Labassee v. Francúzsko, sťažnosť č. 65941/11 z 26.6.2014.
14. Pini a ostatní proti Rumunsku zo dňa 22. 6. 2004 sp. zn. 78028/01 a 78030/01.
15. Dostupné na: https://fortefamilylawyers.com.au/the-baby-gammy-case/. [online] [cit. 2022-3-17 ].
16. Dostupné na: https://d3bv2hg4q0qyg2.cloudfront.net/2017/07/12/Privacy-Surrogacy-and-… .[online] [cit. 2022-3-17 ].
17. Dostupné na: https://www.casebriefs.com/blog/law/family-law/family-law-keyed-to-weis… . [online] [cit. 2022-3-17 ].
18. Dostupné na: https://law.justia.com/cases/california/supreme-court/4th/5/84.html. [online] [cit. 2022-3-17 ].
19. Dostupné na: https://www.casebriefs.com/blog/law/family-law/family-law-keyed-to-weis…. [online] [cit. 2022-3-17 ].
20. Dostupné na: https://codes.findlaw.com/ca/family-code/fam-sect-7961.html . [online] [cit. 2022-3-17 ].
21. Dostupné na: https://surrogacy.institute/surrogate-motherhood/ . [online] [cit. 2022-3-17 ].
22. Dostupné na: 36/2005 Z. z. | Rok 2005 | Najprávo.sk - najlepší právny poradca (najpravo.sk) . [online] [cit. 2022-3-17 ].

¹ BLAHUTOVÁ, S.: Náhradné materstvo ako alternatívne riešenie neplodnosti.[online] [cit. 2022-3-17 ] Dostupné na: Náhradné materstvo ako alternatíve riešenie neplodnosti - epravo.sk.
² SVÁK, J. Nadnárodné systémy ochrany ľudských práv. III. Zväzok, Ochrana súkromia a majetku. 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2021, s. 164.
³ RAČKOVÁ, K.: Surogačné materstvo.[online] [cit. 2022-3-17] Dostupné na: Surogačné materstvo (I.) | pravovzdravotnictve.sk.

⁴ Dostupné na: https://fortefamilylawyers.com.au/the-baby-gammy-case/ [online] [cit. 2022-3-17 ].
⁵ Dostupné na: https://d3bv2hg4q0qyg2.cloudfront.net/2017/07/12/Privacy-Surrogacy-and-… [online] [cit. 2022-3-17 ].
⁶Dostupné na: https://www.casebriefs.com/blog/law/family-law/family-law-keyed-to-weis… [online] [cit. 2022-3-17 ].
⁷ Pini a ostatní proti Rumunsku zo dňa 22. 6. 2004 sp. zn. 78028/01 a 78030/01.
⁸ Dostupné na: https://law.justia.com/cases/california/supreme-court/4th/5/84.html [online] [cit. 2022-3-17 ].
⁹Dostupné na: https://www.casebriefs.com/blog/law/family-law/family-law-keyed-to-weis… [online] [cit. 2022-3-17 ].
¹⁰ Dostupné na: https://codes.findlaw.com/ca/family-code/fam-sect-7961.html [online] [cit. 2022-3-17 ].
¹¹ Dostupné na: https://surrogacy.institute/surrogate-motherhood/ [online] [cit. 2022-3-17 ].

¹² BUREŠOVÁ,K.: Surogátní mateřství a jeho (nejen) právní aspekty. In: Právní rozhledy, 2016, roč. 24, č. 6, s. 196.
¹³ Mennesson v. Francúzsko, sťažnosť č. 65192/11 z 26. júna 2014.
¹⁴ Labassee v. Francúzsko, sťažnosť č. 65941/11 z 26.6.2014.
¹⁵ ERDOSOVA, A.: Náhradné materstvo ako bioetický problém z pohľadu ochrany základných práv a slobôd. In: Justičná revue, 2020, roč. 72, č. 4, s. 474.
¹⁶ SVÁK, J. Nadnárodné systémy ochrany ľudských práv. III. Zväzok, Ochrana súkromia a majetku. 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o.., 2021, s. 164.
¹⁷ ERDOSOVÁ, A. Aktuálne otázky o človeku a jeho právach v bioetike. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016. s. 62.
¹⁸Čl. 2 ods. 4 Ústavní zákon č. 1/1993 Ústava České republiky.
¹⁹ § 804 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník ve znění pozdejších předpisu.
²⁰BLAHUTOVÁ, S.: Náhradné materstvo ako alternatívne riešenie neplodnosti.[online] [cit. 2022-3-17]. Dostupné na: Náhradné materstvo ako alternatíve riešenie neplodnosti - epravo.sk.
²¹ § 82 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov.
²²HUMENNÍK, I., 2011. Ochrana osobnosti a medicínske právo. Bratislava: EUROKODEX, 2011. s. 181.
²³ Dostupné na: 36/2005 Z. z. | Rok 2005 | Najprávo.sk - najlepší právny poradca (najpravo.sk) [online] [cit. 2022-3-17 ].
²⁴ § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
²⁵ § 82 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov.