Monografia Petra Poláka, na ktorej sa podieľal aj kolektív ďalších autorov, vyšla v roku 2019 a vzhľadom na spracovanú tému patrí k aktuálnym odborným publikáciám. Čo sa týka osoby vedúceho autorského kolektívu, ktorý recenzovanú publikáciu vydal, možno jednoznačne uviesť, že profesor Peter Polák patrí v súčasnosti k významným autorom a k jedným z najrešpektovanejších vedecko-pedagogických odborníkov v oblasti trestného práva, kriminalistiky a kriminológie na Slovensku. V súčasnosti zastáva pozíciu vedúceho Ústavu verejného práva na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. Je autorom desiatok odborných článkov a vedeckých štúdií doma aj v zahraničí. Okrem recenzovanej monografie je aj autorom a spoluautorom viacerých monografií a učebníc z oblasti trestného práva hmotného a procesného, ako aj z oblastí príbuzných vedeckých disciplín kriminalistiky a kriminológie. Medzi najvýznamnejšie autorove publikácie patria napríklad monografia „Svedok v trestnom konaní“ z roku 2011, monografia Optimalizácia prípravného konania trestného z roku 2017, monografia Kriminologické možnosti riešenia domáceho násilia z roku 2018, či učebnice Kriminalistika z roku 2015, Trestné právo hmotné a Trestné právo procesné z roku 2017.
Recenzovaná monografia s názvom „Trestnoprávne možnosti riešenia domáceho násilia“ je rozdelená do šiestich, relatívne samostatných , logicky na seba nadväzujúcich častí a obsahovo nadväzuje na už vydanú monografiu „Kriminologické možnosti riešenia domáceho násilia“. Obidve monografie boli vydané ako výstup z riešenia vedecko-výskumnej úlohy v rámci projektu APVV „Možnosti kriminologického a trestnoprávneho riešenia domáceho násilia“, sp.zn.: APVV-15-0644.
Problematika domáceho násilia je čoraz aktuálnejšou témou, zasahujúcou všetky vrstvy ľudskej spoločnosti. Hovoriac o domácom násilí, je možné konštatovať, že ide o negatívny a predovšetkým celospoločenský jav, ktorý sa vyznačuje mnohofaktorovým, širokospektrálnym a globálnym charakterom. Ide takisto o veľmi dynamickú a rýchle sa vyvíjajúcu neželanú súčasť spoločnosti.
Prvé tri kapitoly spomínanej publikácie sa venujú a veľmi jasne a prehľadne popisujú predovšetkým jednotlivé parciálne trestnoprávne aspekty negatívneho celospoločenského javu známeho pod názvom „domáce násilie“. Pozornosť sa v tejto časti monografie venuje najmä možnostiam trestného postihu jednotlivých prejavov domáceho násilia na základe existujúcej úpravy skutkových podstát trestných činov, pod ktoré možno prejavy takejto povahy subsumovať. Veľmi detailne a pre čitateľa zaujímavým spôsobom je v publikácii skúmaná aj trestno-procesná stránka postihu domáceho násilia a to predovšetkým vzhľadom na možnosti a problémy odhaľovania tejto spoločnosť poškodzujúcej činnosti. Ďalej sa autori v tejto časti monografie venujú aj problematickým oblastiam platnej trestno-procesnej právnej úpravy z pohľadu dokazovania. Prehľadným spôsobom sa autori monografie venujú aj problematike efektívnej metodiky vyšetrovania jednotlivých prejavov domáceho násilia , pričom pozornosť je venovaná predovšetkým osobitostiam možnej trestnoprávnej kvalifikácie a dokazovania tejto trestnej činnosti.
Štvrtá kapitola monografie sa zaoberá problematikou možností eliminovania domáceho násilia netrestnoprávnymi prostriedkami, a to teda najmä využitím inštitútov civilného práva hmotného a procesného, ako aj využitím relevantných prostriedkov rodinného práva a správneho práva. V tejto súvislosti treba pozitívne vnímať skutočnosť , že autori neopomenuli uviesť v odbornej literatúre nie tak často sa vyskytujúce východiská netrestnoprávnej roviny riešenia skúmaného druhu kriminality a jej jednotlivé aspekty.
Pozitívnym prvkom monografie je , že súčasťou jej obsahu je aj problematika uvedená v poradí v piatej kapitole, ktorá je venovaná nadnárodným aspektom kontroly domáceho násilia, a to najmä z hľadiska právnych a programových aktov Európskej únie, Rady Európy, ako aj Organizácie spojených národov. Autori správne venovali tejto oblasti dostatok priestoru a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika je začlenená do týchto európskych, či svetových integračných zoskupení, a je tak viazaná zosúladiť národnú legislatívu a aplikačnú prax s požiadavkami vyplývajúcimi z týchto právnych a programových dokumentov.
Záverečná, šiesta, kapitola ponúka prehľadne zoradené poznatky získané analýzou dostupných štatistických údajov o obetiach násilnej kriminality medzi blízkymi osobami. Uvedenú skutočnosť je možné hodnotiť kladne predovšetkým z dôvodu možného využitia publikovaných štatistických údajov aplikačnou praxou v procese vyšetrovania trestných činov domáceho násilia. Čiastočne by sa dala autorom vytknúť voľba čisto deskriptívnej povahy tejto kapitoly hodnotenej monografie. Vzhľadom na zameranie a rozsah celej monografie, jej jednotlivých častí, ako aj nedostatok informácií analytického charakteru, je však takáto voľba pochopiteľná.
Osobitne dôležitou časťou monografie je jej záver, v ktorom je značný priestor venovaný náčrtu zovšeobecnených záverov a stanovísk, úlohou ktorých je poukázať najmä na zásadné hmotnoprávne a procesné problémy, teoretického ako aj aplikačného charakteru, ktoré ovplyvňujú možnosti trestnoprávneho riešenia problematiky domáceho násilia. V tejto súvislosti autori poskytujú v tejto časti monografie ucelený prehľad možných trestnoprávnych východísk riešenia domáceho násilia vo forme úvah „de lege ferenda“. Túto skutočnosť je treba hodnotiť zvlášť pozitívne , pretože návrhy takejto povahy sú inak skôr ojedinelé, ako aj čiastkové.
Z hľadiska metodologického je skúmanie problematiky v hodnotenej monografii založené na teoretických postupoch, teda predovšetkým na analýze a syntéze poznatkov publikovaných v relevantných literárnych prameňoch, ako aj na poznatkoch vyplývajúcich z aplikačnej praxe.
Pozitívne je možné vnímať aj vyjadrenie autorov zahrnuté v závere monografie, v ktorom konštatujú, že zámerom samotnej monografie nie je prezentovať názory a stanoviská autorov ako jediné správne, ktoré nemajú lepšiu alternatívu. Uvádzajú, že tieto názory a stanoviská predkladajú v najlepšom úmysle, a to predovšetkým ako podnety na zamyslenie a takisto ako východiská pre zdokonaľovanie iných názorov, prípadne pre rozvinutie ďalšej diskusie v radoch odbornej verejnosti.
Ďalším vhodne zvoleným elementom publikácie je aj jej rozsah, ktorý tvorí 244 strán odborného textu. Autori sa tak úspešne vyhli rizikám, ktoré so sebou prinášajú publikácie s príliš širokým rozsahom a širokým obsahovým zameraním.
Možno teda konštatovať , že monografia s názvom „Trestnoprávne možnosti riešenia domáceho násilia“ nielen že spĺňa ciele, ktoré si jej autorský kolektív na čele s Petrom Polákom stanovil, ale je vhodným prameňom odborných poznatkov prinášajúcich jednak poučenie pre odbornú verejnosť, ale aj námety pre aplikačnú prax usilujúcu o elimináciu domáceho násilia, ako negatívneho spoločenského javu.
Autor: JUDr. Samuel Csóka
Externý doktorand – Katedra trestného práva a kriminológie
Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
