Alternative sentences as substantial tools of restorative justice in the sense of the current legal situation

Abstrakt: Primárnym cieľom predmetného príspevku je predovšetkým zamerať sa na problematiku využívania a ukladania alternatívnych trestov ako hmotnoprávnych nástrojov restoratívnej justície, pretože v aplikačnej praxi sa v súčasnosti vyskytujú problémy s ich ukladaním, a to jednak z dôvodu, že súd je povinný na odôvodnenie výroku o vine a treste dokazovať aj iné dôležité okolnosti na uloženie niektorého z alternatívnych druhov trestov, ako aj z dôvodu nedostatočného množstva kontrolných, resp. technických zariadení a nedostatku probačných a mediačných úradníkov.
Kľučové slová: alternatívne tresty, restoratívna justícia, trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný trest, trest zákazu účasti na verejných podujatiach

Abstract: The primary goal of the article in question is to focus on the issue of using and imposing alternative sentences as substantive instruments of restorative justice, because in application practice there are currently problems with their imposition, partly due to the fact that the court is obliged to justify the verdict on guilt and punishment prove also other important circumstances for the imposition of one of the alternative types of sentences, as well as an insufficient amount of control or technical facilities and lack of probation and mediation officers.
Keywords: alternative sentences, restorative justice, sentence of house arrest, sentence of compulsory work, monetary sentence, sentence of prohibition of participation in public events

ÚVOD

Z ustanovenia § 31 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len ako „Trestný zákon“ alebo „TZ“ ) vyplýva, že právnym následkom spáchaného trestného činu je ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, ktorú môže uložiť páchateľovi len súd v súlade so základnými zásadami na ukladania sankcií. ¹ Vzhľadom na to, že cieľom príspevku nie je podrobná analýza všetkých trestov, ktoré je možné za spáchaný trestný čin uložiť, v nasledujúcej časti príspevku sa budeme venovať alternatívnym trestom ako hmotnoprávnym nástrojom restoratívnej justície, ktoré sú predmetom skúmanej problematiky. Využívanie alternatívnych trestov v praxi súvisí s rozvojom novej koncepcie trestnej politiky, ktorá sa označuje ako restoratívna – z anglického výrazu „restore“ – obnoviť, navrátiť do pôvodného stavu, na rozdiel od retributívnej koncepcie trestania – z latinského výrazu „retributio“ – odplata, potrestanie.

Na základe uvedeného alternatívnymi trestami teda rozumieme tresty, ktoré bez toho, aby boli spojené s odňatím slobody, zaručujú splnenie účelu trestu rovnako, ako keby bol na odsúdenom vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Ich primárnym cieľom je, že sa s nimi nespájajú negatívne stránky trestu odňatia slobody vzhľadom na to, že odsúdený bude ponechaný na slobode a uloží sa mu taký druh trestu, ktorý bude voči nemu pôsobiť preventívne proti páchaniu ďalšej trestnej činnosti, neizoluje páchateľa od rodiny, pracovného prostredia, ochráni spoločnosť, ako aj uspokojí záujmy obetí. Máme za to, že uložená ujma odsúdenému za spáchaný trestný čin v podobe trestu nemôže byť iba represívnou odplatou za spáchaný trestný čin, ale musí vytvárať predpoklady predovšetkým na zmiernenie následkov trestnej činnosti vo vzťahu k individuálne identifikovanej obeti, na trvalejšiu ochranu hodnôt chránených trestným právom a potencionálnych obetí odstrašením páchateľa vo forme individuálnej a generálnej prevencie, prevýchovou odsúdeného, ako aj narovnaním vzťahov medzi poškodeným a odsúdeným.

V tejto súvislosti by sme radi poukázali na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého „by bolo žiadúce v záujme rešpektovania požiadavky primeranosti trestu, aby sa do budúcna zákonodarca vysporiadal so všeobecne rozšírenou zjednodušenou mylnou predstavou, v zmysle ktorej prísne trestanie predstavuje zaručený́ recept na zníženie kriminality, pričom páchateľ̌ by v podstate mal byť potrestaný́ nie ako občan majúci základné práva a slobody, ale ako nepriateľ̌ spoločnosti. Je totiž̌ neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný́ trest zodpovedajúci jeho trestnému činu bolo obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné́ kriminologické́ a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú́, že neprimerané sprísňovanie trestnej represie, ktoré́ obvykle (pod vplyvom médií́ a vysokej miery punitivity obyvateľstva) predstavuje produkt emocionálnej a populistickej trestnej politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality, ale jeho jediným preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie. Zákonodarca ani v rámci boja s kriminalitou nesmie opúšťať základné́ dlhodobé́ konštanty moderného demokratického právneho štátu rešpektujúceho a chrániaceho základné́ ľudské́ práva a slobody (vrátane základných ľudských práv a slobôd páchateľa trestného činu), a to predovšetkým požiadavku primeranosti, zásadu pomocnej úlohy trestného práva a poňatie trestného práva ako prostriedku utlmia ratio, ako aj princíp humanity trestného práva.“ ² Z uvedeného nálezu Ústavného súdu možno konštatovať, že tak ako pri výkone väzby, tak aj pri výkone trestu, sa má uväznenie využiť len ako krajný prostriedok, tzv. princíp ultima ratio. V prípade odsúdených by mal súd najskôr dôkladne zvážiť či by nebolo vhodnejšie uloženie alternatívnych trestov, ktoré nemajú za následok uväznenie. Využívanie pozbavenia slobody ako opatrenia krajného prostriedku vyplýva aj z Odporúčania Rec (99)22 Výboru ministrov o preplnenosti väzníc a náraste väzenskej populácie a Biela kniha o preplnenosti väzníc z roku 2016.

Za hmotnoprávne alternatívne opatrenia ako nástroje restoratívnej justície zaraďujeme alternatívy k potrestaniu a alternatívne tresty, pričom za alternatívy k potrestaniu považujeme v zmysle Trestného zákona upustenie od potrestania (§ 40 TZ) a podmienečné upustenie od potrestania (§ 101 TZ). Za alternatívne tresty uvedené v Trestnom zákone v kontexte restoratívnej justície možno považovať trest domáceho väzenia (§ 53 TZ), trest povinnej práce (§ 54 - § 55 TZ), peňažný trest (§ 56 - § 57 TZ), trest zákazu účasti na verejných podujatiach (§62a TZ), podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody (§ 49 - § 50 TZ) a podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom (§ 51 - § 52 TZ). ³

Trest domáceho väzenia je jedným z druhom alternatívnych trestov⁴, ktorý nariadi súd v prípade, ako sa rozsudok, ktorým bol trest uložený, stal vykonateľným. V zmysle uvedeného uloženia trestu súd zároveň upozorní odsúdeného na obmedzenia a povinnosti, ktoré mú súd ukladá, ako aj na hrozbu premeny tohto trestu na trest odňatia slobody. Kontrolou nad dodržiavaním výkonu trestu súd poverí orgán spravujúci technické prostriedky kontroly odsúdeného, príp. probačného a mediačného úradníka. Pri výkone tohto trestu môže odsúdený opustiť svoje obydlie len výnimočne, a to len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka alebo orgánu, ktorý vykonáva technickú kontrolu nad výkonom tohto trestu. Môže ísť napríklad o pohreb blízkej osoby. V tomto prípade sa čas zaratúva do výkonu trestu. V prípade, ak odsúdený povinnosti a obmedzenia uložené súdom neplní, súd trest premení na nepodmienečný trest odňatia slobody spôsobom, že každé dva dni nevykonaného trestu sa rovnajú jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody a rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu. ⁵

Trest povinnej práce je ďalším druhom alternatívneho trestu, ktorý v súlade so zásadou depenalizácie sa ukladá predovšetkým odsúdeným, u ktorých by uloženie iného druhu trestu predstavovalo neprimeraný zásah do ich práv v porovnaní so závažnosťou spáchaného trestného činu, ktorého sa odsúdený dopustil. Uvedený trest môže súd uložiť páchateľovi len s jeho súhlasom, a to vo výmere od 40 do 300 hodín v prípade, ak ho súd odsudzuje za spáchanie prečinu, ktorého horná hranica trestnej sadzby nepresahuje 5 rokov.

Význam trestu povinnej práce spočíva v tom, že odsúdený si osobne odpracuje v rámci svojho voľného času bez nároku na odmenu určitý počet hodín stanovených súdom. vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu. V rámci výkonu trestu povinnej práce je teda odsúdený povinný v rozsahu určenom súdom vykonať práce v prospech štátu, vyššieho územného celku, obce alebo inej právnickej osoby, ktorá sa zaoberá vzdelávaním, kultúrou, školstvom, ochranou ľudských práv, rozvojom vedy, telesnej kultúry, ochranou pred požiarmi, ochranou zvierat, sociálnou pomocou, sociálnymi službami, zdravotnou starostlivosťou, ekologickou činnosťou, náboženskou činnosťou, humanitárnou činnosťou, charitatívnou činnosťou alebo inou verejnoprospešnou činnosťou, resp. činnosťou, ktorá sa nevykonáva na účely dosiahnutia zisku. Za predpokladu, že odsúdený je dlhodobo invalidný, príp. práceneschopný, tento trest súd páchateľovi neuloží.

Vykonávanie tejto práce má v prípade splnenia podmienok na jeho uloženie významný výchovný prvok, ktorý má prispieť k sociálnej a pracovnej adaptácii páchateľa. Súd môže v rámci výkonu uvedeného trestu odsúdenému uložiť taktiež primerané povinnosti a obmedzenia, ktoré je odsúdený povinný dodržiavať. Najčastejšie súd páchateľovi uloží, aby nahradil škodu, ktorá bola trestným činom spôsobená. V prípade, ak odsúdený nevykonal určené práce v určenom rozsahu, neviedol riadny život a nesplnil uložené povinnosti alebo obmedzenia, ktoré mu súd uložil, súd premení trest povinnej práce na trest odňatia slobody spôsobom, že za každé dve hodiny konanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody. Kontrolou nad dodržiavaním výkonu trestu súd poverí probačného a mediačného úradníka podľa osobitného predpisu. ⁶

Peňažný trest je ďalším alternatívnym trestom, ktorý môže pri menej závažných trestných činoch taktiež nahradiť krátkodobý trest odňatia slobody. V zmysle Trestného zákona platí, že takýto trest možno uložiť ako samostatný v prípade, ak ide o prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá. Súd môže uložiť peňažný trest v rozsahu od 160 do 331 930 EUR.

Majetková povaha peňažného trestu naznačuje, že je vhodným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu v prípadoch, keď sa páchateľ dopustil trestného činu zo ziskuchtivosti alebo trestným činom prejavil iné nedostatky vo vzťahu k nedotknuteľnosti a ochrane cudzieho majetku. Funkciou peňažného trestu je v podstate odčerpanie majetkového prospechu páchateľa, ktorý získal trestnou činnosťou, najmä ak takýto majetok nemožno odčerpať inak (napr. prepadnutím veci, výrokom o náhrade škody a pod.).

Podľa 56 ods. 5 Trestného zákona peňažný trest súd neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom. Toto ustanovenie upravuje obmedzenie ukladania peňažného trestu v prípade, ak by sa jeho uložením zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom. Zákon vylučuje možnosť uložiť popri sebe peňažný trest a trest prepadnutia majetku. ⁷

Mladistvému možno uložiť peňažný trest len vtedy, ak je zárobkovo činný alebo ak jeho majetkové pomery uloženie tohto trestu umožňujú. ⁸

Trest zákazu účasti na verejných podujatiach za splnenia podmienok možno tiež uložiť samostatne a tak ho možno považovať za druh alternatívneho trestu, ktorý má významné restoratívne prvky. Súd v rámci výkonu tohto trestu určí rozsah podujatí (druh športu, úroveň/kategóriu súťaží, klub alebo konkrétne družstvo), na ktoré sa bude tento uložený trest vzťahovať v súlade so zásadami na ukladania trestov, vrátane zásady primeranosti.

Zmyslom trestu spočíva v tom, že odsúdenému sa počas určitej doby zakáže účasť na športových, kultúrnych alebo iných podujatiach v rozsahu, ktorý stanoví súd vo svojom rozhodní. Súd môže uložiť trest zákazu účasti na verejných podujatiach až na desať rokov, ak sa páchateľ úmyselne dopustí trestného činu v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí, alebo v prípade, ak to vyžaduje so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a okolnosti spáchania činu, ochrana verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku. Bude sa jednať najmä o násilné trestné činy ako napr. výtržníctvo, ku ktorým môže dôjsť napadnutím fanúšika na štadióne alebo na ulici, násilné incidenty v pohostinských zariadeniach pri sledovaní televíznych prenosov alebo organizované bitky medzi futbalovými chuligánmi, ktorí sa dohodnú na mieste a čase bitky, čo nemusí byť vôbec priamo viazané na konkrétne verejné podujatie.

V zmysle ustanovenia Trestného zákona, trest zákazu účasti na verejných podujatiach možno uložiť ako alternatívny trest, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, osobu a pomery páchateľa, uloženie iného trestu nie je potrebné. Z uvedeného ustanovenia nám vyplýva jeho alternatívna povaha, v prípade, ak sú na jeho uloženie kumulatívne splnené určité podmienky. Trest zákazu účasti na verejných podujatiach v uvedenom prípade prichádza do úvahy teda len pri prečinoch v prípade, ak je povaha a závažnosť prečinu malá a ak osoba, ako aj pomery páchateľa nevyžadujú uloženie iného trestu. Súd môže v rámci výkonu tohto alternatívneho trestu uložiť odsúdenému taktiež primerané povinnosti a obmedzenia, ktoré je odsúdený povinný dodržiavať, obdobne, ako aj pri treste domáceho väzenia a trestu povinnej práce. ⁹

Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody a jeho význam spočíva v tom, že páchateľ sa uzná za vinného z trestného činu a uloží sa mu trest. V uvedenom prípade mu však súd súčasne prejavuje určitú dôveru, že aj bez výkonu trestu odňatia slobody splní trest požadovaný účel. V prípade, ak súd vyslovil, že odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak nastane fikcia osvedčenia, že sa osvedčil, na odsúdeného sa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Zmyslom tohto inštitútu je, že súd výkon trestu odloží pod podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu uloženej skúšobnej doby riadne správať a dodržiavať mu uložené podmienky.

Podmienečne odložiť je možné iba výkon trestu odňatia slobody, nie však iné druhy trestov, a to za predpokladu, že uložený trest neprevyšuje dva rok a zároveň má súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto ponúkol záruku za jeho nápravu. Pri hodnotení osoby páchateľa a jeho doterajšieho spôsobu života bude súd zisťovať či páchateľ doposiaľ viedol riadny, ako aj zaoberať sa jeho prípadnou recidívou, ako aj okolnosťami, ak sa ho páchateľ trestného činu dopustil opätovne. ¹⁰

Podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom je vo svojej podstate alternatívou podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Ich primárny rozdiel spočíva v tom, že pri podmienečnom odklade výkone trestu s probačným dohľadom je podmienený ochranným dozorom v porovnaní s podmienečným odkladom výkonu trestu, pri ktorom tento ochranný dozor chýba.

Zmyslom probácie je konštruktívna metóda v podobe prevýchovy, ako aj iného pozitívneho ovplyvňovania správania sa páchateľa trestného činu, ktorej cieľom je poskytnúť potrebnú pomoc a poradenstvo. Je založená na práci s odsúdeným počas určitého obdobia, v rámci ktorého je odsúdený povinný byť v kontakte s touto osobou, resp. probačným a mediačným úradníkom, vzájomne medzi sebou spolupracovať za účelom vytvorenia vhodného probačného programu, ako aj dodržiavať povinnosti a obmedzenia uložené súdom. Vo všeobecnosti by sa dalo zhrnúť, že ide o poskytnutie odbornej pomoci odsúdenému s cieľom opätovného začlenenia sa do spoločnosti a pracovného prostredia, poskytnutie pomoci pri riešení jeho životnej situácie, ako aj eliminovanie rizika opätovného spáchania trestného činu. ¹¹

Podmienečne odložiť výkon trestu s probačným dohľadom, je taktiež možné iba pri treste odňatia slobody za predpokladu, že uložený trest neprevyšuje tri roky a súd má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný vzhľadom na výchovný vplyv súdom ustanoveného probačného a mediačného úradníka. ¹²

ZÁVER

Na záver možno konštatovať, že aj napriek tomu, že slovenská legislatívna úprava alternatívnych trestov je vcelku dobrá, doposiaľ však zaostávalo ich reálne využívanie v praxi, a to jednak z dôvodu, že súd je povinný na odôvodnenie výroku o vine a treste dokazovať aj iné dôležité okolnosti na uloženie niektorého z alternatívnych druhov trestov, ako aj z dôvodu nedostatočného množstva kontrolných, resp. technických zariadení a nedostatku probačných a mediačných úradníkov. Využívanie alternatívnych trestov je však v súčasnosti viac ako žiadúce, a to predovšetkým z hľadiska prirodzenej potreby zefektívniť účel trestu odňatia slobody a znížiť väzenskú populáciu, zo snahy o dosiahnutie lepšej sociálnej integrácie páchateľa, z celoeurópskeho trendu nahrádzať trest odňatia slobody efektívnejšími alternatívami, napr. trestom finančnej povahy, verejne prospešnou prácou, opatreniami výchovného donútenia...Pozitívne zmeny veríme, že prinesie pripravená novela Trestného zákona, ktorej cieľom je práve implementácia princípov restoratívnej justície do slovenskej trestnej politiky, ktorá umožní lepšiu prácu s páchateľmi s dôrazom na ukladanie alternatívnych trestov, keďže sa zavádza aj obligatórna forma ich uloženia (v menej závažných prípadoch a za predpokladu, že páchateľ pred spáchaním trestného činu nebol odsúdený). Takéto alternatívne tresty bude môcť súd ukladať napríklad pri navrhovaných zneniach trestných činov ako je napr. trestný čin neoprávneného prechovávania omamnej látky alebo psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, trestný čin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona, ako aj pri iných taxatívne vymedzených trestných činoch. Cieľom novely je taktiež aj efektívnejšia náprava negatívnych následkov trestného činu a vyššia miera ochrany záujmov poškodených, čo možno vnímať za súčasného právneho stavu z pohľadu restoratívnej justície a ukladania alternatívnych trestov veľmi pozitívne.

Autorka: Mgr. Dominika Gibalová

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012

UHLÁRIKOVÁ M. Alternatívne tresty; Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae II, 2009, s. 59 – 63.

TOBIÁŠOVÁ, L Domáce väzenie – nový trest v rekodifikovanom Trestnom zákone. In: Justičná revue. Roč. 28, 2006, č. 10, str. 1373

IVOR, J. a kol. Trestné právo hmotné, všeobecná časť. Bratislava : IURA EDITION 2006, s. 371 – 372.

¹bližšie pozri ustanovenie § 34 Trestného zákona
²Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012
³UHLÁRIKOVÁ M.: Alternatívne tresty; Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae II, 2009, s. 59 – 63.
⁴ TOBIÁŠOVÁ, L Domáce väzenie – nový trest v rekodifikovanom Trestnom zákone. In: Justičná revue. Roč. 28, 2006, č. 10, str. 1373
⁵bližšie pozri ustanovenie § 53 Trestného zákona
⁶bližšie pozri ustanovenie § 54 a § 55 Trestného zákona
⁷bližšie pozri ustanovenie § 56 a § 57 Trestného zákona
⁸bližšie pozri §114 Trestného zákona
⁹bližšie pozri § 62a Trestného zákona
¹⁰bližšie pozri § 49 a § 50 Trestného zákona
¹¹IVOR, J. a kol. Trestné právo hmotné, všeobecná časť. Bratislava : IURA EDITION 2006, s. 371 – 372.
¹²bližšie pozri § 51 Trestného zákona