Predložená monografia, na ktorej sa podieľali autori Michal Solárik a Filip Korček a ktorá vyšla v roku 2020 vo vydavateľstve Leges, patrí tematicky nesporne k aktuálnym témam, ktoré sú diskutované v odbornej i širšej laickej verejnosti. Obaja autori v súčasnosti pôsobia ako externí doktorandi na Katedre trestného práva a kriminológie Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Obaja autori publikovali viacero vedeckých publikácii doma a aj v zahraničí a zúčastnili sa viacerých vedeckých konferencii.

Recenzovaná monografia s názvom „Právo na obhajobu v jednotlivých štádiách trestného konania“ je rozdelená do ôsmich, samostatných kapitol, pričom štvrtá až ôsma kapitola sa členia aj na podkapitoly, pričom jednotlivé podkapitoly na seba obsahovo aj tematicky nadväzujú. Problematika obhajoby v trestnom konaní je nepochybne stále aktuálnou témou, pričom právo na obhajobu možno označiť za základnú zásadu trestného konania, vyplývajúcu tiež zo základných ľudských práv a slobôd a možno ho nájsť zakotvené aj v základných prameňoch práva, akými sú najmä Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj v príslušných ustanoveniach Trestného poriadku. Odopretie, resp. porušenie tohto základného práva môže dokonca spôsobiť nezákonnosť priebehu trestného konania. Právo na obhajobu je veľmi úzko spojené s právom na zabezpečenie spravodlivého súdneho procesu a s prezumpciou neviny. V podmienkach Slovenskej republiky v zmysle príslušného ustanovenia § 36 ods. 1 Trestného poriadku môže byť obhajcom v trestnom konaní iba advokát.

V prvej kapitole predkladanej monografie sa autori sústreďujú na definíciu pojmu „právo na obhajobu“, pričom tu vychádzajú z príslušnej právnej úpravy, ako aj z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Autori tu zdôrazňujú tú skutočnosť, že je dôležité pre celú spoločnosť, aby boli dodržiavané princípy práva na obhajobu, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie práva na spravodlivý súdny proces. Keby sa toto právo v právnom poriadku SR nenachádzalo, bolo by to v rozpore so základnými demokratickými princípmi.

Druhá kapitola sa týka zásadných prameňov zakotvujúcich právo na obhajobu. V tejto časti monografia pojednáva o vnútroštátnych (Ústava SR), ako aj medzinárodných prameňoch (Všeobecná deklarácia ľudských práv, prijatá na pôde OSN, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení neskorších protokolov (oznámenie č. 209/1992 Zb.), Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach), v ktorých je upravené právo na obhajobu, ako aj o prameňoch práva Európskej únie (Charta základných práv Európskej únie, Zmluva o Európskej únii, ako aj jednotlivé smernice Európskej únie).

V tretej kapitole sa autori venujú pojmu „trestné konanie“ a jeho špecifikácii. Uvádzajú tu tiež jednotlivé štádiá trestného konania, rovnako delenie na predsúdne konanie a konanie pred súdom.

Štvrtá kapitola pojednáva o obhajcovi, obvinenom a ďalších subjektoch realizujúcich právo na obhajobu v trestnom konaní, pričom táto časť je rozčlenená na podkapitoly. V prvých štyroch podkapitolách autori postupne charakterizujú zákonné pojmy, akými sú „obhajca a obvinený“, „ustanovený obhajca“, „zvolený obhajca“, „náhradný obhajca“ a uvedené pojmy na základe zákonných ustanovení, citovaných publikácii a judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR charakterizuje, rozvádza a navzájom od seba odlišuje. Následne popisuje ďalšie subjekty realizujúce právo na obhajobu v trestnom konaní, akými sú opatrovník, osoby so samostatnými obhajovacími právami, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V samostatnej podkapitole sa autori venujú vzájomným povinnostiam advokáta (obhajcu) a obvineného, pričom uvedené možno hodnotiť veľmi kladne a uvážene. Je nutné si uvedomiť, že advokát ma voči svojmu klientovi (obvinenému) celý rad povinností, pričom autori monografie na uvedené povinnosti poukazujú.

Počnúc piatou kapitolou nás autori sprevádzajú jednotlivými štádiami trestného konania a ich vplyvom na spôsoby a možnosti účinného vedenia obhajoby. Piata kapitola sa týka uplatňovania práva na obhajobu fyzickej osoby v prípravnom konaní. Pozornosť autorov je venovaná možnostiam práva na obhajobu osoby podozrivej zo spáchania trestného činu. Aj napriek skutočnosti, že pojem „podozrivý“ nie je pojmom legálnym, autori je uvádzajú penzum práv a povinností, ktoré sú takejto osobe v trestnom konaní priznané a uložené. V ďalšej časti sa možno stretnúť s problematikou uplatňovania práva na obhajobu fyzickej osoby po vznesení obvinenia, ako aj k opravným prostriedkom a to najmä sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia. Takisto sa venuje právu nazerania do spisu. Pozornosť tiež venujú vyšetrovacím úkonom a výsluchu obvineného a svedka z hľadiska uplatňovania práv na obhajobu. V rámci tejto podkapitoly okrem iného uvádzajú delenie na aktívnu a pasívnu obhajobu. Stručná pozornosť je venovaná aj problematike predkladania dôkazných materiálov obhajobou a obvinenou osobou.

Šiesta kapitola sa venuje právu na obhajobu v konaní pred súdom. Opäť tu nachádzame členenie na podkapitoly, pričom sa tu autori venujú štádiám preskúmaniu a predbežnému prejednaniu obžaloby, ktoré predchádzajú samotnému hlavnému pojednávaniu.

Siedma kapitola je venovaná štádiu hlavného pojednávania a to od začatia hlavného pojednávania, až po jeho záver, vrátane problematiky dokazovania na hlavnom pojednávaní. Hlavné pojednávanie predstavuje vrcholné štádium trestného konania. Osobitne autori zamerali svoju pozornosť na rozhodnutia, ktoré môže súd na hlavnom pojednávaní vyhlásiť.

Ôsma kapitola zameriava svoju pozornosť na konanie o opravných prostriedkoch a to najmä na odvolanie ako riadny opravný prostriedok v trestnom konaní a dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v trestnom konaní. Osobitne sa autori venujú zásadnému porušeniu práva na obhajobu ako jednému z dovolacích dôvodov podľa Trestného poriadku, ktorý možno označiť za pomerne závažný dôvod.

Nemenej dôležitou súčasťou monografie je aj záver, kde autori vyslovujú konštatovanie, že obhajoba prispieva k náležitému objasneniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu vo veci. Rovnako vyslovujú konštatovanie, že obhajoba za pomoci advokáta je oveľa účinnejšia a obvinený ňou mnohonásobne zvýši svoje šance na úspešný výsledok trestného konania, aj v dôsledku tej skutočnosti, že advokát dohliada na dodržiavanie práv obvineného a v podstate ich tak aj zabezpečuje.

Čo sa týka použitej metodológie, v publikácii je použitá predovšetkým metóda analýzy a syntézy použitých relevantných literárnych prameňov, pričom autori využívajú aj poznatky z aplikačnej praxe a to hlavne judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR.

Predložená monografia s názvom „Právo na obhajobu v jednotlivých štádiách trestného konania“ dokopy tvorí 80 strán a spĺňa všetky potrebné požiadavky kladené na tento typ publikačných výstupov. Publikácia je písaná zrozumiteľným jazykom, zrozumiteľným pre odbornú i laickú verejnosť, je prehľadne štruktúrovaná a je vhodným prameňom pre každého, koho zaujme skúmanie problematiky obhajoby v trestnom konaní s dôrazom na jeho jednotlivé štádiá.

Autor: JUDr. Maroš Čelár
Externý doktorand – Katedra trestného práva a kriminológie, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave