Kriminologické aspekty nenávistného prejavu ako formy propagandy

mar 21 2021

The criminological aspects of hate speech as a form of propaganda

Abstrakt: Príspevok je zameraný na kriminologické aspekty nenávistného prejavu (angl. hate speech) ako formy súčasnej propagandy. Pozornosť bude venovaná najmä obetiam a páchateľom tejto trestnej činnosti. V prípade páchateľov budú tiež rozobrané kriminogénne faktory, črty typického páchateľa tejto trestnej činnosti spojenej s nenávistnou pohnútkou.
Kľúčové slová: propaganda, nenávistný prejav, viktimizácia, páchateľ

Abstract: The paper focuses on the criminological aspects of hate speech as a form of contemporary propaganda. Particular attention will be paid to the victims and perpetrators of this crime. If the perpetrators are also discussed criminogenic factors, the typical perpetrator of this crime associated with hate motives.
Key words: propaganda, hate speech, victimization, perpetrator

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)

Úvod

V súčasnej dobe internet nielen významne zvyšuje objem a rôznorodosť dostupných správ, ale tiež zásadne mení spôsob, akým ľudia k správam pristupujú. Najmä mladí užívatelia sa teraz obracajú na online médiá ako na hlavný zdroj informácií. Ľahká dostupnosť informácií rôznej kvality v sebe skrýva potenciál viac sprístupniť demokratické procesy a zapojiť do nich viac ľudí. Avšak platí tiež, že nové technológie, najmä sociálne siete, môžu byť používané k šíreniu propagandy vo forme dezinformácií, hoaxov a hate speech (nenávistných prejavov), a to v meradle, s rýchlosťou a s presnosťou zacielenia, ktoré sú bezprecedentné. Sprostredkovávajú personalizované informácie a stávajú sa mocnými platformami pre tieto nenávistné kampane.

Súčasná propaganda v online priestore nahlodáva dôveru v inštitúcie a v digitálne aj tradičné médiá. Poškodzuje demokratické zriadenia, pretože znižuje schopnosť občanov rozhodovať sa na základe pravdivých informácií. Podporuje radikálne a extremistické názory a činnosti.

Hate speech alebo nenávistný prejav nie je nový fenomén, existoval aj bez použitia týchto technológií, avšak v súčasnosti možno sledovať novú dynamiku jeho šírenia. Pod nenávistné prejavy zaraďujeme všetky verejné prejavy, ktoré šíria, podnecujú, podporujú alebo ospravedlňujú nenávisť proti skupine osôb (napríklad na základe ich rasy, národnosti, etnicity, náboženského vyznania a pod.).

Nenávistné prejavy voči skupinám osôb môžu byť klasifikované ako trestný čin. V slovenskom právnom poriadku nájdeme úpravu hate speech v zákone č. 300/2005 Z.z. v XII. v hlave, v ustanovení § 423 Hanobenie národa, rasy a presvedčenia a § 424 Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Trestné sú výroky hanobiace národnosť, rasu, etnikum a vierovyznanie, podnecujúce k nenávisti z týchto dôvodov, obhajujúce a propagujúce ideológie smerujúce k potláčaniu práv a slobôd. Rovnako trestné je verejné podnecovanie na spáchanie trestného činu, či verejné schvaľovanie trestného činu (§ 337 a 338 Trestného zákona).

Kriminológia

Kriminológia je multidisciplinárna veda o kriminalite, teda o zločinnosti, ktorej predmetom skúmania je kontrola kriminality, jej páchateľov a obete. Kriminológia je náukou na pomedzí niekoľkých vedných disciplín, ktorých aspekty v sebe spája. Ide o disciplíny trestnoprávne, sociologické, psychologické alebo tiež spoločenskovedné. Nielen tieto vedy používa kriminológia k vysvetleniu, opísaniu alebo získaniu poznatkov o zločinnosti. Nech už kriminológia používa akékoľvek aspekty ďalších vedných náuk, tak východzím bodom skúmania je potom trestný čin, ktorého druhy sú definované trestným právom.1

V prípade opisovania kriminality spojenej s nenávistným prejavom, či jej poznávaním, sa kriminológia uplatňuje najmä v rámci kontroly zločinnosti, a to hlavne pri prevencii kriminality a pri skúmaní sociálno-patologických/deviantných javov.

Medzi hlavné témy, ktoré kriminológia skúma, patria najmä príčiny, kontrola a predchádzanie kriminality. Poznatky k vymedzeným okruhom sú získavané na základe výskumov, ktoré sú zamerané na opis kriminality, jej štruktúry, formy, opis kriminalitou spôsobených škôd, opis stavu kriminality a v neposlednom rade tiež na opis páchateľov a obetí s prihliadnutím na ich vzájomné vzťahy.2

Kriminálna fenomenológia

Kriminológia získava poznatky o podobe kriminality pomocou kriminálnej fenomenológie tiež zvanej kriminografia. Ohniskom záujmu je najmä opis kriminality, jej dynamika, štruktúra alebo formy. Tieto aspekty kriminálnej fenomenológie sú skúmané počas určitého časového obdobia, ktoré sú po vyhodnotení schopné zodpovedať na otázky, napríklad či má kriminalita vzostupné alebo zostupné tendencie.3

Propagandistické trestné činy páchané s nenávistnou pohnútkou útočia priamo alebo nepriamo na základné práva a slobody človeka. Široké spektrum aktivít páchateľov, medzi ktoré patria verejné prejavy alebo šírenie zavádzajúcej tlače a nahrávok, ktoré majú za cieľ získavať nových sympatizantov, a tým získať väčšiu základňu podporovateľov, čo vedie k väčšiemu vplyvu v spoločnosti. Z uvedeného môžeme vyvodiť, že kriminalita spojená s propagandou znamená bezpečnostnú hrozbu pre Slovenskú republiku.

Aktivity páchateľov sa prispôsobujú danej dobe a spôsoby pôsobenia na spoločnosť sa od deväťdesiatych rokov 20. storočia výrazne zmenili. Trendom poslednej doby je ústup brachiálnych foriem páchania trestnej činnosti a nástup nového image, ktorý sa javí navonok kultivovanejší, jeho predstavitelia pôsobia dôveryhodnejšie a nimi šírené informácie sa profesionalizujú. Umiernené prejavy maskujú skutočné zámery páchateľov a sú tak „stráviteľnejšie“ pre väčší okruh ľudí, ktorý si vďaka tomu môže vybudovať dôveru v predstaviteľov extrémistických názorov, čo môže viesť ďalej k radikalizácii spoločnosti a ich názorov.4

Šíreniu extrémistických myšlienok nahrávajú trendy dnešnej doby ako globalizácia a rozvoj komunikačných technológií. Informácie môžeme teda šíriť omnoho efektívnejšie a v omnoho väčšom meradle.

Prejavy predstaviteľov extrémistických hnutí sú na vyššej úrovni, ktorá je predstavovaná zaobaľovaním extrémistických názorov do obalov, ktoré sa môžu javiť menej škodlivé, tak ako používaná extrémistická symbolika, ktorá je naďalej využívaná, avšak vo formách suplujúcich symbolov ako napríklad symbol „88“, ktorý predstavuje ôsme písmeno abecedy, teda písmeno „H“, ktoré v dvojici tvorí „HH“, čo je vykladané ako nacistami používaný pozdrav „Heil Hitler “5. Tento symbol sám o sebe nie je spojený s historickým nacizmom, ale je v rámci neonacistickej scény využívaný pre nahradenie symbolov, ktorých verejné používanie je trestné. Záleží teda na kontexte jeho využitia.

Páchatelia

Kriminológia v sebe spája aspekty rôznych vedných odborov. Pre charakterizovanie páchateľa propagandy trestných činov z nenávisti je potrebné spracovať poznatky kriminologických výskumov v spojení s multidisciplinárnym prístupom k tejto problematike. Navyše je potrebné vziať do úvahy tiež dynamiku extrémistických aktivít, ktorá zapríčiňuje neustály vývoj v povahe protiprávneho konania. Pri charakterizovaní páchateľov je teda potrebné kontinuálne monitorovať extrémistickú scénu a informácie priebežne aktualizovať.

Sklon k extrémistickým názorom je znakom predovšetkým mladej generácie a je pomerne konzistentnou skutočnosťou, že medzi sympatizantmi extrémistických organizácií dominujú mladší ľudia6. Trestná činnosť je teda páchaná väčšinou osobami, ktoré môžeme zaradiť do mladších vekových skupín. Mladí ľudia všeobecne túžia po vytrhnutí z každodennej rutiny a chcú zažívať nové dobrodružstvá a upútavať na seba pozornosť svojho okolia. Ďalšiou charakteristickou vlastnosťou mládeže, ktorá má zlé sociálne zázemie, je potreba patriť do nejakého zoskupenia, ktoré im môže dávať pocit spolunáležitosti, pocit niekam patriť alebo hľadanie podpory a uznania medzi vrstovníkmi.

Táto túžba niekam patriť môže viesť k tomu, že sa mladistvý pridá k skupine, ktorá z nedostatku pozitívnej tvorivosti orientuje svoju činnosť na napodobňovanie rôznych vzorov, čo môže vyústiť do vzniku, z objektívneho uhla pohľadu, škodlivej skupiny, ktorá má xenofóbne alebo extrémistické zameranie činnosti. Tendencie mladistvých k pripojeniu sa k takýmto skupinám môžeme prisudzovať hľadaniu svojho miesta vo svete, v spojení s ďalšími faktormi ako zvýšená kritickosť k spoločnosti, neschopnosť reflexie svojho správania a jeho dôsledkov alebo čiernobiele videnie sveta. Vodcovské osobnosti takýchto extrémistických skupín potom prichádzajú s jednoduchými riešeniami všetkých problémov, ktoré sú zvyčajne spôsobené vonkajším nepriateľom, ktorý je za všetky tieto problémy zodpovedný, čo môže často mladistvým imponovať. Nielen tieto dôvody však priťahujú mladistvých. Veľakrát môže ísť o omnoho prostejšie dôvody k sympatizovaniu s týmito skupinami, teda bez ideových dôvodov. Môže potom ísť len o to, že kamarát mladistvého je tiež členom alebo len fakt, že sú súčasťou niečoho zakázaného a vyjadrujú tak svoju revoltu proti spoločnosti.

Páchatelia propagandy trestných činov z nenávisti sú spravidla slovenskí občania mladších vekových skupín. Výrazný podiel na páchaní rasovo motivovanej trestnej činnosti majú osoby mladistvé a niekedy ide aj o osoby pod vekovou hranicou trestnej zodpovednosti. Ďalšou charakteristickou vlastnosťou je, že ide o osoby, ktoré sú spravidla sociálne narušené, s nízkym vzdelaním, nízkymi príjmami a so zlým sociálnym zázemím. Tieto osoby sú potom ľahko ovplyvniteľné davom a podliehajú ilúzii svojej anonymity v takomto zoskupení. Zároveň, čo je pre rasovo motivovanú trestnú činnosť typické, sa páchatelia dopúšťajú protiprávneho konania, ktorého by sa pri absencii dynamiky davového efektu nedopustili.7

Tvrdenie o intenzívnom zapojení mladistvých do extrémistických hnutí nemá absolútnu platnosť. V dnešnej dobe sa totiž stretávame s priaznivcami takýchto hnutí, ktorí sú 30 roční a viac, a svoje zastúpenie má aj veková skupina staršej generácie. Svoju početnú nevýhodu však vyrovnávajú kvalitatívnymi faktormi svojho konania, ktoré sú zapríčinené vekom a vzdelaním a ich protiprávne správanie tak býva intenzívnejšie a škodlivejšie. Navyše sú starší páchatelia omnoho lepšie oboznámení s právnym systémom a svoje názory neprejavujú na verejnosti tak zjavne. Týchto páchateľov potom možno len ťažko danými trestami resocializovať alebo na nich pôsobiť preventívne, pretože ich názory sú v ich hodnotách pevne zakotvené.8

Z doposiaľ realizovaných výskumov9 možno zovšeobecniť osobu páchateľa trestnej činnosti s nenávistnou pohnútkou. Páchateľom je teda všeobecne sociálne narušená osoba, ktorá má zlé sociálne zázemie, a ktorá je vo väčšine prípadov mladistvá a vekový priemer môže byť aj pod vekovou hranicou trestnej zodpovednosti. Z hľadiska sociálneho statusu ide o osoby s nízkym vzdelaním a malými príjmami. Takýto páchateľ je typicky pri svojom protiprávnom konaní ovplyvnený davom a prípadne aj alkoholom. Pokiaľ by sme mali priamo vymedziť typického páchateľa, tak pôjde o nezrelého muža okolo 20 rokov, ktorý je neúspešný, nespokojný a podpriemerne inteligentný.

Medzi páchateľmi nájdeme ako slovenských občanov nerómskeho pôvodu, tak slovenských občanov rómskeho pôvodu. Na jednej strane sú medzi páchateľmi osoby, ktoré majú väzby na extrémistické hnutia alebo skupiny, ale na druhej strane tiež osoby, ktoré nemajú zjavnú väzbu na akékoľvek takéto hnutia a ide teda o príslušníkov radového obyvateľstva.10

Očakáva sa, že počet páchateľov vo vekovej hranici 30 rokov a viac sa bude zvyšovať, a to najmä v súvislosti s vyjadrovaním extrémistických názorov na diskusných fórach a prípadne vo forme komentárov na sociálnych sieťach (napr. Facebook). Usudzuje sa tak z dôvodu, že zmienená generácia nevníma priestor internetu ako verejné miesto a zdieľanie radikálnych či extrémistických názorov na internete nevníma rovnako ako vyjadrovanie názorov mimo virtuálny svet.

Kriminogénne faktory

Ide o rizikové činitele, ktoré vyvolávajú a podporujú páchanie trestných činov. Pri extrémistickej kriminalite hovoríme o dvoch zásadných kriminogénnych faktoroch, ktorými sú predsudky a stereotypy a spoločenská a ekonomická situácia. V prvom prípade ide najmä o spoločenské predsudky, ktoré sú katalyzátorom nenávisti páchateľa. Ide o predsudky a postoje páchateľa, ktoré sa vyznačujú absenciou porozumenia. Páchatelia si pod vplyvom svojho zmýšľania zovšeobecnia určitú kategóriu ľudí, ktorá má, z ich pohľadu, nižšiu kvalitu než rasa páchateľa. Tieto predsudky sa pre páchateľa javia ako rozdielnosť medzi rasami a národmi alebo ako rozdiely sociálne a kultúrne. Tieto predsudky sa dajú charakterizovať ako stereotypná predstava, ktorá sa spravidla nezakladá na osobných skúsenostiach s nejakou problémovou minoritou, ale na neopodstatnených názoroch, ktoré páchateľ získava v rodine, v škole alebo sú mu vštepované napríklad náboženstvom. Niektoré z takto vytvorených predsudkov môžu byť vo svojej podstate neškodné, naopak predsudky, ktoré sa zakladajú na rasizme alebo antisemitizme označujeme za škodlivé a nebezpečné.

Druhý kriminogénny faktor spája trestné činy z nenávisti so sociálnou situáciou, stavom spoločnosti a spoločenskými náladami. Ako príklad možno uviesť spoločenské zmeny, ktoré nastali po novembri 1989 v Československu. Zásadný otras a postupná zmena vyvolali v nepripravených jedincoch neistotu. Pre takýchto jedincov potom zmena vyvolala priklonenie sa k hnutiam, ktoré ponúkali istoty a jednoduché a zrozumiteľné riešenia.11

Kriminogénne faktory pôsobiace v rovine spoločenskej môžeme rozdeliť podľa Herczega12 do 3 rovín:

  • Všeobecné faktory.
    Zaraďujeme medzi nich najmä globalizáciu, ktorá nepriamo spôsobuje vzrast nacionalizmu. Vplyvom globalizácie nastáva miešanie tradícii a kultúr, čo má za následok rezignáciu na poli tradičných hodnôt a následnú adaptáciu a podmienky modernej civilizácie. Druhou možnou reakciou na takéto zmeny môže byť agresívny nacionalizmus a s ním spojené negatívne javy intolerancie. Globalizácia má tiež za príčinu diferenciáciu chudobných krajín a bohatých krajín, čo má za následok nebezpečenstvo vzniku medzinárodných konfliktov.
    Rôzne skupiny ľudí sa s problematikou globalizácie a jej príčinami vyrovnávajú rôznymi metódami. Pre niekoho môže byť novo nadobudnutá ekonomická a politická sloboda východiskom a pre niekoho práve z týchto faktov môže prameniť neistota, bezmocnosť a pocit vykorenenia. Táto spoločenská klíma potom môže byť príčinou priklonenia sa k rôznym formám extrémizmu.
  • Skupinové faktory.
    Súvisia s procesom dospievania. Typickým páchateľom trestných činov z nenávisti sú osoby mladších vekových skupín. Medzi tieto faktory patrí najmä nedostatočná životná skúsenosť, sklon k čiernobielemu videniu sveta alebo revolta proti zavedeným spôsobom správania. V kombinácii s faktorom potreby mladého človeka niekam patriť je náchylnosť takého človeka k extrémistickým hnutiam vysoká.
  • Individuálne faktory.
    Zaraďujeme sem nedostatočnú vyzrelosť, pocit neistoty, pocit ohrozenia, zvýšenú agresivitu v priebehu dospievania alebo túžbu po moci. Na tieto kriminogénne faktory sa nedá nazerať jednotlivo, ale naopak je potrebné ich vnímať v kontexte celkovej situácie. V tomto kontexte je možné povedať, že spúšťacím mechanizmom trestných činov z nenávisti je kombinácia pôsobenia všetkých vyššie uvedených kriminogénnych faktorov.

Obete

Obeťami trestných činov a ich výskumom pre účely genézy spáchania trestného činu, procesy viktimizácie, vzťahy medzi obeťami a páchateľom a v neposlednom rade tiež pomoc obetiam trestných činov je predmetom záujmu vedy – viktimológie.

Objekt napadnutia – obeť trestného činu, je v prípade extrémistickej trestnej činnosti, predurčený pre jeho skutočnú alebo domnelú rasu, príslušnosť k etnickej skupine, národnosť, politické presvedčenie, vyznanie alebo preto, že je skutočne alebo domnelo bez vyznania. Tieto znaky môžeme zároveň považovať za spúšťacie mechanizmy k páchaniu rasovo motivovanej trestnej činnosti. Pri tomto druhu trestnej činnosti nezohráva významnú rolu vek alebo pohlavie obete.. K viktimizácii dochádza na základe vopred daných znakov obete. Kvôli svojim individuálnym znakom obeť nemôže zvýšiť bezpečnosť svojho života. Charakteristickou obeťou trestných činov z nenávisti sú väčšinou muži mladších vekových skupín. Ide o mužov rómskeho pôvodu, ktorí bývajú nezamestnaní. Proces poškodzovania obete je vedený v troch úrovniach.

Prvá je bezprostredná obeť, ktorá sa stáva suplujúcim cieľom útoku. Druhou je skupina obyvateľov, ktorej je obeť príslušníkom, a ktorú chce páchateľ útokom zastrašiť alebo na ňu vyvíjať iný nátlak. V tomto prípade je teda terčom útoku skupina obyvateľov. Poslednou úrovňou je demokratický právny štát, ktorý je týmito útokmi smerovanými proti pokojnému spolužitiu obyvateľstva destabilizovaný.

Z viktimologických výskumov je možné vyvodiť informácie o dôsledkoch viktimizácie, čo je proces, pri ktorom sa stáva jedinec obeťou trestného činu, ktorý je zameraný na obete závažnejšej kriminality. Vo všeobecnej rovine môžu viktimologické výskumy skresľovať pohľad napríklad na násilnú trestnú činnosť, pretože väčšina respondentov viktimologických výskumov bude pravdepodobnejšie obeťou majetkovej trestnej činnosti. V prípade majetkovej kriminality, ktorá je páchaná omnoho častejšie, sa dôsledky viktimizácie odstraňujú rýchlejšie. Obeť často utrpí šok a krátkodobý pocit obmedzenia či straty súkromia, avšak z dlhodobého hľadiska nie sú obete týchto činov nepriaznivo zasiahnuté. Kvalitatívne výskumy sa snažia odhaliť, ktoré obete a prečo zažívajú dlhšie trvajúce negatívne dôsledky trestnej činnosti. Z týchto výskumov vychádza, že existujú určité faktory a okolnosti, ktoré síce so zločinom priamo nesúvisia, majú však potenciál ovplyvniť závažnosť dôsledkov. Medzi tieto faktory možno zaradiť nedostatok finančných zdrojov, opakovanú viktimizáciu a tiež rasovú neznášanlivosť, ktorá sa prejavuje v útokoch, ktoré opakovane viktimizujú príslušníkov niektorých etník či národností. Možno teda konštatovať, že trestná činnosť s extrémistickým podtextom má na obete, a nielen na nich, väčší negatívny dopad než iný druh kriminality.

Možno tiež rovnako uviesť, že tento druh kriminality má potenciál vzbudzovať strach ostatných členov etník či národností, na ktorých bolo útočené práve pre ich rasu či národnosť.

Záver

Propaganda nenávistných prejavov a s ňou spojená trestná činnosť má väčší negatívny dopad na obete, prípadne potom príslušníkov rovnakej komunity, než trestná činnosť spáchaná bez tejto pohnútky.

Najúčinnejšou prevenciou tejto kriminality spojenej s propagandou je vzdelávanie, a to či už na úrovni základného vzdelania alebo v rámci resocializácie páchateľov extrémistickej trestnej činnosti. Nedostatočná informovanosť totiž vedie k ľahkej názorovej manipulácii a vytváraniu, z pohľadu právneho štátu, pokrivených spoločenských hodnôt.

Najúčinnejšou prevenciou extrémistickej kriminality je dostatočná edukácia ako historická, tak edukácia v rámci základných ľudských práv a ich zdôvodnenie v historickom kontexte. Riešením je napríklad aj zaradenie edukácie do učebných osnov na základných a stredných školách v rámci predmetov (napr. dejepisu, kultúry). Vysielanie preventívnych spotov v televízii obdobne ako pri prevencii dopravných nehôd. Podpora grantov na informačné kampane v televízii, na bilboardoch, sociálnych sieťach pre neziskové organizácie zo strany štátu a pod.

Autorka: JUDr. Martina Cíchová

Zoznam použitej literatúry

DUFKOVÁ, Ivana - ZLÁMAL, Jiří. 2003. Průvodce rasistickou a extremistickou symbolikou. Praha: Stredná policajná škola Ministerstva vnútra v Prahe, Stredisko pre ľudské práva a profesijnú etiku, 2003. 99 s.
HERCZEG, Jiří. 2008. Trestné činy z nenávisti: právní monografie. Praha: ASPI, 2008. 260 s. ISBN 978- 80-7357-311-9.
CHMELÍK, Jan a kol. 2012. Extremismus, vyd. Praha, nakladatelství Aleš Čeněk 2012, 425 s. ISBN 978-80-7380-376-6.
KOLEKTÍV AUTOROV. 2013. Pravicový extrémizmus a mládež na Slovensku. Brno: Tribun EU, 2013. 232 s. ISBN 978-80-263-0516-3.
KOLEKTÍV AUTOROV. 2018. Extrémizmus a radikalizácia v sociálnych kontextoch. Košice: UPJŠ v Košiciach, Filozofická fakulta. 2018. 141 s. ISBN 978-80-8512-659-6.
NOVOTNÝ, Oto. 2004. Kriminologie. 2. preprac. vyd. Praha: ASPI, 2004. 451 s. ISBN 80-7357-026-2.
PAVLÍČEK, Antonín, 2010. Nová média a sociální sítě. Praha: Oeconomica. 2010. 181 s. ISBN 978-80-245-1742-1.
VEGRICHTOVÁ, Barbora. 2017. Extremismus a společnost. 2. aktualizované a doplněné vydání. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2017. 319 s. ISBN 978-80-7380-665-1.


1 NOVOTNÝ, O. 2004. s.15.
2 NOVOTNÝ, O. 2004. s. 20.
3 VEGRICHTOVÁ, B. 2017. s. 29.
4 VEGRICHTOVÁ, B. 2017. s. 29.
5 DUFKOVÁ, I. - ZLÁMAL, J. 2003. s. 17.
6 Bližšie napr. KOLEKTÍV AUTOROV. 2013. KOLEKTÍV AUTOROV. 2018
7 HERCZEG, J. 2008. s. 147.
8 VEGRICHTOVÁ, B. 2017. s. 39.
9 VEGRICHTOVÁ, B. 2017. s. 39.
10 VEGRICHTOVÁ, B. 2017. s. 35.
11 KOLEKTÍV AUTOROV. 2018.
12 HERZEG, J. 2008. s. 153.