Právna úprava pracovných podmienok v súčasnosti, je výsledkom mnohých pokusov a úprav, ktoré výrazne ovplyvnili a poznačili hospodárske, sociálne, spoločenské aj politické zmeny. K dynamickému rozvoju právnej úpravy na poli pracovných podmienok žien, tehotných žien a matiek došlo začiatkom 20. storočia. Dovtedy im nebola venovaná dostatočná pozornosť, ktorú si nevyhnutne vyžadujú a boli formulované len okrajovo. Do vydania Zákonníka práce v roku 1965 neexistovala na našom území komplexná a jednotná právna úprava pracovných podmienok žien, tehotných žien a matiek. Súviselo to nielen s roztrieštenosťou pracovnoprávnych predpisov ako takých, ale najmä s tým, že zamestnanosť žien nebola v minulosti na takom vysokom stupni ako je dnes, a z toho dôvodu sa jej ani nevenovala patričná pozornosť.
Súčasné postavenie žien na trhu práce sa neustále zrovnoprávňuje s mužmi a napomáha tomu nielen prijímanie antidiskriminačnej legislatívy, ale aj snaha o odstraňovanie predsudkov vo vnímaní rozdielov medzi ľuďmi na základe pohlavia.
Problematika pracovných podmienok žien je natoľko zložitý a rozvíjajúci sa fenomén, že sa jej venuje pozornosť nielen v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), ale aj v iných osobitných právnych predpisoch. Výkon niektorých činností je tak špecifický, že všeobecná právna úprava obsiahnutá v Zákonníku práce v mnohom nie je dostatočná a vyžaduje si to aj vydávanie vyhlášok a nariadení zo strany ministerstiev, aby tehotné ženy, ženy do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace matky boli chránené, práve vzhľadom na charakter toho ktorého zamestnania. Každé zo zamestnaní je svojím spôsobom špecifické a zamestnanec si musí plniť rozdielne povinnosti a z toho dôvodu nie je možné, aby existoval len jediný právny predpis, ktorý by úplne dôkladne podchytil všetky tieto činnosti. V samotnom Zákonníku práce nie je konkretizovaný obsahový rámec povinností, ktoré má zamestnávateľ voči zamestnancovi – teda voči žene, zamestnankyni. Tieto povinnosti, resp. práce, ktoré môžu byť ženám prideľované, sú následne upravené v osobitných pracovných predpisoch.
Jedným z takýchto osobitných právnych predpisov je zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich“) V piatej hlave tohto zákona sú upravené osobitné podmienky sudkýň pri výkone funkcie. Stanovujú, za akých okolností a v akom rozsahu sa bude uskutočňovať práca sudkýň v prípade tehotenstva a v stanovenom období pred ním a o ňom. Zákonodarca tejto príslušnej problematike venoval päť paragrafov
V § 53 zákona o sudcoch a prísediacich je zakotvené, že len so súhlasom tehotnej sudkyne a sudkyne starajúcej sa o dieťa mladšie ako jeden rok, jej môžu byť prideľované osobitne závažné trestné veci týkajúce sa trestných činov proti životu a zdraviu a proti ľudskej dôstojnosti. Zákon bližšie nešpecifikuje osobitne závažné trestné veci. Je to potrebné posudzovať vzhľadom na konkrétny prípad. Táto úprava nachádza svoje opodstatnenie z toho dôvodu, že v období tehotenstva prebiehajú v organizme ženy určité fyziologické zmeny a tieto ženy sú oveľa citlivejšie na vonkajšie podnety. Z toho dôvodu, ak ide o vážne trestné činy proti životu, mohlo by to mať negatívny vplyv nielen na osobu matky (sudkyne), čo sa týka jej emočnej stránky, ale aj na samotný plod, keďže sudkyňa pri výkone svojej funkcie musí poznať do detailov skutkový stav veci, aby vec mohla správne posúdiť. Tento vplyv sa nemusí prejaviť hneď, ale môže byť viditeľný neskôr v jednotlivých štádiách vývoja dieťaťa. K dispozícii má samozrejme aj fotografický materiál, či lekárske alebo súdno - lekárske správy, na ktoré v štádiu tehotenstva môže reagovať emočne odlišne, ako by reagovala za bežných okolností. Samozrejme v priebehu konania sa môžu vyskytnúť neočakávané a závažné s tým spojené problémy. Aj keď teda nejde o fyzické poškodenie zdravia, ide tu o psychickú ujmu, ktorú môže takáto sudkyňa utrpieť. Ako väčšina ustanovení, aj toto chce teda predchádzať riziku poškodenia zdravia ženy aj dieťaťa, pričom sa kladie dôraz na špecifickosť a rôznorodosť tejto funkcie.
Zákonodarca však právne neupravil situáciu, keď sudkyňa pojednáva osobitne závažné trestné veci týkajúce sa trestných činov proti životu a zdraviu a až neskôr predloží lekárske potvrdenie o svojej gravidite. V takomto prípade by bolo možné použiť analógiu legis vo vzťahu k § 52 ods. 2 , aby predložila lekársky posudok predsedovi súdu, že výkon funkcie sudcu môže ohroziť jej tehotenstvo a ten jej poskytne primeranú úľavu z funkcie sudcu zmenou rozvrhu práce. Išlo by však o zmenu zákonného sudcu. Lebo daný prípad, ktorý by mohol „ohroziť jej tehotenstvo“, na základe rozvrhu práce pripadne inému sudcovi daného súdu. Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Zákon č. 757/ 2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) definuje zákonného sudcu ako: „sudcu, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.“ Podľa § 3 ods . 4 predmetného zákona je „zmenu v osobe zákonného sudcu možné vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.“ Teda na to, aby mohlo dôjsť k zmene zákonného sudcu musia byť kumulatívne splnené obe podmienky a to súlad so zákonom a s rozvrhom práce. Takáto situácia však zo zákona o sudcoch a prísediacich vyplýva len z použitia spomínanej analógie legis, a teda len v tom prípade by bola splnená zákonná podmienka.
Z čl. 41 ods. 2 Ústavy SR však vyplýva, že: „žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.“ Samotné tehotenstvo sudkyne je veľmi závažným zásahom nielen do rozvrhu práce, ale aj do procesných práv účastníkov konania.
Každý sudca má pridelené svoje prípady a jedným zo základných práv účastníka konania je právo na zákonného sudcu. Ako už bolo vyššie spomenuté toto právo vyplýva zo samotnej ústavy SR. Práve v tomto prípade vidíme, ako sa dostáva do konfliktu právo sudkyne na súkromný a rodinný život a právo tehotných žien na osobitnú starostlivosť práve s právom účastníka konania na zákonného sudcu. Na prvý pohľad úplne tradičná a prirodzená vec, mať dieťa, dokáže ovplyvniť množstvo ďalších skutočností, ktoré možno na prvý pohľad ovplyvniť také situácie, ktoré ani nie sú zjavné. Samotná táto skutočnosť, nie je právne upravená a zákonodarca túto situáciu nijako bližšie nešpecifikuje ani nerieši. V tomto prípade dochádza na základe dodatku k rozvrhu práce k prerozdeleniu prípadov medzi jednotlivých sudcov príslušného súdu. Hneď na začiatku súdneho pojednávania musí nový sudca upovedomiť účastníkov konania, z akého dôvodu došlo k zmene sudcu. Čo však v prípade ak obžalovaný s takouto zmenou nesúhlasí?
Tá istá situácia ako pri samosudcovi môže nastať aj v prípade sudcu resp. sudkyne v senáte. „Za senát zložený zo zákonných sudcov možno považovať len senát zložený zo sudcov príslušného súdu, ktorí tvorili tento senát v čase pridelenia veci. Ústavnej zásade neodňateľnosti zákonného sudcu, ktorá vyplýva zo základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nezodpovedá prípad, ak zákonní sudcovia senátu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, boli zmenení bez splnenia zákonných predpokladov na vykonanie takýchto zmien neskoršie vydaným rozvrhom práce ako riadiacim aktom predsedu súdu (prípadne jeho zmenami a doplneniami). K zmene v zložení senátov vo veciach už pridelených na prerokovanie a rozhodnutie by malo dochádzať v zásade len výnimočne.“1 Aj keď nie je bližšie uvedené, čo môžeme pokladať za výnimočnú zmenu, v tomto prípade by tehotenstvo sudkyne malo byť takouto okolnosťou.
V tomto kontexte je vhodné spomenúť aj ďalší inštitút, ktorý môže ovplyvniť nielen tehotenstvo, ale samotná materská či rodičovská dovolenka sudkyne. V trestnom práve platí pravidlo nezmeniteľnosti zloženia súdu, to znamená, že na rozhodovaní sa môže zúčastniť len sudca, ktorý sa pojednávania zúčastnil od začiatku až do konca. V Trestnom poriadku je toto pravidlo upravené v §246, kde je ustanovené, že ak možno predpokladať, že hlavné pojednávanie bude trvať dlhší čas, alebo ak sa naskytne niektorá zo skutočností uvedená v predmetnom zákone, zariadi predseda súdu na návrh predsedu senátu, aby sa na hlavnom pojednávaní zúčastnil jeden alebo dvaja náhradní sudcovia. Má síce postavenie člena senátu, ale hlasovania sa zúčastní len v tom prípade, ak do konania nastúpil namiesto predchádzajúceho sudcu, ktorému vo vykonávaní funkcie bráni nejaká prekážka. Máme zato, že takouto prekážkou na strane sudcu by mohlo byť aj tehotenstvo sudkyne.
Podľa judikátu Trestnoprávneho kolégia v Žiline prijatého 13.3. 2012 :
„Ak v priebehu súdneho konania dôjde k zmene zákonného sudcu, zo spisového materiálu musí byť zrejmé z akého dôvodu a na základe čoho k zmene došlo. Súčasťou spisového materiálu preto musí byť nielen potvrdenie o prevzatí a pridelení veci inému sudcovi, ale aj ďalší doklad preukazujúci dôvod zmeny zákonného sudcu, ktorým spravidla je:
- dodatok k rozvrhu práce,
- opatrenie predsedu súdu, ak zlyhajú technické a programové zariadenia,
- súhlas obžalovaného so zmenou v zložení senátu (§ 277 ods. 5 Trestného poriadku),
- uznesenie o vylúčení sudcu z vykonávania úkonov trestného konania (§ 32 Trestného poriadku).“2
Otázkou zostáva, čo v prípade ak obžalovaný odmietne dať súhlas na zmenu sudcu v senáte. V takom prípade je podľa § 277 ods. 5 Trestného poriadku potrebné vykonať hlavné pojednávanie znova. Práve v tomto prípade dochádza k zbytočným prieťahom v súdnom konaní a v mnohých prípadoch aj k následnej nevymožiteľnosti práva.
V týchto prípadoch máme teda možnosť konštatovať, že ústavné právo, teda právo na zákonného sudcu, prichádza do rozporu s právom sudkyne na súkromný a rodinný život a s právom na osobitnú starostlivosť a ochranu v pracovných vzťahoch v tehotenstve. Je potrebné túto dieru v právnej úprave „zaplátať“ ustanovením, ktoré by výslovne deklarovalo, že tehotenstvo, alebo materská a rodičovská dovolenka sú relevantným dôvodom pre zmenu zákonného sudcu a nie porušením práva na zákonného sudcu.
Autor: Mgr. Lucia Grajcárová
Autorka je vedúcou kancelárie MAHUT Group s. r. o.
1Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 212/2011 z 18. októbra 2011, dostupné ku dňu 26.11. 2013 na stránke www.concourt.sk
2Judikát Trestnoprávneho kolégia v Žiline - 7/2012, dostupné ku dňu 25.11.2013 na stránke http://www.ucps.sk
