Projustice

Abstrakt: Pracovná neschopnosť zamestnávateľa predstavuje vážny zásah do sociálnych a ekonomických práv zamestnancov. Jednou z možností zamestnanca platobne neschopného zamestnávateľa je právo obrátiť sa na Sociálnu poisťovňu a žiadať dávku garančného poistenia ako subsystému sociálneho poistenia inkorporovaného do nášho právneho poriadku na základe implementácie príslušnej legislatívy Únie. Práve zabezpečenie minimálneho štandardu sociálnej ochrany zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľov a zabezpečenie riadneho fungovania voľného pohybu osôb vnútorného trhu predstavujú hlavné ciele Európskeho spoločenstva pri kodifikovaní právnej úpravy poskytujúcej ochranu zamestnancom platobne neschopných zamestnávateľov. Právna úprava ochrany zamestnanca pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa v Slovenskej republike je plne kompatibilná s právom Únie a zohráva dôležitú úlohu v poskytovaní minimálneho stupňa ochrany práv zamestnancov, ktorých zamestnávateľ sa stal platobne neschopný.

Age and ageing in the Labour law

Abstrakt: Čoraz viac skloňovanou témou, ktorá v posledných rokoch zaznamenáva zvýšenú pozornosť je starnutie ľudskej populácie. S nástupom a rozvojom modernizačnej doby stále pretrváva tendencia klesajúcej pôrodnosti a rastúcej dlhovekosti obyvateľstva. Zlepšenie životných pomerov ľudí, lepší prístup k zdravotnej starostlivosti, kvalitnejšia výživa, dostatočná hygiena a mnoho iných faktorov determinujú skutočnosť, že priemerný vek, ktorého sa človek dožíva je vyšší ako to bolo v minulosti. Obdobím, pre ktoré je príznačné výrazné predĺženie ľudského života je dvadsiate storočie. (1) Aj v populácii Slovenska sme počas uplynulých 50 – tich rokov zaznamenali zmeny súvisiace s početným aj proporcionálnym zastúpením seniorov. (2) Priemerný vek populácie vzrástol a priemerný vek človeka sa predĺžil o dvadsať rokov. Podiel seniorov sa zdvojnásobil, čo má značný vplyv na štruktúru obyvateľstva. (3)

Cieľom nášho príspevku je poukázať na aktuálnu problematiku starnutia obyvateľstva a s tým aj súvisiacu diskrimináciu starších ľudí, t.j. diskrimináciu na základe veku. Pokúsime sa ozrejmiť aktuálnu právnu úpravu, ktorá upravuje postavenie starších v spoločnosti a na trhu práce. Ambíciou je tiež načrtnúť niektoré možnosti aktívneho starnutia, pričom našu pozornosť zameriavame na Program aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020 prijatý vládou Slovenskej republiky v roku 2013.
Kľúčové slová: Vek. Starnutie. Ľudská dôstojnosť. Trh práce. Pracovné právo. Právna úprava. Aktívne starnutie.

Abstract: The ageing of human population is being recently considered as increasingly inflected theme. As a modern age has come and developed, the tendency of decreasing birth rate and increasing longevity persists. The improving of living conditions, better access to health care, nutritional quality, proper hygiene and many other factors causes that the average age is higher than it used to be in the past. The 20th century is the period that is characterized with prolongation of human life. Also in Slovak population, we have experienced the changes related to extensive and proportional representation of seniors, in last fifty years. The average age of population has increased and the average age of man has been prolonged by 20 years.

The doubled quotient of seniors has influenced the structure of inhabitants. The goal of our topic is to point on the actual problem of inhabitant senility and the elder people discrimination that is related to this problem as the discrimination based upon age. We also try to explain the current law adjustment of elder people as a part of society and their position on labour market. We would like to describe some possibilities of active ageing which is mainly focused on the program of active ageing for 2014 – 2020 accepted by government of Slovak republic in 2013.
Key words: Age. Ageing. Human dignity. Labour market. Labour law. Law adjustment. Active ageing

Začiatkom roka 2014 vydala Právnická fakulta Univerzity Karlovej v Prahe publikáciu Příklady z Evropského práva (128 s., ISBN 978-80-8714-693-4). Iniciátorom vydania a vedúcim autorského kolektívu sú vedúci katedry európskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe Prof. JUDr. PhDr. Michal Tomášek, DrSc. a vedúci centra právnej komparatistiky na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe Prof. JUDr. Luboš Tichý, CSc. Pri hodnotení publikácie nesmieme zabudnúť na ďalších členov autorského kolektívu, ako doc. JUDr. Richard Král, Ph.D., LL.M., doc. Dr. iur. Mag. phil. Harald Christian Scheu, Ph.D., doc. JUDr. Pavel Svoboda, Ph.D., D.E.A., JUDr. Ing. Jiří Zemánek CSc., či JUDr. Tereza Kunertová, LL.M., JUDr. Václav Šmejkal, Ph., Mgr. Petr Navrátil, Mgr. Veronika Vilímková, JUDr. Lenka Pítrová, CSc., ktorí sa podieľali na príprave tejto študijnej pomôcky.

V slovenskej aj zahraničnej právnickej literatúre sa vo všeobecnosti nevenuje dostatok pozornosti pracovným podmienkam. S touto problematikou sa máme možnosť denne stretnúť nie len v médiách, ale v každodennom živote. Hovoríme o fenoméne, ktorý sa v živote dotkne takmer každého jednotlivca. Neustále máme možnosť počuť o tom, že je nevyhnutné, aby pre dosiahnutie požadovaného výkonu v práci, boli stanovené vyhovujúce pracovné podmienky, ktoré môžeme chápať ako určité parametre spoločenskej práce.

Test proporcionality je uznávaným nástrojom na riešenie prípadov, kedy proti sebe stoja viaceré základné práva a slobody navzájom alebo základné právo a verejný záujem. Táto metodika je od druhej polovice 20. storočia používaná v mnohých krajinách sveta a postupne si našla svoje miesto aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, kde je používaná jednak v konaní o individuálnej sťažnosti, jednak v konaní o súlade právnych predpisov. Tento test sa skladá z troch základných zložiek: subtestu vhodnosti(1), subtestu nevyhnutnosti(2) a zo subtestu primeranosti (proporcionality v užšom zmysle slova).

Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii má nenahraditeľný a výrazný dosah na samotný vývoj nášho právneho poriadku. V duchu „lojality spolupráce“ vyplývajúce z čl. 10 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa naša krajina zaviazala prijať všetky opatrenia, potrebné na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy. Samotné právo Európskej únie predstavuje osobitný právny systém, ktorý je odlišný jednak od práva medzinárodného, ako aj od vnútroštátneho práva jej jednotlivých členských štátov. Táto organizácia má vytvorené nadnárodné, teda supranacionálne právne normy, ktoré sú na rozdiel od dohovorov či odporúčaní aplikovateľné vo všetkých členských štátoch.(1)

Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj „Národná rada“) sa dňa 4. júna 2014 uzniesla v poradí už na dvanástej novele(1) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“). (2) Táto novela, z formálneho hľadiska realizovaná prostredníctvom ústavného zákona č. 161/2014 Z. z. (3) (ďalej aj „posledná novela Ústavy“), nadobúdajúceho účinnosť 1. septembra 2014, sa dotkla dvoch významných oblastí ústavnej matérie. Okrem ústavnej definície manželstva a jeho ochrany to bola predovšetkým súdna moc. Pozornosť bola venovaná osobitne organizácii a právomociam Súdnej rady Slovenskej republiky a otázke predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že sudca bude svoju funkciu vykonávať riadne. Posledná novela Ústavy sa v menšej miere dotkla aj právomocí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd“) a imunity jeho sudcov. Aj napriek pomerne bohatej obsahovej náplni, predmetom nášho záujmu bude výlučne Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len „Súdna rada“), a to výlučne zmeny v jej zložení, ktoré posledná novela Ústavy prináša.

Prípad Alexander Jochen Donner a ochrana autorského práva trestnoprávnymi prostriedkami pri cezhraničných spotrebiteľských zmluvách

Úvod

Pred časom sa nám dostal do pozornosti zaujímavý prípad: kauza T. A. J. Donnera, ktorý bol nemeckými súdmi odsúdený na trojročný podmienečný trest odňatia slobody za trestný čin nepovoleného verejného šírenia diela chráneného autorským právom. Prípad vyvoláva viacero otázok. K skutku totiž došlo z veľkej časti na území Talianska, kde predmetné diela autorskoprávnu ochranu nepožívali. V prípade bolo dotknutá aj sloboda voľného pohybu tovaru v rámci vnútorného trhu. Napokon autorskoprávna ochrana v danej veci vychádzala z medzinárodných záväzkov EÚ a dotknutých členských štátov (Nemecka a Talianska).

(1)
Uprostred vesmíru sa stretnú dve planéty. Jedna z nich sa udivene pýta druhej: „Nevyzeráš veľmi dobre. Čo sa ti stalo?“
Druhá planéta odpovedá: „Ale, chytila som homo sapiens!“

Človek a ďalšie živé bytosti v právnom systéme

Pri diskurze právnikov, etikov, lekárov a iných špecializácií sa pravidelne objavuje jeden zásadný problém. Tým problémom je samotný človek. Zatiaľ čo sa pojem človek v bioetických diskusiách dostáva do centra pozornosti, v právnom poriadku nezískal také ústredné postavenie, aké by si možno zaslúžil. Dokonca sa dá vypozorovať istá nechuť predovšetkým európskych právnych poriadkov používať tento pojem na označovanie subjektov právnych vzťahov. Miesto toho sa objavujú pojmy ako osoba, každý alebo občan. (2) Je ťažké nájsť jednoznačnú odpoveď na otázku, prečo to tak je. Veď právo je určené predovšetkým, ak nie výlučne, človeku a bez človeka by sa existencia práva stala spornou. Zmienená tendencia je asi poznačená ohromným vplyvom rímskeho práva, kde človek predstavoval skôr objekt než subjekt práva. Známa je formulácia mancipatio: „Hunc ego hominem meum esse aio ...“ . (3) Človek sa tu objavuje ako objekt, nie ako subjekt právnych vzťahov.

Právo na odpor zakotvené v čl. 32 Ústavy SR(1) a tiež v čl. 23 Listiny základných práv a slobôd(2) je osobitým právnym inštitútom, ktorý umožňuje uskutočnenie verejného politického disentu. Jednou z najzásadnejších otázok, ktoré sa ho týkajú, je, aké prostriedky sú na realizáciu odporu prípustné.