Zvolenie prezidenta v prvom kole. Alebo o tom, že ak dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté.
Opäť k neexistujúcemu ústavnému problému?
Prvá veta čl. 101 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) (1) ustanovuje, že „za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov“. Citované ustanovenie, upravujúce podmienky zvolenia prezidenta Slovenskej republiky v prvom kole voľby, sa už neraz stalo predmetom záujmu laickej i odbornej verejnosti. Záujem periodicky stúpal vždy s blížiacim sa termínom voľby. Predmetom polemík sa stáva otázka, či z citovaného ustanovenia vyplýva, že na zvolenie prezidenta v prvom kole voľby sú potrebné hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov, alebo či na jeho zvolenie postačuje len nadpolovičná väčšina hlasov zúčastnených voličov. Niektorí predstavitelia slovenskej ústavnoprávnej doktríny sa však už v minulosti nechali počuť, že v skutočnosti ani o ústavný problém nejde. Predmetné ustanovenie totiž má byť jednoznačne interpretované tak, že na zvolenie v prvom kole sú potrebné hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov. Podľa nášho názoru však nemožno poprieť skutočnosť, že prvá veta čl. 101 ods. 4 Ústavy SR nie je formulovaná najšťastnejšie a možno si predstaviť aj jej jazykovo exaktnejšiu formuláciu.