The scope of selected order components at the place of violation of the protected object

Abstrakt: Autor článku svoju pozornosť venuje základnej charakteristike činnosti vybraných poriadkových zložiek, ktoré svoju pôsobnosť uplatňujú pri narušení chráneného objektu. Je veľmi dôležité zamerať sa na pozornosť vykonávania služobných zákrokov, ktoré sa realizujú v prípade narušenia chráneného objektu.
Kľúčové slová: bezpečnosť, ochrana objektov, zásahové skupiny, policajný zbor

Abstract: The author of the article contains detailed information on selected property values that affect the data when the protected object is violated. It is very important to focus on the issues of service interventions that are carried out in the event of disruption of the protected object.
Keywords: security, object protection, intervention groups, police force

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)

Úvod

Každé narušenie chráneného objektu predstavuje určitú bezpečnostnú hrozbu, ktorá ohrozuje stabilitu v oblasti bezpečnosti a pokojného spoločenského vývoja. Veľmi dôležitú úlohu tu zohráva tzv. proces identifikácie a to buď jednotlivých páchateľov alebo identifikácie rôznych kriminálnych skupín, ktoré sa zapodievajú páchaním predmetnej trestnej činnosti. Vo všeobecnosti sa proces identifikácie jednotlivých aktivít kriminálnych skupín alebo jednotlivca, ich prvky a vlastnosti tvoria samotný predmet poznania na základe ktorého je možné použiť celý rad špecificky vymedzených postupov.

Tak ako aj vo všeobecnosti sa vyžaduje určitá potreba poznania jednotlivých činnosti tak aj pri zabezpečovaní ochrany spoločnosti a udržiavaní verejného poriadku sa vyžaduje určitá forma poznania. Je to cesta ktorej začiatok sa uplatňuje od počiatočnej neznalosti až po získanie všeobecného poznania a znalosti o konkrétnej skutočnosti. Z pohľadu poriadkových zložiek vykonávajúcich zaistenie bezpečnosti verejného poriadku a ochrany chránených objektov sa kladie dôraz na vytriedenie konkrétnych javov, informácií, ktoré v sebe majú určitú výpovednú hodnotu a to buď priamu alebo nepriamu o jednotlivých aktivitách páchateľov prípadne kriminálnych skupín zameraných na páchanie trestnej činnosti súvisiacou s predmetnou trestnou činnosťou.

Jednotný proces identifikácie aktivít páchateľov je možné vyvodiť na základe osobnej a miestnej znalosti príslušníkov Policajného zboru. Príslušníci PZ vychádzajú z hypotéz operatívneho poznania, a miestnej znalosti založených z interdisciplinárneho poznania identifikačných objektov. Pri identifikácii jednotlivých aktivít kriminálnych skupín a jednotlivých páchateľov sa vychádza obvykle z predpokladov, ktoré sa nám vynárajú na základe logických postupov ,analýzy, dedukcie, analógie a podobne, ktoré vedú k známym okolnostiam a opodstatnenej domnienke, že v danom prípade odhalený trestný čin spáchali buď v spolupáchateľstve členovia kriminálnej skupiny alebo jednotlivec. Celú túto činnosť môžeme zaradiť medzi represívnu stránku boja proti trestnej činnosti. Samotnú ochranu objektov je možné charakterizovať ako aktívnu a cieľavedomú činnosť poriadkových zložiek úlohou ktorých vytvorenie priaznivých podmienok na zabezpečenie chránených objektov.

Koncepčná ochrana objektov spadá do sféry pôsobnosti jednak súkromnej a na strane druhej do pôsobnosti štátnej. Do súkromnej sféry sa radujú súkromné bezpečnostné služby, ktoré tvoria dôležitý prvok bezpečnosti. Na strane štátnej táto dôležitá úloha spadá do pôsobnosti Policajného zboru.

V rámci policajného zboru túto činnosť vykonáva Odbor ochrany objektov, ktorý je podľa zákona o Policajnom zbore práve jednou zo služieb Policajného zboru, ktorá je organizačné zriadená odborom na Prezídiu Policajného zboru, oddeleniami na krajských riaditeľstvách Policajného zboru a skupinami na okresných riaditeľstvách Policajného zboru.

Obr. 1: Logo služby Ochrany objektovPodľa zákona o Policajnom zbore sa podieľa na plnení úloh pri ochrane života, zdravia a bezpečnosti osôb a majetku právnických osôb a fyzických osôb a občanov, odhaľovaní páchateľov trestných činov, ochrany dôležitých a strategických objektov, najmä technickými a organizačnými opatreniami. Za tým účelom buduje a prevádzkuje strediská registrovania poplachov, ktoré sú dislokované na jednotlivých útvaroch Policajného zboru, ktoré umožňujú okamžite vyhodnotenie informácie z technicky chránených objektov a na základe nich aj zabezpečovať vykonať potrebné opatrenia vo vzťahu k týmto objektom. Odbor ochrany objektov taktiež zabezpečuje technickú ochranu objektov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru a podieľa sa na odhaľovaní trestných činov realizáciu nasadenia zákonných technických prostriedkov. Praktické ale aj teoretické skúsenosť nám poukazujú najmä na nepriaznivý vývoj v stave kriminality a zároveň potvrdzujú, že služba ochrany objektov má svoje trvalé miesto v organizačnej štruktúre Policajného zboru a jej činnosť a úlohy sa zamerajú na efektívnejší podiel na neustálom zvyšovaní ochrany majetku a objasňovaní trestných činov. ¹

Odbor ochrany objektov vykonáva usmernenie, koordináciu a kontrolu jednotlivých činnosti služby ochrany objektov na jednotlivých krajských riaditeľstvách pričom precízne vyhodnocuje spracované výsledky za účelom zefektívnenia technickej ochrany. Taktiež sa podieľa na vytváraní koncepčných a analytických materiálov v oblasti technickej ochrany a aplikačnom využití prostriedkov nástrahovej a zabezpečovacej techniky. Za veľmi významnú činnosť ktorú odbor vykonáva sa považuje spolupráca s jednotlivými štátnymi orgánmi a organizáciami s právnickými a fyzickými osobami, ktorým poskytuje a zabezpečuje odborno-poradenskú činnosť zameranú na zabezpečovanie a zvyšovanie ochrany objektov a majetku. Za týmto účelom sa tiež podieľa na vykonávaní a príprave preventívno-bezpečnostných akcií, ktoré sú zamerané a ochranu osôb a majetku.²

Charakteristika pôsobnosti zásahových skupín

Pôsobnosť vybraných poriadkových zložiek na úseku ochrany objektov sústreďuje svoju pozornosť zabezpečovaniu a realizovaniu zásahov v prípade narušenia chráneného objektu. Za účelom zvýšenia a zefektívnenia ochrany majetku fyzických a právnických osôb a účinnosti boja proti kriminalite zriaďuje Policajný zbor na príslušných útvaroch systémy signalizácie narušenia technický zabezpečených objektoch, pričom sú tieto objekty napojené s vývodom signálu na najbližší útvar policajného zboru. Dôležitú úlohu v boji proti páchanej kriminalite zohrávajú práve technicky zabezpečené objekty, pričom ide o objekty zabezpečené elektrickým zabezpečovacími systémami alebo prostriedkami nástrahovej prípadne objekty zabezpečené prostriedkami zabezpečovacej techniky s napojením poplachového signálu na útvar Policajného zboru.

Za účelom efektívneho a okamžitého zásahu v prípade narušenia chráneného objektu sa zriaďujú zásahové skupiny Celková dislokácia jednotlivých zásahových skupín, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní ochrany objektov pripadá do pôsobnosti krajského riaditeľstva Policajného zboru. Počet zásahových skupín a počet jednotlivých členov zásahovej skupiny určuje zriaďovateľ zásahovej skupiny. Zloženie a počet členov však závisí od počtu chránených objektov, od dislokácie chráneného objektu ale hlavne od personálnych možnosti daných výkonných útvarov. Zásahová skupina je spravidla tvorená veliteľom tejto skupiny, vodičom a psovodom, ktorý má so sebou prideleného, vycvičeného a všestranne využiteľného služobného psa. Využitie služobného psa zohráva veľkú úlohu hlavne pri zabezpečovaní ochrany zasahujúcich príslušníkov Policajného zboru, pri pátraní po horúcej stope a na úspešné dokončenie prebiehajúceho služobného zákroku. Výkon služby zásahovej skupiny organizuje a zároveň riadi operačný dôstojník príslušného operačného strediska prípadne operátor pultu centralizovanej ochrany alebo stála služba obvodného oddelenia policajného zboru. Na efektívne plnenie úloh zásahovej skupiny je dôležité zabezpečiť pravidelné oboznamovanie veliteľov zásahových skupín o zmenách chránených objektoch a taktiež o jednotlivých úlohách Policajného zboru v príslušnom územnom obvode. Tieto úlohy zastrešuje poverený policajt služby ochrany objektov okresného riaditeľstva Policajného zboru.

Dôležitú úlohu pri zabezpečovaní ochrany objektov tvorí Pohotovostná motorizovaná jednotka, ktorá predstavu základný útvar služby poriadkovej polície. Podľa jeho charakteru ho možno špecifikovať ako špecializovaný útvar polície, ktorý zastrešuje významné úlohy služby poriadkovej polície prostredníctvom hliadkovej služby v presne stanovených obvodoch. Pohotovostná motorizovaná jednotka plní úlohy v územnom obvode, v ktorom je zriadený jej útvar prostredníctvom rozhodnutia riaditeľa odboru poriadkovej polície krajského riaditeľstva po súhlasnom stanovisku riaditeľa krajského riaditeľstva policajného zboru.

Na efektívne plnenie úloh pohotovostnej motorizovanej jednotky je možné zriadiť aj vysunuté pracovisko, ktoré zastrešuje a vykonáva hliadkovú službu, hlásnu službu, administratívne práce a ostatné služobné činnosti a taktiež zabezpečenie ochrany objektov.³

Vykonanie služobného zákroku pri narušení chráneného objektu

Narušenie chráneného objektu sa v súčasnosti stáva bežnou rutinou. Jednotlivé spôsoby páchania a utajovania predmetnej trestnej činnosti páchateľov sa neustále posúvajú vpred. Je veľmi dôležité pohotovo reagovať na zmeny vonkajšieho prostredia a vytvoriť ideálne podmienky pre zdokonaľovanie bezpečnostných zložiek, ktoré majú za úlohu zaisťovanie bezpečnosti chránených objektov.

Samotným vykonaním služobného zákroku sa zasahuj do základných ľudských práv a slobôd osôb. V rámci vykonávania jednotlivých služobných zákrokov sú zasahujúci policajti oprávnení využívať všetky zákonné oprávnenia a donucovacie prostriedky, ktoré správnym použitím slúžia na samotné odvrátenie protiprávneho konania prípadne ďalšieho nebezpečenstva, ktoré svojou povahou ohrozuje život, zdravie, majetok a verejný poriadok.

Hlavným dôvodom na vykonanie služobného zákroku v narušenom chránenom objekte je hlavne samotné porušenie zákonom chráneného záujmu. Samozrejme je potrebné zdôrazniť že medzi samotným vykonaním služobného zákroku a protiprávnym konaním páchateľa musí existovať určitá časová súvislosť. V prípade ak by takáto časová súvislosť neexistovala tak by pominuli aj dôvody oprávňujúce vykonanie samotného služobného zákroku. Takýto dôvod však nepominie v prípade ak predchádzajúce konanie páchateľa súvisí s narušením chráneného objektu a práve týmto narušením spáchal trestný čin alebo priestupok a použitý zákrok nebol použitý proti páchateľovi okamžite ale po určitom čase. Ide o prípad keď sa dal páchateľ z narušeného objektu na útek a vykonanie služobného zákroku bolo zrealizované až po určitom čase.

Cieľom vykonania služobného zákroku v chránených objektoch je hlavne zabránenie páchaniu trestného činu respektíve prekazenie jeho páchania, zmiernenie následkov a zadržanie potenciálneho narušiteľa chráneného objektu. Zasahujúci policajti sú povinný vykonať služobný zákrok nie len pri samotnom narušení chráneného objektu ale taktiež ak je páchaný trestný čin a priestupok, ktorými sú bezprostredne ohrozené ľudské životy, zdravie a majetok. Príslušníci Policajného zboru sú povinný bezodkladne o tejto skutočnosti vyrozumieť príslušné obvodné oddelenie.

Pri samotnom vykonávaní služobného zákroku v chránených objektoch sú zasahujúci policajti povinný dodržať základné zásady, ktorých dodržanie je dôležité pre úspešné zvládnutie služobného zákroku. Medzi tieto zásady zaraďujeme:

• zásada zákonnosti - vyjadruje a zásadne zvýrazňuje že každý služobný zákrok musí vykonaný spôsobom, ktorý ustanovuje a vymedzuje zákon.
• zásada oficiality – predstavuje povinnosť príslušníkov policajného zboru zakročiť vždy ak je páchaná trestná činnosť alebo dôvodné podozrenie z jeho páchania.
• zásada primeranosti - Táto zásada vyjadruje vykonanie služobného zákroku primerane k povahe a rozsahu páchaného trestného činu tak, aby osobe páchateľa nevznikla bezdôvodná ujma.
• zásada subsidiarity – predstavuje tzv. podpornú zásadu a vyjadruje skutočnosť že zasahujúci policajt je povinný vykonať zákrok aj vtedy ak určitý orgán, ktorý je povinný vykonať zákrok tak neurobí. Ide hlavne o prípady kedy policajný zbor zakročuje buď na základe požiadania alebo na základe svojho vlastného rozhodnutia.
• zásada rýchlosti, ráznosti a rozhodnosti – ide o veľmi dôležitú zásadu, ktorá je založená schopnosti a disponujúcimi zručnosťami zasahujúcich policajtov, pričom je ich hlavným cieľom zabezpečiť čo najrýchlejšie ukončenie služobného zákroku.
• zásada ostražitosti a bdelosti – vyjadruje skutočnosti že zasahujúci policajti musia pri vykonávaní služobného zákroku pri zabezpečovaní narušeného chráneného objektu dodržať maximálnu ostražitosť takým spôsobom aby nevystavili do ohrozenia života a zdravia seba ani iné osoby.
• Zásada presvedčovacia – je to zásada, ktorá svojou povahou pozostáva z určitého pozitívneho pôsobenia na všetky zúčastnené osoby a to pred alebo počas celého priebehu vykonávania služobného zákroku.⁴

Vykonanie služobných zákrokov pri narušení chráneného objektu s prípravou

Samotná príprava pozostáva z dôkladného vyhodnotenia danej situácie a okolností, za ktorých došla k narušeniu objektu. Všetky zistené skutočnosti sú zdrojom potrebných informácii o mieste a spôsobe narušenia chráneného objektu, druhu, veľkosti a charakteru objektu, spôsobe zabezpečenia chráneného objektu. Na základe všetkých zistených informácií je potrebné vymedziť sily a prostriedky dôležité pre úspešné vykonanie služobného zákroku.

Po prijatí samotného oznámenia o narušení chráneného objektu a jeho konkrétnej dislokácií a upresnenia jeho polohy a názvu signalizujúceho narušeného objektu sa zásahová skupina presunie okamžite na miesto narušenia. Počas konkrétneho presunu riadiace pracovisko udržuje rádiové spojenie, získava a upresňuje informácie, vydáva pokyny pre uplatnenie možných variantov zásahu. Pri zásahu sa uplatňujú taktické zásady postupu zásahovej skupiny v prípade narušenia chráneného objektu. ⁵

Postupu zásahovej skupiny

• Počas prebiehajúceho príchodu na miesto narušenia objektu je potrebné aby vodič služobného vozidla nepoužíval diaľkové svetlomety, zvukovú, výstražnú signalizáciu a taktiež musí dbať na to, aby nevyrušil narušiteľa objektu. Taktiež je veľmi dôležité z taktického hľadiska odstaviť motorové vozidlo vo väčšej vzdialenosti od narušeného objektu a vykonať na vozidle také opatrenia aby nedošlo k jeho odcudzeniu alebo k inému spôsobu jeho zneužitia.
• Pred vykonaním kontroly samotného objektu je potrebné zabezpečiť aby si všetci členovia príslušnej zásahovej skupiny nasadili nepriestrelné vesty z dôvodu ochrany svojho života a zdravia.
• Zasahujúci policajti musia zaujať najlepšie a najvýhodnejšie východiskové pozície z ktorých sa dá predpokladať že páchatelia tieto trasy použijú ako únikové cesty z narušeného objektu.
• Ak to povaha a okolnosti danej situácie umožňujú, tak psovod nasadí služobného psa.

Tieto zásady sú veľmi významným faktorom, ktorý tu zohráva dôležitú úlohu a uplatňuje tzv. moment prekvapenia. Po dodržaní týchto zásad zásahová skupina vykoná dôsledné preverenie objektu, či sa páchateľ nenachádza v tomto objekte. Zásahová skupina musí vykonať preverenie objektu, prostredníctvom taktického a systematického prehľadávania jednotlivých miestnosti za účelom zistenia či sa páchateľ ešte nenachádza v objekte. V prípade ak nie sú na prvý pohľad viditeľné znaky narušenia je potrebné vykonať kontrolu otvorových výplní okien, dverí a taktiež neporušiteľnosť zámkov a mreží.

Pri narušených objektoch vzniká dosť veľká pravdepodobnosť že páchateľ sa v objekte mohol ukryť počas prevádzkovej doby, alebo mohol použiť na vniknutie do tohto objektu rôzne šachty, suterén, garáž, vedľajšie vchody a ďalšie spôsoby na preniknutie do objektu bez výrazných známok jeho narušenia. Po vykonaní všetkých týchto úkonov a prekontrolovaní objektu veliteľ zásahovej skupiny poskytne hlásenie riadiacemu pracovisku o zistených skutočnostiach a taktiež zabezpečí príchod majiteľa tohto objektu. Príchod majiteľa k tomuto objektu môže trvať aj niekoľko desiatok minút od samotného narušenia. Do jeho príchodu musí zásahová skupina vykonať také opatrenia aby sa na základe predchádzajúcich zistení zabránilo úteku páchateľa z tohto objektu. Po preskúmaní situácie a zistených prvotných informácií či už o počte páchateľov, spôsobu vniknutia alebo charakteru objektu veliteľ zásahovej skupiny požiada príslušné riadiace pracovisko o zaslanie posíl. Veliteľ zásahovej skupiny môže požiadať o zaslanie posíl taktiež v prípade ako vznikne dôvodná obava že vykonanie služobného zákroku a zadržanie páchateľa nebudú úspešne vykonané.

Po príchode majiteľa sa vykonáva dôsledná prehliadka všetkých priestorov objektu. Počas vykonávania tejto prehliadky alebo po jej ukončení je možné určiť či ide o poplach skutočný alebo o zlyhanie poplašného zariadenia, ktoré spôsobilo falošný poplach. Ak ide o falošný poplach tak majiteľ objektu vykoná skúšku zabezpečovacieho systému. Po vykonanej skúške sa majiteľ pokúsi odstrániť túto chybu na mieste, ak sa porucha nedá odstrániť na mieste, majiteľ toto zariadenie vypne a urýchlené vykoná potrebné opatrenia na odstránenie vzniknutých problémov.

Pri prebiehajúcej prehliadke však môže dôjsť k situácií že páchateľ sa nachádza v narušenom objekte a je potrebné vykonať opatrenia na jeho zadržanie. Za účelom zadržania páchateľa sa použije výzva s výstrahou aby opustil svoj úkryt, inak budú voči nemu použité donucovacie prostriedky. ⁶

Po zadržaní páchateľa sa musí vykonať tzv. bezpečnostná prehliadka na zistenie a overenie, či osoba proti ktorej sa zakročuje nemá pri sebe zbraň alebo iné predmety, ktoré súvisia s danou trestnou činnosťou.⁷ Pri vykonávanom zásahu však k zadržaniu páchateľa nemusí dôjsť o tejto skutočnosti sa okamžite vyrozumie príslušné riadiace pracovisko.

Ak nebol páchateľ zadržaný na mieste tak je potrebné aby príslušná zásahová skupina vykonala vonkajšiu obhliadku objektu, za účelom zistenia nových poznatkov o páchateľovi, pričom musia dbať na zvýšeniu pozornosť na to aby nedošlo k znehodnoteniu stôp, ktoré mohol páchateľ na tomto mieste zanechať. V tomto prípade do úvahy prichádza aj možnosť nasadenia služobného psa na prieskum terénu a okolitého priestoru narušeného objekt. Taktiež sa nám môže vyskytnúť dosť veľká pravdepodobnosť že služobný pes zachytí stopu a tým pádom môže začať pátranie po horúcej stope. Pri týchto úkonoch zaisťuje psovoda ďalší člen zásahovej skupiny, ktorý musí byť vybavený spojovacím zariadením a taktiež ďalším materiálno-technickým vybavením, za účelom zaistenia potrebných vecí na pachovej stope. Ak nám služobný pes nezachytí stopu, alebo ju z nejakého dôvodu prestane sledovať je potrebné ďalej postupovať na základe pokynov príslušného riadiaceho pracoviska, ktoré zo zistených informácií hodnotí a spracováva poznatky o páchateľovi za účelom jeho rýchleho vypátrania a následného zadržania.

Vykonanie služobných zákrokov pri narušení chráneného objektu bez prípravy

Pri zabezpečovaní narušeného chráneného objektu sa vo veľa prípadoch vykonávajú služobné zákroky, ktoré sa svojou povahou označujú ako zákroky bez prípravy, začo môže nedostatočná informovanosť o forme, spôsobe a charakteru narušenia chráneného objektu. Tieto služobné zákroky bez prípravy sú svojím charakterom, omnoho náročnejšie a obťažnejšie ako zákroky s predchádzajúcou služobnou prípravou. V tomto prípade pri vykonaní služobného zákroku v narušenom objekte, hrozí určité nebezpečenstvo z omeškania. Pre zasahujúcich policajtov sa v takom prípade kladú veľké nároky, pretože musia rýchlo, efektívne a samostatne zvoliť spôsob a taktiku vykonania služobného zákroku v konkrétnom narušenom chránenom objekte. Na základe toho môžeme určiť že úspešnosť vykonania daného zákroku záleží od vycvičenosti, pripravenosti a pohotovosti reagovať na vzniknutú situáciu pričom treba prihliadnuť na materiálne a technické vybavenie. Hlavným rozdielom medzi vykonaním služobného zákroku s prípravou a bez prípravy je ten že celková prípravná fáza na daný zákrok je minimálna.⁸

Záver

Zabezpečovanie ochrany strážených objektov sa postupne stalo neodmysliteľnou súčasťou ľudskej spoločnosti. Tuto ochranu zabezpečujú bezpečnostné zložky, ktoré vykonávajú cieľavedomé aktivity na zamedzenie páchania kriminality. Vymedzenie pôsobnosť jednotlivých zásahových skupín predstavuje špecifickú činnosť, ktorá v sebe zahŕňa množstvo úskalí s ktorými sa tieto skupiny musia vyrovnávať. Dôležitú úlohu pri zabezpečovaní ochrany objektov, zohráva celková pripravenosť a vybavenosť jednotlivých zásahových skupín a schopnosť pohotovo reagovať na vzniknutú situáciu.

Autor: Mgr. Štefan Dubeň

Zoznam použitej literatúry

LÖFFLER, Boris a David ZÁMEK, 2017. Aplikácia vybraných subsystémov ochrany osôb a majetku pri eliminácií hromadného narušenia verejného poriadku. Hodonín: Evropsky ústav práva a soudního inženýrství. ISBN 978-80-906601-6-8.

Metodická a taktická príručka vykonávania služobných zákrokov príslušníkmi Policajného zboru v policajnej praxi

Oficiálna stránka Ministerstvá vnútra Slovenskej republiky [online].[cit.09.októbra 2019].Dostupné na internete: https://www.minv.sk/?historia-sluzby

Oficiálna stránka Ministerstvá vnútra Slovenskej republiky [online].[cit.09.októbra 2019].Dostupné na internete: https://www.minv.sk/?odbor-ochrany-objektov-1

Zákon NR SR č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

¹ Oficiálna stránka Ministerstvá vnútra Slovenskej republiky [online].[cit.09.októbra 2019].Dostupné na internete: https://www.minv.sk/?historia-sluzby
² Oficiálna stránka Ministerstvá vnútra Slovenskej republiky [online].[cit.09.októbra 2019].Dostupné na internete: https://www.minv.sk/?odbor-ochrany-objektov-1
³ LÖFFLER, B. a ZÁMEK. D., 2017. Aplikácia vybraných subsystémov ochrany osôb a majetku pri eliminácií hromadného narušenia verejného poriadku, s.151–152 .
⁴ Metodická a taktická príručka vykonávania služobných zákrokov príslušníkmi Policajného zboru v policajnej praxi, bod 4. písm. a) – i).
⁵ Metodická a taktická príručka vykonávania služobných zákrokov príslušníkmi Policajného zboru v policajnej praxi, bod 8 ods. 1.
⁶ Zákon NR SR č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, §50 ods. 1
⁷ Zákon NR SR č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, §22
⁸ Metodická a taktická príručka vykonávania služobných zákrokov príslušníkmi Policajného zboru v policajnej praxi, bod 9. ods. 1 – 4.