Rok 2023 priniesol viacero významných vedeckých publikácii, medzi ktoré nepochybne patrí monografia „Právne aspekty automatizovaných vozidiel“ od autorského kolektívu Jozef Andraško, Zoltán Gyurász, Matej Horvat a Matúš Mesarčík, ktorá vyšla koncom októbra v nakladateľstve C. H. Beck. Na 332 stranách sa čitateľ dozvie najnovšie informácie týkajúce sa mimoriadne originálnej a aktuálnej témy automatizovaných a plne automatizovaných vozidiel, s primárnym zameraním na právnu úpravu de lege lata a de lege ferenda na medzinárodnej a národnej úrovni. Monografia je systematicky členená do deviatich kapitol ktoré prechádzajú od historického vývoja úrovňami automatizácie, cez správu údajov, typové schválenie motorových vozidiel, kybernetickú bezpečnosť, cestnú premávku, ochranu súkromia a osobných údajov až po rôzne typy právnej zodpovednosti a etické aspekty automatizovaných vozidiel. V súhrne tak monografia komplexne spracúva vybranú tému v súvislostiach a jednotlivé jej kapitoly logicky prechádzajú od technologických aspektov k zodpovednostným a etickým.
Prvá kapitola s názvom Automatizované vozidlá – Technickoprávne východiská v úvode obsahuje štatistické údaje o dopravných nehodách bežných automobilov spôsobených vinou vodiča a ich najčastejších príčinách, následne uvádza príklady nehôd testovacích automatizovaných vozidiel, zavinených chybou vodiča v pozícii tzv. bezpečnostného záložného vodiča alebo chybou systému. V ďalšej časti je prehľadne spracovaný historický vývoj automobilového priemyslu vedúci k zrodu prvých automatizovaných a plne automatizovaných vozidiel, až vývoju autonómnych vozidiel. Autori sa venujú rozdielu medzi automatizovaným vozidlom, autonómnym vozidlom a súvisiacimi pojmami, tieto pojmy klarifikujú, na čo využívajú nezáväzné právne akty medzinárodných organizácií, ako aj relevantné normatívne právne akty a normatívne zmluvy, prijaté na pôde OSN, Rady Európy, Európskej únie, medzinárodné zmluvy a národnú legislatívu vybraných štátov. Obzvlášť vyzdvihujeme úroveň a detailnosť spracovania tejto problematiky. Následne autori klasifikujú existujúce úrovne automatizácie (úroveň 0 – bez automatizácie, úroveň 1 – podpora vodiča, úroveň 2 – čiastočná automatizácia, úroveň 3 – podmienená automatizácia, úroveň 4 – vysoká automatizácia, úroveň 5 – úplná automatizácia/autonómne vozidlá). Ďalej autori rozoberajú systémy využívané v automatizovaných a plne automatizovaných vozidlách s poukazom na relevantné legislatívne akty EÚ. Táto časť je veľmi prínosná pre dotvorenie celkového obrazu spôsobu technického fungovania automatizovaných vozidiel a napomáha k lepšej orientácii v danej téme aj pre čitateľov z odbornej verejnosti, ktorí po problematike automatizovaných vozidiel siahli prvýkrát.
V druhej kapitole s názvom Prepojené automatizované vozidlá a správa údajov sa autori zaoberajú komunikáciou medzi automatizovanými vozidlami a správou veľkého množstva dát o vozidle, jeho jazde, vodičovi, cestujúcich a účastníkoch cestnej premávky, ktoré vozidlá generujú, prenášajú a prijímajú. Analyzujú, ktoré subjekty majú a potenciálne majú záujem mať prístup k týmto údajom a akým právom aprobovaným spôsobom je možné tieto údaje získať. Autori sa pritom sústredia na právnu úpravu EÚ a SR, najmä v oblasti inteligentných dopravných systémov.
Tretia kapitola s názvom Typové schválenie motorových vozidiel rieši otázky možnosti typového schválenia automatizovaných a plne automatizovaných vozidiel, resp. systémov vykonávajúcich jazdné úlohy, v zmysle platnej právnej úpravy na úrovni práva EÚ v podobe výnimiek pre nové technológie alebo nové koncepcie podľa nariadenia EP a Rady EÚ 2018/858 (tzv. nariadenie o typovom schválení vozidiel), ako aj z pohľadu právneho poriadku Slovenskej republiky s dôrazom na zákon č. 429/2022 Z .z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s rozvojom automatizovaných vozidiel (tzv. zákon o automatizovaných vozidlách). Prínosom autorského kolektívu je taktiež formulácia konkrétnych návrhov de lege ferenda za účelom odstránenia identifikovaných nedostatkov predmetného zákona.
Vo štvrtej kapitole sa autori venujú otázkam kybernetickej bezpečnosti. Táto téma je obzvlášť dôležitá z hľadiska bezpečnosti jazdy, autori uvádzajú konkrétne prípady, kedy sa etickým hackerom podarili úspešné kybernetické útoky na vozidlá a ich systémy, čím prakticky prevzali kontrolu nad vozidlom alebo jeho jednotlivými funkcionalitami ( trúbenie, brzdenie, stierače, naštartovanie, uzamknutie vozidla, zistiť presnú lokalizáciu a i.). Pre všeobecnú prehľadnosť kapitoly autori zvolili prístup úvodného vysvetlenia základov kybernetickej bezpečnosti, ktoré následne aplikovali na problematiku automatizovaných vozidiel. Ďalej je pozornosť venovaná relevantným normatívnym aktom prijímaným na pôde OSN a EÚ, a opatreniam, ktoré sú výrobcovia vozidiel povinní vykonať sa účelom predchádzania a a oznamovania bezpečnostných incidentov. Kapitola predstavuje dôslednú analýzu predmetných normatívnych aktov.
Piata kapitola s názvom Cestná premávka reflektuje potrebu zmeny regulácie pravidiel pre používanie vozidiel na pozemných komunikáciách v dôsledku zavedenia vozidiel, ktoré vykonávajú jazdné úlohy úplne alebo sčasti miesto vodiča. Autori sa zaoberajú pojmom vodič podľa medzinárodných zmlúv, problematikou určenia vodiča automatizovaných a plne automatizovaných vozidiel, ako aj základnými princípmi v cestnej premávke, ktoré sú s postupným vývojom automatizovaných vozidiel spochybnené. Autori kriticky analyzujú zákon o automatizovaných vozidlách v oblasti konceptu vzdialeného vodiča. Nepochybne časovo náročným a hodnotným je spracovanie prehľadu novej legislatívy vybraných štátov (Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia) v oblasti automatizovaných vozidiel, ktorá môže v niektorých otázkach slúžiť ako inšpirácia pre slovenského zákonodarcu.
Šiesta kapitola sa venuje ochrane súkromia a osobných údajov v automatizovaných vozidlách. Autorský kolektív rozoberá konkrétne regulačné povinnosti vývojárov a prevádzkovateľov automatizovaných vozidiel v oblasti ochrany osobných údajov, najmä vo fáze vývoja automatizovaného systému riadenia a správy a spracúvania údajov v rámci prevádzky automatizovaného vozidla. Kapitola obsahuje rozbor vybraných ustanovení GDPR týkajúcich sa, okrem iného, vymedzenia pojmov a zodpovedných subjektov. Autori poukazujú na úskalia využívania citlivých osobných údajov a komparujú požiadavky na spracovanie osobných údajov podľa GDPR a nariadenia EP a rady (EÚ) 2019/2144 o požiadavkách na typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, ak ide o ich všeobecnú bezpečnosť a ochranu cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov cestnej premávky (tzv. nariadenie o všeobecnej bezpečnosti), ktoré sa javia ako zmätočné a pre adresátov právnych noriem nie vždy pochopiteľné. Taktiež podrobujú kritickej analýze zákon o automatizovaných vozidlách, ktorý úplne opomína oblasť spracúvania osobných údajov a ich zdieľania medzi relevantnými subjektmi.
Siedma kapitola a ôsma kapitola sú logickým premostením od technologických a právno-technických aspektov automatizovaných vozidiel k právnym následkom vyplývajúcim z porušenia povinností. V siedmej kapitole sa autori venujú administratívnoprávnej zodpovednosti, vymedzeniu tohto pojmu a jeho podstate z pohľadu medzinárodných záväzkov SR a ich pretavenia v národnom práve, administratívnoprávnej zodpovednosti v oblasti automatizovaných a plne automatizovaných vozidiel a zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Autori taktiež využívajú analýzu relevantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. V tejto kapitole sú zároveň rozoberané rôzne zodpovednostné koncepty – okrem administratívnoprávnej aj trestnoprávna, ktorú autori v počiatkoch zavádzania automatizovaných vozidiel považujú za nevyhnutnú, následne však zastávajú názor, že z dlhodobého časového horizontu v zmysle zásady ultima ratio, po zdokonalení a rozšírení automatizovaných vozidiel bude vhodné upustiť od tohto uplatňovania trestnoprávnej zodpovednosti. Autori formulujú odporúčania de lege ferenda vo vzťahu k pričítateľnosti trestného činu a z toho vyplývajúcej potreby úpravy zákona o 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb v znení neskorších predpisov, a navrhujú možnosti riešenia zodpovednostného vzťahu medzi výrobcom a vodičom v závislosti od príčiny dopravnej nehody (ľudská chyba alebo vada v systéme). Tieto a ďalšie otázky považujeme za mimoriadne dôležité z hľadiska vyvodenia zodpovednosti. Autori poskytujú okrem dôslednej analýzy aj vlastné myšlienky, ktoré sú dobrým podkladom na ďalšiu odbornú diskusiu v rámci problematiky administratívnoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti pri nehodách s účasťou automatizovaných vozidiel. V rámci ôsmej kapitoly je vykonaná analýza právneho rámca občianskoprávnej zodpovednosti automatizovaných vozidiel, najmä s ohľadom na zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a smernicu Rady 85/374/EC o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (tzv. smernica PLD), a nový právny rámec v príprave, reprezentovaný návrhom nariadenia EP a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (akt o umelej inteligencii, AIA), návrhom novely smernice PLD a návrhom smernice EP a Rady o prispôsobení pravidiel mimozmluvnej občianskoprávnej zodpovednosti umelej inteligencii (smernica o zodpovednosti za umelú inteligenciu, návrh AILD). Ďalej sú rozobraté otázky zodpovednosti spojené s povinným zmluvným poistením. Autori kriticky hodnotia slabé miesta smernice PLD. Pozitívne hodnotíme, že autori okrem analýzy právnej úpravy de lege lata zaujímajú aj stanovisko k návrhom novej právnej úpravy.
V poslednej deviatej kapitole sa autorský kolektív zameral na etiku automatizovaných vozidiel, riešenie morálnych dilem a konkurenčné názory odborníkov, ktorí považujú etické otázky za zanedbateľné v porovnaní s inými praktickejšími otázkami. Autori aj po analýze relevantnej literatúry dospievajú k záveru o potrebe zohľadnenia etických aspektov, opačný prístup by mohol viesť k tomu, že sa ľudia budú vyhýbať automatizovaným vozidlám. Táto kapitola obsahuje otázky filozofickejšieho charakteru, ktoré uzatvárajú komplexné spracovanie témy monografie.
Vedecká monografia je napriek vysoko technickému tematickému zameraniu zrozumiteľne spracovaná. Oblasť pozitívne vnímame sumár najdôležitejších záverov na konci každej kapitoly. Z metodologického hľadiska monografia využíva najmä analýzu, syntézu, prípadovú štúdiu a komparatistiku, a je obohatená o vlastné stanoviská a návhry de lege ferenda formulované autorským kolektívom. Autori sa vyhýbajú čisto deskriptívnemu prístupu, čo hodnotíme veľmi kladne. Monografia je nepochybne prínosom pre odbornú verejnosť, ako aj zodpovedné orgány pri legislatívnej príprave na zavadzanie automatizovaných a plne automatizovaných vozidiel.
Autorka: Mgr. Lucia Vasilik
Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
