Využitie súkromných technológií pri práci policajtov

dec 17 2021

Use of private technologies in the work of police

Abstrakt: Vedecká štúdia je zameraná na prezentáciu čiastkových výsledkov výskumu. Autor sa v tejto publikácií venuje najmä skúmaniu dopadov využitia súkromných technológií pri práci. Tento príspevok vznikol v rámci riešenia čiastkovej úlohy „Internet vecí“ vedeckovýskumnej úlohy VÝSK. 2451 evidovanej na Akadémií Policajného zboru v Bratislave.
Kľúčové slová: bezpečnosť, práca a súkromie, technológie

Abstract: This scientific paper focuses on the presentation of partial research results. In this publication the author focusese on the impact of the use of private technologies at work. This paper was created within the solution of the partial task „Internet of Things“ of scientific research VÝSK. 245, registered at the Academy of the Police Force in Bratislava.
Key words: security, work and privacy, technologies

Úvod

Už pomerne dlhú dobu, 2 roky, je prítomný vo svete pandémia koronavírusu COVID 19. Ľudia si museli počas tohto obdobia zvyknúť na určité obmedzujúce podmienky, medzi ktoré jednoznačne patrí aj tzv. „lockdown“. Takéto extrémne opatrenia sa už takmer pravidelne opakujú s príchodom každej ďalšej vlny pandémie a prinášajú so sebou okrem sociálnej izolácie aj prácu z domáceho prostredia. Ako sme to uviedli už v skoršom príspevku2, je dôležité si uvedomiť, že práve týmto spôsobom vykonávania pracovných povinností vznikajú určité riziká vzhľadom na únik a stratu citlivých informácií. Okrem toho v domácom prostredí často môže lákať užívateľov miešanie súkromných záležitostí s pracovnými povinnosťami. Bezpečnosť v rámci štátnych orgánov, resp. Policajného zboru je z pohľadu týchto vplyvov stále nedostatočne prebádaná oblasť. Práve preto sme sa pri prezentácií čiastkových výsledkov nášho výskumu sa rozhodli, že sa budeme venovať bezpečnosti telekomunikačných a informačných technológií používaných pri činnostiach Policajného zboru, konkrétne využitiu súkromných technológií na prácu. Výskum bol realizovaný v rámci dizertačnej práce autora a zároveň už v abstrakte uvedenej vedeckovýskumnej úlohy VÝSK. 245 s názvom „Moderné technológie v páchaní, odhaľovaní, dokumentovaní, dokazovaní a prevencii trestnej činnosti pri zabezpečení verejného poriadku, bezpečnosti a plynulosti cestnej dopravy : Aspekty technické, kriminalistické, kriminologické, penologické, právne, verejno-správne, sociálne, psychologické a bezpečnostné“. Výsledky nášho bádania budú využité konkrétne pri vyhodnocovaní čiastkovej úlohy č. 6 – „Internet vecí – podstata, hrozby a riziká“.

Bezpečnosť môžeme definovať pre naše potreby, ako stav, kedy sú všetky možné hrozby vhodnými opatreniami eliminované alebo úroveň ich vplyvu je znížená na subjektívne prijateľnú úroveň.3 Existuje mnoho autorov, ktorí definujú bezpečnosť inými spôsobmi, často negatívne – neprítomnosťou nebezpečenstva alebo hrozby.4 Je dôležité si uvedomiť to, že tento pojem je výrazne subjektívny a úzko súvisí s vnímaním jednotlivca. Úroveň bezpečnosti je nemerateľná veličina, hoci mnohí označujú mieru rizika a pravdepodobnosti určitého neželaného stavu alebo hrozby za úroveň bezpečnosti. Každý vníma bezpečnosť inak na základe subjektívnych vonkajších vplyvov, aktuálnych hrozieb a miery nebezpečenstva, rizika. Tieto pojmy sú veľmi úzko prepojené a nemôžu existovať a fungovať jednotlivo.

Výskum – ciele a čiastkové výsledky

Používanie informačných a komunikačných technológií celosvetovo rastie značným tempom. Počet užívateľov internetu na celom svete sa z 15 miliónov v roku 1993 zvýšil ku koncu roku 2005 na jednu miliardu a v dnešnej dobe už štatistiky hovoria o neuveriteľných číslach blízkych trom miliardám. Je tu nová éra elektronického obchodovania, elektronických evidencií, cloudových systémov a databáz. Spoločnosť je dnes už celkom závislá na informačných a komunikačných technológiách a je prirodzene vystavená útokom vedeným v rámci tejto oblasti.

Hlavným cieľom výskumu je zosumarizovať a analyzovať poznatky o stave bezpečnosti telekomunikačných a informačných technológií, používaných pri činnostiach Policajného zboru a na základe získaných poznatkov sformulovať vlastné závery a odporúčania smerujúce k zlepšeniu daného stavu. Na základe hlavného cieľa sme určili mnohé čiastkové ciele, pričom sa v tejto vedeckej štúdií budeme venovať konkrétne dvom z nich, a teda:

  • Identifikovať správanie bežných užívateľov pri práci s informačnými a telekomunikačnými systémami.
  • Zistiť úroveň technického zabezpečenia telekomunikačných a informačných systémov používaných Policajným zborom.

Cieľovou skupinou5 nášho výskumu boli najmä príslušníci Policajného zboru a štátni zamestnanci, ktorí pri svojej činnosti využívajú ľubovoľnú výpočtovú techniku, ako napríklad osobný počítač, notebook, mobilný telefón či iné prístroje. Okrem tejto primárnej skupiny bol dotazník distribuovaný pre potreby komparácie výsledkov aj iným skupinám, a to zamestnancom v súkromnom sektore v oblasti informačných technológií a denným študentom Akadémie Policajného zboru v Bratislave.

V tomto príspevku ponúkneme vyhodnotenie odpovedí z pohľadu dvoch výskumných otázok, a to:

  • Ako využívajú jednotlivé zložky Policajného zboru rádiovú sieť SITNO6 v porovnaní s mobilnými telefónmi?
  • Ako ovplyvňuje technický stav hardvéru a softvéru využitie súkromných technológií pri práci?

Ako využívajú jednotlivé zložky Policajného zboru rádiovú sieť SITNO v porovnaní s mobilnými telefónmi?

Táto výskumná otázka je špecifická, keďže sieť SITNO využívajú iba niektoré zložky. V našom prípade sme vzorku respondentov zúžili na príslušníkov služieb dopravnej polície (DP), hraničnej a cudzineckej polície (HCP), kriminálnej polície (KP) a poriadkovej polície (PP) v počte 120 respondentov. Nižšie v tabuľkách sú uvedené údaje o frekvencii využívania rádiovej siete SITNO týmito zložkami, a tiež účel využívania ich súkromných mobilných telefónov. Ako je to zrejmé z tabuliek, sieť SITNO nie je podľa odpovedí respondentov využívaná približne 70% výberovej skupiny. Najväčšie zastúpenie majú príslušníci poriadkovej polície na úrovni 61% používateľov rádiovej siete.

Tabuľka 1 Frekvencia využívania rádiovej siete SITNO podľa služby PZ

Tabuľka 2 Účel využívania súkromného mobilného telefónu podľa služby PZ

Práve preto sme sa rozhodli vytvoriť podľa odpovedí tejto skupiny názorný graf poukazujúc na závislosť medzi účelom využívania súkromných mobilných telefónov na pracovné účely a využívaním rádiovej siete SITNO na komunikáciu.

Graf 1 Účel využívania mobilného telefónu v závislosti od rádiovej siete

Môžeme spozorovať, že užívatelia, ktorí aspoň na nejakej úrovni využívajú sieť SITNO vykazujú aj intenzívnejšie využívanie súkromných mobilných telefónov na pracovné účely. Respondenti, ktorí uviedli, že nikdy nevyužívali sieť SITNO pri práci majú aj nižšiu tendenciu využívať svoje zariadenia na pracovné účely. Samozrejme, je to iba veľmi malá vzorka respondentov, preto nemôžeme prijať v tejto otázke rozsiahle a presné závery. Je tu však predpoklad, že v istých prípadoch užívatelia uprednostnia využitie súkromných prostriedkov na komunikáciu pred zabezpečenou a na tento účel určenou rádiovou sieťou. Vzniká tak riziko odpočúvania, prípadne úniku citlivých informácií cez nezabezpečené komunikačné kanály.

Ako ovplyvňuje technický stav hardvéru a softvéru využitie súkromných technológií pri práci?

O využívaní súkromných zariadení pri práci sme už písali v inej štúdií7, v rámci vyhodnocovania jednotlivých otázok dotazníka. Pomocou tejto výskumnej otázky sa snažíme nájsť odpoveď, prečo určité percento ľudí uprednostňuje súkromné technológie pred pracovnými.

Tabuľka 3 Vplyv zastaranosti softvéru na využitie

Tabuľka 4 Vplyv zastaranosti hardvéru na využitie súkromných technológií pri práci

Použili sme na to vybrané položky zo sekcií „zraniteľnosti“ (zastaranosť hardvéru a softvéru) a „účel“, kde sme sa zamerali na obojaké využitie „počítača“, „notebooku“ a „emailu“. Zhrnutie výsledkov vidíme v tabuľkách vyššie. Viac nám však prezradí prehľadný graf nižšie, ktorý znázorňuje názor na zraniteľnosť softvéru a hardvéru tých respondentov, ktorí využívajú súkromné zariadenia a systémy aj pri práci. Už na prvý pohľad je zrejmé, že vo všetkých prípadoch prevláda presvedčenie respondentov o tom, že zastaranosť softvéru aj hardvéru je reálnou zraniteľnosťou. Kladne8 sa k vplyvu zastaranosti softvéru vyjadrilo v prípade požívania emailu a notebooku viac ako 70% dotazovaných a nezaostáva príliš ani počítač s viac ako 55% kritických odpovedí. Zastaranosť hardvéru má podobný vplyv na úrovni 53% až 67%.

Graf 2 Vplyv zastaranosti HW a SW na využitie súkromných technológií pri práci

Z vyššie prezentovaných výsledkov môžeme prijať záver, že technický stav hardvéru a softvéru na pracovisku má jednoznačne vplyv na používanie súkromných zariadení pri práci. Čím sú technológie ponúkané zamestnávateľom staršie, neaktuálnejšie a nespoľahlivejšie,9 tým je väčšia pravdepodobnosť, že užívatelia uprednostnia komfort pred bezpečnosťou a začnú používať svoje súkromné, často výkonnejšie, rýchlejšie a efektívnejšie zariadenia.

Záver

V tejto vedeckej štúdii sme sa snažili o korektné zodpovedanie výskumných otázok smerujúcich k odhaleniu niektorých súvislostí v správaní užívateľov. Medzi ne okrem iných patria výskumné otázky ohľadom vplyvu veku na frekvenciu využívania technológií, ktorú sme publikovali v predošlej štúdii, a výskumná otázka, ktorá skúma exaktnejšiu problematiku rádiovej siete SITNO. V rámci prvej otázky10 sme zistili, že správanie užívateľov je ovplyvnené ich vlastnosťami, ale i vonkajšími vplyvmi. Staršie generácie pristupujú k novým technológiám opatrnejšie ako ich mladší kolegovia. Proces úplného spoznania a prijatia noviniek v ich prípade trvá dlhšie, ale časom sa stávajú plnohodnotnými užívateľmi týchto vymožeností. Naše odporúčania v tomto smere sme už prezentovali vo vyššie spomínanom príspevku. Druhá výskumná otázka nám potvrdila skutočnosť, že ak ide o komfort, efektivitu a spoľahlivosť, užívatelia sú ochotní uprednostniť vlastné prostriedky pri práci, napr. aj v takom špecifickom prípade, ako je využívanie rádiovej siete. Využívanie moderných technológií môže byť neoceniteľnou pomocou, tak pri bežných činnostiach, ako pri špecifických úlohách Policajného zboru.

Už v súčasnosti je možné upozorniť užívateľov na už existujúce kanály a postupne tak prispôsobiť ich pracovné zvyky k takémuto spôsobu zdieľania práce. Ďalší priestor na zlepšenie vidíme v upriamení pozornosti na účel využívania jednotlivých systémov. Uznávame názor, že je zrejme nemožné a tiež nežiaduce na bežných pracoviskách úplne zakázať a eliminovať prítomnosť súkromných záležitostí. Predpokladáme, že by to viedlo k zvýšeniu stresu, nespokojnosti a snahe užívateľov nájsť „zadné dvierka“ a obísť zabezpečenie, čo by mohlo spôsobiť vznik ďalších zraniteľností. Tvrdíme preto, že nie je potrebný úplný zákaz, ale jasné pravidlá a určený priestor aj pre oddych.

Týmto sme naplnili úlohy prvého čiastkového cieľa a môžeme pokračovať s vyhodnotením ďalšieho, v rámci ktorého sme mali zistiť úroveň technického zabezpečenia telekomunikačných a informačných systémov používaných Policajným zborom. Respondenti k naplneniu tohto cieľa zodpovedali niekoľko otázok v sekcií zraniteľností aj školení z dotazníka. Jednoznačne sme dospeli k záveru, že užívatelia pokladajú technický stav hardvéru i softvéru za dôležitú súčasť bezpečnosti. Ich zastaranosť a neaktuálnosť demotivuje obsluhujúci personál a zároveň vytvára priestor pre vznik bezpečnostných incidentov. Ak zamestnávateľ ponúka nevýkonnú a pomalú výpočtovú techniku, vytvára nadmerný stres, ktorého účinky sa môžu odrážať aj na bezpečnostnom správaní užívateľov. Takýto názor potvrdzujú závery výskumnej uvedenej vyššie. Predpokladali sme lepšiu úroveň technického zabezpečenia v Policajnom zbore ako v súkromnom sektore, štatistická analýza zozbieraných údajov ale potvrdila skôr opačnú tendenciu na úkor Policajného zboru. Takýto stav je veľmi nepriaznivý a podľa nášho názoru dlhodobo veľmi nebezpečný a neúnosný.

Preto medzi našimi odporúčaniami má popredné miesto aj obnova a modernizácia výpočtovej techniky. Uvedomujeme si, že takýto krok by bol naraz extrémne finančne náročný a prakticky nemožný, pričom vnímame snahu kompetentných odborníkov o zlepšenie stavu a kapacít hardvéru a softvéru zabezpečením aspoň postupnej obmeny, podľa dostupných finančných zdrojov a repasovaním existujúcich zariadení. Takéto riešenie je veľmi zdĺhavé a neslúži ako definitívne riešenie. Myslíme si že hlavnou prekážkou v tomto smere je nedostatok finančných prostriedkov na pravidelnú obnovu výpočtovej techniky, čo ale predstavuje skôr politický a systémový problém a na tomto mieste to nedokážeme nijakým spôsobom ovplyvniť.

Autor: mjr. Ing. Vincent Holubiczky, PhD.
Katedra európskeho integrovaného riadenia hraníc
Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Literatúra

FELCAN, M. a kol. 2019. Moderné technológie v páchaní, odhaľovaní, dokumentovaní, dokazovaní a prevencii trestnej činnosti pri zabezpečení verejného poriadku, bezpečnosti a plynulosti cestnej dopravy : Aspekty technické, kriminalistické, kriminologické, penologické, právne, verejno-správne, sociálne, psychologické a bezpečnostné. VVÚ VÝSK. 245. Akadémia Policajného zboru v Bratislave.

HOLUBICZKY, V. 2018. Vzdelaný policajt, garant bezpečnosti. In: Polícia ako garant bezpečnosti – zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. 2018. s. 105-113. ISBN 978-80-8054-751-6.

HOLUBICZKY, V. 2019. Informačné systémy a ich bezpečnosť. In: Vedecká konferencia doktorandov na A PZ v Bratislave, Zborník príspevkov z 2. ročníka. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. s. 93 – 99. ISBN 978-80-8054-824-7.

HOLUBICZKY, V. 2020. Frekvencia využívania moderných technológií Policajným zborom. In: Moderné technológie v páchaní, odhaľovaní, dokumentovaní, dokazovaní a prevencii trestnej činnosti. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. s. 163-171. ISBN 978-80-8054-856-8.

HOLUBICZKY, V. 2020. Prítomnosť hrozieb a zraniteľností pri využívaní informačných technológií. In: Policajná teória a prax. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. Roč. XXVIII., č. 2, s. 5-19. ISSN 1335-1370.

HOLUBICZKY, V. 2020. Moderné technológie a účel ich využívania. [online]. [cit. 2021.12.17]. Dostupné online: https://projustice.sk/bezpecnostne-vedy/moderne-technologie-a-ucel-ich-v...

KOPENCOVÁ, D., RAK, R. 2019. Risk Analysis and Threats in Security Sciences. In: Európska veda, vedecký časopis 3/2019. Podhájska: Európsky inštitút ďalšieho vzdelávania. S. 109-115. ISSN: 2585-7738.

RAK, R., KOLITSCHOVÁ, P. 2019. Bezpečnost a bezpečí – základní pojmy a jejich vnímání. In: Zborník z 14. medzinárodného sympózia konaného dňa 14. 3. 2019 v rámci medzinárodného veľtrhu SECURITY BRATISLAVA 2019. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. s. 28 – 40. ISBN 978-80-8054-795-0.

RAK, R., KOPENCOVÁ, D. 2019. Bezpečnostní hrozby, vlastnosti a fáze. In: Zborník z 14. medzinárodného sympózia konaného dňa 14. 3. 2019 v rámci medzinárodného veľtrhu SECURITY BRATISLAVA 2019. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. s. 72 – 85. ISBN 978-80-8054-795-0.


1 Moderné technológie v páchaní, odhaľovaní, dokumentovaní, dokazovaní a prevencii trestnej činnosti pri zabezpečení verejného poriadku, bezpečnosti a plynulosti cestnej dopravy : Aspekty technické, kriminalistické, kriminologické, penologické, právne, verejno-správne, sociálne, psychologické a bezpečnostné
2 HOLUBICZKY, V. 2020. Moderné technológie a účel ich využívania.
3 HOLUBICZKY, V. 2019. Bezpečnosť informačných systémov – ľudský faktor.
4 RAK, R., KOPENCOVÁ, D., FELCAN, M. 2019. Objekty a systémy – základní analytické prvky bezpečnosti.
5 Celkový počet respondentov, ktorí vyplnili dotazník je 214
6 Hromadná neverejná digitálna rádiová sieť rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
7 HOLUBICZKY, V. 2020. Moderné technológie a účel ich využívania.
8 Označili odpovede 3 až 5 na stupnici odpovedí.
9 S týmito vlastnosťami priamo súvisí aj komfort, rýchlosť a efektívnosť využívania technológií.
10 HOLUBICZKY, V. 2020. Moderné technológie a účel ich využívania.