Analýza dokumentov Európskej únie a Slovenskej republiky zaoberajúcich sa zvýšením bezpečnosti cestnej premávky

apr 26 2021

Analysis of documents of the European Union and the Slovak Republic dealing with increasing road safety

Abstrakt: Autor v príspevku oboznamuje čitateľa s dokumentmi Európskej únie, z ktorých pre členské štáty vyplýva povinnosť znižovať počet smrteľných následkov dopravných nehôd. V príspevku autor hodnotí aj mieru naplnenia cieľov v oblasti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, vyplývajúcich z národného dokumentu Slovenskej republiky, ktorým je „Stratégia zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky na roky 2011-2020“. V príspevku je vykonaná analýza súčasného stavu dopravnej nehodovosti v SR, ktorú autor pre lepšiu orientáciu čitateľa spracoval aj v grafickej podobe.
Kľúčové slová: bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, Biela kniha, Stratégia zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky v rokoch 2011-2020, dopravná nehodovosť

Abstract: In the article, the author acquaints the reader with the documents of the European Union, which imply an obligation for the Member States to reduce the number of fatal subsequent traffic accidents. In the article, the author also evaluates the degree of fulfillment of objectives in the field of road safety and smoothness, assesses from the national document of the Slovak Republic, which is "Strategy for increasing road safety for 2011-2020". The article analyzes the current state of traffic accidents in the Slovak Republic, which the author also processed in graphical form for better orientation of the reader.
Key words: road safety and traffic flow, White Paper, Strategy for increasing road safety in 2011-2020, road accidents

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)

Úvod

Vznikom Európskej únie sa začal rozširovať a prehlbovať proces harmonizácie rozvojových činností a cieľavedomé napĺňanie globálnych cieľov v oblasti udržateľného európskeho dopravného systému. Rozvíjanie dopravného sektora je rozhodujúcim atribútom pre samotné národné hospodárstvo a môže intervenovať aj do mnohých iných odvetví. Preto je dôležité zabezpečiť koordináciu predmetných činností, ktoré nám následne poskytnú potrebnú súčinnosť vo vzťahu k ďalším sektorom. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné analyzovať dôležité národné a európske dokumenty z oblasti rozvoja dopravného sektora, ktoré okrem iného zahŕňajú celý rad odporúčaní aplikovateľných za účelom zvyšovania bezpečnosti cestnej premávky na cestách EÚ, a teda aj SR. Na základe toho možno vysloviť konštatáciu, že predstavy a ciele prezentované na úseku dopravného sektora SR vyplývajú, tak z európskych ako i národných potrieb, záujmov a problémov. S prihliadnutím na túto skutočnosť sa domnievame, že sa tým zabezpečí potrebný rozsah začlenenia SR do európskeho dopravného priestoru (Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 - Fáza II. [online]. [cit. 22. marca 2021]. Dostupné na internete: https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/doprava-3/strategia/strategicky-pla...).

Angažovanosť EÚ v rámci európskej regulácie cestnej dopravy sa prejavuje z viacerých smerov. Ide predovšetkým o snahu nahradiť úpravu dvoj a viacstranných medzinárodných zmlúv medzi členskými štátmi právom primárnym a sekundárnym, a to ako nariadeniami, tak aj smernicami. Právny základ a spoločnú politiku na úseku dopravy v rámci EÚ tvoria články 90 až 100 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V danej politike sa vyžaduje súlad príslušných právnych predpisov jednotlivých členských štátov. Podľa čl. 4 ods. 2 písm. g) tejto zmluvy patrí oblasť dopravy do tzv. prenesených právomocí. Členské štáty môžu uplatňovať vlastné právomoci len v prípade, že EÚ svoju vlastnú právomoc neuplatňuje, prípadne sa rozhodla ju neuplatňovať. Takže je možné vysloviť názor, že nejde síce o oblasť výlučných právomocí EÚ, no rozhodne je domáca právna úprava na tomto úseku vo výraznom rozsahu ovplyvnená právom EÚ (VETEŠNÍK, 2016, s. 520).

Z dostupných štatistík dopravných nehôd na cestách EÚ je zrejmé, že aj keď sa ich počet rok čo rok znižuje, tak aj napriek tomu je toto číslo neustále vysoké. Na význam bezpečnosti v CP permanentne poukazuje taktiež Európsky parlament, a to hlavne prostredníctvom tzv. akčných plánov. Tie majú prispieť k budovaniu lepšej dopravnej infraštruktúry, k prijímaniu adekvátnych právnych predpisov v oblasti CP a k čo najúčinnejšiemu vymáhaniu práva od občanov členských štátov na tomto úseku. Povinnosť zabezpečiť, čo najväčšiu bezpečnosť a plynulosť CP, vyplýva v súčasnej dobe pre SR a zvyšné členské štáty z niekoľkých európskych dokumentov resp. akčných plánov. Uvádzame aspoň najdôležitejšie z nich:

  • „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov; Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti CP: politické usmernenia pre bezpečnosť CP na roky 2011-2020,
  • Biela kniha - Plán jednotného európskeho dopravného priestoru - vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje“,
  • úplne novým dokumentom je: „Rámec politiky EÚ v oblasti bezpečnosti CP na obdobie rokov 2021-2030 - ďalšie kroky smerom k naplneniu vízie nulovej úmrtnosti“.

Pokiaľ ide o uvedený dokument „politické usmernenia pre bezpečnosť CP na roky 2011-2020“, jeho platnosť síce uplynula, no z dôvodu lepšej orientácie čitateľa v predmetnej problematike, však pokladáme za dôležité aspoň v stručnosti uviesť opatrenia, ktoré sa v zmysle týchto politických usmernení mali prednostne zrealizovať. Primárne malo ísť o vytvorenie koherentného a konzistentného rámca pre kooperáciu členských štátov, ktorý mal byť nevyhnutným predpokladom úspešného zavedenia týchto usmernení v oblasti CP. Podľa nášho názoru bolo toto opatrenie zo strany SR naplnené prijatím národného plánu pre BECEP na roky 2011-2020, ktorým sa ešte budeme zaoberať. Ďalším opatrením malo byť vyriešenie urgentnej a stúpajúcej potreby znížiť počet zranených v dôsledku dopravných nehôd. K potrebnému zníženiu síce dochádza, no veľmi pomalým tempom a preto si myslíme, že bude v nasledujúcej dekáde nevyhnutné prijímať ďalšie efektívne opatrenia, ktoré by zníženie počtu zranených urýchlili. Posledné, nie menej dôležité opatrenie sa týkalo skvalitnenia bezpečnosti zraniteľných účastníkov CP. Realizácia tohto opatrenia sa prejavovala najmä budovaním primeranej infraštruktúry, monitorovaním a rozvíjaním technických noriem na ochranu chodcov, cyklistov či motocyklistov. Situáciu v danej oblasti začínajú komplikovať nielen na SR i vodiči nemotorových vozidiel, a teda čoraz viac sa rozširujúce používanie kolobežiek alebo bicyklov s pomocným motorčekom. Politika bezpečnosti CP sústreďuje svoju pozornosť na občanov členských štátov a má ich podnietiť k tomu, aby v prvom rade prevzali zodpovednosť nielen za svoju bezpečnosť, ale aj za bezpečnosť iných účastníkov CP.

Dôležitou súčasťou tejto politiky je nerozdielna aplikácia sankcií za dopravné delikty k spáchaniu ktorých došlo v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Komisia vo svojich politických usmerneniach na roky 2011-2020 zdôraznila význam cieľa spočívajúceho vo zvýšení presadzovania pravidiel CP a zároveň potvrdila, že tento cieľ je absolútne rozhodujúcim činiteľom pri tvorbe podmienok na potrebné zníženie počtu usmrtených následkom dopravných nehôd. Za týmto účelom by sa taktiež mala podstatne zvýšiť informovanosť občanov EÚ o pravidlách CP platiacich v jednotlivých členských štátoch. Ďalej by sa mal zaistiť jednotný prístup medzi priestupcami, ktorí majú a ktorí nemajú pobyt v tom ktorom členskom štáte, čím sa uľahčí presadzovanie pravidiel bez ohľadu na to, v ktorom štáte EÚ je vozidlo zaevidované. Z uvedeného dôvodu bola prijatá „Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky,“ bez zreteľa na ich správnu alebo trestnú povahu vychádzajúcu z práva dotknutého členského štátu.

Posledný cieľ, na ktorý chceme poukázať a ktorý bude rozhodne prenesený i do ďalšej dekády politických usmernení, sa týka podpory využívania moderných nástrojov, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu bezpečnosti CP. Viaceré vedecko-výskumné úlohy na úseku moderných dopravných systémov preukázali ich schopnosť zlepšiť bezpečnosť v oblasti dopravy. K takýmto systémom môže patriť napr. poskytovanie informácií vodičom o situácii v CP pred nimi v reálnom čase. Tým by vodiči boli upozornení na prípadne nebezpečenstvo zrážky alebo by boli upovedomení o možnostiach obchádzky v dôsledku dopravných kongescií. Medzi tieto nástroje môžeme podľa nášho názoru začleniť i plnoautomatizovaný systém vyvodzovania objektívnej zodpovednosti v CP, ktorého zavedenie vo viacerých krajinách EÚ, malo pozitívny vplyv na bezpečnosť CP.

Z ďalšieho z uvedených dokumentov - Bielej knihy, vyplývajú pre členské štáty úlohy v podobe organizácie činnosti svojich orgánov verejnej správy, ale aj súkromných subjektov pokiaľ disponujú rozsahom pôsobnosti smerom k bezpečnosti a plynulosti CP. Biela kniha je vo veľmi úzkom súlade s európskymi politickými usmerneniami vydanými na roky 2011-2020 a nepochybne bude korešpondovať aj s usmerneniami vydanými na ďalšiu dekádu. Konanie v prospech bezpečnosti dopravy v zmysle tohto dokumentu predstavuje:

  • zachránenie tisícok životov,
  • vyvinutie nových inteligentných technológií a dopravných systémov,
  • spracovanie komplexných strategických opatrení zameraných na elimináciu dopravnej nehodovosti a budovanie pohotovostnej služby,
  • vymedzenie pojmov pre klasifikáciu zranení a úmrtí ako prípravu na prijatie cieľa znížiť počet zranení,
  • skvalitnenie odbornej prípravy a vzdelávania účastníkov CP,
  • podporu vo využívaní bezpečnostného vybavenia (reflexný odev, bezpečnostný pás),
  • venovanie pozornosti najzraniteľnejším skupinám účastníkov CP, ako sú chodci, cyklisti, motocyklisti (Biela kniha).

V Bielej knihe bol stanovený záver, že k premene európskeho dopravného systému môže dôjsť, len ak sa spoja viaceré iniciatívy na všetkých úrovniach riadenia spoločnosti. V budúcej dekáde má Komisia pripraviť adekvátne legislatívne zmeny pri návrhu ktorých nebude môcť chýbať precízne zhodnotenie ich vplyvu. Komisia má taktiež zabezpečiť, aby prostredníctvom jej opatrení došlo k zvýšeniu konkurencieschopnosti dopravy a aby sa do roku 2050 podarilo znížiť emisie skleníkových plynov z dopravných prostriedkov minimálne o 60%. K splneniu uvedeného cieľa by mohlo podľa nášho názoru prispieť aj využívanie vozidiel s alternatívnym pohonom (Biela kniha).

Vlády jednotlivých členských štátov EÚ sa neustále snažia smerovať nielen k zníženiu smrteľných následkov, ale aj ťažkých zranení ku ktorým dochádza v súvislosti so vznikom dopravných nehôd. Zo záverov Rady o bezpečnosti CP schvaľujúcimi vyhlásenie z Valletty z marca 2017 možno konštatovať, že členské štáty sa zaviazali k ďalšiemu zníženiu smrteľných následkov dopravných nehôd. Ďalej sa zaväzujú k tomu, že budú posilňovať spoluprácu medzi členskými štátmi navzájom, budú podrobne analyzovať dopravnú nehodovosť s cieľom identifikácie prioritných oblastí intervencie a rovnako sa zaviazali i k prijímaniu opatrení potrebných na zaistenie okamžitej zdravotnej starostlivosti po nehode, a to napr. zavádzaním systému e-Call, ktorý by mal prispieť k zníženiu času potrebného na záchranu. Z toho vyplýva záver, že EÚ sa neustále snaží dosiahnuť svoj dlhodobý cieľ a tým je zníženie počtu smrteľných následkov v cestnej doprave do roku 2050 na nulu tzv. Vision Zero. Členské štáty v predmetnom dokumente zároveň vyzvali komisiu, aby pracovala na novom rámci pre bezpečnosť CP na roky 2021-2030 a aby predložila komplexný súbor konkrétnych opatrení v záujme bezpečnosti na cestách EÚ.

Európska komisia v priebehu roka 2019 zverejnila podrobnosti o tom, ako chce zaviesť svoj strategický akčný plán bezpečnosti na cestách na roky 2021-2030 do praxe. Tento plán zahŕňa po prvýkrát zoznam kľúčových ukazovateľov výkonnosti v oblasti bezpečnosti. Sú to tzv. KPI indikátory. Daný zoznam bol vypracovaný vo veľmi úzkej spolupráci s členskými štátmi a je zameraný na to, aby do konca roka 2030 klesol počet úmrtí a ťažkých zranení na polovicu v komparácii s rokom 2020. K jeho schváleniu došlo v rámci tretej celosvetovej konferencie ministrov o bezpečnosti CP označovanej aj ako tzv. Štockholmská deklarácia, ktorej účastníkom bola i SR. Súčasťou predmetného zoznamu sú ukazovatele ako napr. bezpečnosť vozidiel, bezpečnosť infraštruktúry ciest, miera používania bezpečnostných pásov, dodržiavanie najvyššej povolenej rýchlosti, rozptyľovanie vodičov či bezprostredná zdravotná pomoc po nehode. Komisia označila tento dokument za „živý“, nakoľko sa v priebehu nasledujúceho desaťročia bude vyvíjať ďalej.

Najdôležitejším aspektom nového dokumentu - „Rámec politiky v oblasti bezpečnosti CP na obdobie rokov 2021-2030“ je skutočnosť, že sa vypracoval na prístupe bezpečného systému. Ide o prístup vychádzajúci z toho najlepšieho, čo do dnešného dňa EÚ v oblasti bezpečnosti CP spracovala a je potrebné zdôrazniť, že k tomuto prístupu z globálneho hľadiska podnecuje i Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Uvedený bezpečný systém sa vyznačuje politikou založenou na faktoch, ktoré hovoria o tom, že aj keď dopravné nehody v cestnej premávke budú vznikať nepretržite, tak aj napriek tomu sa dá zamedzovať ich smrteľným následkom a ťažkým zraneniam. Týmto je podľa nášho názoru zdôraznené, že účastníci CP budú porušovať pravidlá neustále, čo je veľkou slabinou bezpečného systému. Práve z tohto dôvodu ho ale tvorí viacstupňová zmes opatrení, ktoré znemožňujú, aby na tieto porušenia pravidiel účastníci CP umierali, pričom sa zohľadňuje fyzika zraniteľnosti človeka. Príkladom sú priaznivejšie a bezpečnejšie konštrukčné vlastnosti vozidiel, lepšia infraštruktúra cestnej dopravnej siete, obmedzenie rýchlosti v nehodových úsekoch a zároveň kontrola jej dodržiavania. Všetko to môže mať pozitívny vplyv na zmiernenie fatálnych následkov dopravných nehôd. Uvedené príklady dokopy budujú stupne zabezpečenia. Ak by došlo k zlyhaniu jedného stupňa, druhý by toto zlyhanie vyvážil a tým sa predíde závažným následkom nehôd (Rámec politiky EÚ v oblasti bezpečnosti CP na obdobie rokov 2021-2030 - ďalšie kroky smerom k naplneniu vízie nulovej úmrtnosti).

Na nový strategický akčný plán vypracovaný na roky 2021-2030 už zareagovali aj výrobcovia automobilov, zo strany ktorých došlo k oficiálnemu podpísaniu prísľubu, že sa budú podieľať na naplnení „Vision Zero“ do roku 2050. Ešte v novembri 2019 bolo schválené nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/2144 o všeobecnej bezpečnosti a ochrane cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov CP, ktorého snahou je znížiť počet úmrtí na cestách. Predmetné nariadenie je súčasťou tretieho balíčka Komisie pod názvom „Európa v pohybe“ a jeho cieľom je ponúknuť občanom EÚ bezpečnú cestnú premávku, ekologickejšie možnosti dopravy či vyspelejšie riešenia v oblasti technológií. V zmysle tohto nariadenia sa musia vybaviť od polovice roka 2022 všetky novo vyrobené vozidlá, ktoré sa uvedú na trh EÚ vyspelými bezpečnostnými systémami. Podľa článku 6 tohto nariadenia ide o systémy ako inteligentná regulácia rýchlosti, upozornenie vodiča na ospalosť a nedostatok pozornosti, zapisovače údajov o nehodách tzv. CDR (Crash Data Retrieval) systémy a pod.

Tieto nové bezpečnostné systémy môžu mať v konečnom dôsledku rozhodujúci vplyv na zníženie smrteľných následkov dopravných nehôd a vďaka CDR sa posunie vpred aj ich analyzovanie. Do roku 2027 má Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o úspešnosti implementácie bezpečnostných systémov do novo vyrobených automobilov a o tom, do akej miery sú tieto systémy pre vodičov reálne využiteľné resp. aký majú skutočný praktický prínos. Zavedenie bezpečnostných systémov môže podľa konzervatívneho odhadu do konca roka 2030 zachrániť aspoň 7 300 ľudských životov a predísť 38 900 ťažkým zraneniam. Ak sa budú tieto odhady zakladať na pravde, možno jednoznačne vysloviť konštatáciu, že Európa sa vybrala dobrým smerom a že sa jej môže podariť naplniť víziu nulovej úmrtnosti do roku 2050. Prínosom budú rozhodne i ďalšie KPI indikátory, ktoré tvoria pilier pre monitoring progresivity v rámci všeobecných aktivít orientovaných na bezpečnú CP. Od roku 2021 začne Európska komisia interpretovať údaje z analýzy jednotlivých KPI indikátorov a taktiež bude každý druhý rok organizovať mítingy o dosiahnutých výsledkoch. Ostáva len veriť, že rámec politiky EÚ v oblasti bezpečnosti CP na roky 2021-2030 vytvorí razantný európsky prístup v súčinnosti so všetkými zapojenými subjektmi, zužitkuje podporu zo strany vedy, výskumu a pristúpi k implementácii inovatívnych prvkov za účelom zvyšovania bezpečnosti na cestách EÚ.

Komisia vo svojich politických usmerneniach vyzvala každý členský štát, aby vynaložil úsilie na uskutočnenie spoločných cieľov, a to vypracovaním vnútroštátnych stratégií bezpečnosti CP. SR je absolútne plnohodnotným členom EÚ a výzvu Komisie na tomto úseku naplnila. Garantom uvedeného faktu sú najmä tieto národné strategické a koncepčné dokumenty Slovenskej republiky:

  • „Stratégia zvýšenia bezpečnosti CP na roky 2011-2020“,
  • „Programové vyhlásenie vlády na obdobie rokov 2020-2024“,
  • „Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030“.

O bezpečnosti CP v SR je potrebné uvažovať nielen v rovine vnútroštátnej, ale ako už bolo spomenuté, nakoľko sme členským štátom EÚ, nesmieme opomenúť ani rovinu európsku. SR musí vychádzať z dokumentov, ktoré sme analyzovali v predchádzajúcich riadkoch nášho príspevku a ktoré sa zaoberajú zvýšením bezpečnosti na cestách v rámci dopravnej politiky EÚ. Na národnej úrovni SR vychádzala do konca roka 2020 primárne zo „Stratégie zvýšenia bezpečnosti CP na roky 2011-2020“. Tento národný plán bol schválený ešte uznesením vlády SR č. 798 zo 14.12.2011. Keďže v čase písania tohto článku už uplynula platnosť predmetného dokumentu, je na mieste zhodnotiť, ktoré ciele sa SR na úseku bezpečnosti dopravy podarilo splniť a na ktorých ešte budeme musieť zapracovať v prípadnom novom strategickom dokumente na ďalšiu dekádu. Primárnym cieľom stratégie bolo znížiť počet smrteľných následkov ku koncu roka 2020 o polovicu v komparácii s rokom 2010. Z predloženého grafu č.1 a z vykonanej analýzy plnenia cieľov vyplývajúcich zo „Stratégie zvýšenia bezpečnosti CP na roky 2011-2020“ možno vysloviť konštatáciu, že primárny cieľ sa SR splniť nepodarilo. V porovnaní rokov 2010-2020 malo dôjsť k 50% zníženiu počtu obetí, ktoré prišli o život pri DN. A síce kým v roku 2010 bolo obetí 345, ku koncu roka 2020 ich malo byť podľa odhadov a záväzkov korešpondujúcich s dokumentmi EÚ už len 172. Štatistiky nám však k 31.12.2020 vykazovali 224 obetí, čo je čo je síce jeden z najlepších výsledkov, ktoré SR od svojho vzniku dosiahla, ale keď vezmeme do úvahy aj opatrenia, ktoré vláda SR prijala za účelom zníženia mobility osôb po krajine a z dôvodu zmiernenia následkov pandémie koronavírusu, malo by byť číslo počtu obetí usmrtených pri DN podľa nášho názoru podstatne nižšie.

Graf č.1: Počet usmrtených následkom dopravných nehôd v rokoch 2000-2020 v SR
(zdroj: http://www.minv.sk/?statisticke-ukazovatele-sluzby-dopravnej-policie)

Na základe uvedeného je nutné zdôrazniť, že bez výraznejších opatrení SR nebude schopná plniť záväzky EÚ v tejto oblasti ani naďalej. Riešenie vidíme napr. v skvalitnení odbornej prípravy vodičov, v budovaní bezpečnej cestnej siete, v zavádzaní inovatívnych bezpečnostných prvkov do automobilov a rovnako i v implementácii inteligentných dopravných systémov, ktorých hlavným cieľom je zníženie dopadov na zdravie účastníkov CP.

Ďalšími kľúčovými úlohami stratégie bolo znižovať nehodovosť v dôsledku jej najčastejších príčin ako sú napr. nedovolená rýchlosť či vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Pri prvej z príčin začal PZ využívať vo zvýšenej miere inštitút objektívnej zodpovednosti, a to od konca roka 2018 aj voči zahraničným účastníkom CP. Prinieslo to želaný efekt a v dôsledku tejto príčiny DN došlo k zníženiu ich počtu. Preto je potrebné zabezpečiť posun tohto inštitútu viac vpred v podobe plnoautomatizovaného systému, o ktorom sa domnievame, že nám umožní elimináciu i celej rady ďalších príčin DN. Ministerstvo dopravy a výstavby SR (ďalej len MDV SR) využívalo za účelom plnenia uvedených kľúčových úloh stratégie rôzne simulátory nárazov, brzdnej dráhy alebo okuliare predstierajúce stav opitosti, čím došlo k potrebnému preventívnemu pôsobeniu na cieľové skupiny verejnosti. Na preventívnom pôsobení sa pravidelne podieľa i PZ najmä prostredníctvom dopravno-preventívnych akcií zameraných na nebezpečenstvo zostatkového alkoholu, propagáciu informačných letákov, distribúciu reflexných predmetov a pod. Všetky uvedené činnosti sú realizované v úmysle dosahovania nielen cieľov vyplývajúcich zo stratégie bezpečnosti CP, ale aj v úmysle plniť zároveň „Národný akčný plán pre problémy s alkoholom vydaným na obdobie rokov 2013-2020“. Strategický cieľ v oblasti znižovania DN u chodcov, cyklistov a motocyklistov sa síce darí priebežne plniť, no pokles je čoraz pomalší a preto je nevyhnutné hľadať nové spôsoby pôsobenia na zraniteľných účastníkov CP (Informácia o vyhodnotení účinnosti opatrení Stratégie zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky v Slovenskej republike v rokoch 2011 – 2020).

Pokiaľ ide o cieľ zvyšovania bezpečnosti cestnej dopravnej siete, v priebehu rokov 2016 - 2019 bola Slovenskou správou ciest zrealizovaná tzv. bezpečnostná inšpekcia na pozemných komunikáciách I.triedy v celkovom rozsahu 1 400 km. Pravidelne sú vykonávané aj bezpečnostné audity na úsekoch diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Účelom auditov je doplniť bezpečnostné prvky na týchto komunikáciách. Zo strany PZ sú v danej oblasti pravidelne predkladané kompetentným orgánom návrhy na skvalitnenie dopravno-bezpečnostnej situácie. Nasledujúci strategický cieľ sa darí priebežne plniť a týka sa zavedenia inteligentných dopravných systémov. Od januára 2017 je verejnosti prístupný „Národný systém dopravných informácií“. Funguje prostredníctvom webovej stránky a aj aplikácie, ktorá sa dá stiahnuť do smartfónov. Systém poskytuje informácie o nehodách, dopravných kongesciách či dokonca o aktuálnom počasí. Národná diaľničná spoločnosť má v oblasti plnenia predmetného cieľa rozbehnutých viacero verejných obstarávaní, a to za účelom budovania a rozšírenia riadiaceho i informačného systému diaľnic. Posledný strategický cieľ, ktorým sa budeme zaoberať je zvyšovanie úrovne zdravotnej starostlivosti bezprostredne po nehode. Na jeho realizácii sa významnou mierou podieľa Slovenský červený kríž, ktorý ponúka akreditované kurzy prvej pomoci. Po ukončení kurzov sú ich frekventanti schopní vykonávať lektorskú či inštruktorskú činnosť pre vyučovanie prvej pomoci. Svoju činnosť Slovenský červený kríž nezanedbáva ani smerom k laickej verejnosti a ročne dokáže vyškoliť aj viac ako 14-tisíc frekventantov. Edukácia v tejto oblasti je nevyhnutná o čom svedčí fakt, že pri preventívnych akciách na ktorých sa Slovenský červený kríž pravidelne spolupodieľa s PZ, nevie poskytnúť prvú pomoc správnym spôsobom až 50 % zastavených vodičov (Informácia o vyhodnotení účinnosti opatrení Stratégie zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky v Slovenskej republike v rokoch 2011 – 2020).

Záver

Na záver vyhodnotenia plnenia cieľov „Stratégie zvýšenia bezpečnosti CP“, možno vysloviť želanie, aby sa v nastolenom trende pokračovalo pokiaľ možno v ešte intenzívnejšom režime, čo by mohlo prispieť k splneniu primárneho cieľa. Zároveň by sme odporúčali, aby vláda SR prijala novú stratégiu na ďalšiu dekádu a tá by mala opäť bezvýhradne korešpondovať s „Rámcom politiky EÚ v oblasti bezpečnosti CP na obdobie rokov 2021-2030“. SR ako členský štát by týmto spôsobom prispela k hlavnému cieľu európskej dopravnej politiky a tým je zníženie počtu obetí DN, na čo najnižšiu možnú mieru. Pozitívne vnímame fakt, že v „Programovom vyhlásení vlády SR na obdobie rokov 2020-2024“ sa predstavitelia vlády zaväzujú nadviazať na doterajší rozvoj cestnej dopravnej siete. Pôjde najmä o dokončenie výstavby rozostavaných úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Za účelom rozšírenia prístupnosti do regionálnych a mestských oblastí, chce vláda SR zabezpečiť modernizáciu a údržbu pozemných komunikácií I. triedy, ako aj výstavbu mestských obchvatov. Podpora inteligentných dopravných systémov je rovnako prioritným prvkom predmetného programového vyhlásenia. Neopomenulo sa ani na zraniteľných účastníkov CP - cyklistov. Vláda SR sa chce zaoberať zvyšovaním podielu cyklistickej dopravy v mestách jej rozvojom a budovaním nových cyklochodníkov. Ak sa predmetné zámery premietnu do reality, možno očakávať zvyšovanie bezpečnosti a plynulosti CP a zároveň znižovanie následkov dopravných nehôd.

JUDr. Dávid Varhoľ

Zoznam bibliografických odkazov

VARHOĽ, Dávid, 2019. Plnoautomatizovaný dohľad v cestnej premávke v SR – nástroj pre naplnenie cieľov vyplývajúcich z európskych dokumentov za účelom zníženia dopravnej nehodovosti. In: Aktuálne problémy rezonujúce Európou (právno-bezpečnostné aspekty), zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 405 - 414. ISBN: 978-80-8054-826-1.

VETEŠNÍK, Pavel a kol., 2016. Dopravní právo. Praha: C.H. Beck. ISBN: 978-80-7400-409-4.

BIELA KNIHA: Plán jednotného európskeho dopravného priestoru - vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje, KOM(2011) 144 v konečnom znení - Brusel, 28.3.2011.

Informácia o vyhodnotení účinnosti opatrení Stratégie zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky v Slovenskej republike v rokoch 2011 – 2020.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2144 z 27. novembra 2019 o požiadavkách na typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, pokiaľ ide o ich všeobecnú bezpečnosť a ochranu cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov cestnej premávky, čl. 6.

Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2020-2024 [online]. [cit. 23. marca 2021]. Dostupné na internete: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24756/1

Rámec politiky EÚ v oblasti bezpečnosti CP na obdobie rokov 2021-2030 - ďalšie kroky smerom k naplneniu vízie nulovej úmrtnosti.

Road safety: European Commission sets out next steps towards “Vision Zero” including key performance indicators [online]. [cit. 25. marca 2021]. Dostupné na internete: https://ec.europa.eu/transport/themes/strategies/news/2019-06-19-vision-...

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky

Stratégia zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky v Slovenskej republike na roky 2011 až 2020 [online]. [cit. 23. marca 2021]. Dostupné na internete: file:///C:/Users/ew/Downloads/ NARODNY_PLAN_SR_PRE_BECEP_2011_2020%20(1).pdf

Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 - Fáza II [online]. [cit. 23. marca 2021]. Dostupné na internete: https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/doprava-3/strategia/strategicky-pla...

Závery Rady Európskej únie o bezpečnosti cestnej premávky, ktorými sa schvaľuje vyhlásenie z Valletty z marca 2017 [online]. [cit. 25. marca 2021]. Dostupné na internete: http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9994-2017-INIT/sk/pdf

Zmluva o fungovaní Európskej únie (konsolidované znenie), čl.4 a 90.

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov; Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky: politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020 [online]. [cit. 23. marca 2021]. Dostupné na internete: https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/7ddc9add-ccec-4...