Dopad pandémie COVID-19 na Orgány činné v trestnom konaní, organizáciu a riadenie

okt 31 2021

Impact of the COVID-19 pandemic on law enforcement agencies, organisation and management

Abstrakt: Počas pandémií, ako je COVID-19, sú orgány činné v trestnom konaní zodpovedné za spoluprácu s predstaviteľmi vlády a verejného zdravotníctva s cieľom obmedziť šírenie nákazy, slúžiť miestnej komunite a udržiavať verejný poriadok. Orgány činné v trestnom konaní na celom svete reagovali na pandémiu rôznymi spôsobmi, napríklad presunutím personálu do oblastí s vysokou premávkou, pozastavením školenia, zvolania a komunitných iniciatív, zavádzaním bezpečnostných opatrení pre dôstojníkov a obmedzenie prístupu k zariadeniam oddelení. Pandémia COVID-19 odhalila aj niektoré kľúčové prekážky presadzovania práva súvisiace s komunikáciou, správou zdrojov, presadzovaním obmedzení verejného zdravia a zmenami kriminality a modelov služieb. Na základe týchto skorých/počiatočných reakcií a prekážok počas vypuknutia COVID-19 tento dokument zdôrazňuje smerovanie budúcich reakcií na pandémie s cieľom zaistiť bezpečnosť a ochranu policajtov a komunít, ktorým slúžia.
Kľúčové slová: Pandémia Covid-19, Riadenie rizík, Presadzovanie práva, Ľudské zdroje, Duševné zdravie, Ochrana komunity, Pracovná spokojnosť policajtov

Abstract: In pandemics such as COVID-19, law enforcement agencies are responsible for cooperating with government and public health officials to curb the spread of disease, serve local communities, and maintain public order. Law enforcement agencies around the world have responded to the C-19 pandemic, for example, by including money; such as relocating staff to high-traffic areas, suspending training, convening and community-based initiatives, introducing security measures for officers and also restricting access to departmental facilities. The COVID-19 pandemic also revealed some barriers to law enforcement; such as those related to communication, resource management, the promotion of limited public health, and changes in crime and service patterns. Based on these early / initial responses and obstacles during the COVID-19 outbreak, this document highlights the direction of future responses to the pandemic to ensure the safety and security of the police officers and the communities they serve.
Key words: Covid-19 Pandemic, Risk Management, Law enforcement, Human Resources, Mental Health, Community Protection, Job satisfaction among police officers

Ilustrácia: Marek Golema. Stredisko DSS Prameň, Banská Bystrica. Názov ilustrácie: Ujo s vírusomIlustrácia: Marek Golema. Stredisko DSS Prameň, Banská Bystrica. Názov ilustrácie: Ujo s vírusom

I. Prekážky pre reakcie orgánov činných v trestnom konaní počas pandémie COVID-19

Komunikácia

Prostredníctvom skúseností a reakcií orgánov činných v trestnom konaní v prvých týždňoch pandémie COVID-19 možno identifikovať určité kľúčové prekážky. Prvá veľká prekážka zahŕňa komunikáciu a spoluprácu. Zatiaľ čo oddelenia verejného zdravotníctva vedú skutočnú reakciu na pandémiu, od orgánov činných v trestnom konaní sa očakáva, že budú hlasom autority, pokoja a vedenia (Jorgenssen, 1997). Úlohou polície je často oznamovať dobrovoľné opatrenia, ako je sociálne dištancovanie, a povinné opatrenia, ako sú karantény a povinné blokády, a dôsledky porušenia (LaFrance & Allen, 2010).

Príslušníci boli napríklad určení, aby išli do miestnych podnikov, aby vysvetlili celoštátne príkazy a poučili zamestnancov o bezpečnostných opatreniach (Garcia, 2020). Môže to zahŕňať aj komunikáciu hodnoty dodržiavania týchto opatrení pre spoločné dobro a upokojenie vystrašených obyvateľov (Brito, 2009).

Môže to zahŕňať aj komunikáciu hodnoty dodržiavania týchto opatrení pre spoločné dobro a upokojenie vystrašených obyvateľov. Táto správa by mala byť vyvinutá v spolupráci s miestnymi nemocnicami a agentúrami verejného zdravotníctva, aby sa zabezpečila konzistentnosť a aktuálne informácie. (Davies & Gurr, 1998) (McCarthy, Porter, Townsley, & Alpert, 2021)

Na podporu dobrovoľného dodržiavania týchto opatrení v oblasti verejného zdravia sú nevyhnutné pozitívne vzťahy medzi políciou a komunitou a dôvera verejnosti, takisto ako aj dostatočné odlúčenie týchto udalostí a opatrení od politizácie. Okrem kontaktov s jednotlivcami mimo oddelenia je interná komunikácia nevyhnutná aj na šírenie konzistentných a včasných informácií zamestnancom o opatreniach na ochranu zdravia, iniciatívach v oblasti verejnej bezpečnosti a iných relevantných správach, aby sa znížil zmätok a potenciálne riziká pre príslušníkov OČTK. (McCarthy, Porter, Townsley, & Alpert, 2021)

Riadenie zdrojov

Druhou veľkou prekážkou pre OČTK je riadenie zdrojov (finančné, personálne, vybavenie atď.) oddelení. Hoci mnohé policajné oddelenia plánujú núdzové situácie v oblasti verejného zdravia a školia dôstojníkov o reakciách na pandémiu, mnoho malých policajných oddelení a úradov bolo stále nedostatočne pripravených na rozsiahle účinky pandémie COVID-19. Dokonca aj v prípade agentúr, ktoré sa pripravovali, môžu byť zdroje OČTK rýchlo vyčerpané, keď sa budú zaoberať novými povinnosťami súvisiacimi s problémami verejného zdravia okrem ich bežných požiadaviek služobných činností. (Zwingmann, Hoppstock, Goldmann, & Wahl, 2021)

Finančná záťaž pre agentúry môže byť hlavným problémom, pretože sa hromadia nepredvídané náklady na programy ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci , skladovanie, zodpovednosť a ďalšie nevyhnutné zdroje. (Zhong, Li, Ding, & Liao, 2021)

To znamená, že platená práceneschopnosť pre personál oddelenia je často obmedzená a dôstojníci, ktorí si berú preventívne dni navyše, nemusia byť realizovateľné. Keďže viac policajtov je vystavených, infikovaných alebo sa starajú o chorých blízkych, celkový počet zamestnancov orgánov činných v trestnom konaní sa zníži. (Podorozhnii, 2004)

Mohlo sa to ešte zhoršiť, pretože bezprostredne po pandémii mnohé oddelenia nemali dostatok osobných ochranných prostriedkov a nemohli získať dostatočné zásoby na ochranu svojich službu konajúcich zamestnancov. Počas prvého mesiaca pandémie COVID-19 medzi najčastejšie vyčerpané a žiadané OOP patrili respirátory, plášte a ochrana očí. (T, RT, & JE, 2021)
Presadzovanie obmedzení verejného zdravia

Tretia hlavná prekážka pre OČTK sa týka presadzovania nariadení verejného zdravia. Začiatkom apríla 2020 mala väčšina sveta príkazy zostať doma, či už dobrovoľné alebo povinné. Na celom svete sa tieto príkazy líšia v činnostiach, ktoré sú zakázané, a v trestoch za porušovanie práv občanov; niektoré krajiny oprávnili svoju políciu zatýkať a dokonca strieľať porušovateľov príkazov (Cave, 2020).

V závislosti od dosahu a závažnosti týchto príkazov môžu opatrenia vyžadovať, aby orgány činné v trestnom konaní zriadili kontrolné body a stanovili právne sankcie za porušenia. Ak sú obmedzenia dobrovoľné, ako napríklad odporúčané sociálne dištancovanie, polícia môže byť obmedzená v spôsobe presadzovania opatrení.

Presadzovanie sociálneho dištancovania môže tiež zvýšiť počet telefonátov, ktoré policajné oddelenia dostávajú kvôli správam o porušení; aj všedné aktivity, ako napríklad rekreačný šport v parku, môžu teraz iniciovať policajný zásah (Schuppe, 2020).

Keď polícia presadzuje tieto príkazy, vynára sa jedna hlavná otázka: aké konkrétne opatrenia by mali policajti prijať, keď jednotlivci porušujú povinné opatrenia, ako sú karanténa alebo cestovné obmedzenia? Ak sú policajti inštruovaní, aby obmedzili reakcie polície a vyhýbali sa zatýkaniu za priestupky, môže byť náročné súčasne podporiť zvýšenú prítomnosť polície a reakciu na presadzovanie týchto príkazov. Hoci mnohé agentúry inštruovali úradníkov, aby vydávali pokuty, presadzovanie bolo do značnej miery nekonzistentné v závislosti od mesta alebo štátu agentúry.

Okrem toho sa policajti môžu cítiť nepríjemne v úzkom kontakte s tými, ktorí porušujú karanténu alebo obmedzenia sociálneho odstupu. Napríklad počas vypuknutia SARS v rokoch 2002 a 2003 príslušníci orgánov činných v trestnom konaní na celom svete bez dostatočného počtu osobných ochranných prostriedkov a školenia v oblasti kontroly infekcií váhali, či sa majú spojiť s jednotlivcami, ktorí porušili karanténu z obavy o svoje zdravie (Rothstein, 2015).

Tieto príkazy musia byť efektívne komunikované miestnymi, štátnymi a federálnymi vodcami, políciou a verejnými zdravotníckymi pracovníkmi, aby sa zabezpečilo, že ich presadzovanie bude konzistentné, aby sa dosiahol dobrovoľný súlad.

Zmeny vzorov kriminality a služieb

Poslednou hlavnou prekážkou pre OČTK sú zmeny v modeloch trestnej činnosti a služieb, keď sa mnohí členovia verejnosti zapájajú do sociálneho dištancovania, v izolácii alebo v karanténe. Keďže viac ľudí zostáva doma, policajti sú preraďovaní do obývanejších oblastí mesta, čo môže spôsobiť, že vidiecke oblasti sú zraniteľnejšie voči kriminalite. V mnohých komunitách najviac zasiahnutých pandémiou COVID-19 sa hovory na 911 dramaticky zvýšili, ale menej z týchto hovorov bolo potrebné presmerovať na miestne policajné oddelenie. V skutočnosti, uprostred paniky a vykonávania príkazu zostať doma, mnohé policajné oddelenia hlásili zníženie všeobecnej kriminality a násilia, s niektorými výnimkami (napr. domáce násilie, toxikománia, apod.). (Stainer & Nunan, 2021)

II. Odporúčania pre budúce reakcie OČTK počas pandémie COVID-19

Ochrana príslušníkov OČTK

Vo svetle výziev spojených s reakciou na pandémiu, ako je COVID-19, existuje množstvo smerov pre budúce reakcie na ochranu dôstojníkov, ako aj členov komunity. V prvom rade by agentúry mali mať vypracovaný podrobný plán pre rozsiahle núdzové situácie v oblasti verejného zdravia, ktorý špecificky zahŕňa všetky opatrenia, ktoré sa musia prijať hneď, ako sa vypukne pandémia. To by malo obsahovať aj plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí, aby sa zabezpečila kontinuita operácií v prípade zníženej pracovnej sily vrátane presunu personálu vykonávajúceho nepodstatné funkcie do kritickejších úloh. (Bleakley, 2021)

To môže zahŕňať určenie, ktoré funkcie sú kritické, a minimálnu potrebnú úroveň personálu, krížové školenie pre personál s prísahou a bez prísažného personálu, aby sa zabezpečilo splnenie všetkých základných úloh, a rozpis tovaru a služieb potrebných na splnenie týchto úloh. Oddelenia by tiež mali mať počas pandémie zavedené zásady pre práceneschopnosť zamestnancov, rodinnú dovolenku, prácu na diaľku, rizikový plat a iné ľudské zdroje vrátane spôsobov prenosu prenosných chorôb, ochranných opatrení na obmedzenie šírenia a správneho používania osobných ochranných prostriedkov. V súvislosti s prípravou na budúce pandémie je dôležité, aby agentúry neustále udržiavali svoje zásoby OOP vrátane masiek, rukavíc, plášťov, okuliarov a dezinfekčných prostriedkov na ruky, aby sa zabezpečilo, že položkám neuplynula doba použiteľnosti a aby agentúra mala dostatok zásob a personál je neustále udržiavaný. (Jones, 2020)

To môže zahŕňať zdieľanie priestoru s inými miestnymi agentúrami alebo rozvoj vzťahu s dodávateľmi OOP pred núdzovým nedostatkom. Nakoniec, v snahe obmedziť vystavenie dôstojníkov a verejnosti počas pandémie by agentúry mali vopred zvážiť vytvorenie alternatívnych virtuálnych formátov pre tradičné osobné aktivity, ako sú školenia pri výkone povolania, vymenovanie a iniciatívy zapájania komunity. (Galbusera, Cardarilli, & Giannopoulos, 2021)

Ochrana komunity

S cieľom účinne chrániť komunitu by orgány činné v trestnom konaní mali pracovať na vytváraní efektívnych a zmysluplných partnerstiev s miestnymi nemocnicami, oddeleniami verejného zdravotníctva a inými miestnymi policajnými agentúrami, aby mohli zhromaždiť svoje znalosti a zdroje. Tieto partnerstvá môžu podporiť krížové školenie personálu, ako aj zlepšiť komunitné vzdelávanie a informovanie verejnosti. Na základe odporúčaní týchto partnerstiev by agentúry mali tiež konkrétne načrtnúť svoje protokoly o presadzovaní sociálneho dištancovania, izolácie, karantény a akýchkoľvek iných obmedzení verejného zdravia. Tieto protokoly by mali konkrétne uvádzať, ako sa budú tieto opatrenia presadzovať a aké budú súvisiace sankcie. (Deckart et al., 2021)

Zamestnanci inštitúcií, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry rovnako ako aj ostatní občania by bezprostredne uvítali jasné, rýchle a stručné inštrukcie, ktoré by vychádzali z vopred existujúcich a vypracovaných smerníc. Policajné orgány by tiež mali zamerať svoje úsilie na bezprostredné potreby miestnej komunity a na ich riešenie využívať prístupy k riešeniu problémov. (Roberts et al., 2021)

Inými slovami, agentúry by mali byť zamerané na znižovanie obáv komunity. Tieto plány by sa tiež mali často prehodnocovať a aktualizovať, aby zahŕňali nové informácie a poznatky získané z minulých skúseností.

Záver

V konečnom dôsledku pandémia COVID-19 určite zastihla mnohých členov orgánov činných v trestnom konaní a verejnosť spočiatku nepripravených a reakcia orgánov činných v trestnom konaní na pandémiu sa naďalej vyvíja. Zdravotní pracovníci v nemocniciach, lekárskych ordináciách a zariadeniach asistovaného bývania a opatrovateľských domovoch sú skutočne tými jednotlivcami v prvej línii bojujúcich proti tejto vojne proti COVID-19, a k tomu im dopomáhajú príslušníci orgánov činných v trestnom konaní. Prosím, zostaňte zdraví a zostaňte v bezpečí.

Autor: npor. MSc. BA Ján Janek

Bibliography

Bleakley, P. (2021). Cleansing and corridors: assessing the state (and future) of police human source management in Australia. Current Issues in Criminal Justice, pp. 483-497.

Brito, C. S. (2009). Benchmarks for developing a law enforcement pandemic flu plan. US Department of Justice: Bureau of Justice Assistance.

Cave, D. &. (2020, April 2). How far should police go in enforcing coronavirus lockdowns? New York, New York State, United States.

Davies, J. L., & Gurr, T. R. (1998). Preventive measures : building risk assessment and crisis early warning systems. London: Rowman & Littlefield.

Deckart, A. (2021). 'Safer communities ... together'? Plural policing and COVID-19 public health interventions in Aotearoa New Zealand. Policing & Society, pp. 621-637.

Galbusera, L., Cardarilli, M., & Giannopoulos, G. (2021). The ERNCIP survey on COVID-19: Emergency & Business Continuity for fostering resilience in critical infrastructures. Safety Science 139.

Garcia, U. (2020, March 24). Phoenix police to decrease arrests for nonviolent crimes, chief says. Phoenix, Arizona, United States.

Jones, K. W. (2020). Managing Critical Infrastructure during the COVID-19 Pandemic. 60 Infrastructure 1 , pp. 1-17.
Jorgenssen, K. E. (1997). European approaches to crisis management. The Hague: Kluwer Law International.

LaFrance, C., & Allen, J. M. (2010). An Exploration of the Juxtaposition of Professional and Political Accountability in Local Law Enforcement Management. International Journal of Police Science & Management, Vol. 12, Issue 1 (Spring 2010), pp. 90-118.

McCarthy, M., Porter, L., Townsley, M., & Alpert, G. (2021). The role of social distance in the relationship between police-community engagement and police coercion. Policing & Society, pp. 434-453.

Podorozhnii, Y. Y. (2004). Wages as a Factor of Influence on the Competitiveness of Police Officers within a Market Economy. Bulletin of Kharkiv National University of Internal Affairs, Issue 28, pp. 310-315.

Roberts, R., Wong, A., Jenkins, S., & Neher, A. (2021). Mental health and well‐being impacts of COVID‐19 on rural paramedics, police, community nurses and child protection workers. Australian Journal of Rural Health, pp. 753 - 767.

Rothstein, M. A. (2015). From SARS to Ebola: Legal and ethical considerations for modern quarantine. Indiana Health Law Review 12, 227-280.

Schuppe, J. (2020, April 4). Police get creative to stay safe and keep order as coronavirus spreads. NBC News.
Stainer, I., & Nunan, J. (2021). The impact of COVID-19 on UK informant use and management. Policing & Society, pp. 512-529.

T, R., RT, A., & JE, H. (2021). Availability and crisis standards of care for personal protective equipment during fall 2020 of the COVID-19 pandemic: A national study by the APIC COVID-19 task force. American journal of infection control, pp. 657-662.

Zhong, Y., Li, Y., Ding, J., & Liao, Y. (2021). Risk Management: Exploring Emerging Human Resource Issues during the COVID-19 Pandemic. Journal of Risk & Financial Management.

Zwingmann, L., Hoppstock, M., Goldmann, J.-P., & Wahl, P. (2021). The effect of physical training modality on exercise performance with police-related personal protective equipment. Applied Ergonomics May.