Border Control and Its Current Digitalization

Abstrakt: Predkladaná štúdia sa zameriava na analýzu, komparáciu a prognózu legislatívnych a technologických východísk digitalizácie hraničných kontrol v Európskej únii. Osobitná pozornosť je venovaná systémom, ktoré sú v súčasnosti zavádzané, konkrétne Entry/Exit System (EES), European Travel Information and Authorisation System (ETIAS) a Automated Border Control (ABC) Gates. Uvedené systémy predstavujú základný pilier budúcej architektúry Schengenského priestoru, keďže umožňujú elektronickú evidenciu vstupov a výstupov, posudzovanie rizikových faktorov pred príchodom cestujúceho a zrýchlenie procesov prostredníctvom automatizovaných riešení. Analýza sa sústreďuje nielen na prínosy digitalizácie, medzi ktoré patrí posilnenie bezpečnosti a efektívnosti, ale aj na identifikáciu jej limitov, vrátane finančnej náročnosti, technologických rizík a potenciálnych zásahov do ochrany osobných údajov. Výsledky poukazujú na to, že digitalizácia hraničných kontrol je nevyhnutným predpokladom pre udržanie rovnováhy medzi ochranou bezpečnosti a zachovaním princípu voľného pohybu osôb. Úspešnosť tejto transformácie bude závisieť od interoperability nových systémov, dôsledného právneho rámca a schopnosti členských štátov adaptovať svoju technickú a inštitucionálnu infraštruktúru.

Štúdia je čiastkovým výstupom z VÝSK. 257, Odler R. , Gucký R. , Košč I. , Škrinár T. , Kuľková J. , Porubská D. , Galba J. , Holubiczky V. a i. 2021: Mobilné, dátové, odberové a analytické centrum pre riadenie v krízových situáciách : Projekt medzinárodnej vedeckovýskumnej úlohy. - Akadémia Policajného zboru, Bratislava, 2021.
Kľúčové slová: automatizované hraničné kontroly, digitalizácia hraníc, Entry/Exit systém, ETIAS systém, Schengenský priestor, biometria.

Abstract: The study focuses on the analysis, comparison, and projection of legislative and technological foundations of border control digitalization within the European Union. Particular attention is devoted to the systems currently being implemented, namely the Entry/Exit System (EES), the European Travel Information and Authorisation System (ETIAS), and Automated Border Control (ABC) Gates. These systems form a fundamental pillar of the future architecture of the Schengen Area, as they enable the electronic registration of entries and exits, the assessment of risk factors prior to travelers’ arrival, and the acceleration of border control procedures through automated solutions.The analysis highlights not only the benefits of digitalization, such as strengthened security and improved efficiency, but also its limitations, including financial costs, technological risks, and potential intrusions into personal data protection. The findings indicate that the digitalization of border controls is an essential precondition for maintaining the balance between security requirements and the principle of free movement of persons. The success of this transformation will depend on the interoperability of new systems, the consistency of the legal framework, and the ability of Member States to adapt their technical and institutional infrastructures.

This study is a partial output of RESEARCH project No. 257: Odler, R., Gucký, R., Košč, I., Škrinár, T., Kuľková, J., Porubská, D., Galba, J., Holubiczky, V., et al. (2021). Mobile, Data, Sampling and Analytical Center for Crisis Management: An International Research Project. Bratislava: Academy of the Police Force, 2021.
Key words: automated border control, border digitalization, Entry/Exit System, european travel tnformation and authorisation system (ETIAS), schengen area, biometrics.

Úvod

Posilňovanie európskych hraníc je v súčasnosti neoddeliteľne spojené s procesom digitalizácie. Digitálne technológie sa stali základným predpokladom efektívneho výkonu hraničných kontrol a ich absencia by moderný model správy štátnych hraníc prakticky znemožnila. Kľúčové postavenie majú najmä biometrické pasy, automatizované systémy hraničnej kontroly (ABC – Automated Border Control Gates), ako aj sofistikované systémy sledovania založené na využívaní senzorov, dronov a detekčných technológií. Tieto prvky predstavujú integrálnu súčasť bezpečnostnej stratégie Európskej únie, ktorej cieľom je posilniť schopnosť členských štátov kontrolovať vstup a pohyb štátnych príslušníkov tretích krajín.

Narastajúci objem cezhraničného pohybu osôb zvyšuje tlak na členské štáty, aby dokázali zabezpečiť rovnováhu medzi požiadavkami bezpečnosti a zachovaním plynulosti mobility. Európska únia preto zaviedla súbor legislatívnych a technologických nástrojov, ktoré majú podporiť vytváranie interoperabilných informačných systémov. Ich účelom je zabezpečiť rýchle, spoľahlivé a efektívne overovanie údajov cestujúcich. Strategickým rámcom týchto snáh je koncept tzv. Smart Borders a Cestovná mapa interoperability, ktoré tvoria základ digitalizácie európskeho systému riadenia hraníc.

Impulz pre modernizáciu systémov riadenia hraníc sa objavil už pred viac než desiatimi rokmi, keď sa ukázalo, že fragmentárne budované informačné systémy vytvárajú problémy pre používateľov – predovšetkým pre pohraničné orgány, ktoré pracujú v podmienkach vysokého časového tlaku a bezpečnostného rizika. Európska únia preto prijala rozhodnutie nielen vyvíjať nové systémy, ale aj technicky a funkčne prepojiť existujúce databázy. Výsledkom je jeden z najkomplexnejších projektov informačných technológií v dejinách európskej integrácie, ktorý vzniká v úzkej spolupráci medzi Európskou komisiou, členskými štátmi a špecializovanými agentúrami, ako je eu-LISA (eu-LISA - Agentúra pre rozsiahle informačné systémy v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti).

Automatizované hraničné kontroly prostredníctvom ABC brán sa v súčasnosti stávajú štandardom na hlavných letiskách a postupne aj na ďalších hraničných priechodoch Schengenského priestoru. Tieto systémy umožňujú cestujúcim vykonať kontrolu bez priameho zásahu príslušníkov pohraničnej stráže, čím sa proces urýchľuje a znižuje administratívna záťaž. Súčasne však kladú zvýšené nároky na spoľahlivosť biometrických údajov a ochranu osobných informácií. (eu-LISA, 2025, s. 12)

Občania EÚ majú zo zavádzania digitálnych riešení v zásade pozitívny úžitok. Vďaka právu na voľný pohyb podliehajú iba systematickej, administratívne menej náročnej kontrole totožnosti a cestovných dokladov. Digitalizácia tento proces ešte viac urýchľuje, keďže umožňuje využívanie ABC brán bez potreby osobného zásahu zo strany pohraničnej stráže. Významným benefitom je skrátenie čakacích dôb a zvýšený komfort cestovania, čo je dôležité najmä na veľkých letiskách a frekventovaných hraničných priechodoch. Občania EÚ preto vnímajú digitalizáciu najmä ako krok k uľahčeniu mobility, pričom bezpečnostný rozmer je pre nich často menej viditeľný. Naopak, pre štátnych príslušníkov tretích krajín predstavuje digitalizácia hraničných kontrol výrazné posilnenie požiadaviek, ktoré musia splniť pri vstupe do Schengenského priestoru. Zavedenie Entry/Exit systému (ďalej aj EES) znamená, že každý ich vstup a výstup bude elektronicky zaznamenaný spolu s biometrickými údajmi, čím sa eliminuje možnosť prekračovania doby povoleného pobytu bez povšimnutia. Súčasne sa pripravuje aj systém ETIAS, ktorý od cestujúcich z krajín oslobodených od vízovej povinnosti vyžaduje predcestovnú elektronickú autorizáciu. Tento systém umožní preveriť rizikové faktory ešte pred samotným príchodom na hranice a posilní preventívny charakter kontroly.
Tieto opatrenia zvyšujú bezpečnosť a umožňujú lepšiu evidenciu pohybu osôb, zároveň však pre občanov tretích krajín znamenajú dodatočnú administratívnu záťaž. Okrem toho sa vynárajú otázky týkajúce sa ochrany osobných údajov, transparentnosti procesov a proporcionality voči legitímnym cestovateľom, ktorí nepodliehajú bezpečnostným rizikám.
Realizácia novej architektúry digitálnych hraničných kontrol si vyžaduje koordinované úsilie na európskej i národnej úrovni. Členské štáty musia modernizovať svoju infraštruktúru, zosúladiť legislatívne predpisy a zabezpečiť odbornú prípravu personálu. Rovnako dôležitá je aj komunikácia s verejnosťou, najmä s občanmi tretích krajín, ktorí musia poznať nové požiadavky a procesy ešte pred vstupom na územie Únie. Vzhľadom na komplexnosť úloh, od technickej integrácie cez právne zosúladenie až po praktickú aplikáciu, je úspech digitalizácie podmienený trvalou politickou pozornosťou a operačnou spoluprácou všetkých zainteresovaných aktérov.

Digitalizácia hraničných kontrol teda nie je len technologickým projektom. Predstavuje komplexnú reformu, ktorá zásadným spôsobom mení podobu výkonu hraničnej kontroly a odhaľuje napätie medzi požiadavkami bezpečnosti, právom na slobodu pohybu a ochranou základných práv jednotlivcov. (eu-LISA, 2025, s. 12)

Hraničná kontrola podľa schengenského acquis

Štátna hranica je jedným zo základných atribútov štátnosti. Spolu so štátnou mocou, územím a občianstvom tvorí fundamentálne znaky, ktoré definujú existenciu moderného štátu. Z geografického hľadiska predstavuje štátna hranica zvislú plochu vedenú po hraničnej čiare, ktorá oddeľuje územie jedného štátu od územia iného, a to nielen na zemskom povrchu, ale aj vo vzdušnom priestore a v podzemí. (European Commission, 2025f)

Vstup jednotlivých štátov do Schengenského priestoru znamenal zásadný posun vo vnímaní hraníc. Na jednej strane došlo k odstráneniu kontrol na vnútorných hraniciach medzi členskými štátmi, čo prinieslo významné ekonomické a spoločenské prínosy. Na druhej strane sa tým zvýšila zodpovednosť členských štátov za ochranu spoločných vonkajších hraníc, ktoré sa stali kľúčovým prvkom spoločnej bezpečnostnej politiky EÚ. Členský štát, ktorý sa pripojí k Schengenskému priestoru, musí preukázať schopnosť zabezpečiť vysoký štandard výkonu hraničných kontrol, pretože týmto krokom preberá zodpovednosť nielen za seba, ale aj za ostatné štáty tvoriace spoločný priestor bez vnútorných hraníc.

Schengenský priestor v súčasnosti pozostáva z 29 štátov, z ktorých 25 sú členské štáty Európskej únie. K nim sa pridávajú Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko. Poslednými krajinami, ktoré sa stali súčasťou tohto priestoru, sú Bulharsko a Rumunsko. Od 31. marca 2024 tieto štáty uplatňujú schengenské acquis, čo prinieslo zrušenie kontrol na vnútorných vzdušných a námorných hraniciach. Od 1. januára 2025 sa stanú plnohodnotnými členmi Schengenu so zrušením kontrol aj na pozemných hraniciach. Tento vývoj potvrdzuje dynamický charakter Schengenu, ktorý sa neustále prispôsobuje meniacim sa politickým a bezpečnostným podmienkam. (European Parliament and Council, 2016, s. 15)

Každý štát, ktorý žiada o vstup do Schengenského priestoru, musí splniť viaceré kritériá:

• implementácia schengenského acquis, t. j. spoločného súboru pravidiel,
• zodpovednosť za ochranu vonkajších hraníc v mene všetkých členských štátov,
• vydávanie jednotných schengenských víz,
• efektívna spolupráca orgánov činných v trestnom konaní s ostatnými členskými štátmi,
• zapojenie do Schengenského informačného systému (SIS).

Pred samotným vstupom je každý kandidátsky štát podrobený tzv. schengenskému hodnoteniu, ktoré preveruje pripravenosť v oblasti legislatívy, infraštruktúry a organizačných kapacít.

Právny rámec hraničných kontrol v EÚ

Výkon hraničných kontrol je v Európskej únii upravený súborom právnych aktov, ktoré tvoria tzv. Schengenské acquis. (European Parliament and Council, 2016, s. 15)
Medzi najdôležitejšie patrí:

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399mz 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc). Kódex schengenských hraníc bol prijatý s cieľom umožniť realizáciu opatrení podľa článku 77 ods. 2 písm. e) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Jeho hlavným cieľom je zabezpečiť, aby sa na vnútorných hraniciach nevykonávali kontroly osôb, čím sa posilňuje sloboda pohybu v rámci EÚ. Zároveň však kódex stanovuje prísne pravidlá pre kontrolu osôb prekračujúcich vonkajšie hranice členských štátov. Vytvára tak právny rámec, ktorý spája požiadavku mobility s potrebou zachovania bezpečnosti a verejného poriadku a zároveň definuje povinnosti príslušníkov pohraničnej stráže a práva cestujúcich.
• Nariadenia o vízovej a azylovej politike, ktoré upravujú podmienky vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín a zároveň zabezpečujú ochranu práv žiadateľov o medzinárodnú ochranu.
• Schengenský informačný systém (SIS) ako centrálna databáza umožňujúca výmenu informácií o osobách a objektoch medzi členskými štátmi.

Okrem záväzných právnych aktov sú významnými nástrojmi aj tzv. mäkké normy, medzi ktoré patrí napríklad:

• Praktická príručka pre príslušníkov pohraničnej stráže alebo
• Katalóg odporúčaní na správnu aplikáciu Schengenského acquis.

Tieto dokumenty nemajú právne záväznú povahu, ale slúžia ako odborné usmernenie, ktoré poskytuje príklady osvedčených postupov a odporúčaní v oblasti výkonu hraničných kontrol, správy SIS či readmisie. Praktická príručka a ďalšie metodické dokumenty vydávané Európskou komisiou a agentúrou Frontex poskytujú príslušníkom pohraničnej stráže praktické usmernenia, ktoré umožňujú zjednotiť aplikačnú prax naprieč členskými štátmi a zároveň uľahčujú riešenie situácií, ktoré môžu nastať počas kontroly.

Praktické postupy pri hraničnej kontrole

Podľa článku 8 Kódexu schengenských hraníc sa pri prekračovaní vonkajších hraníc uplatňujú dva základné režimy (European Parliament and Council, 2016, s. 15):

• Systematická kontrola občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov – spočíva v overení totožnosti a platnosti cestovných dokladov. Kontrola zahŕňa aj preverenie dokladov v relevantných databázach, avšak v zjednodušenej forme, ktorá má umožniť rýchly priechod. Cieľom je zachovať právo na voľný pohyb a minimalizovať zdržanie občanov Únie.
• Dôkladná kontrola občanov tretích krajín – ide o komplexný proces, ktorý zahŕňa:
  • preverenie platnosti cestovného dokladu a jeho porovnanie s databázami odcudzených alebo stratených dokladov,
  • overenie existencie víza alebo povolenia na pobyt,
  • posúdenie účelu a podmienok pobytu,
  • overenie dostatočných finančných prostriedkov na pobyt a návrat,
  • preverenie, či osoba nepredstavuje hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť alebo verejné zdravie.

  Na rozdiel od občanov EÚ musia občania tretích krajín preukazovať splnenie podmienok vstupu, pričom ich cestovné doklady sa až do zavedenia systému EES označujú vstupnou a výstupnou pečiatkou.

  Digitalizácia hraničnej kontroly v Európskej únii

  Digitalizácia hraničných kontrol v Európskej únii predstavuje proces, ktorý mení nielen technické nástroje, ale aj samotnú filozofiu riadenia hraníc. Kým v minulosti bola hraničná kontrola predovšetkým manuálnou činnosťou príslušníkov pohraničnej stráže, dnes je čoraz viac založená na využívaní informačných technológií, automatizovaných systémov a prepojených databáz. Tento posun je súčasťou širšej európskej stratégie, ktorej cieľom je vybudovať integrovaný systém riadenia hraníc, v ktorom sa bezpečnosť a mobilita vzájomne dopĺňajú.

  Jedným z hlavných pilierov digitalizácie je snaha o interoperabilitu existujúcich a pripravovaných informačných systémov. Tradičné databázy, ako Schengenský informačný systém, Vízový informačný systém alebo databázy Eurodacu boli navrhnuté samostatne, bez možnosti priamej výmeny údajov. To viedlo k fragmentácii a obmedzovalo efektívnosť kontroly. Nová európska legislatíva preto zavádza nástroje, ktoré umožňujú technické a funkčné prepojenie týchto databáz. Cieľom je, aby pohraničníci pri kontrole jedného cestovného dokladu získali prístup k údajom zo všetkých relevantných systémov prostredníctvom jednotného rozhrania.

  Interoperabilita má tri hlavné rozmery:

  • spoločné biometrické zdieľanie, t. j. používanie jednotnej databázy odtlačkov prstov a tvárových snímok,
  • zdieľanie identitných údajov, aby sa predišlo používaniu falošných identít,
  • centrálny portál pre vyhľadávanie, ktorý umožní okamžité preverenie údajov naprieč systémami.

  Táto zmena výrazne zvyšuje rýchlosť a presnosť kontrol, no zároveň kladie vysoké nároky na ochranu osobných údajov a kybernetickú bezpečnosť.

  Digitalizácia hraničných kontrol prináša množstvo výhod, ktoré zásadne ovplyvňujú efektívnosť správy hraníc v Európskej únii. V prvom rade umožňuje zrýchlenie kontrolného procesu, a to najmä vďaka využívaniu biometrických pasov a automatizovaných brán (ABC). Tieto systémy minimalizujú potrebu manuálneho zásahu zo strany pohraničnej stráže, čím skracujú čas potrebný na odbavenie cestujúcich a znižujú riziko vzniku preťaženia na najfrekventovanejších hraničných priechodoch.

  Ďalšou výhodou je zvýšená presnosť identifikácie osôb. Využívanie biometrických údajov, ako sú odtlačky prstov alebo tvárové snímky, poskytuje spoľahlivejšie výsledky v porovnaní s tradičnými metódami, ktoré boli založené výlučne na kontrole cestovných dokladov. To výrazne znižuje pravdepodobnosť zneužitia falošných alebo pozmenených dokumentov a zároveň posilňuje schopnosť orgánov odhaliť osoby, ktoré sa snažia vstúpiť na územie Európskej únie pod cudzou identitou.

  Digitalizácia má pozitívny dopad aj na sledovanie a evidenciu pohybu občanov tretích krajín. Zavedenie systému vstupu/výstupu (EES) umožňuje elektronicky zaznamenávať každý vstup a odchod, čím sa eliminuje problém nelegálneho prekračovania doby povoleného pobytu. Súčasne systém poskytuje orgánom presnejšie údaje o migračných tokoch, ktoré môžu byť využité pri tvorbe bezpečnostných politík a plánovaní kapacít.

  Nemenej významným prínosom je aj preventívny účinok pripravovaného systému ETIAS, ktorý umožňuje preveriť cestujúcich ešte pred ich príchodom na hranice. Včasná identifikácia potenciálne rizikových osôb znižuje bezpečnostné hrozby a umožňuje efektívnejšie zamerať kapacity na hraničných priechodoch.

  Digitalizácia prispieva aj k odľahčeniu administratívnej záťaže príslušníkov pohraničnej stráže. Automatizované systémy a prepojené databázy umožňujú, aby sa ľudské zdroje sústredili na rizikové prípady, zatiaľ čo rutinné úkony sú realizované technológiami. Tento posun nielen zvyšuje efektivitu výkonu kontroly, ale zároveň znižuje riziko ľudskej chyby.

  Celkovo možno konštatovať, že digitalizácia hraničných kontrol posilňuje bezpečnosť Európskej únie a zároveň zvyšuje komfort cestujúcich. Jej prínosy sú preto dvojaké – na jednej strane uľahčuje legálny pohyb osôb, na druhej strane umožňuje účinnejšie odhaľovanie a prevenciu nelegálnej migrácie a bezpečnostných hrozieb.

  Napriek jednoznačným prínosom so sebou proces digitalizácie hraničných kontrol prináša aj viaceré nevýhody a otvorené otázky, ktoré si vyžadujú dôslednú vedeckú reflexiu. Jedným z najvýznamnejších rizík je zásah do súkromia a ochrany osobných údajov. Zber a spracovanie biometrických údajov, ako sú odtlačky prstov či snímky tváre, predstavuje citlivý zásah do základných práv jednotlivcov. Ak tieto systémy nie sú chránené dostatočnými právnymi a technickými zárukami, hrozí ich zneužitie, neoprávnený prístup alebo únik údajov, čo by mohlo mať vážne následky pre dotknuté osoby.

  Ďalším problémom je technologická závislosť a zraniteľnosť systémov. Moderné informačné a komunikačné technológie sú náchylné na technické zlyhania alebo kybernetické útoky. V prípade masívneho výpadku alebo narušenia bezpečnosti by mohlo dôjsť k paralyzovaniu hraničných priechodov a narušeniu bezpečnostnej stability celého Schengenského priestoru. Táto skutočnosť zdôrazňuje potrebu vytvárania robustných záložných riešení a mechanizmov krízového riadenia(European Parliament and Council, 2018, s. 7).

  Nevýhodou je aj nerovnaká pripravenosť členských štátov na implementáciu nových technológií. Kým technologicky vyspelejšie krajiny dokážu relatívne rýchlo zavádzať nové systémy a modernizovať infraštruktúru, iné štáty čelia nedostatku financií, technických kapacít alebo kvalifikovaného personálu. Tento rozdiel môže viesť k nerovnováhe v efektívnosti výkonu hraničných kontrol a oslabeniu jednotnosti Schengenského priestoru.

  Digitalizácia je zároveň finančne a organizačne náročná. Výstavba novej infraštruktúry, vývoj interoperabilných systémov, školenie personálu a údržba technológií predstavujú významnú záťaž pre rozpočty členských štátov. Náklady môžu byť obzvlášť problematické pre menšie krajiny, ktoré disponujú obmedzenými zdrojmi, no musia plniť rovnaké požiadavky ako väčšie štáty.

  V neposlednom rade sa objavuje aj riziko nadmernej technologizácie hraničnej kontroly. Automatizácia a digitalizácia síce zrýchľujú procesy, avšak zároveň znižujú priamy ľudský kontakt medzi cestujúcim a príslušníkom pohraničnej stráže. To môže v niektorých prípadoch viesť k oslabeniu schopnosti identifikovať neštandardné správanie alebo odhaliť falošné dokumenty, ktoré by technológia nemusela zachytiť.

  Z uvedeného vyplýva, že digitalizácia nie je bezproblémovým riešením. Jej úspech závisí od schopnosti Európskej únie a členských štátov vyvážiť technologické inovácie so zárukami právnej ochrany, kybernetickej bezpečnosti a adekvátnej personálnej pripravenosti.
  Automatizované hraničné kontroly (ABC brány)

  Automatizované hraničné kontroly, známe ako ABC brány (Automated Border Control Gates), sú jedným z najvýznamnejších inovatívnych riešení v oblasti správy hraníc Európskej únie. Predstavujú technologický nástroj, ktorý umožňuje cestujúcim prekročiť hranice s minimálnym zásahom zo strany príslušníkov pohraničnej stráže. Podstata systému spočíva v tom, že identita cestujúceho je overená prostredníctvom biometrických údajov uložených v elektronickom čipe cestovného pasu a porovnaná s reálnymi charakteristikami osoby, spravidla prostredníctvom tvárovej snímky alebo odtlačkov prstov. Automatizované systémy následne porovnávajú tieto údaje s databázami, ako sú Schengenský informačný systém alebo Interpol, ako aj ďalšie vnútroštátne policajné databázy, s cieľom overiť, či cestujúci spĺňa podmienky pre vstup do krajiny. Ak sa údaje zhodujú, brána sa automaticky otvorí a cestujúci môže pokračovať ďalej bez priameho kontaktu s policajnom hraničného oddelenia. V tradičnom procese manuálnej hraničnej kontroly tieto vykonávajú príslušníci pohraničnej stráže, pričom kontrola prostredníctvom ABC systémov je vykonávaná kombináciou automatizovanej kontroly ako aj samoobslužnou činnosťou cestujúceho (priloženie cestovného dokladu na čítačku dokladov). Celkový čas spracovania cestujúceho na ABC bránach by mal byť porovnateľný alebo rýchlejší ako pri manuálnej kontrole. Vo všeobecnosti by však výsledok mal byť rovnaký bez ohľadu na to, či bola hraničná kontrola vykonaná manuálne alebo automaticky (Frontex, 2012, s. 22).

  Legislatívny rámec fungovania ABC brán vychádza predovšetkým z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399, ktorým sa ustanovuje Kódex schengenských hraníc. Tento právny predpis stanovuje základné pravidlá pre prekračovanie vnútorných a vonkajších hraníc a explicitne umožňuje používanie technických a elektronických zariadení, ktoré zvyšujú efektívnosť a bezpečnosť kontrol. Okrem toho je využívanie ABC brán úzko prepojené s implementáciou nových celoeurópskych systémov, najmä EES a ETIAS. Práve tieto systémy si vyžadujú rozšírené spracovanie biometrických údajov a ich praktické zavedenie by bolo bez automatizovaných kontrol v plnom rozsahu nemysliteľné.

  Prvé ABC brány boli v Európskej únii testované na veľkých letiskách už začiatkom druhého desaťročia 21. storočia. Postupne sa rozšírili na významné dopravné uzly, najmä do Frankfurtu, Amsterdamu, Paríža a Madridu. V súčasnosti sa ich počet neustále zvyšuje a začínajú sa využívať aj na menších letiskách, pričom Európska komisia podporuje ich implementáciu aj na pozemných a námorných hraničných priechodoch. Tento proces úzko súvisí s očakávaným nárastom počtu cestujúcich v nasledujúcich rokoch a so snahou Európskej únie zabezpečiť rovnováhu medzi bezpečnosťou a plynulosťou mobility.

  Hlavným prínosom ABC brán je výrazné zrýchlenie odbavenia cestujúcich a odľahčenie práce pohraničnej stráže, ktorá sa tak môže sústrediť na rizikovejšie prípady. Automatizácia zároveň prináša vyššiu presnosť identifikácie a znižuje riziko falšovania cestovných dokladov, keďže biometrické technológie poskytujú spoľahlivejší mechanizmus overovania totožnosti. Z pohľadu cestujúcich predstavuje tento systém komfortnejší a rýchlejší spôsob prekračovania hraníc, ktorý je v súlade s požiadavkami modernej mobility. Na druhej strane, ABC brány prinášajú aj viacero výziev. Ich efektívnosť je podmienená kvalitou a spoľahlivosťou biometrických technológií, ktoré môžu zlyhať pri zmenách vzhľadu osoby alebo pri nepriaznivých vonkajších podmienkach. Okrem toho vysoký stupeň automatizácie môže viesť k zníženiu ľudského faktora, ktorý je často nevyhnutný pri odhaľovaní neštandardného správania cestujúcich. Dôležitým aspektom je tiež finančná a technická náročnosť budovania a údržby infraštruktúry, ktorá si vyžaduje pravidelné investície a modernizáciu (European Commission, 2025d).

  Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že ABC brány sú neoddeliteľnou súčasťou digitalizácie a modernizácie správy hraníc v Európskej únii. Ich rozvoj a rozšírenie budú v nasledujúcich rokoch zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní fungovania EES a ETIAS. Zároveň bude nevyhnutné zabezpečiť ich technickú spoľahlivosť, právne zakotvenie a primerané doplnenie o ľudský dohľad, aby bol zachovaný balans medzi efektivitou a ochranou základných práv jednotlivcov.

  Entry/Exit System (EES)

  Systém vstupu/výstupu (Entry/Exit System – EES) predstavuje jednu z najdôležitejších inovácií v oblasti riadenia hraníc Európskej únie. Jeho úlohou je nahradiť manuálne pečiatkovanie pasov elektronickým zaznamenávaním vstupov a výstupov občanov tretích krajín pri prekračovaní vonkajších hraníc Schengenského priestoru. EES sa tak stane kľúčovým nástrojom pre efektívnejšiu evidenciu a kontrolu pobytu osôb, ktoré vstupujú na územie Únie (European Commission, 2025a).

  Právnym základom systému je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2226, ktorým sa vytvára EES ako celoeurópsky nástroj na zaznamenávanie údajov o prekročení hraníc. Zavedenie systému nadväzuje na koncepciu Smart Borders a súčasťou jeho fungovania je aj úsilie o interoperabilitu s ďalšími databázami, ako sú Schengenský informačný systém, Vízový informačný systém či databáza Eurodac. Hlavným cieľom je nielen posilnenie bezpečnosti a prevencie nelegálnej migrácie, ale aj zefektívnenie legálneho cestovania a zjednodušenie činnosti pohraničných orgánov.

  EES bude zavedený od 12. októbra 2025 a jeho spustenie bude prebiehať postupne počas šesťmesačného obdobia, pričom plná prevádzka sa očakáva od 10. apríla 2026. Počas tejto fázy budú jednotlivé hraničné priechody členských štátov vybavované potrebnou technickou infraštruktúrou a personál bude postupne školený na prácu so systémom. Neznamená to teda okamžitú aplikáciu na všetkých hraničných bodoch, ale koordinovaný a fázovitý proces zavádzania.

  Systém sa bude uplatňovať vo všetkých štátoch Schengenského priestoru. Okrem 25 členských štátov Európskej únie sem patria aj Nórsko, Island, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko. Do systému budú zapojené aj najnovšie členské štáty Schengenu – Bulharsko a Rumunsko, ktoré od roku 2024 uplatňujú schengenské acquis.

  Pri prvom prekročení hranice bude cestujúci z tretej krajiny povinný absolvovať proces EES registrácie. Ten zahŕňa poskytnutie základných osobných údajov, údajov z cestovného dokladu a biometrických údajov (tvárová snímka a odtlačky prstov). Tieto údaje budú uložené do centrálnej databázy, ktorú spravuje agentúra eu-LISA. Pri ďalších vstupoch a výstupoch už systém využije existujúce údaje, čím sa proces výrazne urýchli. Zaznamená sa dátum a miesto prekročenia hranice a systém automaticky vypočíta, či cestujúci dodržal maximálnu povolenú dĺžku pobytu (90 dní v rámci 180-dňového obdobia). V prípade prekročenia povolenej lehoty bude automaticky vygenerované upozornenie pre príslušné orgány. (European Commission, 2025d).

  EES prináša členským štátom niekoľko zásadných prínosov:

  • umožňuje presnú evidenciu pohybu osôb, čím eliminuje medzery v doterajšom systéme manuálneho opečiatkovania pasov,
  • poskytuje nástroj na odhaľovanie a prevenciu neoprávneného pobytu (tzv. overstayers),
  • uľahčuje prácu pri vydávaní rozhodnutí o návrate a readmisných postupoch,
  • zlepšuje analytické a štatistické kapacity členských štátov v oblasti migrácie,
  • umožňuje využívanie údajov aj pre potreby orgánov činných v trestnom konaní, predovšetkým pri vyšetrovaní závažnej trestnej činnosti a terorizmu.

  Pre štátnych príslušníkov tretích krajín znamená zavedenie EES na jednej strane zjednodušenie kontroly dĺžky pobytu, keďže cestujúci budú mať jasne určené, koľko dní môžu na území Únie zostať. Na druhej strane však systém prináša vyššiu administratívnu a bezpečnostnú záťaž, keďže každý vstup a výstup bude spojený s odovzdaním a spracovaním biometrických údajov. Deti do 12 rokov budú oslobodené od povinnosti poskytnúť odtlačky prstov, avšak aj ony budú fotografované.

  Zavedenie EES sprevádzajú aj výzvy a potenciálne riziká. Medzi najčastejšie spomínané patrí riziko neoprávneného využívania alebo úniku osobných údajov, ako aj technická pripravenosť členských štátov, najmä tých, ktoré spravujú rozsiahle vonkajšie hranice (napr. Grécko či Poľsko). Diskutovaná je aj otázka plynulosti procesov počas prechodného obdobia, keďže registrácia cestujúcich môže predlžovať čakacie doby na hraničných priechodoch (European Commission, 2025e).

  ETIAS - European Travel Information and Authorisation System

  Európsky systém pre cestovné informácie a autorizácie (ETIAS) je ďalším kľúčovým pilierom modernizácie európskeho systému riadenia hraníc. Ide o predcestovnú autorizáciu, ktorá sa bude vyžadovať od štátnych príslušníkov tretích krajín oslobodených od vízovej povinnosti pri cestách do Schengenského priestoru na krátkodobý pobyt (do 90 dní v rámci 180-dňového obdobia). ETIAS má slúžiť ako preventívny nástroj, ktorý umožní preveriť rizikové faktory ešte pred tým, ako cestujúci fyzicky prekročí hranicu.

  Legislatívny základ systému ETIAS tvorí Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240, ktorým sa vytvoril systém na zhromažďovanie a preverovanie cestovných informácií. Hlavnými cieľmi ETIAS sú:

  • posilniť vnútornú bezpečnosť Únie prostredníctvom včasného odhalenia potenciálnych hrozieb,
  • zjednodušiť vstupný proces pre legitímnych cestujúcich,
  • znížiť administratívnu záťaž pohraničných orgánov,
  • zhromažďovať štatistické údaje využiteľné pre tvorbu migračnej a bezpečnostnej politiky EÚ. (European Commission, 2025c)

  Podľa aktuálneho harmonogramu by mal byť ETIAS spustený do prevádzky v priebehu roku 2026, po úplnom zavedení systému EES. Tento časový rámec je zvolený zámerne, keďže ETIAS bude pri svojej prevádzke využívať údaje z EES a ďalších interoperabilných systémov. ETIAS sa bude vzťahovať na viac ako 60 krajín, ktorých občania sú v súčasnosti oslobodení od vízovej povinnosti pri cestách do EÚ. Patria sem napríklad Spojené štáty americké, Kanada, Austrália, Japonsko, Spojené kráľovstvo, ale aj krajiny Latinskej Ameriky či západného Balkánu. Cestujúci budú musieť zrealizovať online elektronickú autorizáciu ešte pred cestou do Schengenského priestoru. Žiadosť bude obsahovať základné osobné údaje, informácie z cestovného dokladu a odpovede na bezpečnostné otázky (napr. predchádzajúce cesty do konfliktových oblastí, trestná minulosť).Podaná žiadosť sa automaticky porovná s európskymi a medzinárodnými databázami, vrátane Schengenského informačného systému, Vízového informačného systému, databáz Europolu a Interpolu zoznamov sledovaných osôb alebo dokumentov. Väčšina žiadostí by mala byť vybavená do niekoľkých minút, pričom v prípade zhody s databázami bude potrebné manuálne posúdenie. Schválená autorizácia bude platná tri roky alebo do skončenia platnosti pasu.

  ETIAS prinesie členským štátom možnosť identifikovať rizikových cestujúcich ešte pred ich príchodom na hranice. Vďaka tomu bude možné odmietnuť cestu osobám, ktoré predstavujú bezpečnostnú hrozbu alebo nespĺňajú základné podmienky vstupu. Tento mechanizmus odľahčí hraničné priechody a umožní, aby sa pozornosť sústredila na rizikové prípady. Zároveň poskytne členským štátom cenné štatistické údaje o plánovaných cestách, ktoré môžu slúžiť na predvídanie migračných trendov alebo bezpečnostných rizík.

  Pre cestujúcich predstavuje ETIAS novú administratívnu povinnosť. Kým doteraz mohli občania viacerých tretích krajín cestovať do EÚ bez akejkoľvek predcestovnej registrácie, po spustení systému budú musieť absolvovať proces elektronickej autorizácie. Prevažná väčšina žiadateľov však získa povolenie rýchlo a bez komplikácií. Výhodou je, že ETIAS poskytuje jasný právny rámec a predvídateľnosť– cestujúci si budú istí, že splnili všetky podmienky ešte pred odletom. Nevýhodou môže byť vnímanie systému ako ďalšej bariéry, ktorá predlžuje a komplikuje proces plánovania ciest.

  Rovnako ako pri EES, aj ETIAS prináša otázky týkajúce sa ochrany osobných údajov a proporcionality zásahov. Kritici upozorňujú na riziko masového zhromažďovania dát o cestujúcich a možnosť ich zneužitia. Technickou výzvou je aj potreba zabezpečiť interoperabilitu ETIAS so všetkými existujúcimi systémami a vytvoriť robustnú infraštruktúru schopnú spracovať milióny žiadostí ročne. Napriek týmto rizikám je ETIAS považovaný za nástroj, ktorý posilní bezpečnostnú architektúru Európskej únie a zároveň prispeje k lepšiemu riadeniu legálnej mobility (European Parliament and Council, 2018, s. 5).

  Komparatívna analýza systémov EES, ETIAS a ABC brán

  Ako už bolo v článku spomenuté, modernizácia hraničných kontrol v Európskej únii je postavená na troch vzájomne prepojených pilieroch – EES (Entry/Exit System), ETIAS (European Travel Information and Authorisation System) a ABC brány (Automated Border Control Gates). Každý z týchto nástrojov sleduje osobitný cieľ, avšak ich synergické fungovanie vytvára komplexný rámec digitálnej správy hraníc. Základným prvkom celej architektúry je systém EES, ktorý poskytuje presnú evidenciu vstupov a výstupov štátnych príslušníkov tretích krajín. Vďaka elektronickému zaznamenávaniu údajov eliminuje nedostatky manuálneho opečiatkovania pasov a umožňuje efektívne monitorovať dodržiavanie maximálnej dĺžky pobytu. EES plní primárne evidenčnú a kontrolnú funkciu a je jadrom digitálnej transformácie hraničných kontrol.

  Systém ETIAS má odlišné, no komplementárne poslanie. Kým EES sa zameriava na kontrolu osôb už prítomných na hranici, ETIAS pôsobí preventívne tým, že umožňuje preveriť cestujúcich ešte pred ich odchodom do Európy. Jeho úlohou je identifikovať rizikové osoby alebo potenciálne bezpečnostné hrozby, a to prostredníctvom automatického porovnávania údajov s európskymi a medzinárodnými databázami. Vďaka tomu dokáže EÚ odmietnuť vstup osobám, ktoré nespĺňajú podmienky, ešte pred ich príchodom na hraničný priechod. ETIAS teda predstavuje proaktívny bezpečnostný filter, ktorý dopĺňa evidenčný charakter EES (European Commission, 2025b).

  ABC brány sa od oboch systémov odlišujú tým, že nepredstavujú databázu ani informačný systém, ale konkrétny technologický nástroj, ktorý umožňuje praktické uplatnenie digitalizovaných postupov na hraničných priechodoch. Vďaka nim môžu cestujúci prekročiť hranicu rýchlo a efektívne, pričom systém overí ich totožnosť prostredníctvom biometrických údajov. ABC brány sú teda viditeľnou tvárou digitalizácie, ktorá je priamo využívaná cestujúcimi, na rozdiel od EES a ETIAS, ktoré fungujú v pozadí.

  Z hľadiska prínosov je možné konštatovať, že všetky tri nástroje sa navzájom dopĺňajú. EES poskytuje presnú a aktuálnu databázu pohybu osôb, ETIAS pridáva preventívny bezpečnostný rozmer a ABC brány zvyšujú efektívnosť a komfort fyzického procesu kontroly. Spoločne vytvárajú digitálny ekosystém, ktorý reaguje na súčasné bezpečnostné a migračné výzvy.

  Na druhej strane existujú aj spoločné riziká. Všetky tri nástroje sú do značnej miery závislé od správneho fungovania biometrických technológií a IT infraštruktúry. Akékoľvek technické zlyhanie alebo kybernetický útok môže viesť k narušeniu plynulosti hraničných kontrol. Rovnako vážnou výzvou je ochrana osobných údajov, keďže EES aj ETIAS zhromažďujú rozsiahle množstvo citlivých informácií o cestujúcich. V prípade ABC brán sa navyše objavujú obavy z obmedzenej možnosti ľudskej intervencie, ktorá je dôležitá pri identifikovaní neštandardného správania (Frontex, 2024, s. 41).

  Komparatívna analýza ukazuje, že úspešnosť digitalizácie hraničných kontrol v EÚ bude závisieť od vyváženého fungovania všetkých troch prvkov. Ak sa podarí zabezpečiť ich technickú spoľahlivosť, právnu udržateľnosť a primerané záruky ochrany práv jednotlivcov, môže vzniknúť systém, ktorý bude nielen efektívny a bezpečný, ale aj dôveryhodný v očiach verejnosti.

  Záver

  V najbližších obdobiach možno očakávať, že digitalizácia hraničných kontrol v EÚ sa bude posúvať z pilotných fáz a čiastočných implementácií ku konsolidovaným, plne integrovaným systémom. Kľúčovými komponentmi tejto transformácie budú systémy EES, ETIAS a rozšírené využívanie ABC brán, doplnené o pokročilé technológie ako umelej inteligencie a automatizované rozhodovanie.

  Prvým dôležitým krokom bude plná prevádzka systému Entry/Exit (EES), ktorá je naplánovaná na obdobie od októbra 2025 po apríl 2026. V tomto období budú postupne aktivované jednotlivé hraničné priechody vo všetkých štátoch Schengenu, a to tak, aby sa minimalizovali prevádzkové narušenia. Umožní sa tak prechod od manuálneho pečiatkovania pasov k elektronickému záznamu biometrických údajov vstupu a výstupu, čo výrazne zefektívni kontrolu pohybu občanov tretích krajín.

  Na základe plne fungujúceho EES bude nasledovať spustenie ETIAS, ktoré je momentálne očakávané v poslednom štvrťroku 2026. Tento systém predcestovných autorizácií umožní preveriť rizikové osoby ešte pred ich príchodom k hraniciam EÚ, čím sa zvýši preventívna zložka kontroly. Je pravdepodobné, že v prvej fáze bude ETIAS implementovaný so systémom prechodného obdobia, v rámci ktorého budú ešte dovolené vstupy bez autorizácie pre cestujúcich, ktorí už prešli cez hranicu v období prelomu.

  Rovnako očakávam rozšírenie použitia ABC brán nielen na letiskách, ale aj na vybraných pozemných a námorných hraničných priechodoch. Tieto brány budú čoraz viac prepojené s EES a ETIAS, aby zabezpečili, že cestujúci môžu prejsť kontrolou s minimálnym zásahom, pričom systém overí ich biometrické údaje a stav v autorizáciách.

  Ďalší technologický vývoj sa pravdepodobne bude zameriavať na integráciu umelej inteligencie a automatizovaného rozhodovania pri riadení hraníc. Systémy budú schopné automaticky analyzovať rizikové profily cestujúcich, predikovať možné narušenia a navrhovať priority pre manuálne zásahy. Tento prístup však prinesie aj potrebu zosilnenej ochrany základných práv, transparentnosti algoritmov a možnosti opravného postupu. Výskumy už poukazujú na riziká súvisiace s diskrimináciou, zneužitím dát či nesprávnymi rozhodnutiami v automatizovanom režime.

  V strednodobom horizonte (2028–2035) je možné očakávať rozšírenie celoeurópskej interoperabilnej platformy, ktorá umožní okamžitú výmenu dát medzi hranicami, policajnými zložkami a spravodajskými službami. Je predpoklad aj na digitalizáciu vízových procesov cez jednotný online systém podávania žiadostí o Schengen víza, ktorý by mal byť implementovaný v rokoch 2026–2031.

  Hlavnou výzvou v budúcnosti bude udržať rovnováhu medzi efektívnou kontrolou hraníc a ochranou práv jednotlivcov. Úspech tejto transformácie bude závisieť od technickej spoľahlivosti systémov, od právnej a etickej regulácie automatizovaného rozhodovania, ako aj od schopnosti členských štátov zabezpečiť konzistentné implementácie naprieč hranicami.

  Autorka: Dominika Porubská JUDr., PhD.
  Katedra európskeho integrovaného riadenia hraníc, Akadémia Policajného zboru Bratislava

  Zoznam bibliografických odkazov

  European Parliament; Council. Regulation (EU) 2016/399 of 9 March 2016 on a Union Code on the rules governing the movement of persons across borders (Schengen Borders Code). Official Journal of the European Union, L 77, 23. 3. 2016, s. 1–52.

  European Parliament; Council. Regulation (EU) 2018/1240 of 12 September 2018 establishing a European Travel Information and Authorisation System (ETIAS). Official Journal of the European Union, L 236, 19. 9. 2018.

  Frontex. Best Practice Operational Guidelines for Automated Border Control (ABC) Systems. Varšava: Frontex, 2012.

  Frontex. Strategic Risk Analysis 2024. Varšava: Frontex, 2024.

  eu-LISA. SIS Technical Report 2023–2024. Tallinn/Štrasburg: eu-LISA, 2025.

  European Commission. Entry/Exit System (EES) [online]. Brussels: Migration and Home Affairs, 2025 [cit. 30. 9. 2025]. Dostupné na: https://home-affairs.ec.europa.eu/policies/schengen/smart-borders/entry…

  European Commission. Revised timeline for the EES and ETIAS [tlačová správa]. 5. 3. 2025 [cit. 30. 9. 2025]. Dostupné na: https://home-affairs.ec.europa.eu

  European Commission. European Travel Information and Authorisation System (ETIAS) [online]. Brussels: Migration and Home Affairs, 2025 [cit. 30. 9. 2025]. Dostupné na: https://home-affairs.ec.europa.eu

  European Commission. FAQs about EES [online]. Travel to Europe – European Union, 2025 [cit. 30. 9. 2025]. Dostupné na: https://travel-europe.europa.eu/en/ees/faq

  European Commission. How will the EES work? What is new during the border checks? [online]. Travel to Europe – European Union, 2025 [cit. 30. 9. 2025]. Dostupné na: https://travel-europe.europa.eu/en/ees

  European Commission. Schengen area [online]. Brussels: Migration and Home Affairs, 2025 [cit. 30. 9. 2025]. Dostupné na: https://home-affairs.ec.europa.eu/policies/schengen